Očkovanie je nevyhnutnou súčasťou starostlivosti o zdravie psa a zohráva kľúčovú úlohu v prevencii infekčných ochorení, ktoré môžu mať vážne, až smrteľné následky. Vďaka rozsiahlym očkovacím programom sa podarilo dostať pod kontrolu mnohé nebezpečné infekčné ochorenia a významne znížiť riziko infekcie a úmrtia s nimi spojených. Očkovanie poskytuje najspoľahlivejšiu ochranu, ktorú môžete svojmu štvornohému miláčikovi poskytnúť. Chráni nášho najlepšieho priateľa pred život ohrozujúcimi ochoreniami ako je psinka, paraviróza, leptospiróza, hepatitída contagiosa canis (infekčný zápal pečene), besnota, psincový kašeľ, babesióza alebo lymská borelióza.
Prečo je očkovanie také dôležité?
Očkovanie je dôležitou súčasťou prevencie na zabezpečenie zdravia, dlhovekosti a kvality života vášho domáceho maznáčika. Vakcíny obsahujú oslabené alebo usmrtené patogény, a hoci nespôsobujú ochorenie, napodobňujú skutočnú infekciu. Telo reaguje na tieto látky tvorbou protilátok, ktoré môžu pri neskorších infekciách bojovať s nebezpečnými baktériami a patogénmi. Vakcíny môžu poskytnúť ochranu proti jednému alebo viacerým patogénom. Je však dôležité vedieť, že nedokáže zabrániť prenikaniu patogénov do tela.
Povinné a odporúčané očkovania pre psov
Odporúčanie na očkovanie, ktoré vydáva národná imunizačná komisia, rozlišuje medzi základnými vakcínami, tzv. Takzvané core komponenty sú očkovania pre psov, ktoré by mal každý domáci miláčik v určitú dobu absolvovať. Sú zamerané proti patogénom, ktoré sú väčšinou smrteľné a ohrozujú tak život samotných zvierat, ako aj čiastočne ich majiteľov. Tieto “povinné očkovania” by Váš pes mal v každom prípade podstúpiť. U non-core vakcín nie sú odporúčania tak komplexné. Hoci nie sú menej dôležité, nepostihujú všetkých psov za všetkých okolností. Potreba očkovania závisí na rôznych faktoroch ako je vek, stavba tela a životné prostredie psa. To či je očkovanie zmysluplné, je nutné posúdiť individuálne v jednotlivých prípadoch. V súčasnej dobe je v Slovenskej republike povinné očkovať psov len proti besnote, hoci Slovensko patrí medzi oblasti mimo výskyt tohto ochorenia.
V súčasnosti je jediným povinným očkovaním vakcína proti besnote. Každý pes starší ako tri mesiace by ho mal dostať do jedného mesiaca. Besnota je vírusové ochorenie cicavcov, ktoré napáda centrálny nervový systém a spôsobuje bolesti hlavy, úzkosť, halucinácie, nadmerné slinenie, paralýzu a smrť. Najčastejšie sa šíri uhryznutím besným zvieraťom.
Odporúčané vakcíny poskytujú ochranu pred chorobami, ktoré najviac ohrozujú zdravie psov, ale nie ľudí. Psí parvovírus je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie. Napáda gastrointestinálny trakt a spôsobuje stratu chuti do jedla, zvracanie, horúčku, a často aj silné krvavé hnačky. Extrémna dehydratácia môže nastať rýchlo a usmrtiť psa do 48-72 hodín, takže okamžitá veterinárna starostlivosť je životne dôležitá. Ak sa sučka nakazí počas gravidity, vírus ovplyvní vývoj plodov. Psinka je vírusové infekčné ochorenie, ktoré má akútny priebeh s vážnymi príznakmi, a často býva smrteľné. Psinka sa najčastejšie vyskytuje u psov, ale môžu ju chytiť a rozšíriť aj mačky, veľké mačky, lasice a niektoré primáty. Leptospirózu spôsobujú baktérie, najčastejšie telo psa napadne baktéria Leptospira canicola a Leptospira icterohaemorrhagiae. Niektoré psy nevykazujú vôbec žiadne príznaky. Leptospiróza sa vyskytuje v pôde a vo vode na celom svete. Toto ochorenie sa môže preniesť aj zo zvierat na človeka. Symptómy zahŕňajú horúčku, vracanie, bolesť brucha, hnačku, stratu chuti do jedla, ťažkú slabosť a