Hrčky na krku a za uchom sú bežným javom a vo väčšine prípadov nepredstavujú vážny zdravotný problém. Často sú viac estetickým ako zdravotným problémom, no ak sú sprevádzané nepríjemnými prejavmi, je vhodné vyhľadať lekára. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na hrčky za uchom, ich možné príčiny, príznaky, diagnostiku a dostupné možnosti liečby.
Čo je hrčka na krku a za uchom?
Hrčka na krku je neprirodzený útvar rozmanitého pôvodu, ktorý sa môže objaviť v rôznych častiach krku a za uchom. Môže ísť o zväčšenú lymfatickú uzlinu, cystu, lipóm, absces alebo v zriedkavých prípadoch aj o prejav nádorového ochorenia. Povaha, vzhľad a veľkosť hrčky za uchom bývajú rôzne. Niekedy tieto hrčky svoju veľkosť po celú dobu nezmenia, v niektorých prípadoch však môžu narásť veľmi rýchlo alebo veľmi pomaly.
Príčiny vzniku hrčiek na krku a za uchom
Príčiny vzniku hrčiek na krku sú rôzne a vždy je lepšie, keď sa necháte lekárom vyšetriť. Medzi najčastejšie príčiny patria:
Infekcie: Infekcie vyvolávajú zápal lymfatických uzlín, ktorý je charakteristický ich zdurením a bolestivosťou. Infekcie môžu vyvolať vírusy (vírus chrípky, Epstein-Barrovej vírus vyvolávajúci infekčnú mononukleózu) aj baktérie (angína, zápal mandlí, ušná infekcia, zubná infekcia a pod.). Reakcia tela na vírus sa môže prejaviť aj zväčšením lymfatických uzlín. Pri niektorých virózach býva obzvlášť výrazné, typicky napríklad pri infekčnej mononukleóze, ktorú spôsobuje vírus Epstein-Barrovej. Angína - streptokoková infekcia, ktorá sa prejaví horúčkou, bolesťami pri prehĺtaní, malátnosťou a celkovou nevoľnosťou, u detí sú časté aj bolesti bruška. Záškrt - choroba, proti ktorej sa povinne očkuje. Choroba z mačacieho poškriabania (Bartonellóza) - objavuje sa po kontakte s mačkou, najčastejšie cez poškriabanie kože. Asi 30 dní na to si všimnete zväčšenie uzlín v okolí predošlej rany alebo v podpazuší či na krku, únavu, horúčku, bolesti hlavy. Toxoplazmóza, ktorú prenášajú mačky či psy, spôsobuje zväčšenie lymfatických uzlín.
Autoimunitné ochorenia: Autoimunitné ochorenia zodpovedajú najmä za zdurenie lymfatických uzlín. Patrí sem napr. reumatoidná artritída alebo lupus. Systémový lupus erytematodes - choroba spojiva, pri ktorej môžete cítiť aj horúčku, vyčerpanosť, stratu hmotnosti.
Prečítajte si tiež: Cysty na vaječníkoch
Porucha štítnej žľazy: Zväčšená štítna žľaza (hypertyreóza) môže vyvolať tvorbu hrčky na krku.
Cysta: Cysta je dutý, patologický útvar, viditeľne ohraničený od okolitého tkaniva. Obvykle má guľatý tvar a je vyplnená tuhou alebo tekutou výstelkou. Poznáme viacero typov cýst, s hrčkami na krku môžu súvisieť napr. tukové cysty (lipómy alebo aterómy).
Lipóm: Tukové cysty, známe aj ako lipómy alebo aterómy, sú benígne (nezhubné) hrčky, ktoré sa môžu objaviť kdekoľvek na tele, vrátane oblasti za uchom alebo na krku. Hoci sú väčšinou neškodné, môžu byť esteticky rušivé alebo spôsobiť mierne nepohodlie. Tukové cysty sa vytvárajú, keď sa v podkožnom tkanive začne hromadiť tuk alebo keď dôjde k upchatiu mazových žliaz. Ak sa cysta zapáli, môže byť bolestivá, začervenaná a môže sa z nej uvoľniť nepríjemne zapáchajúca hmota. Hoci sú lipómy a aterómy neškodné, niekedy je ich odstránenie nevyhnutné - najmä ak sú veľké, bolestivé alebo esteticky rušivé.
