Každý rodič chce pre svoje deti len to najlepšie, snaží sa ich viesť a podporovať na ceste životom. Avšak, občas sa stane, že dieťa urobí niečo, čo rodiča sklamať. Sklamanie z dieťaťa je bežná, hoci bolestivá súčasť rodičovstva. Dôležité je vedieť, ako sa s touto situáciou vyrovnať, aby ste ochránili vzťah s dieťaťom a podporili jeho zdravý vývoj. Tento článok poskytuje užitočné rady a stratégie, ako zvládať sklamanie z dieťaťa a ako predísť situáciám, ktoré k nemu vedú.
Obdobie vzdoru ako prirodzená súčasť vývoja
Je dôležité si uvedomiť, že obdobie vzdoru je normálnou a žiadúcou súčasťou zdravého psychického vývinu dieťaťa. Podľa vývinovej psychológie trvá zvyčajne od 18 mesiacov do 3 rokov, pričom najsilnejšie prejavy sa objavujú okolo 2 rokov. V tomto období sa z malého bábätka stáva samostatný nezávislý človiečik, ktorý si začína uvedomovať seba samého a hovorí o sebe v prvej osobe jednotného čísla: „Ja“. Dvojročné dieťa sa snaží získať si kontrolu nad svojím životom a ovplyvniť to, čo sa mu deje.
Často sa stáva, že to, čo chce dieťa, sa líši od toho, čo chcú rodičia, a niekedy ho zastavia pravidlá, ktoré v spoločnosti platia. Dieťa svoju nespokojnosť a frustráciu dáva najavo vzdorom, ktorý sa prejavuje opakovaním slovíčka „nie“, záchvatmi hnevu, plačom alebo ignorovaním pokynov. Vzdorovité prejavy majú u rôznych detí rôznu intenzitu a trvajú rôzne dlho.
Deti majú silnú potrebu nezávislosti, ale ich komunikačné schopnosti ešte nie sú dostatočne rozvinuté, čo vedie k frustrácii. Potrebujú pevné hranice, a zároveň priestor na samostatné rozhodovanie. V takýchto situáciách je dôležité, aby rodičia dýchali zhlboka a čakali. Pokiaľ dieťaťu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, mali by sa zamerať na to, ako sa cítia oni sami. Keď cítia, že sa v nich stupňuje napätie, hnev, frustrácia, bezradnosť alebo zúfalstvo, mali by sa nadýchnuť zhlboka a vydýchnuť pomaly. Opakovanie tohto niekoľkokrát pomôže upokojiť sa. Nie je nutné, aby rodičia vždy reagovali okamžite a rýchlo.
Pre deti vo veku od 18 mesiacov do 3 rokov je veľmi ťažké čakať, deliť sa a požičiavať si veci. Tieto schopnosti sa len rozvíjajú. Navyše, deti žijú v prítomnosti, takže predstaviť si niečo, čo bude v budúcnosti, býva nemožné. Za vzdorom býva hnev, frustrácia, smútok, sklamanie a iné emócie. Rodičia by sa mali snažiť pozrieť sa na situáciu očami svojho drobca a pomenovať jeho pocit: „Vidím, že si nahnevaný, lebo chceš ešte zostať na ihrisku.“ Keď dieťa cíti, že mu rodičia rozumejú, ľahšie sa upokojí.
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
Dôležité je dávať dieťaťu príležitosti robiť vlastné rozhodnutia. Nech zažije, aké to je, keď niečo je tak, ako si ono želá. Napríklad, môže si vybrať z dvoch príchutí jogurtov na raňajky, z dvoch tričiek, ktoré si ráno oblečie, z hračiek s ktorými sa môže hrať. Rodičia by mali oceňovať, keď dieťa prichádza s vlastnými riešeniami a nápadmi. Dieťa, ktoré cíti, že mu veria, že dokáže urobiť rozhodnutie, má pocit, že má svoj život pod kontrolou.
Keď rodičia sklamú: Hlboké rany, ktoré sa ťažko hoja
Nielen dospelí, ale aj deti často prežívajú sklamanie. Napríklad, ak sa kamarátka nerozdelí so sladkosťami, nepozve na oslavu narodenín, vyzradí tajomstvo. Najťažšie sa však znášajú sklamania, ktoré spôsobujú rodičia. Takéto sklamanie zraňuje hlboko a niekedy na celý život. Preto je ľahšie odpustiť kamarátke ako mame a otcovi.
