Každodenný boj pri stole, keď dieťa odvracia hlavu, hľadí do taniera alebo sa rozplače pri pohľade na jedlo, dokáže v rodičovi vyvolať pocity frustrácie, úzkosti i bezmocnosti. Nech už ide o jednohubky na desiatu alebo starostlivo pripravenú večeru, výsledok býva rovnaký: "Nechcem to". Tento článok sa zameriava na pochopenie dôvodov, prečo deti odmietajú jedlo, ako rozpoznať bežné výkyvy od varovných signálov a čo ako rodičia môžete urobiť - bez tlaku, hádok a napätia.
Prečo Dieťa Nechce Jesť?
Za tým, že dieťa nechce jesť, sa často skrývajú dôvody, ktoré nesúvisia s hladom alebo jedlom samým. Je dôležité pochopiť, že jedlo nie je len o výžive; je to aj vzťah - k sebe, k telu, k bezpečiu.
Túžba po Samostatnosti
Malé dieťa si začína uvedomovať, že o niektorých veciach môže rozhodovať samo - a jedlo je jednou z mála oblastí, kde môže svoju vôľu uplatniť. Odmietanie tak nemusí byť prejavom vzdoru voči rodičom, ale túžbou po samostatnosti.
Citlivé Chuťové a Senzorické Vnímanie
Detské chuťové a senzorické vnímanie je oveľa citlivejšie ako u dospelých. Čo vám chutí príjemne, môže byť pre dieťa príliš horké, kyslé, alebo len zvláštne voňajúce. Niekedy nejde o chuť, ale o textúru - mazľavé, tvrdé alebo „vŕzgavé“ jedlo môže v dieťati vyvolať odpor.
Atmosféra pri Stole
Atmosféra pri stole má priamy vplyv na chuť k jedlu. Ak je prítomný zhon, napätie, alebo dieťa cíti tlak, môže sa u neho spustiť obranná reakcia - odmietanie jedla. Medzi rušivé faktory patrí aj sledovanie obrazoviek: televízia, mobil alebo tablet odvádzajú pozornosť od vlastných pocitov hladu a sýtosti a preťažia zmysly.
Prečítajte si tiež: Ako strava ovplyvňuje dýchanie
Kolísanie Chuti k Jedlu
Chuť k jedlu prirodzene kolíše. V obdobiach, keď sa spomaľuje rast alebo dieťa nie je tak fyzicky aktívne, jeho telo jednoducho nepotrebuje toľko energie - a dá to najavo tým, že nemá hlad.
Tlak a Kontrola
Keď nad dieťaťom počas jedla niekto stojí, pozoruje ho alebo sleduje každý kúsok, môže to v ňom vyvolať tlak. Aj dobre mienené otázky typu „prečo to neješ?“ alebo neustále pobádanie narúšajú pocit bezpečia.
Kedy Spozornieť?
Väčšina detí má obdobie, keď je menej, vyberavo alebo úplne odmietavo. Môže to byť prechodná reakcia na zmenu, rastové spomalenie alebo vývojová etapa, keď dieťa testuje hranice. Takéto výkyvy sú bežné.
Bežné Výkyvy:
- Dieťa odmieta nové potraviny, ale je známe jedlá. Neochota ochutnať niečo nové je bežná, zvlášť medzi druhým a štvrtým rokom.
- Chuť k jedlu kolíše, niekedy je veľmi, inokedy takmer nič. Kolísanie príjmu je bežné. Deti majú schopnosť intuitívne regulovať, koľko energie potrebujú.
- Hmotnosť aj rast zodpovedajú veku. Ak dieťa rastie, priberá a jeho vývoj nie je nijako narušený, nie je nutné sa znepokojovať.
- Pri jedle nevzniká úzkosť alebo panika. Dieťa môže odmietnuť jedlo, ale stolovanie ako také nie je zaťažené napätím.
Varovné Signály:
- Je extrémne obmedzený výber potravín (napr. len 2-3 konkrétne jedlá). Stravovanie sa obmedzuje na veľmi úzke spektrum jedál a dieťa opakovane odmieta čokoľvek mimo „svojho zoznamu“. Takéto správanie môže postupne zhoršovať výživový stav aj vzťah k jedlu všeobecne.
- Dochádza k strate váhy alebo spomaleniu rastu. Aj mierny pokles hmotnosti alebo stagnácia rastu môže signalizovať, že telo nedostáva dostatočnú výživu.