Ateróm: Ateróm (odborne nazývaný aj mazová cysta) je pomerne bežné nezhubné kožné ochorenie, ktoré môže potrápiť mužov aj ženy rôznych vekových kategórií. Napriek tomu, že tento zdravotný problém obvykle nepredstavuje vážne ohrozenie na živote, môže spôsobiť nepríjemné komplikácie, ako je zápal, infekcia či diskomfort pri nosení oblečenia. Ateróm, známy aj pod ľudovým názvom „mazová cysta“, je dutina vyplnená kožným mazom a zrohovatenými bunkami. Vzniká upchatím vývodu mazovej žľazy v koži, čím sa sekrét (maz) hromadí a vytvára charakteristický hrbolček. Na pohmat je táto cysta zvyčajne pružná až tuhšia, zväčša okrúhleho tvaru, často s bielym, žltkastým alebo hnedastým obsahom. Nachádza sa hlavne na miestach s vyššou koncentráciou mazových žliaz - na temene hlavy, chrbte, tvári, v oblasti krku či hrudníka.
Z odborného hľadiska je dôležité uvedomiť si, že ateróm nie je nádor. Ide o benignú (nezhubnú) formáciu, ktorá je síce nepríjemná, ale obvykle nepredstavuje onkologické riziko. Pri dlhodobom zanedbaní alebo pri opakovanom dráždení však môže dôjsť k hnisaniu a infekcii, čo si môže vyžiadať chirurgické ošetrenie.
Prečítajte si tiež: Ako rozpoznať a riešiť cysty po pôrode
Príčiny a rizikové faktory vzniku aterómu:
- Genetická predispozícia: Niektorí ľudia môžu mať zvýšenú tendenciu k tvorbe mazových cýst, pretože trpia dedičným sklonom k upchávaniu mazových žliaz.
- Nadmerná produkcia kožného mazu: Hyperseborea, teda zvýšená tvorba kožného mazu, môže prispievať k rýchlejšiemu upchávaniu žliaz. Typické je to u ľudí so seboreickou dermatitídou alebo s inými kožnými ochoreniami.
- Hormonálne zmeny: Výkyvy v hladinách hormónov môžu spôsobiť kolísanie produkcie mazu, čo vedie k častejšiemu vzniku aterómov. Takéto zmeny môžu nastať napríklad v období puberty, menopauzy či pri užívaní hormonálnej antikoncepcie.
- Nedostatočná hygiena a nesprávna starostlivosť o pokožku: Nahromadenie odumretých buniek, nečistôt a zvyškov kozmetiky môže upchávať póry a vývody mazových žliaz.
- Úrazy a podráždenie kože: Mechanické poškodenie kože (napríklad porezaním či škrabancom) alebo opakované trenie odevom môžu viesť k zablokovaniu vývodov mazových žliaz.
Absces: Teplá, bolestivá hrčka, ktorá sa vyvinula pri infekcii tkaniva alebo kosti.
Nádory: Hrčku na krku môžu v zriedkavých prípadoch znamenať nádorové ochorenie. Lymfatické uzliny nezachytávajú len vírusy a baktérie, ale aj škodlivé bunky v našom tele. Bývajú preto prvé, do ktorých sa rakovina šíri z napadnutého orgánu. Ak vám zistia rakovinu v niektorom orgáne, lekári vždy skúmajú aj okolité lymfatické uzliny, či obsahujú nádorové bunky. V takomto prípade ide o metastázy nádoru, ktorý máte v inom orgáne. Iným prípadom je lymfóm - rakovina lymfatických uzlín, rakovinou je postihnuté priamo lymfatické tkanivo uzliny. Typicky sa objavuje v staršom veku.
Benígny nádor: Mäkká, bezbolestná, pohyblivá hrčka, ktorá sa postupne vyvinula z tkaniva slinných žliaz do časti za uchom.
Cholesteatóm: Cholesteatóm je abnormálny nerakovinový kožný výrastok, ktorý sa môže vyvinúť v strednej časti ucha za bubienkom. Cholesteatóm sa zväčša vyvíja ako cysta, ktorá „sa zbavuje” starej kože. Keď sa mŕtve kožné bunky nahromadia, výrastok sa zväčšuje a ničí jemné kosti stredného ucha. Jednou z príčin je vrodená chyba. Tento jav je však zriedkavejší. Cholesteatóm je častejšie výsledkom opakovaných infekcií. Príčinou môže byť aj nesprávne fungujúca Eustachova trubica. Vedie od zadnej časti nosa k stredu ucha a umožňuje prúdenie vzduchu cez ucho a vyrovnávanie tlaku. Ak nefunguje správne, v strednom uchu môže vzniknúť čiastočný podtlak. Ten spôsobuje, že časť ušného bubienka sa vtiahne do stredného ucha a vytvorí sa cysta, ktorá sa môže zmeniť na cholesteatóm. Cholesteatóm sa pomerne často vyskytuje u detí. Zriedkavo sa dieťa môže narodiť s cholesteatómom ako vrodenou chybou.
Prečítajte si tiež: Keď lekári urobia chybu: Prípady tehotenstva
Dermatitída: Tento stav je často zapríčinený stresom, únavou, kvasinkovými infekciami a neurologickými problémami.