letargiu, stuhnutosť, žltačku, bolesť svalov, neplodnosť, zlyhanie obličiek, alebo zlyhanie pečene. Ide o mimoriadne ľahko a rýchlo sa šíriacu vírusovú infekciu, ktorá postihuje pečeň, obličky, slezinu, pľúca a oči psa. Ochorenie pečene je spôsobené vírusom, ktorý nesúvisí s ľudskou formou hepatitídy. Príznaky sa pohybujú od miernej horúčky po zvracanie, žltačku, zväčšenie žalúdka a bolesť okolo pečene. Veľa psov prekoná ľahkú formu ochorenia, no v ťažkých prípadoch môže byť smrteľné. Kotercový kašeľ, tiež známy ako infekčná tracheobronchitída, vzniká v dôsledku zápalu horných dýchacích ciest. Môže to byť spôsobené bakteriálnymi, vírusovými alebo inými infekciami, ako je Bordetella a parainfluenza psov a často sa vyskytujú viaceré infekcie súčasne. Ochorenie je zvyčajne mierne a spôsobuje ťažký, suchý kašeľ. Niekedy je dostatočne závažný na to, aby spôsobil dávenie a zvracanie spolu so stratou chuti do jedla. V zriedkavých prípadoch to môže byť smrteľné. Ľahko sa šíri medzi psami držanými v tesnej blízkosti, takže sa môže rýchlo prenášať v chovateľských staniciach. Antibiotiká zvyčajne nie sú potrebné, s výnimkou závažných chronických prípadov. Lymskú boreliózu, tiež medzi ľuďmi obávanú, spôsobuje baktéria Borrelia Burgdorferi.
Prečítajte si tiež: Riziká a benefity vakcinácie proti besnote u mačiek
Základná imunizácia šteniat
Ako už bolo povedané, existujú úplne odlišné názory na to, ako často a v akých intervaloch by sa psy mali nechať zaočkovať, veterinárni lekári a majitelia psov sa zhodli aspoň na potrebnej základnej imunizácii šteniatka. Pri očkovaní sa do tela dostanú živé alebo oslabené baktérie/vírusy alebo ich časti. Telo reaguje na tieto látky tvorbou protilátok, ktoré môžu pri neskorších infekciách bojovať s nebezpečnými baktériami a patogénmi. Pes získa plnú imunitu obvykle až po druhej alebo tretej očkovacej dávke. Prvé očkovanie v ôsmom alebo dvanástom týždni života aktivuje len imunitný systém. Ak dôjde k tretej vakcinácii (vo veku 16 týždňov alebo 15 mesiacov v závislosti na vakcíne), primárne očkovanie je ukončené.
Prvé očkovanie psa sa môže podať šteniatkam vo veku cca 8 týždňov. Je dôležité vedieť, že úplná ochrana pred chorobami sa dosiahne až po druhej alebo tretej vakcíne. Základná imunizácia šteniat je ukončená, keď dostanú tretie očkovanie.
Preočkovanie a intervaly
V priebehu ďalšieho času sa však sila imunitnej odpovede tela zasa oslabuje. Aby bola zachovaná vysoká úroveň ochrany pred nebezpečnými infekčnými chorobami celý život, musí byť očkovanie opakované v pravidelných intervaloch. Avšak väčšina veterinárov už upúšťa od každoročných preočkovaní, ktoré boli bežné ešte pred niekoľkými rokmi. Svetová veterinárna asociácia drobných zvierat (WSAVA) odporúča pre väčšinu vakcín (napr. na besnotu) preočkovanie po troch rokoch. V niektorých vakcínach poskytuje účinná látka spoľahlivú ochranu aj po šiestich alebo siedmich rokoch.
Očkovací plán pre psov
Aby bolo možné psa chrániť pred uvedenými ochoreniami, je dôležité, aby sa majitelia psov striktne držali očkovacieho plánu, ktorý stanoví veterinár. Nasledujúce schéma očkovania pre psov je založené na všeobecne prijatých odporúčaniach.
| Očkovanie proti | Základná imunizácia | Preočkovanie |
|---|---|---|
| Od 8 týždňov | Od 12 týždňov | |
| Psinka | ● | ● |
| Hepatitída c. | ● | ● |
| Parvoviróza | ● | ● |
| Leptospiróza | ● | ● |
| Besnota | ● |
Vyššie uvedené odporúčania platia pre zdravých psov bez zvláštneho rizika infekcie. U obzvlášť ohrozených šteniatok alebo psov so zvýšeným rizikom nákazy, napríklad psinkou, môže byť zmysluplné komplexnejšie očkovanie.