Deti sú často sklamané preto, lebo ich rodičia považujú ešte za malé a mnohé veci im nevysvetlia. Nevedia nájsť vhodné slová alebo povedia niečo, čo povedať vôbec nemuseli. V takýchto chvíľach potom deti majú pocit sklamania. Rodičia zámerne nechcú ubližovať svojim deťom. Keď aj ublížia, buď si to neuvedomia, alebo na svoje konanie majú svoje vysvetlenie, svoju logiku, nejaký dôvod.
10 spôsobov, ako sa vyhnúť sklamaniu dieťaťa
- Nikdy neprezraďte to, s čím sa vám dieťa zverilo. Týka sa to hlavne takých citlivých tém, ako je prvá láska, zrada priateľky, informácie o spolužiakoch a podobne.
- Neposmievajte sa dieťaťu a nebuďte nadmieru kritickí. Žartovanie na adresu detí a poukazovanie na ich neúspechy či nedostatky negatívne ovplyvňuje ich sebadôveru a sebaúctu. Keď si rodičia robia z detí nemiestne žarty a bavia sa na ich účet, často si neuvedomujú, ako ich tým môžu zraniť. Neraz stačí jedna nevhodná poznámka na to, aby sa u adolescentov rozvinuli poruchy príjmu potravy či iné sebadeštruktívne správanie. Nikdy sa neposmievajte svojim deťom pre ich správanie a postoje. Niektorí rodičia to so svojou netrpezlivosťou preháňajú. V snahe posunúť svojho potomka čím skôr dopredu, sú kritickí. Riešia všetko, čo dieťa urobí a často prehliadajú snahu a ochotu, ktoré predchádzali pádom. Zvýšená negativita znižuje motiváciu detí a sebadôveru potrebnú na to, aby chceli vyskúšať niečo nové.
- Snažte sa stáť na strane dieťaťa. Môže sa vám stať, že niekto bude kritizovať vaše dieťa v jeho prítomnosti. Keď je to aj pravdivá informácia, v takomto prípade je lepšie zachovať zdržanlivosť a nevyjadrovať sa k tomu. Mala by platiť zásada, že pred cudzími ľuďmi dieťa iba chválime alebo mlčíme. Mama a otec by mali stáť na strane dieťaťa aj vtedy, keď urobí niečo zlé. Potom doma by v pokoji mali nevhodnú situáciu prebrať ešte raz a vyvodiť určité závery. A ak je to potrebné, doma by mali dieťa potrestať a nie niekde na ulici. A to je jedno, či kritizuje dieťa učiteľka, susedka alebo kamarátka. Nie je vhodné privádzať svoje dieťa do nepríjemnej situácie niekde na ulici pred inými ľuďmi. Toto vie deti veľmi raniť a nikdy na to nezabúdajú.
- Neobviňujte dieťa. Sú rodičia, ktorí svojim deťom vyčítajú, že sa k nim nevhodne správajú. Na druhej strane, ak rodičia so svojimi deťmi zle zaobchádzali, nemôžu byť ani veľmi prekvapení. Deti za to ani nemôžu, hoci rodičia tvrdia niečo iné. Deti kopírujú správanie svojich rodičov. Výčitkami a obviňovaním môže rodič dieťaťu vážne ublížiť.
- Neporovnávajte svoje dieťa s inými deťmi. Dnes už všetci dobre vieme, že každý človek je jedinečný. A platí to aj o deťoch. Ak synov spolužiak vyhrá olympiádu, tak je dobré spolužiaka pochváliť, ale nikdy k tomu nedodajte niečo v tom zmysle, že vaše dieťa by to nikdy nedokázalo. To by ho zranilo. Vaše dieťa je zase dobré v niečom inom. Nepoužite napríklad túto vetu: „Vidíš, tvoj spolužiak vyhral matematickú olympiádu. A čo ty?"
- Nehádajte sa v prítomnosti dieťaťa. Vedci z Východoanglickej university dokázali, že hádky rodičov majú negatívny vplyv na rast mozgu dieťaťa. A nielen to. Hádky negatívne vplývajú aj na rozvoj sociálnych väzieb a emocionality. Malé deti nasávajú takmer všetko z prostredia, v ktorom žijú. Ak vyrastajú v prostredí, ktoré je presiaknuté konfliktami, nenaučia sa dostatočne kontrolovať svoje emocionálne prejavy a správne riešiť konflikty. Z tohto dôvodu je naozaj veľmi potrebné, aby deti vyrastali v harmonickom prostredí. Možno však postačí, aby ste si spomenuli, čo ste prežívali vy sami, keď sa rodičia hádali.
- Sľuby sa snažte splniť. Sľuby sa majú plniť, pretože dieťa na ich splnenie čaká. Dieťa rodičom veľmi verí.