Mastoiditída: Spôsobuje ju infekcia mastoidnej kosti za uchom, čo môže viesť k opuchu a vzniku hrčky.
Lokalizácia hrčiek
Lokalizácia hrčiek na krku je rôzna, môže však vypovedať o ich príčinách, preto je z hľadiska diagnostiky dôležitou súčasťou fyzikálneho vyšetrenia. Je dôležité, či sú zväčšené uzliny vo viacerých oblastiach tela (celkovo) alebo len v určitej jednej (regionálne). Regionálne zväčšené uzliny skôr poukazujú na problém tých orgánov, s ktorými priamo súvisia. Systémové zväčšenie lymfatických uzlín môže upozorniť na systémové ochorenie alebo ochorenie samotného lymfatického tkaniva.
Príznaky spojené s hrčkami na krku a za uchom
Pokiaľ sa okrem výskytu hrčky na krku objavia aj iné príznaky, spomeňte ich lekárovi. Ďalšie príznaky sú dôležitým anamnestickým údajom, ktorý pomôže určiť povahu a príčinu vzniku hrčky.
- Bolesť: Hrčky bývajú bolestivé pri infekciách a iných zápaloch.
- Problémy so sluchom: Môžu naznačovať problém v oblasti ucha, napr. infekciu alebo cholesteatóm.
- Horúčka alebo bolesti hrdla: Zrejme ide o infekciu.
- Vylučovanie znečistenej tekutiny z ucha: Môže signalizovať infekciu alebo cholesteatóm.
- Pocit tlaku v uchu alebo za uchom: Môže byť spôsobený rastúcou cystou alebo cholesteatómom.
- Strata sluchu: Môže byť spôsobená tlakom cysty alebo cholesteatómom na okolité štruktúry.
- Závrat alebo chuťové abnormality: Môžu sa vyskytnúť po chirurgickom zákroku.
Diagnostika hrčiek na krku a za uchom
Každá diagnostika začína odobratím anamnézy, čo je rozhovor pacienta s lekárom. Lekár sa vás môže pýtať na trvanie, charakter hrčky (zmena veľkosti, tvaru), ďalšie sprievodné príznaky (bolesť, problémy s rozprávaním alebo prehĺtaním) a pod. Po odobratí anamnézy nasleduje fyzikálne vyšetrenie, ktoré zahŕňa prehmatanie krku, pre lepšie zistenie tvaru, veľkosti, pohyblivosti alebo citlivosti hrčky, prípadne výskyt viacerých hrčiek. Lekár bude skúmať aj charakter uzliny - či je koža nad uzlinou začervenaná, či je možné uzlinou pohybovať oproti spodine, či sú uzliny oddelené alebo splývajú do takzvaných paketov, aká je konzistencia zväčšenej uzliny a jej veľkosť.
Pokiaľ sa u hrčky predpokladá vážnejšia príčina, na rade sú zobrazovacie vyšetrenia:
- Ultrazvukové vyšetrenie: Poskytne detailnejšie informácie o štruktúre hrčky a tkanive, z ktorého vznikla.
- Počítačová tomografia (CT)/magnetická rezonancia (MRI): Pokiaľ je podozrenie na zhubný nádor.
- RTG vyšetrenie: V prípade podozrenia na pľúcne metastázy.
- Endoskopické vyšetrenie: Pokiaľ je potrebné vyšetriť vnútorné štruktúry, ako je hltan alebo hrtan.
- Histologické vyšetrenie: Odoberú sa vzorky tkaniva na ďalšie histologické vyšetrenie.
Diagnostika ušných bubienkov zahŕňa niekoľko krokov. Lekár vyšetrí vnútro ucha pomocou otoskopu. Zistí, či sú príznaky znakom rastúcej cysty. Ak nie sú príznaky cholesteatómu zjavné, robí sa CT vyšetrenie. Skenovanie umožní, aby lekár videl do vnútra ucha a lebky.
Liečba hrčiek na krku a za uchom
Liečba hrčiek na krku závisí od ich príčiny. Väčšina prípadov s výskytom hrčky na krku je nezávažných a ľahko riešiteľných. Ak je príčinou porucha štítnej žľazy, je možné pacienta nastaviť na hormonálnu liečbu.
- Infekcie: Pri bakteriálnych infekciách sa nasadzujú antibiotiká.
- Zápal: Na zmiernenie opuchu sú najúčinnejšie obklady. Od opuchu pomôže napr. octanový krém, prípadne octanový obklad alebo vlhký studený obklad.
- Cysty a lipómy: Ak sú cysty a lipómy malé a nespôsobujú ťažkosti, nie je potrebná žiadna liečba. Ak sú veľké, bolestivé alebo esteticky rušivé, môže lekár odporučiť chirurgické odstránenie. Chirurgické odstránenie - Najúčinnejší spôsob, ako sa zbaviť tukovej cysty, je chirurgický zákrok.