Prečítajte si tiež: Potratové byliny: Riziká
Dôležité upozornenia pred a po očkovaní
V zásade nemôžu byť očkované choré psy. S cieľom minimalizovať riziká možných nežiadúcich účinkov na minimum by mal byť pes v dobe vakcinácie zdravý, odčervený a bez parazitov. Vakcíny sú väčšinou veľmi dobre znášané. Dôležité je, aby bolo šteniatko zdravé a dosiahlo určeného veku (najmenej 8 týždňov), aby reagovalo na očkovaciu látku adekvátne. Pravdepodobnosť výskytu vedľajších účinkov je v takom prípade minimálna. Veterinárni lekári obvykle podávajú kombinovanú vakcínu, postačuje teda jedna injekcia pre očkovanie proti niekoľkým chorobám (napr. vakcína pre 6 ochorení - psinka, parvoviróza, infekčný zápal pečene, leptospiróza, parainfluenza a besnota). Ceny týchto vakcín môžu byť rôzne v závislosti na veterinárovi alebo zdravotnom stave psa. U šteniat po očkovaní sa zriedkavo môžu vyskytnúť reakcie na vakcínu. Vo väčšine prípadov príznaky zmiznú samy od seba do 2-3 dní.
Besnota na Slovensku
Od januára 2013 do júna 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 7 nových prípadov besnoty. V januári 2015 potvrdený v blízkosti hraníc s Poľskom ďalší prípad besnoty u uhynutej líšky. V rokoch 2016 - 2021 nebol v SR diagnostikovaný prípad besnoty.
V septembri 2022 sa potvrdil pozitívny výsledok u jazveca (voľne žijúceho zvieraťa) v okrese Humenné v blízkej vzdialenosti hranice s Poľskom a Ukrajinu a infikovaného vírusom, ktorý cirkuluje v súčasnosti práve v Poľsku a na Ukrajine.
Napriek všetkým opatreniam došlo k reintrodukcii besnoty. Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. V auguste 2006 bol v Slovenskej Republike potvrdený prípad besnoty u líšky. Od augusta 2006 do 8.1.2013 nebol na území Slovenskej Republiky potvrdený žiadny prípad besnoty. Od januára 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 8 nových prípadov besnoty. V roku 2015 bolo diagnostikovaných 5 prípadov besnoty u líšok v tesnej blízkosti poľskej hranice. V rokoch 2016 - 2021 nebol v SR diagnostikovaný prípad besnoty. Napriek všetkým opatreniam došlo v septembri 2022 k reintrodukcii besnoty. Vzhľadom na nákazovú situáciu v súvislosti s výskytom besnoty v susedných krajinách (Poľsko, Ukrajina) bude na území Slovenskej Republiky pokračovať orálna vakcinácia líšok. Nakoľko Česká republika a Rakúsko sú vyhlásené za krajiny bez výskytu besnoty a v Maďarsku priaznivá situácia vo výskyte besnoty, vakcinačné územie Slovenskej republiky tvoria okresy: Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Levoča, Prešov, Sabinov, Bardejov, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Košice, Košice - okolie, Michalovce, Sobrance, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica, Trebišov.
Štatút krajiny bez výskytu besnoty
V roku 2018 bola Slovenská republika na EK vyhlásená za krajinu bez výskytu besnoty. Zároveň v roku 2020 Slovenská republika splnila podmienky medzinárodného úradu pre nákazy OIE týkajúce sa samo deklarácie krajiny bez výskytu besnoty. Slovenská republika zaslala v septembri 2020 túto žiadosť na Svetovú organizáciu zdravia zvierat WOAH ( predtým OIE) a proces schválenia bol v roku 2021 úspešne ukončený.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre Nočné Nafukovanie u Bábätiek
Vzhľadom na nepriaznivý vývoj situácie vo výskyte besnoty v rokoch 2022 a 2023 došlo k úprave štatútu Slovenskej republiky z pohľadu Európskej Komisie a príslušnej legislatíve. Na základe týchto pravidiel už nie je možné celé územie SR považovať za oficiálne bez výskytu besnoty. Štatút Slovenskej republiky ohľadom besnoty z pohľadu EK sa upravuje tak, že celé územie Slovenska s výnimkou okresov Humenné, Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou (Prešovský kraj), Michalovce, Sobrance, Trebišov (Košický kraj) je bez výskytu besnoty s plnením eradikačného programu. V uvedených okresoch platia opatrenia pri premiestňovaní.
EK zverejnila SK ako krajinu bez výskytu besnoty v prílohe III Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/620 , ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o schválenie štatútu bez výskytu choroby a bez vakcinácie v určitých členských štátoch alebo ich pásmach alebo kompartmentoch, pokiaľ ide o určité choroby zo zoznamu, a schválenie eradikačných programov pre uvedené choroby zo zoznamu.
Štatút Slovenskej republiky ohľadom besnoty z pohľadu WOAH je pozastavený.
