Rozprávanie je základná ľudská schopnosť, ktorá nám umožňuje komunikovať, zdieľať myšlienky a emócie. Avšak, niektoré deti čelia výzvam v plynulosti reči, ako je zajakavosť. Tento článok sa zameriava na cvičenia a stratégie, ktoré môžu pomôcť koktavému dieťaťu zlepšiť jeho reč a sebavedomie.
Čo je zajakavosť?
Zajakavosť, odborne nazývaná aj balbuties, je definovaná ako neúmyselné opakovanie, predlžovanie alebo blokovanie slov alebo ich častí počas rozprávania. Deti, ktoré koktajú, často vedia, čo chcú povedať, ale majú ťažkosti s plynulým vyjadrením svojich myšlienok. Rizikové obdobie pre vznik koktavosti je medzi druhým a piatym rokom života, keď si deti intenzívne osvojujú reč a jazyk. Prakticky nikto nezačne koktať po dvanástom roku života, iba v prípade vážneho úrazu hlavy alebo po prežití psychotraumatického zážitku.
Príčiny zajakavosti
Odborníci sa zhodujú, že zajakavosť je komplexný problém s viacerými príčinami. Medzi najčastejšie faktory patria:
- Dedičnosť: Genetická predispozícia môže hrať úlohu, pričom vplyv prostredia pôsobí ako spúšťač.
- Mozgové poškodenia: Nepatrné poškodenia mozgu, ku ktorým dôjde v tehotenstve alebo pri pôrode, môžu narušiť koordináciu svalov potrebných na reč.
- Psychologické faktory: Silný stres, strach alebo traumatický zážitok môžu prispieť k rozvoju koktavosti.
Ako sa prejavuje zajakavosť?
Každé dieťa koktá inak. Zajakavosť sa môže prejavovať v rôznych stupňoch:
- Ľahký stupeň: Opakovanie prvých hlások a slabík slov (napr. ma-ma-minka, d-d-d-doma).
- Stredný stupeň: Tvrdé začiatky slov a preťahovanie slabík (napr. aaaaaaano).
- Ťažký stupeň: Dieťa má ťažkosti s prehovorením, vyvíja veľké fyzické úsilie, má problémy s dychom, červená sa, má tiky alebo kŕče.
Liečba zajakavosti
Liečba koktavosti je komplexný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu logopéda, foniatra a psychológa. Cieľom liečby je zlepšiť plynulosť reči a znížiť úzkosť spojenú s rozprávaním.
Prečítajte si tiež: Zdravie a pohoda v tehotenstve
Terapeutické prístupy
- Logopedická terapia: Logopéd učí dieťa techniky na zlepšenie plynulosti reči, ako je spomalenie tempa reči, dychové cvičenia a artikulačné cvičenia.
- Psychoterapia: Psychológ pomáha dieťaťu vyrovnať sa s emocionálnymi problémami spojenými s koktavosťou, ako je úzkosť, strach a nízke sebavedomie.
- Farmakoterapia: V niektorých prípadoch môže lekár predpísať lieky na zníženie úzkosti alebo na zlepšenie funkcie mozgu.
- Osteopatia: Ak je koktanie dieťaťa spôsobené zvýšeným intrakraniálnym tlakom, pôrodnými poraneniami alebo inými fyzickými poruchami, takýto špecialista môže skutočne pomôcť.
Cvičenia pre koktavé dieťa
- Dychové cvičenia: Pravidelné dychové cvičenia pomáhajú dieťaťu kontrolovať dych a znižovať napätie v rečových svaloch.
- Artikulačné cvičenia: Cvičenia na posilnenie a koordináciu svalov jazyka, pier a čeľuste zlepšujú výslovnosť.
- Spomalenie tempa reči: Dieťa sa učí hovoriť pomalšie a s väčším dôrazom na jednotlivé slabiky.
- Rytmická reč: Spievanie pesničiek, recitovanie básničiek alebo čítanie textov s rytmom pomáha dieťaťu zlepšiť plynulosť reči.
- Hry a aktivity: Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú rozprávanie a komunikáciu, ako je bábkové divadlo, rozprávanie príbehov alebo opisovanie obrázkov.
