Imunologické okno predstavuje jedinečné obdobie v živote dieťaťa, kedy je jeho organizmus najlepšie pripravený na efektívne reagovanie na nové potraviny a budovanie imunitnej tolerancie. Tento časový úsek, ktorý obvykle nastáva medzi štvrtým a šiestym mesiacom veku, zohráva zásadnú úlohu pri zavádzaní príkrmov a môže mať dlhodobý vplyv na zdravie dieťaťa, najmä pokiaľ ide o potravinové alergie a celkovú imunitnú odolnosť.
Čo je to Imunologické Okno?
Imunologické okno je obdobie, kedy imunita bábätka nie je schopná reagovať "zle" na prichádzajúce podnety. Počas prvých mesiacov života je dieťa chránené materským mliekom, ktoré obsahuje protilátky a dôležité živiny podporujúce jeho obranyschopnosť. Akonáhle však dieťa začne rásť, jeho vlastný imunitný systém sa musí začať adaptovať na vonkajšie prostredie. Imunologické okno predstavuje obdobie, keď je detský organizmus najlepšie pripravený prijímať nové druhy potravín a budovať si imunitnú toleranciu voči potenciálnym alergénom.
V širšom ponímaní je možné zaviesť alergény do stravy od ukončeného 4. mesiaca až do dovŕšenia 1. roku. Treba však doplniť, že sa nerozprávame o zavádzaní príkrmov, ale o zavádzaní alergénov s cieľom predísť alergii v neskoršom veku.
Kedy Nahradiť Mlieko Príkrmom?
Normálne už treba začať s príkrmami. Prikrmovanie, a teda postupné zavádzanie prvých príkrmov sa odporúča u dojčiat od 6. mesiaca života, pričom v prípade bábätiek odchovávaných na umelom mlieku sa hranica posúva na dobu ukončeného 4. mesiaca. Zavádzanie príkrmov však neznačí to, že sa automaticky prestáva dojčiť. Príkrmy by totiž mali spočiatku nahrádzať jedno, maximálne dve jedlá denne, pričom najčastejšími intervalmi prvých príkrmov sú obedné a predspánkové kojenia. Dojčenie a prikrmovanie teda idú ruka v ruke, pričom pre správnu tvorbu detskej imunity je vhodné do tohto stravovacieho kolotoča zaraďovať aj samotné alergény.
Materským mliekom by sa mali deti kŕmiť čo najdlhšie, čo však neznamená, že by mala ich výživa pozostávať len z tejto jednej zložky.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, keď dieťa plače, aby dosiahlo svoje
Ako a Čo Ochutnať Počas Imunologického Okna?
Počas imunologického okna dávame dieťaťu len „ochutnať“, čiže len stopové prvky, po lyžičke. V imunologickom okne tak môžete dať dieťaťu ochutnať trebárs aj arašidy, napríklad v podobe arašidových chrumiek (opäť len mikro časť) - arašidy sú pritom celosvetovo najvýraznejším alergénom. Pokiaľ ich však dieťa ochutná v čase imunologického okna, je neskôr omnoho menšia pravdepodobnosť vzniku alergie na arašidy.
Kým zeleninové a mäsové príkrmy sa podávajú v dávke hodnej jedného dojčenia, podávanie potravín v rámci imunologického okna by sa malo započínať v naozaj malých množstvách, a to vo forme omrviniek z pečiva, obliznutím lyžičky predtým potretej avokádovou nátierkou či ochutnávaním minimálnych porcií jedál s obsahom vajíčok, arašidov, rybieho mäsa či citrusových plodov.
Začína sa najčastejšie zeleninou napríklad mrkva uvarana vo vode, rozmixovať, alebo uvarená v pare. Vždy skúšať novú potravinu 3 dni, aby si videla prípadne alergickú reakciu. Potom môžeš skúsiť prípadne zemiaky, brokolicu,…. Po mesiaci, keď ti bude jesť zeleninu, začneš pridávať mäso ( kuracie, králik, morčacie, teľacie,….), až potom vajce ( najskôr žĺtok, bielko až po roku), a ryby ( najskôr sladkovodné). Keď budeš mat zavedenú zeleninu a mäso, začni skúšať ovocie, kašu na večeru,…maslo stačí až neskôr môžeš dať trochu do kaše.
Postup Zavádzania Alergénov
Postupne sa tvoriaci a budovaný imunitný systém bábätka sa stará o to, aby ničil baktérie nepatriace do organizmu, pričom zabezpečuje istú toleranciu voči jednotlivým potravinovým bielkovinám, čo znamená, že nedochádza k výrazným imunitným reakciám na podávanú stravu. Koncom minulého storočia odborníci odporúčali zavádzanie alergénov, resp. rizikových potravín, akými sú vajíčka, ryby, orechy či pšenica, do detského jedálnička až po 1. či dokonca 3. roku života dieťaťa.