Vakcinácia a titer protilátok proti besnote
Liečba symptomatickej besnoty je náročná úloha, pretože zatiaľ nie je dostupný žiadny účinný liek.. Na ochranu proti ochoreniu je nevyhnutný vývoj primeranej hladiny protilátok (vyšších alebo rovných 0,5 IU/ml séra).
Jedinou spoľahlivou metódou špecifickej prevencie besnoty je imunizácia kvalitnou inaktivovanou vakcínou proti besnote. Jedným z ukazovateľov účinnosti použitých vakcín je výška titra neutralizačných protilátok u očkovaných zvierat (úroveň populačnej proti-besnotovej imunity).
Ako vieme, či je zviera po očkovaní proti besnote chránené? Faktom je, ako je už uvedené vyššie limit ochrany proti besnote 0,50 IU / ml. Ak je hladina protilátok nižšia ako 0,50 IU / ml, potom sa musí zviera preočkovať proti besnote a 30 dní po vakcinácii znova skontrolovať zvýšenie titra protilátok.
Na tvorbu špecifických protilátok po očkovaní vplývajú určité faktory, a to: plemeno, druh, vek, frekvencia očkovania proti besnote a podobne. Preto je sledovanie titra protilátok u zvieraťa po očkovaní proti besnote mimoriadne dôležité.
Titer protilátok proti besnote je v podstate očakávaná imunitná odpoveď proti vírusu besnoty (buď prostredníctvom expozície alebo očkovania). v laboratóriách uznaných Európskou úniou.
Zoznam laboratórií v SR je dostupný na stránkach Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Očkovanie spoločenských zvierat a legislatíva
Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená § 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, podľa ktorého psy musia byť identifikované a evidované orgánmi miestnej samosprávy a § 19 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 39/2007 Z. z.“), podľa ktorého musia byť psy, mačky a fretky pri premiestňovaní nezameniteľne označené a ich identifikačné údaje vedené v centrálnom registri spoločenských zvierat.
Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Označovať psy , mačky a fretky schváleným transpondérom môže len veterinárny lekár.
Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný v súlade s § 17 zákona č. 39/2007 Z. z. na vlastné náklady zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky). Očkovanie vykonávajú v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti súkromní veterinárni lekári.
V súčasnom období sú k dispozícii kvalitné očkovacie látky od rôznych výrobcov, ktoré garantujú ochranu očkovaného zvieraťa na obdobie minimálne 1 roku
Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť bez meškania veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka. Na základe § 17 ods. 2 a § 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. vlastník psa, ktorý človeka pohrýzol musí podľa zákona o veterinárnej starostlivosti upovedomiť príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu alebo súkromného veterinárneho lekára o situácii ( podozrení na besnotu), aby sa mohli začať realizovať všetky nevyhnutné opatrenia. vlastník musí dať svojho psa klinicky vyšetriť súkromnému veterinárnemu lekárovi a po stanovenú dobu držať zviera v izolácii tak, aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené alebo potvrdené. Pes musí byť vyšetrený v deň kedy pohrýzol človeka. Kontrola jeho zdravotného stavu sa vykonáva na 5 deň a 14 deň.
Je vyhlásené ohnisko nákazy, čo spravidla býva kataster obce, ak sa jedná o výskyt besnoty vo väčšom meste, za ohnisko nákazy sa vyhlasuje príslušná mestská časť.
Orgány veterinárnej starostlivosti vydajú v ohnisku nákazy mimoriadne veterinárne opatrenia, ktorých súčasťou je zákaz premiestňovania vnímavých zvierat z a do vyhláseného ohniska nákazy.
Vymedzenie ohniska nákazy sa zhoduje s hranicou obce alebo mestskej časti práve v súvislosti so zákazom premiestňovania, aby sa neobmedzovali obyvatelia vo vnútri vyhláseného ohniska nákazy nad nevyhnutne nutnú mieru (napríklad návštevy rodiny či známych v rámci obce, …). zabezpečuje sa informovanosť obyvateľov rozhlasom, tlačou či výstražnými tabuľami o výskyte ohniska toho to ochorenia a o nariadených opatreniach, ktoré je potrebné rešpektovať.
Ako postupovať pri náleze mŕtveho podozrivého zvieraťa
Pri náleze uhynutého vnímavého zvieraťa je vždy treba postupovať ako by sa jednalo o zviera besné. Aj zviera, ktoré zrazilo auto mohlo byť besné v poslednom, paralytickom štádiu choroby. Vždy treba upovedomiť príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, v mieste nálezu takéhoto mŕtveho zvieraťa, ktorá potom podnikne všetky nevyhnutné opatrenia.