Trasenie hlavy u detí môže byť pre rodičov znepokojujúce. Tento článok sa zameriava na rôzne príčiny trasenia hlavy u detí, od bežných a neškodných javov až po vážnejšie zdravotné stavy, ktoré si vyžadujú lekársku pozornosť. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad, ktorý pomôže rodičom lepšie porozumieť tomuto problému a vedieť, kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Pochopenie svalového napätia (tonusu)
Slovo "tonus" označuje napätie, najčastejšie svalové napätie. Normotonus alebo eutonus znamená, že svalové napätie je v norme. Ak je svalové napätie zvýšené, označuje sa ako hypertonus, a ak je znížené, hovoríme o hypotónii.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie (hypertonus)?
Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Najčastejšie prejavy zvýšeného svalového napätia sú:
- Zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku.
- Prepínanie horných a dolných končatín.
- Zovretie ručičiek v päsť.
- Keď ležia na bruchu, sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia.
- Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Ak sa vám niečo nezdá, je vždy lepšie poradiť sa so skúseným fyzioterapeutom.
Príčiny hypertonusu
Príčin hypertonusu je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Prečítajte si tiež: Ako zmierniť bolesť prsníkov v tehotenstve
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológ a následne fyzioterapeutom.
Ako sa neriešenie hypertonusu prejaví v neskoršom vývoji?
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch.
Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi.
Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Ako hypertonus u bábätka riešiť?
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Prečítajte si tiež: O diéte uväznenej v ľudskom tele
Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Tip na cvik 1
Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2
Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Trasenie (tremor): Čo to je a prečo sa vyskytuje?
Trasenie, odborne nazývané tremor, je mimovoľný a rytmický pohyb tela. Hoci sa môže vyskytnúť v rôznych častiach tela, najčastejšie postihuje ruky. Trasenie môže mať rôzne príčiny, od bežných fyziologických reakcií až po vážne neurologické ochorenia. V kontexte detí môže trasenie vyvolávať obavy u rodičov, preto je dôležité vedieť, kedy ide o bežný jav a kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Tras, odborne tremor, je mimovoľný rytmický kmitavý pohyb časti tela. Ide o najčastejšiu neurologickú poruchu. Celosvetovo odhadovaný výskyt sa pohybuje okolo 5%. U asi 50% týchto pacientov je možné nájsť genetický súvis tremoru. Spôsobujú ho striedavé sťahy, kontrakcie tých svalov, ktoré pôsobia navzájom protichodne. Je preň typické, že má relatívne konštantnú frekvenciu ale premenlivú výchylku. Tras sa bežne vyskytuje ako sprevádzajúci príznak pri rôznych neurologicko-psychických poruchách. Síce je neškodný a priamo nevplýva na dĺžku života pacienta, často však vedie k vnútorným rozpakom, niekedy i k vážnemu postihnutiu. Príznaky sú totiž zvyčajne progresívne, teda sa zhoršujú, a môžu viesť až k invalidite.
Prečítajte si tiež: Dovolenka s deťmi zadarmo
Mnoho ľudí si tras mýli so svalovými kŕčmi čo zášklbmi. Kŕče sú mimovoľnými stiahnutiami svalu a zášklby zase nekontrolované jemné pohyby častí svalu. Tras je ale pravidelný kmitavý pohyb. Väčšinou nie je jasné, prečo tras vzniká. Tento stav nazývame esenciálny tremor - kedy nie je jasná príčina. Predpokladá sa, že asi u polovice prípadov takéhoto trasu je síce možné nájsť genetickú súvislosť, presný gén ale nebol identifikovaný. Podľa niektorých výskumov sa esenciálny tremor spája s postihnutím drobnej štruktúry v mozgovom kmeni, známej medzi odborníkmi ako locus coeruleus. Tiež sa predpokladajú mozočkové koreláty, avšak ich prítomnosť je skôr kontroverzná. Jestvujú predpoklady, že esenciálny tras je rizikovým faktorom pre vznik Parkinsonovej choroby.
Esenciálny tremor postihuje najčastejšie ruky, ramená, hlavu a hlas, menej často tvár, nohy či trup. Často je možné pozorovať ho na natiahnutých rukách, zvyšujúci sa na konci cielených pohybov - napríklad pri pití z pohára.
Klasifikácia tremoru z medicínskeho hľadiska
- Pokojový (kľudový) tremor: Vyskytuje sa v sede alebo pokoji a ustupuje pri zahájení pohybu.