Domáce prostredie
- Vytvorte podporujúce prostredie: Vytvorte doma pokojnú a podporujúcu atmosféru, kde sa dieťa cíti bezpečne a môže slobodne vyjadrovať.
- Počúvajte pozorne: Keď dieťa rozpráva, venujte mu plnú pozornosť a nechajte ho dohovoriť bez prerušovania alebo dokončovania viet za neho.
- Buďte trpezliví: Liečba koktavosti si vyžaduje čas a trpezlivosť. Oslavujte každý pokrok, aj ten najmenší.
- Vyhnite sa negatívnym reakciám: Nekritizujte dieťa za koktanie, nehovorte mu, aby prestalo koktať, a nestrašte ho trestom.
- Hovorte pomaly a zreteľne: Dospelí by mali ísť dieťaťu príkladom a hovoriť pomaly a zreteľne.
Ďalšie tipy
- Podporujte sebavedomie dieťaťa: Pomáhajte dieťaťu rozvíjať jeho silné stránky a záujmy, aby sa cítilo sebavedomo a malo dobrý pocit zo seba.
- Vyhľadajte podporu: Pripojte sa k podpornej skupine pre rodičov detí s koktavosťou, kde môžete zdieľať skúsenosti a získať rady od iných rodičov.
- Informujte sa: Získajte čo najviac informácií o koktavosti, aby ste lepšie porozumeli problému a vedeli, ako dieťaťu najlepšie pomôcť.
- Bylinné prípravky: Zalejte 1 čajovú lyžičku sušených listov mäty, kvetov harmančeka a odnože valeriány lekárskej vriacou vodou (250 ml). Nechajte lúhovať 20 minút. Zmiešajte rovnaké diely šípok, listov medovky lekárskej, paliny, mäty, odnože púpavy a kvetov nechtíka lekárskeho. Pol polievkovej lyžice zmesi zalejte 250 ml vriacej vody a nechajte lúhovať 2 hodiny. Doprajte si kúpeľ s aromatickými olejmi z mäty, lesných jahôd, tymianu, levandule a šalvie. Trvanie kúpeľa je 20 minút. Pripravte si čaj z plodov hlohu, lipových kvetov, medovky lekárskej a odnože valeriány lekárskej.
Problémy detí s narušenou komunikačnou schopnosťou
Ľudská reč je veľmi zložitá činnosť, na ktorej sa zúčastňuje množstvo orgánov v tesnej a koordinovanej spolupráci. Je pochopiteľné, že môže dôjsť k poruchám reči, a to v ktorejkoľvek časti reflexného oblúka, ktorý zabezpečuje spojenie medzi receptorom a výkonným orgánom.
Vedný odbor, ktorého predmetom je edukácia, korekcia a rehabilitácia jednotlivcov s narušenou komunikačnou schopnosťou, je logopédia. Skúma etiológiu, symptomatológiu a možnosti korekcie, ako aj spätné pôsobenie narušenia komunikácie na osobnosť jednotlivca.
Príčiny týchto porúch delíme na dve veľké skupiny: organické a funkčné.
- Organické poruchy vznikajú poškodením niektorého orgánu, ktorý sa podieľa na realizácii reči. Poruchy môžu byť získané behom života. S niektorými organickými poruchami sa dieťa už narodí, iné vznikajú pri ťažkom pôrode. Počas života poškodzujú reč aj rôzne ochorenia ako zápaly mozgu a mozgových blán, ťažké infekčné choroby, úrazy lebky, zápaly stredného ucha a pod.
- Funkčné poruchy sú také poruchy reči, pri ktorých nie je možné vyšetrovaním zistiť žiadne organické poškodenia.
Medzi najčastejšie formy narušenej komunikačnej schopnosti patria:
- Narušený vývin reči: Neschopnosť osvojiť si hovorenú reč z rôznych príčin.
- Dyslália: Chybná artikulácia a používanie foném pri hovorenej reči.
- Rinolália (fufňavosť): Zmena zvuku hlások pri artikulovaní s výrazne nazálnym zafarbením.
- Tumultus sermonis (brbľavosť): Narušené tempo reči, pri ktorom sa reč postupne zrýchľuje až do jej nezrozumiteľnosti.