Čo Nerobiť?
V dobrej viere siahame niekedy po metódach, ktoré na prvý pohľad vyzerajú funkčne - ale v skutočnosti môžu problém prehlbovať.
- Tlak a nútenie do jedla. Vety typu „dokiaľ to nezješ, nikam nejdeš“ môžu viesť k psychickému napätiu a obrannej reakcii.
- Úplatky sladkosťami. „Zjedz zeleninu, dostaneš čokoládu“ učí dieťa, že hlavné jedlo je nepríjemná povinnosť.
- Porovnávanie s ostatnými. Každé dieťa má svoje tempo.
Ako Podporiť Zdravý Vzťah k Jedlu?
Namiesto kontroly a tlaku je možné s dieťaťom pracovať inak - a často oveľa účinnejšie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Dajte dieťaťu možnosť výberu. Ponúknite dve varianty („Chceš chlieb alebo rožok?“) namiesto jednoznačných príkazov.
- Zapojte dieťa do prípravy jedla. Ak dieťa pomáha krájať, miešať alebo aspoň vyberať potraviny, získava k jedlu vzťah.
- Vytvorte bezpečné prostredie pri stole. Jedlo by nemalo byť sprevádzané zhon, obrazovkami alebo napätím.
- Rešpektujte signály sýtosti. Dieťa niekedy naozaj nemá hlad. Tlačiť na „dojedenie taniera“ môže spôsobiť, že sa prestane riadiť vlastnými pocitmi.
- Ponúkajte, ale nenúťte. Jedlo by malo byť k dispozícii, ale bez podmienky, že ho dieťa musí zjesť.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc?
Ak vás odmietanie jedla dlhodobo trápi, dieťa nepriberá, je extrémne obmedzené alebo sa jedla bojí, neváhajte sa obrátiť na odborníka. Prvým krokom je obvykle pediater, ktorý posúdi vývoj dieťaťa a v prípade potreby odporučí návštevu nutričného terapeuta alebo detského psychológa. Vyhľadať pomoc neznamená zlyhanie - naopak.
Dieťa je Dar
Keď dieťa neje, nie je to len o kalóriách alebo prázdnom tanieri. Je to o vzťahu k sebe samému, k okoliu, k pohodliu i pocitu bezpečia. Prístup, ktorý stavia na porozumení, ponuke a dôvere, prináša väčšinou lepšie výsledky ako tlak, nátlak alebo kontrola.
Neexistuje jeden správny postup pre všetkých. Ale ak sa rodič prestane sústrediť len na to, koľko dieťa zje, a začne vnímať, ako sa pri jedle cíti, často sa veci dajú do pohybu.
Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?
Keď dieťa odmieta jedlo, je ľahké podľahnúť frustrácii, podplácať deti sladkosťami alebo začať situáciu riešiť nátlakom. Však sú to len deti, povieme si neraz. Áno, sú ešte malé, nemajú tak vyvinutý mozog a nervovú sústavu, aby dokázali dlho udržať pozornosť, kedy je to ešte v norme a kedy už je potrebné niečo s tým urobiť? Nepozornosť u detí je úplne normálnou súčasťou ich rastu. Schopnosť koncentrovať sa závisí od veku, genetickej výbavy, ale aj výchovy a príkladov, aké sa dieťaťu dostávajú. Mať ju dostatočnú, je dôležité, pretože v opačnom prípade môže mať dieťa okrem hyperaktivity aj rôzne poruchy učenia, problémy s čítaním (dyslexia) či písaním (dysgrafia). Nepozornosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Môže ísť napríklad o nedostatočnú sústredenosť, keď sa deti ťažko sústredia na úlohy či hry a majú neraz zhoršené známky v škole. Ďalšou formou je ľahká rozptýlenosť, to je keď aj najmenšie rušivé faktory vyvolajú záujem dieťaťa a odvádzajú ho od sústredenej činnosti. Dieťa v takom prípade zanecháva po sebe nedokončené úlohy, pretože sa začne venovať iným aktivitám. Nepozornosť sa prejavuje aj strácaním vecí - deti im skrátka nevenujú dostatočnú pozornosť a zanechávajú ich kade-tade. No a napokon ide o problém s vnímaním pokynov - mnohí rodičia to výstižne hodnotia konštatovaním: Jedným uchom dnu, druhým von. Na problémy môže mať sčasti vplyv aj genetická výbava, ktorú