- Fyziologický tremor: Postihuje ruky a prsty rúk. Väčšinou je viditeľný voľným okom. Vyskytuje sa napríklad pri abstinencii od alkoholu, celkovej vyťaženosti, pri zníženej krvnej glukóze či iných metabolických a iónových nerovnováhach.
- Alkoholický tremor: Trasenie v dôsledku požívania alkoholu, najčastejšie vzniká ako abstinenčný príznak. Zhoršuje sa pri pohyboch a postihuje najmä ruky, no môže zachvátiť aj iné časti tela.
- Stresom podmienený tras: Tras rúk, hlavy, nohy či celého tela, ktorý nastáva ako reakcia na stresové okolnosti. Zvyčajne sa po odznení stresora spontánne upraví.
Je nutné tiež rozlíšiť tras a tik. Tras celého tela pri zaspávaní alebo počas spánku nie je trasom v pravom zmysle slova - jedná sa o tzv. myoklonus. Ide o rýchle, mimovoľné, nerytmické svalové zášklby, pripomínajúce trhnutie. Zaujímavosťou o tremore hlavy je, že asi v 25% prípadoch ide o vertikálny pohyb, ako keby človek pritakával „áno-áno“.
Diagnostika a liečba tremoru
Pri diagnostike je potrebné neurologické vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť možnú príčinu trasu. Takéto vyšetrenie sa sústreďuje na identifikáciu špecifických znakov trasu, vrátane jeho frekvencie, výchylky a vzoru. Pri vyšetrení sa pátra po možných zhoršujúcich, respektíve zmierňujúcich faktoroch a ich vplyvoch - jedná sa hlavne o kofeín, alkohol, niektoré lieky, cvičenie, únavu či stres.
Esenciálny tras sa dokazuje buď ako obojstranný akčný tras rúk a predlaktí so súčasnou absenciou iných príznakov. Ak vznikne podozrenie na parkinsonský tras, mali by byť prítomné aj ďalšie symptómy - ako znížená hybnosť, šúchavá chôdza, slabšia mimika, výraznosť v tvári a podobne.
Liečbu vždy nastavuje lekár podľa príčiny trasu, priebehu a iných okolností. Modernou formou terapie trasu je injekčný botulotoxín. Podáva sa najmä pri trase hlavy či hlasiviek. Účinkuje niekoľko mesiacov a na túto dobu dokáže skutočne zmierniť tras hlavy. Utlmenie trasu ruky je niekedy možné dosiahnuť pri zaťažení končatiny, zvyčajne aplikáciou závažia na zápästie. Okrem týchto postupov je žiaduce aj obmedzenie niektorých medikamentov, čo však pre lekárov nie je vždy jednoduchou výzvou. Pokiaľ vás trápi tras zo stresu alebo inej psychogénnej príčiny, pomôcť môžu aj niektoré upokojujúce bylinky. Odporúčajú sa čaje, kúpele alebo doplnky s obsahom chmeľu, levandule, medovky, valeriány či ashwagandhy. Okrem bylinných prípravkov môžete vyskúšať aj magnézium či vitamíny skupiny B, pretože podporujú normálnu činnosť nervovej sústavy.
Pri trase sa v niektorých prípadoch, kedy u pacientov nezaberajú medikamenty, doplnky ani úprava životosprávy, využíva aj tzv. intervenčná terapia. Z intervenčných prístupov je možné zvoliť hlbokú mozgovú stimuláciu, fokusovaný ultrazvuk alebo rádiochirurgickú talamotomiu s gama nožom.
Bežné príčiny trasenia hlavy u detí
Svalové zášklby (fascikulácie)
Svalové zášklby, známe aj ako fascikulácie, sú náhle, rýchle, neúmyselné sťahy svalových vlákien, ktoré môžeme vnímať ako drobné pohyby alebo "cuknutia" v rôznych častiach tela. Tieto pohyby sú spravidla nebolestivé a trvajú len niekoľko sekúnd, no môžu byť nepríjemné, najmä ak sa vyskytujú opakovane. Svalové zášklby po celom tele sú bežné, no častými oblasťami ich výskytu sú najmä viečka, ruky, lýtka, ale aj brucho. Tieto nepredvídateľné tiky sú často spojené s fyzickým alebo psychickým preťažením, nedostatkom dôležitých minerálov, ako je horčík alebo draslík, alebo s dlhodobým stresom.