- Afázia: Centrálne podmienené narušenie produkcie a porozumenia hovorenej reči, najmä v dôsledku mozgových príhod.
- Dyzartria: Narušená artikulácia do takej miery, že reč sa stáva ťažko zrozumiteľnou.
- Mutizmus: Onemenie, neochota komunikovať hovorenou rečou pri interpersonálnych kontaktoch.
- Balbuties (zajakavosť): Narušenie plynulosti reči klonickými, tonickými alebo tonicko-klonickými spazmami.
- Poruchy hlasu: Patologické zmeny v individuálnej štruktúre hlasu, zmeny v jeho akustických kvalitách, spôsobe tvorby a používania.
Vplyvy výchovného prostredia
Výchovné prostredie zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji reči dieťaťa. Vhodné prostredie poskytuje podnety k reči a vzor k napodobňovaniu reči, a tým aj prirodzenú korekciu vývojových nesprávností. Nedostatok alebo nadbytok výchovných podnetov môže mať negatívny vplyv na vývin reči.
Prečítajte si tiež: Nebezpečné potratové metódy
- Nedostatok výchovných vplyvov: Deti žijúce izolovane, kde nemajú možnosť styku s detskou spoločnosťou, alebo deti žijúce v rodinách, kde rodičia trpia poruchou reči, začínajú rozprávať neskôr.
- Nadbytok výchovných podnetov: Predčasné a násilné vynucovanie reči alebo príliš zložitý vzor reči, ktorý je neprimeraný schopnostiam a chápaniu dieťaťa, môže mať patologické dôsledky.
Dyslália
Nesprávna výslovnosť sa nazýva dyslália. Môže postihovať buď jednotlivé hlásky alebo hláskové skupiny v slabikách, poprípade i v slovách. Deti trpiace dysláliou si uvedomujú odlišnosť svojej vlastnej výslovnosti od výslovnosti druhých ľudí v rôznom rozsahu.
Podľa príčin sa dyslália delí na funkčnú dysláliu a dysláliu organicky podmienenú.
- Funkčná dyslália: Nie sú porušené rečové ústroje. Rozoznávame motorický a senzorický typ.
- Organicky podmienená dyslália: Súčasné úchylky a zmeny na rečových orgánoch alebo následky sluchových porúch.
Rinolália (fufňavosť)
Patologicky zmenená nosovosť sa nazýva fufňavosť. Môže byť buď znížená (zatvorená fufňavosť) alebo zvýšená (otvorená fufňavosť).
- Organicky podmienená zatvorená fufňavosť: Typický príznak, ak je nos upchatý pri nádche. Pri chronických zmenách v nosnej alebo nosohltanovej dutine sa však stáva fufňavosť trvalým príznakom.
- Otvorená fufňavosť: Môže byť výrazom nedbalého rozprávania alebo ide o fufňanie, ktoré sa udržuje zo zvyku po predchádzajúcom obmedzení uzáverovej funkcie následkom nejakej choroby alebo zranenia.
Tumultus sermonis (brbľavosť)
K neurózam reči sa radí brbľavosť. Vyznačuje sa predovšetkým poruchou tempa a rytmu reči. Najnápadnejším príznakom je zrýchlená reč. Človek postihnutý brbľavosťou si väčšinou neuvedomuje svoju poruchu reči.
Afázia
Určitá skupina porúch reči vzniká pri poškodení nervového tkaniva mozgu. Afázia je úplná alebo čiastočná strata reči.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre 3-ročné dieťa
Lieky na koktanie u detí
- Nootropiká: Tenoten má dobrý účinok na neurózu podobné koktanie.
- Phenibut: Môže sa predpisovať na koktavosť u detí vďaka psychostimulačným, trankvilizačným a antioxidačným vlastnostiam tohto lieku.
- Pantogam: Nootropné antikonvulzívum. Má mierny sedatívny účinok v kombinácii so zlepšenou duševnou a fyzickou funkčnosťou.
- Mydocalm: Môže sa predpisovať, ak sú poruchy reči spojené so zvýšeným tonusom a svalovými kŕčmi, ktoré vznikli v dôsledku organických porúch nervového systému.