deti dostanú od rodičov, v závislosti od ich zdravotného stavu, spôsobu života, konzumácie liekov, návykových látok či alkoholu. S takouto rodinnou anamnézou sa zvyšuje riziko, že sa u detí nepozornosť prejaví. Rodičia však majú vplyv na koncentráciu svojho dieťaťa aj vo svojich rukách, a to prostredníctvom výchovy. „Hyperaktivita, impulzivita môžu byť dané aj nesprávnym výchovným štýlom rodičov. Spomeniem časté striedanie prostredí, mnohohodinový každodenný pobyt s deťmi v nákupných centrách, striedanie opatrujúcich osôb s rôznymi požiadavkami a nejednotnými výchovnými postupmi, stresové prostredie,“ vysvetľuje detská psychiatrička MUDr. Terézia Rosenbergerová. Na detský nepozornosť má podľa nej vplyv aj presýtenie materiálnymi potrebami, množstvo hračiek, s ktorými sa dieťa ani nie je schopné hrať, iba ich rozhadzuje a jeho činnosť je viac deštruktívna. Čo môžu rodičia robiť okrem vyvarovania sa vyššie uvedeného, je podľa odborníčky vhodná komunikácia, tiež určitý režim a vhodná strava. „To, čo pomáha, je jednotný režim. Pravidelnosť, nezaplavovanie dieťaťa podnetmi, dodržiavanie pravidiel,“ konštatuje. Čo sa týka stravy, tu odporúča čo najviac jednoduchých potravín bez chemických prísad a farbív, s vitamínmi a ďalšími potrebnými živinami. Sladkosti žiaduce nie sú.
Zameranie pozornosti u detí: Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?
Keď dieťa odmieta jedlo, je ľahké podľahnúť frustrácii, podplácať deti sladkosťami alebo začať situáciu riešiť nátlakom. Však sú to len deti, povieme si neraz. Áno, sú ešte malé, nemajú tak vyvinutý mozog a nervovú sústavu, aby dokázali dlho udržať pozornosť, kedy je to ešte v norme a kedy už je potrebné niečo s tým urobiť? Nepozornosť u detí je úplne normálnou súčasťou ich rastu. Schopnosť koncentrovať sa závisí od veku, genetickej výbavy, ale aj výchovy a príkladov, aké sa dieťaťu dostávajú. Mať ju dostatočnú, je dôležité, pretože v opačnom prípade môže mať dieťa okrem hyperaktivity aj rôzne poruchy učenia, problémy s čítaním (dyslexia) či písaním (dysgrafia). Nepozornosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Môže ísť napríklad o nedostatočnú sústredenosť, keď sa deti ťažko sústredia na úlohy či hry a majú neraz zhoršené známky v škole. Ďalšou formou je ľahká rozptýlenosť, to je keď aj najmenšie rušivé faktory vyvolajú záujem dieťaťa a odvádzajú ho od sústredenej činnosti. Dieťa v takom prípade zanecháva po sebe nedokončené úlohy, pretože sa začne venovať iným aktivitám. Nepozornosť sa prejavuje aj strácaním vecí - deti im skrátka nevenujú dostatočnú pozornosť a zanechávajú ich kade-tade. No a napokon ide o problém s vnímaním pokynov - mnohí rodičia to výstižne hodnotia konštatovaním: Jedným uchom dnu, druhým von. Na problémy môže mať sčasti vplyv aj genetická výbava, ktorú deti dostanú od rodičov, v závislosti od ich zdravotného stavu, spôsobu života, konzumácie liekov, návykových látok či alkoholu. S takouto rodinnou anamnézou sa zvyšuje riziko, že sa u detí nepozornosť prejaví. Rodičia však majú vplyv na koncentráciu svojho dieťaťa aj vo svojich rukách, a to prostredníctvom výchovy. „Hyperaktivita, impulzivita môžu byť dané aj nesprávnym výchovným štýlom rodičov. Spomeniem časté striedanie prostredí, mnohohodinový každodenný pobyt s deťmi v nákupných centrách, striedanie opatrujúcich osôb s rôznymi požiadavkami a nejednotnými výchovnými postupmi, stresové prostredie,“ vysvetľuje detská psychiatrička MUDr. Terézia Rosenbergerová. Na detský nepozornosť má podľa nej vplyv