Príčiny svalových zášklbov
- Únava a vyčerpanie: Nedostatok spánku alebo nadmerná fyzická námaha.
- Stres: Spúšťa produkciu stresových hormónov, ktoré stimulujú nervový systém.
- Nedostatok minerálov a vitamínov: Najmä horčík, draslík, vápnik a vitamíny skupiny B.
Ako predchádzať svalovým zášklbom?
Predchádzanie zášklbom vyžaduje zmenu každodenných návykov a starostlivosť o celkovú pohodu.
- Zdravý životný štýl: Zabezpečiť dostatok spánku, vyváženú stravu a pravidelný pohyb.
- Doplnenie živín: V prípade nedostatku minerálov a vitamínov je vhodné ich dopĺňať.
- Zvládanie stresu: Relaxačné techniky, meditácia, dychové cvičenia.
Syndróm traseného dieťaťa (SBS)
Syndróm traseného dieťaťa (Shaken Baby Syndrome - SBS) je vážne poranenie mozgu, ktoré vzniká v dôsledku prudkého trasenia novorodenca alebo malého dieťaťa. Pri trasení dochádza k tomu, že mozog dieťaťa naráža na steny lebky.
Príčiny a mechanizmus
Trasenie spôsobuje, že hlavička dieťaťa podstupuje zrýchlenie a spomalenie, čo vedie k zotrvačnému pohybu mozgu v lebečnej časti. Toto poranenie hlavy sa líši od poranení spôsobených pádmi alebo nehodami. V kontexte SBS ide o trasenie dieťaťom použitím fyzickej sily, najčastejšie zo strany rodiča alebo osoby, ktorá sa o dieťa stará. Osoba drží dieťa pod pazuchami a silno ním trasie, čo spôsobuje nekontrolovateľný pohyb hlavy. K syndrómu môže dôjsť aj pri fyzickom násilí páchanom na dieťati. Najväčšie riziko je u detí do šiestich mesiacov, pričom riziko pretrváva do veku dvoch rokov. Je to spôsobené tým, že krčné svaly dieťaťa nie sú dostatočne silné, aby podopreli hlavu, a anatómia tela dieťaťa nie je uspôsobená na prudké pohyby.
Príznaky a rizikové faktory
Príznaky SBS sú rôzne a závisia od miery poškodenia. Niekedy nemusí byť poškodenie sprevádzané zjavnými príznakmi. K vysokému riziku trasenia dieťaťom dochádza najmä v situáciách, keď dieťa dlho a neutíšiteľne plače.
Prevencia
Plač dieťaťa môže byť frustrujúci a náročný. Je dôležité si uvedomiť, že plač je prirodzený spôsob komunikácie dieťaťa. Ak cítite, že je toho na vás priveľa, je dobré dať dieťa na chvíľu partnerovi, kým vy opäť nájdete vnútorný pokoj. Ak ste s plačúcim dieťaťom doma sami, dajte ho na potrebný čas do postieľky, kým sa neupokojíte. Ďalšími príčinami častého plaču dieťaťa môžu byť preúnava alebo podúnava. Neprimerane dlhé bdenie vedie k podráždenosti a plaču. Dôležité je poznať známky únavy dieťaťa a odporúčanú dobu bdenia. Ak je dieťa dojčené a trpí bolesťami bruška, sledujte potraviny, ktoré konzumujete. Ak patríte k ľuďom, ktorí ťažšie zvládajú stres, hľadajte spôsoby, ako stresové situácie zvládať. Pre niekoho je to meditácia, pohyb, dychové cvičenia. Dlhodobé nevyspatie nie je hrdinstvo a dieťa potrebuje vyspatú matku.
Nočný des (Pavor Nocturnus)
Nočný des alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus) je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Prípady u školákov alebo dospelých sú ojedinelé.
Príznaky a priebeh
Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy. Dieťa sa v noci posadí, kričí, plače a nereaguje na okolie. Oba stavy, nočný des aj nočná mora, sa dejú počas hlbokej fázy spánku, v takzvanej NREM fáze. Na rozdiel od nočných môr, pri nočnom dese si dieťa po prebudení nič nepamätá.