- Nežiadajte od detí zmenu, ktorú nie je možné dosiahnuť. Ak žiadate od detí nereálne veci, cítia odmietnutie. Je dobré nežiadať od detí zmeny v tých oblastiach, ktoré nedokážu ovplyvniť. Nezabudnite, že pre deti majú obrovský význam vzory. Ak chcete u nich docieliť zmenu, najúčinnejším spôsobom bude predviesť im ju, nie o nej iba hovoriť. Nevorte deťom iba to, že sú dobré, ale povedzte im, čo konkrétne bolo dobré. Napríklad si všímajte ich presnosť, sústredenosť, efektivitu, láskavosť, čestnosť. Použite slovo „pretože“ a uveďte dôkaz. Keď skontrolujete svojej dcére úlohu, môžete jej povedať: „Vieš výborne písať. Si tvorivá."
- Nepoužívajte dvojaký meter. Dvojaký meter rodinným vzťahom neprospieva. Deti neznášajú, keď im rodičia skáču do reči, pokiaľ vedia, že majú zakázané preušovať pri rozprávaní rodičov. Napríklad aj z tohto dôvodu majú pocit, že sú menej dôležité a môžu cítiť sklamanie. Dotknite sa ramena danej osoby a počkajte. Keď sa na vás pozrie, budete vedieť, že je pripravená vás počúvať. Rodičia sa musia krotiť hlavne v tom, keď očakávajú, že deti niečo urobia hneď. Ani dospelí nemajú radi, keď ich niekto preruší z činnosti, ktorú robia. Ani deti to nemajú rady. Najlepšie je 5 minút dopredu povedať deťom, čo od nich budete chcieť. Napríklad: „O 5 minút pôjdeš do postele."
- Dovoľte deťom vyjadriť svoje pocity a názory. Človek musí o emóciách a túžbach rozprávať a nie dusiť ich v sebe a potláčať. Otvorená komunikácia s druhými pomáha predchádzať rôznym duševným chorobám. Obmedzovanie emócií a myšlienok poškodzuje celkové zdravie detí a ich duševnú rovnováhu a sebadôveru. Vyjadrovanie emócií pomôže deťom naučiť sa byť ľudskými, starostlivými, empatickými, milujúcimi a budú vedieť lepšie ovládať svoje negatívne pocity. Potláčané emócie vedú k osamelosti, úzkostlivosti a depresii. Naučte svoje deti jasne a zreteľne vyjadrovať pocity. Ak im to dospelí neumožnia a budú ich viesť k tomu, aby potláčali svoje emócie, riskujú, že ich potomkovia nebudú schopní vytvárať hlboké a blízke vzťahy a budú sa možno cítiť aj sklamaní. Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne dôvera, spolupráca, tolerancia a vernosť, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie podobného vzťahu.
Riešenie sklamania z dieťaťa: Kľúč k zdravému vzťahu
Keď už dôjde k situácii, že dieťa urobí niečo, čo rodiča sklamať, je dôležité vedieť, ako na to reagovať. Tu je niekoľko krokov, ktoré vám môžu pomôcť:
- Uvedomte si svoje pocity. Je normálne cítiť sklamanie, hnev, smútok alebo frustráciu. Dajte si čas na spracovanie týchto emócií predtým, ako budete reagovať na dieťa.
- Komunikujte s dieťaťom. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo sa stalo a prečo vás to sklamalo. Používajte jasné a jednoduché slová, ktoré dieťa pochopí. Snažte sa pochopiť jeho pohľad na vec.
- Vyhnite sa obviňovaniu a kritizovaniu. Namiesto toho sa zamerajte na správanie dieťaťa a jeho dôsledky. Povedzte mu, ako vás jeho správanie ovplyvnilo a ako by ste si predstavovali, že by sa malo správať nabudúce.
- Hľadajte riešenia. Spoločne s dieťaťom hľadajte riešenia, ako sa podobným situáciám vyhnúť v budúcnosti. Učte dieťa zodpovednosti za svoje činy.
- Odpustite. Odpustenie je kľúčové pre udržanie zdravého vzťahu s dieťaťom. Dajte dieťaťu najavo, že ho stále milujete a podporujete, aj keď vás sklamalo.