- Ateróm: Odstránenie aterómu je často jedinou spoľahlivou metódou, ako zabrániť jeho opakovanému výskytu. Chirurg vytvorí malý rez a cez neho odstráni celý ateróm spolu s puzdrom. Zachovanie celistvosti puzdra je kľúčové, pretože ak v rane zostane čo i len malá časť, môže sa mazová cysta vytvoriť znova.
- Absces: Liečba abscesu spočíva v jeho otvorení a vyčistení, prípadne v podávaní antibiotík.
- Nádory: Liečba nádorov závisí od typu a štádia nádoru a môže zahŕňať chirurgiu, rádioterapiu, chemoterapiu alebo imunoterapiu.
Domáca liečba
V niektorých prípadoch je možné liečiť hrčku aj doma. Domáce prípravky sú vhodné na krátkodobú liečbu.
- Mastoiditídu: V tomto prípade ide o infekciu ucha, ktorá sa dá liečiť zmesou protizápalovo pôsobiaceho olivového oleja a antimykotického cesnakového oleja.
- Lymfadenopatiu: Zvyčajne je indikáciou toho, že ide o zdurenú uzlinu v krku.
- Cysta a absces: Nech je vaše pokušenie akékoľvek veľké, nesnažte sa obsah hrčky vytlačiť. Namiesto toho použite teplý obklad, ktorý vytiahne tekutinu z opuchu. Cystu môžete ošetriť aj namočením vatového tampónu do antibakteriálneho tea tree oleja (olej z čajovníka) a pridržať ho na cyste zo 5 minút.
Liečba cholesteatómu
Jediný spôsob liečby cholesteatómu je jeho chirurgické odstránenie. Cysta sa chirurgicky odstráni, aby sa zabránilo komplikáciám zavineným jej rastom, ktorý sa inak nezastaví. Po diagnostikovaní cholesteatómu je pacientovi zväčša indikovaná antibiotická liečba ušnými kvapkami, aby sa znížil zápal a odvodnilo sa ucho. Chirurgický zákrok je väčšinou ambulantný. Nemocničný pobyt je potrebný len vtedy, ak je cysta veľmi veľká alebo ak sa zistí vážna infekcia. Operácia sa vykonáva v celkovej anestézii. Niektorí pacienti majú po chirurgickom zákroku dočasný závrat alebo chuťové abnormality.
Prevencia vzniku hrčiek na krku a za uchom
- Dodržiavať ústnu hygienu, zahŕňajúcu ústnu dutinu a hrdlo.
- Pokiaľ už infekciou trpíte, je potrebná čo najskoršia liečba.
- Pravidelné lekárske prehliadky, najmä ak trpíte autoimunitným ochorením alebo ochorením štítnej žľazy - dôležité je napr. aj sledovať hladiny hormónov alebo zápalových markerov.
- Vrodeným cholesteatómom nemožno zabrániť, ale je nutné, aby rodičia o tomto stave vedeli a dali ho hneď liečiť. Predísť možno cholesteatómom, ktoré sa objavia v neskoršom období života.
- Po úspešnom odstránení aterómu sa odporúča pravidelné kontrolné vyšetrenie. Dôležité je dbať na hygienu, nenamáhať operovanú oblasť a sledovať prípadné známky zápalu.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Väčšina prípadov s výskytom hrčky na krku je nezávažných a ľahko riešiteľných. Existujú však aj vážnejšie príčiny, ktoré sprevádzajú príznaky, pri ktorých by ste mali spozornieť a vyhľadať lekára:
- Ak je hrčka bolestivá, rýchlo rastie alebo je sprevádzaná inými príznakmi, ako sú horúčka, nočné potenie, strata hmotnosti alebo ťažkosti s prehĺtaním.
- Ak máte podozrenie na ateróm alebo ste si nahmatali nezvyčajnú hrčku, vždy je rozumné navštíviť dermatológa, prípadne chirurga v poliklinike. Len odborník vie posúdiť riziko infekcie, prípadnú potrebu okamžitého zákroku a vybrať vhodnú metódu liečby.
- Ak sa stav nelieči, k symptómom cholesteatómu sa pridávajú komplikácie. Cholesteatóm rastie a odumreté kožné bunky sa hromadia v uchu, vytvárajú tak ideálne prostredie pre baktérie a huby. Následne sa cysta môže nakaziť. Časom môže cholesteatóm zničiť aj okolitú kosť, poškodiť bubienok, kosti vnútri ucha, kosti v blízkosti mozgu a nervy tváre. Trvalá strata sluchu je výsledkom poškodených kostí.