aj presýtenie materiálnymi potrebami, množstvo hračiek, s ktorými sa dieťa ani nie je schopné hrať, iba ich rozhadzuje a jeho činnosť je viac deštruktívna. Čo môžu rodičia robiť okrem vyvarovania sa vyššie uvedeného, je podľa odborníčky vhodná komunikácia, tiež určitý režim a vhodná strava. „To, čo pomáha, je jednotný režim. Pravidelnosť, nezaplavovanie dieťaťa podnetmi, dodržiavanie pravidiel,“ konštatuje. Čo sa týka stravy, tu odporúča čo najviac jednoduchých potravín bez chemických prísad a farbív, s vitamínmi a ďalšími potrebnými živinami. Sladkosti žiaduce nie sú.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nepozornosť u detí
Na problémy môže mať sčasti vplyv aj genetická výbava, ktorú deti dostanú od rodičov, v závislosti od ich zdravotného stavu, spôsobu života, konzumácie liekov, návykových látok či alkoholu. S takouto rodinnou anamnézou sa zvyšuje riziko, že sa u detí nepozornosť prejaví. Rodičia však majú vplyv na koncentráciu svojho dieťaťa aj vo svojich rukách, a to prostredníctvom výchovy. „Hyperaktivita, impulzivita môžu byť dané aj nesprávnym výchovným štýlom rodičov. Spomeniem časté striedanie prostredí, mnohohodinový každodenný pobyt s deťmi v nákupných centrách, striedanie opatrujúcich osôb s rôznymi požiadavkami a nejednotnými výchovnými postupmi, stresové prostredie,“ vysvetľuje detská psychiatrička MUDr. Terézia Rosenbergerová. Na detský nepozornosť má podľa nej vplyv aj presýtenie materiálnymi potrebami, množstvo hračiek, s ktorými sa dieťa ani nie je schopné hrať, iba ich rozhadzuje a jeho činnosť je viac deštruktívna. Čo môžu rodičia robiť okrem vyvarovania sa vyššie uvedeného, je podľa odborníčky vhodná komunikácia, tiež určitý režim a vhodná strava. „To, čo pomáha, je jednotný režim. Pravidelnosť, nezaplavovanie dieťaťa podnetmi, dodržiavanie pravidiel,“ konštatuje. Čo sa týka stravy, tu odporúča čo najviac jednoduchých potravín bez chemických prísad a farbív, s vitamínmi a ďalšími potrebnými živinami. Sladkosti žiaduce nie sú.
Dieťa a jeho "deštruktívne" obdobie
Predstavte si, že ste nechali dieťa v upratanej izbe, odbehnete do kúpeľne, a za päť minút sa vrátite do úplne iného sveta. V izbe je neporiadok, všetky hračky sú rozhádzané po celej izbe, detské knihy sú po zemi a vaše dieťa sa nachádza v obývačke s voskovkami v ruke a už-už sa chystá kresliť na stenu. Mnoho rodičov určite pozná tento scenár, keď sa z dieťaťa stane neriadená strela a kade prejde, tam za sebou nechá stopu. Podľa psychologičky Alexis Clyde z Detského medicínskeho centra v Dallase je takéto správanie úplne normálne. Deti sa učia tým, že spoznávajú svet okolo seba všetkými piatimi zmyslami. Fascinuje ich, ako predmety fungujú, čo sa stane ak ich hodia na zem, zohnú, pokazia, alebo pustia. Deti nekazia predmety s úmyslom pokaziť ich, ale s úmyslom zistiť, ako fungujú. Možno to nie je zábavné, keď sa dieťa správa ako malý demolátor, a nemá rešpekt pred ničím, nezávisle od ceny. Kontrolujte sa Ľahko sa to povie, najmä, keď už niekoľko mesiacov vkuse a niekoľkokrát za deň upratujete po tom, čo vaše dieťa dostalo chuť vyskúšať, aký zvuk všetky hračky vydávajú pri dopade na zem, ale je to nevyhnutné. Nezamýšľajte sa nad tým, ako vás to frustruje, a kedy to už konečne skončí, ale na to, prečo takéto správanie u detí vôbec vzniká. Deti sú prirodzene zvedavé a skúšanie všetkého možného v takomto veku len prospieva ich intelektuálnemu vývinu, fantázii a zvedavosti. Opatrne s trestaním Pokiaľ vám dieťa v zápale deštrukcie nerozbije