Aj napriek množstvu odborných štúdií ostáva otázka imunologického okna neprebádanou časťou detského vývoja, ktorá si vyžaduje veľmi opatrné zaobchádzanie, pričom najväčší pozor by sa malo dávať v prípade bábätiek, kde je na základe rodinnej anamnézy možná genetická dedičnosť potravinových alergií.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad gynekológie
Čo Nedávať Bábätku Ochutnať?
Nie je vhodná cudzia mliečna bielkovina - kravské alebo iné živočíšne mlieko a výrobky z takého mlieka. Nie sú vhodné orechy, koreniny, konzervované jedlá. Príkrmy by sa nemali sladiť.
Bábätko by malo počas imunologického okna stále prijímať materské, resp. umelé mlieko, pričom platí, že by ste sa mali obrovským oblúkom vyhýbať kravskému či inému živočíšnemu mlieku. Na mlieko živočíšneho pôvodu majú totiž mnohé dojčatá alergickú reakciu ešte pred dosiahnutím 6. mesiaca života, pričom tento fakt závisí najmä od času, kedy sa dieťa s bielkovinou pochádzajúcou zo živočíšneho mlieka prvýkrát stretne.
V súvislosti s mliekom sa tiež neodporúčajú rastlinné alternatívy vo forme sójového, mandľového či kokosového mlieka. Tieto „mliečne“ verzie môžu taktiež vyvolať alergickú reakciu. Hoci ich hlavnou nevýhodou je ich neschopnosť pokrývania nutričných potrieb bábätiek.
Imunologické Okno u Detí - Skúsenosti a Diskusie
Na známom diskusnom fóre sa objavili otázky súvisiace s imunologickým oknom a postupným zavádzaním príkrmov a alergénov do jedálnička dieťaťa pred dosiahnutím prvého roku života. Diskutujúce vo viacerých prípadoch poznamenali, že prikrmovanie a navyknutie detí na alergény závisí najmä od individuálneho postoja dieťaťa voči ponúkanej strave. Kým niektoré deti bez problémov príkrmy prijmú, iné ich tvrdohlavo odmietajú, čo môže viesť mamičky k presunutiu postupného zavádzania komplementárnej výživy aj o niekoľko týždňov.
Viaceré diskutujúce mamičky vyzdvihli dôležitosť zaradenia lepku do každodenného jedálnička dieťaťa, čo môže v budúcnosti pomôcť v predídení celiakii a iným civilizačným ochoreniam. Aj tu teda možno konštatovať, že každý prípad je čisto individuálny a závisí od matky či rady pediatra, čo sa dieťatku počas imunologického okna podáva.
Prečítajte si tiež: Dvojitá Výhra
Mýty a Fakty o Imunologickom Okne
Okolo imunologického okna koluje rad mýtov, ktoré môžu viesť k neistote rodičov pri zavádzaní prvých príkrmov. Často sa napríklad tradovalo, že potenciálne alergény, ako sú vajcia, ryby alebo orechy, by mali byť do stravy dieťaťa zaradené až po prvom roku života.
Ďalším rozšíreným omylom je predstava, že dieťa musí okamžite dokonale prijímať každú novú potravinu - pritom drobné zmeny v trávení, ako je odlišná konzistencia stolice, sú úplne prirodzené a neznamenajú nutne negatívnu reakciu.
Imunologické okno tiež neznamená, že by dieťa malo ochutnať všetky potraviny naraz; naopak, odporúča sa postupné zavádzanie nových zložiek do jedálnička, aby si imunitný systém mohol zvykať na nové podnety v bezpečnom tempe.
Dôležitosť Sledovania Reakcií Dieťaťa
Najdôležitejšou súčasťou obdobia imunologického okna i podávania prvých príkrmov je sledovanie dieťaťa a jeho fyziologických reakcií na podávanú stravu. Ak po prvom ochutnaní novej suroviny, ako je jahoda či paradajka, javí isté známky intolerancie, nemusí to ešte nič znamenať. Začervenanie úst alebo vyrážky sú prirodzenou reakciou organizmu na novú, predtým nevídanú zložku potravy. Takéto reakcie v priebehu hodiny alebo dvoch zmiznú.
Čo Ak Dieťa Počas Imunologického Okna Neprijme Žiadnu Potravinu Okrem Materského Mlieka?
Nie sú mi známe štúdie, ktoré by dôsledky nepodávania stravy v imunologickom okne presne hodnotili v číslach. Ale riziko vzniku potravinových intolerancií alebo alergií je v budúcnosti určite vyššie.