Príčiny a prevencia
Nočné desy trápia deti s bohatým citovým životom. Je dôležité, aby malo dieťa príležitosť pretaviť podnety do hry alebo ich znova prežiť a spracovať inou formou. Hra je pre dieťa najlepšou prevenciou a buduje psychickú odolnosť. Všeobecným odporúčaním pre rodičov je dbať na kvalitný spánok detí vrátane poobedného zdriemnutia. Dieťa si pred spaním prirodzene pýta pozornosť rodiča, a ak rodič nemal počas dňa dostatok času, mal by ju dieťaťu venovať, aby sa vytvoril pocit bezpečia a istoty. Rodič, ktorý svoje dieťa dobre pozná, ho vhodnými otázkami dokáže priviesť k tomu, aby sa otvorilo a porozprávalo o svojich zážitkoch a pocitoch. Dospelí by ich mali láskavo vypočuť, nepokúšať sa ich hodnotiť či moralizovať.
Bezpečnostné opatrenia
Niektoré deti sú počas nočného desu schopné vstať a rozhadzovať rukami, preto je dôležité, aby bolo prostredie, v ktorom dieťa spáva, bezpečné, bez ostrých hrán a podobne. Vhodné je zažatiť len malé jemné svetlo. Budenie detí sa odporúča len pri preventívnej technike takzvaného vedomého prerušovania spánku. Rodičia by asi po troch hodinách od zaspatia mali dieťa na krátky čas prebrať, a potom ho nechať opäť zaspať.
Závažnejšie príčiny trasenia hlavy u detí
Neurologické ochorenia
V niektorých prípadoch môže byť tras rúk u detí spojený s neurologickými ochoreniami. Esenciálny tremor, ktorý sa často dedí v rodine, je charakterizovaný nekontrolovaným trasom rúk, ktorý sa zhoršuje pri pohybe. Ďalšou možnou príčinou trasu rúk je detská mozgová obrna, čo je neurologická porucha ovplyvňujúca svalovú kontrolu. Tras rúk môže byť tiež príznakom iných neurologických porúch, napríklad niektorých typov epilepsie alebo genetických ochorení postihujúcich nervový systém.
Rettov syndróm
Rettov syndróm je genetické neurologické ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým dievčatá. Príčinou vzniku je mutácia génu MECP2.
Príznaky a priebeh
Dieťa sa po narodení vyvíja normálne. Ochorenie sa začne prejavovať približne v druhom roku života, a to postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky. Dieťa sa prestáva pretáčať, sedieť, stáť, držať alebo ovládať pohyby hlavy. Sociálne a komunikačné reakcie dieťaťa sa splošťujú, vyvíja sa mentálna retardácia. Objavujú sa stereotypné pohyby rúk (tlieskanie, akoby umývanie rúk, …), ataxia chôdze (strata rovnováhy, labilita počas chôdze, chôdza na širokej báze), zvýšený tonus svalstva, poruchy dýchania - nepravidelné zvýraznené dýchanie, krátkodobé zastavenie dýchania (apnoe), epileptické záchvaty. Časom sa naučené, vedomím používané, účelové pohyby vytrácajú, vzniká tzv. apraxia. Dieťa nevie prehĺtať, používať ruky, prestáva chodiť, atď. Prítomné býva nadmerné slinenie, časté vyplazovanie jazyka. Pacient nevie dostatočne prežuť stravu a prehĺta priveľa vzduchu, z čoho máva výrazné nafúknuté brucho po jedle a pití. Spomaľuje sa rast hlavičky a v približne 4. roku veku je badateľná mikrocefália (získaná neúmerne malá hlava).
Diagnostika a liečba
Diagnóza sa stanoví po dôkladnom odobratí podrobnej anamnézy, na základe fyzikálneho vyšetrenia (ako aj neurologického, očného, MRI a CT vyšetrenia) a prítomných klinických príznakov. Expertná skupina Európskej spoločnosti detskej neurológie stanovila diagnostické kritériá. Po ich určení syndróm potvrdzuje krvný test - genetické vyšetrenie mutácie. Liečba Rettovho syndrómu je v prvom rade symptomatická, tzn. že liečebné postupy sú zamerané na príznaky a ťažkosti s nimi spojenými. Patrí sem individuálne nastavené stravovanie (dietológia), fyzioterapia - rehabilitácia, logopédia, prípadne psychologické vedenie a komunikačné rozvíjanie. Nevyhnutná je ortopedická liečba deformít kĺbov a chrbtice, liečebné ovplyvnenie porúch spánku a dýchania. Antiepileptikami zabraňujeme záchvatom a neurologickou liečbou sa snažíme znížiť stereotypné pohyby na minimum. Mnohí pacienti sú plne odkázaní na pomoc druhých.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Tras rúk u detí nie je vždy dôvodom na obavy, zvlášť ak sa objavuje len občas a v určitých situáciách, napríklad pri strese alebo únave. Varovné signály, ktoré by nemali byť prehliadané, zahŕňajú tras, ktorý sa objavuje aj v pokojovom stave, problémy s koordináciou, slabosť končatín, zmeny správania alebo nezvyčajnú únavu. Včasná diagnostika je dôležitá pre správne riešenie prípadných zdravotných problémov.