naozaj všetky poháre, ktoré ste dostali ako svadobný dar, tak dieťa netrestajte. Radšej skúste narátať do desať a pokiaľ je to možné, nechajte dieťa na chvíľku s partnerom alebo babkou, zatiaľ čo vy si vezmete krátku prestávku. Pokiaľ má dieťa súrodenca, môže to byť pre vás výhoda, lebo ľahšie odvedie jeho pozoronsť. Ak chcete dieťa potrestať, tak si dajte pozor, aby ste nepotrestali aj dieťa, ktoré deštrukčné sklony nemá. Toto dieťa bude mať všetky svoje hračky ako nové, zatiaľ čo deštrukčné dieťa ich bude mať porozbíjané, teda sa s nimi nebude chcieť časom hrať. Snažte sa dieťa vyrušiť Využite fakt, že dieťa sa v tomto veku ľahko začne zaujímať o nové podnety. Ak vidíte, že sa začína venovať aktivite, ktorej výsledkom by bol len veľký neporiadok, prípadne nejaké škody, povedzte nie. V horšom prípade vás dieťa odignoruje, v tom lepšom prípade vám dovolí vysvetiť, prečo by to nemalo robiť a od činnosti sa nechá odhovoriť. Prípadne dieťa iba nenápadne vyrušte a snažte sa presmerovať jeho pozornosť na obľúbenú knižku, hračku, alebo čokoľvek, čo sa neskončí ničením všetkého okolo seba. Pozor na bezpečnosť dieťaťa Skúste sa vžiť do kože vášho dieťaťa a pozrieť si svet z jeho perspektívy malého človiečika. Je v ňom toľko fascinujúcich vecí! Aby bolo všekto v bezpečí, nielen vaše cennosti a televízia v obývačke, ale hlavne vaše dieťa, dajte pozor na to, čo všetko je dieťaťu v jeho výške dostupné. Použite detské poistky na elektrické zásuvky, dajte pozor na to, aby nič elektrické nebolo dieťaťu prístupné. Na zásuvky či skrine je tiež možné dávať pozor. Všetko, čo si dieťa môže samo otvoriť a môže mu to ublížiť, predstavuje riziko. Schovajte farbičky či perá z detského dosahu, pokiaľ nechcete mať pomaľované všetky steny. Taktiež dajte pozor na všetko rozbitné či na káble. Správny výber hračiek Ak má vaše dieťa obdobie s deštruktívnymi sklonmi, určite nepotrebuje nové hračky, aby ich pokazilo. Buď mu kúpte hračky, ktoré zničiť nedokáže, ako napríklad Lego, ktoré zároveň podporuje kreativitu, alebo plastelínu, s ktorou sa taktiež môže hrať do omrzenia a ničenie jej neublíži. Keď dieťa ničí všetky hračky okolo seba, nechajte ho hrať sa s pokazenými hračkami. Dieťa môže mať problém s koordináciou Vždy, keď sa dieťa niečoho dotkne, tak to spadne, alebo keď okolo toho prejde? Nemusí ísť vždy o zámer dieťaťa. Môže to byť prípad, kedy dieťa neničí všetko naokolo naschvál, no má reálny problém s koordináciou. V takom prípade vyhľadajte pomoc doktora, a povedze mu o svojich obavách. Určite si pravidlá Ak je dieťa už o niečo staršie, a stále sa správa ako demoličná gula všade, kade prejde, dohodnite si pravidlá. Povedzte mu, čo nemôže- napríklad hranie sa v kuchyni, alebo skákanie po posteli. Dieťa nepozná svoju vlastnú silu, ani možé následky, preto by ste ho mali chrániť. Úmyselná deštrukcia Raz za čas je správnym rozhodnutím, ak úmyselne necháte dieťa byť deštruktívne. Dokáže to dočasne uspokojiť jeho kreativitu, zvedavosť, zároveň je to istý tréning motorických zručností, ale taktiež sa môže naučiť viac aj o príčinách a dôsledkoch. Túto aktivitu skúste dieťaťu ušiť na mieru. Ak rado kreslí, dajte mu veľké papiere a veľa farbičiek. Ak ho fascinuje trhanie a strihanie papiera, využite staré noviny a nechajte ho, nech si robí čo chce a úplne sa vyblázni. Ak rado stavia, a potom ničí, nechajte ho hrať sa s legom. Opäť platí, určite si pravidlá, napríklad to, že dieťa môže kresliť po novinách, ktoré mu dáte vy, ale po žiadnych iných kresiť nemôže.