Ako sa vyhnúť manipulácii zo strany detí
Deti sú majstri v manipulácií, toto správanie v nich však posilňuje rodič sám. Prečo deti manipulujú s rodičmi? Krik, vyjednávanie, plač, vyhrážanie, emocionálne vydieranie, vzbudzovanie pocitov viny - to všetko sú znaky manipulácie, tak často deťmi používanej. Nerobia to naschvál, nechcú vám znepríjemniť život, len používajú efektívne spôsoby chovania, ktorými dosiahnu po čom túžia.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa pije alkohol
Pre každého človeka je prirodzené získať po čom túži. Hľadáme rôzne spôsoby, ako si zaistiť, čo chceme - a deti robia to isté . Deti vedia, že nemajú moc rozhodovať o sebe, svete a väčšine vecí, ktoré sa ich týkajú, preto sa uchyľujú k manipulatívnym praktikám, ktoré fungujú. Nevedia, že sa jedná o manipuláciu, nerobia to naschvál, len je pre ne prirodzené nájsť si cestu, ako dostať čo chcú. Skutočný problém nastáva, ak im to ako rodič odobríte tým, že sa vzdáte a ustúpite. Tým dávate dieťaťu jasný signál, že jeho chovanie funguje a zvyšujete šancu, že ho zopakuje aj nabudúce.
Deti nami manipulujú pretože dovolíme, aby ich správanie bolo účinné. Rozumiem, že mnohí rodičia sú unavení, vyčerpaní a je jednoduchšie vyhovieť, než sa hádať alebo viesť siahodlhé diskusie - najmä po náročnom dni. Ale deti sú prešibané a múdre. Pamätajú si, ktoré chovanie im zaistilo dosiahnutie ich cieľa a priania, a zopakujú ho. Raz ustúpite, ustúpite druhýkrát a tretíkrát dieťa neprestane vyjednávať, mrnčať a nevezme nie ako odpoveď. Napríklad v obchode - raz, dva razy kúpite keksík len aby ste mali pokoj, a tretíkrát spraví obrovskú scénu ak mu sladkosť odmietnete, a bude dobiedzať dovtedy, dokým ju nehodíte do nákupného košíka. Deti len využívajú naše slabé momenty vo svoj prospech; nerobia to naschvál, len hľadajú tú najlepšiu možnú cestu ako si splniť prianie. A pretože nezarábajú, najlepší spôsob je dobiedzať o sladkosť v obchode všetkými možnými spôsobmi a hľadať ten najúčinnejší.
Manipuláciu vidia deti aj u nás. Ruku na srdce - koľkokrát ste vy sami použili nátlak alebo manipuláciu na deti? Ako často ste použili nevinnú lož, vyhrážanie, vyjednávanie? Poznám rodičov, ktorí než by sa s deťmi hádali, použijú úplatok - Uprac si izbu a ja ťa pustím na oslavu, Keď si ponesieš tú hračku dostaneš hranolčeky, Zjedz zeleninu a dostaneš dezert. Je to samozrejme pochopiteľné, avšak uvedomte si, že tým deti učíte komunikovať a dosahovať svojho rovnakým spôsobom. Ako príklad môžu poslúžiť rodičia, ktorí nemali energiu donútiť deti zjesť normálny obed alebo večeru - párkrát počas náročného dňa im miesto kvalitnej stravy povolili Granko s rezancami, a deti od tej doby nechcú jesť nič iné. Akonáhle im rodičia naložia normálne jedlo, deti spustia vresk a dožadujú sa Granka. Vedia, že keď si budú dostatočne dlho a intenzívne trvať na svojom, dostanú to, pretože rodičia im ukázali, že to funguje.
Čo teda robiť a ako reagovať?
Škoda je už narobená, ale netreba zúfať. S manipulatívnym chovaním sa dá pracovať.
- Zostaňte za každých okolností pokojní. Ako reagovať v daných situáciách sa dieťa učí od vás. Ak k riešeniu problémov pristupujete s nervozitou a krikom, dieťa bude taktiež. V momente, ak dieťa nedostane čo chce (problém), reaguje naučeným spôsobom od vás (krik, vyvádzanie). Rodič má byť bezpečný prístav dieťaťa, oáza pokoja a harmónie. Veď povedzte sami, ak ste nervózni čo vás lepšie upokojí - nepokojná spoločnosť alebo naopak človek s duševným kľudom? Na deti pôsobí vaša nálada, preto sa naučte zvládať ich stavy hnevu a sklamania, ak nedostanú čo chcú. Akceptujte ich frustráciu, ale neustúpte z pravidiel.