Ďalšie možné príčiny a stavy spojené s trasením
Respiračný afekt
Respiračný afekt je stav, ktorý sa prejavuje plačom, zadržaním dychu, zmodraním (alebo zblednutím) a niekedy aj stratou vedomia. Hoci vyzerá hrôzostrašne, vo väčšine prípadov nie je nebezpečný.
Príznaky a priebeh
Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad ide o rodičovský zákaz, ktorý sa dieťaťku nepáči alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem. Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych. Preto zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne (nie vždy). K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnemu prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice.
„Modrý“ záchvat je častejší, tvorí cca 85% respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa. „Biely“ záchvat, kedy dieťa zbledne a nezmodrie, je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom. Dôležité je, že vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku! Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5% zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa).
Čo robiť pri respiračnom afekte?
Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnoveniu dýchania dôjde. Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač. Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver. Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou.
Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom. Dieťatkom netraste. Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie. Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť. Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime. Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.
Kedy volať záchranku?
- Ak zástava dychu trvá viac ako 1 minútu.
- Ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote.
Kedy navštíviť pohotovosť?
- Ak dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré.
- Ak máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne.
Kedy navštíviť svojho lekára?
- Ak sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny (t.j. bez predchádzajúceho plaču alebo frustrácie).
Horúčka
U detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Telesná teplota je regulovaná centrálnym termostatom, ktorý sa nachádza v mozgu, konkrétnejšie v oblasti hypotalamu. Do tohto centra sa dostávajú informácie o telesnej teplote prostredníctvom termických receptorov na povrchu (v koži) a vnútri (v hrudnej, brušnej dutine…) tela. Centrálny termostat po vyhodnotení týchto informácií zvyšuje alebo znižuje teplotu telesného jadra, ktorá sa nakoniec prejaví aj zmenou teploty na povrchu tela. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu.
Bábätká v prvom roku života sú špecifickou kategóriou detí. Vo všeobecnosti majú vyššiu teplotu telesného jadra ako dospelí. Ich termoregulačné mechanizmy sú však obmedzené. Najviac zraniteľní sú práve novorodenci (v prvom mesiaci života), ktorí môžu teplo ľahko strácať a ľahko sa podchladiť. V prípade, ak u novorodenca nameriame v konečníku teplotu nad 38°C, treba okamžite zbystriť pozornosť a vyhľadať lekára, aby vylúčil možnú prebiehajúcu infekciu a včas liečebne zasiahol.
Popri horúčke - telesnej teplote vyššej ako 38°C - rozlišujeme ešte tzv. subfebrílie, teda zvýšenú teplotu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 37 - 38°C. Krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má viaceré ochranné funkcie v organizme, a tak prispieva k spomaleniu množenia a rastu väčšiny mikroorganizmov, stimuluje aktivitu bielych krviniek či zvyšuje tvorbu protilátok.
Príznaky horúčky u detí
Niekedy sa ochorenie u dieťaťa začne prejavovať iným markantnejším príznakom než horúčkou - vyskytnú sa bolesti rôznych častí tela, kašeľ, vracanie, hnačka, vyrážky, opuchy alebo mnohé iné. Treba si všímať zmeny v jeho správaní - či nie je zrazu výraznejšie nepokojné, predráždené alebo skôr spavé až letargické. Má chuť prijímať stravu? U niektorých detí je viditeľná triaška tela a koncové časti končatín môžu byť paradoxne aj studené. Neskôr sa zvykne objaviť začervenanie na tvári, na dotyk môže byť trup alebo čelo dieťaťa horúce. So stúpajúcou telesnou teplotou sa zrýchľuje srdcový tep a dýchanie.
Meranie teploty
U najmenších detí meriame telesnú teplotu v konečníku, lebo tá najviac koreluje s teplotou telesného jadra. V tomto prípade hovoríme o horúčke pri nameraní hodnoty vyššej ako 38,5°C.