- Nenechajte sa emocionálne vydierať. „A prečo mi nechceš kúpiť tú hračku? Ty ma neľúbiš! Sestre si včera kúpila sladkosti, máš ju radšej než mňa!“ Deti dokážu povedať prakticky čokoľvek, len aby dostali čo chcú. Využijú každú drobnosť a možnosť manipulovať vami. Hoci to môže zasiahnuť vaše citlivé miesta a slová vás zabolia, nenechajte sa vydierať. Emocionálne vydieranie je síce veľmi účinné, pretože sa dotýka práve slabých miest, ale nedajte deťom príležitosť používať ho v bežnej komunikácií. V takýchto prípadoch potvrďte pocity dieťaťa, ale buďte neoblomní („Je mi ľúto, že to tak vidíš, máš právo hnevať sa, ale nekúpim ti to“).
- Dieťa potrebuje rodiča s chrbtovou kosťou. Na predchádzajúci bod priamo nadväzuje aj tento - rodič s chrbtovou kosťou je pre dieťa nutnosťou. Rodič má byť istota, bezpečie, pilier. Dieťa od neho vyžaduje a potrebuje hranice, pravidlá a presný smer, aby sa vedelo zaradiť do sveta a medzi rovesníkov. Musí vedieť, ako to vo svete funguje, čo sa od neho očakáva a aké chovanie je adekvátne. K tomu všetkému slúži rodič, pevný a stabilný bod, ktorý si stojí za svojím a dozerá na dodržiavanie pravidiel. Ak je rodič mäkký, ústupčivý, dieťa ľahko využije tieto slabosti. Z dlhodobého hľadiska to však bude mať katastrofálne následky - neodolný a mäkký rodič produkuje neodolné a mäkké deti.
- Buďte láskaví ale neústupní. Ak sa teda dieťa dožaduje svojho, odpovedajte s porozumením, nereagujte emocionálnym výlevom. Uistite ho, že rozumiete jeho smútku a hnevu, ale že pravidlá sú jasné. Nevyjednávajte, zbytočne sa s ním nevybavujte, najmä ak pravidlá dobre pozná. Reagujte láskavo, poskytnite upokojujúcu náruč, ale dbajte na dodržanie pravidiel. Nezľavujte z nastavených noriem len preto, že vám plač dieťaťa nerobí dobre - to je váš problém, popasujte sa s tým. Že dieťaťu ustúpite a ono prestane plakať vám síce prinesie krátkodobú radosť a úľavu, ale dlhodobý následok bude vštiepenie manipulačného chovania ako normy a formy bežnej komunikácie. Nedať dieťaťu to čo chce je niekedy to najlepšie, čo preňho môžete urobiť.
- S partnerom buďte na jednej lodi. Deti vycítia, ktorý z rodičov je ten „slabší kus“, teda ľahšie manipulovateľný. S požiadavkou sa preto obracajú k nemu, pretože majú väčšiu šancu, že uspejú. Tu je práve ten problém - rodičia nespolupracujú ako tím, ale vychovávajú každý za seba. Nevravím, že sa musíte dohodnúť na každej maličkosti, ale dieťa musí vedieť, že ste zajedno a jeden rodič nepovolí to, čo druhý zakáže. Čím viac trhlín a rozdielov vo výchove máte, tým má dieťa viac možností využiť to vo svoj prospech.
- Nechajte dieťa pocítiť prirodzené následky. Posledný bod súvisí s neústupnosťou. Hoci vás môže bolieť detský plač a hnev, najlepším učiteľom sú prirodzené dôsledky nášho chovania. Nechajte ich, nech pocítia čo sa stane ak porušia pravidlá. Nemyslím tým trest v podobe kriku, fyzického násilia alebo zahanbovania či nadávok. Prirodzené dôsledky znamenajú, že ich necháte prežiť si sklamanie, frustráciu a všetky negatívne pocity, ktoré s neústupnosťou a dodržiavaním pravidiel súvisia. Ak dieťa odmieta zjesť večeru (kvôli mocenskému boju, nie preto, že by ste ho nútili zjesť jedlo, ktoré vyslovene nenávidí), neuvarte mu jeho obľúbené špagety, ale naopak mu bez mihnutia oka a s kľudom povedzte, že pôjde teda spať bez večere. Ďalej sa s ním nevybavujte. Pravidlá sú jasné, a ak ich nenasleduje, dôsledky pozná.
Deti sú múdre a veľmi šikovné stvorenia. Využijú každú slabinku rodiča vo svoj prospech, neváhajú rôznymi cestičkami dostať to, čo chcú. Nerobia to naschvál, nesnažia sa vám znepríjemniť rodičovstvo ani robiť naprieky, je to ich jediný spôsob akým dosiahnuť naplnenie ich prianí. A práve rodič ich má naučiť, aký zdravší a adekvátnejší spôsob použiť.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť 14-ročnému dievčaťu s tehotenstvom