Problém lenivosti a neochoty detí upratovať je bežnou výzvou, ktorej čelia mnohí rodičia. Tento článok sa zameriava na túto problematiku a ponúka rôzne prístupy a stratégie, ktoré môžu rodičom pomôcť motivovať svoje deti k upratovaniu a vytváraniu si správnych návykov.
Pochopenie príčin lenivosti
Dôležité je pochopiť, prečo dieťa nechce upratovať. Niekedy za tým môže byť jednoduchá nechápavosť, prečo je upratovanie dôležité. Inokedy môže ísť o prejav vzdoru, snahu o získanie pozornosti alebo jednoducho o neschopnosť zorganizovať si prácu. Deti kopírujú emócie, ktoré sa na tú činnosť viažu od ich rodičov. Keď mamička povie - poď pôjdeme teraz spolu upratovať, to bude paráda, ako dáme veci na svoje mieste - alebo nakričí na dieťa, aby si zmizlo upratať svoje veci, pretože tam má príšerný bordel, to sú dva rôzne prístupy.
Príklad z praxe
Jedna mama sa podelila o svoj príbeh, ako sa jej podarilo motivovať svoje deti k upratovaniu: "Moje deti musia pomáhať doma od mala. Nikdy som z ich strany, pokiaľ motiváciou nebola pizza či kino, nezažila štipku nadšenia či aspoň mlčanie a chápavý postoj. Dlho som sa na to hnevala. Veď to nechcem len pre seba! Potom som si však uvedomila, kde ten postoj vidia? Najprv som to bola ja, kto musel prestať nadávať a hnevať sa. Potom som jednoducho povedala mužovi, deťom a predovšetkým sebe, že upratujeme, aby sme sa doma cítili dobre a žili v zdravom prostredí. Po čase som si všimla, že ich postoj kopíruje ten môj. Jasné, aj dnes sa občas prevrátia oči a pokritizuje organizácia detských prác. Veď jeden robí stále to, druhý nič. A čo ja na to? Mlčím. Pretože aj deti majú právo na svoj názor. Ale to neznamená, že ho zmením. A za každé väčšie upratovanie sa ako rodina odmeníme večerom pri filme či spoločne stráveným časom niekde vonku."
Stratégie a prístupy na motiváciu k upratovaniu
Existuje mnoho spôsobov, ako motivovať dieťa k upratovaniu a vytváraniu si správnych návykov. Dôležité je nájsť ten správny prístup, ktorý bude fungovať pre konkrétne dieťa a jeho osobnostné črty.
- Stanovenie pevných pravidiel a režimu: Pravidelný režim dňa môže dieťaťu pomôcť lepšie sa orientovať v povinnostiach a vytvoriť si návyk na upratovanie. Je dôležité stanoviť jasné pravidlá, kedy a ako sa bude upratovať, a dôsledne ich dodržiavať.
- Zapojenie dieťaťa do rozhodovania: Nechajte dieťa, aby sa podieľalo na rozhodovaní o tom, ako bude vyzerať jeho izba a ako sa bude upratovať. Môžete sa ho napríklad opýtať, kde chce mať uložené hračky alebo ako si predstavuje ideálne upratanú izbu.
- Upratovanie ako hra: Pre menšie deti je vhodné urobiť z upratovania zábavnú hru. Môžete napríklad spustiť hudbu a urobiť si "upratovaciu diskotéku" alebo vymyslieť rôzne súťaže a odmeny za dobre vykonanú prácu.
- Vlastný príklad: Deti sa učia napodobňovaním, preto je dôležité ísť im príkladom a pravidelne upratovať.
- Odmeňovanie: Za dobre vykonanú prácu je vhodné dieťa odmeniť. Odmena nemusí byť vždy materiálna, môže ísť napríklad o spoločnú aktivitu, pochvalu alebo možnosť vybrať si večerný film. Menším deťom môžu pomôcť aj odmeňovacie systémy, zbieranie hviezdičiek, bodov alebo minút na neskoršie hranie videohier. Pre staršie deti môže byť odmenou napríklad možnosť byť jeden deň „šéfom domu“. Je však dobré premyslieť si systém odmeňovania vopred, pretože deti si môžu následne pýtať odmenu za všetko a podmieňovať tým svoju pomoc. Vtedy je podľa Vavrákovej dobré vybrať dve alebo tri činnosti, za ktoré dieťa dostane odmenu.
- Komunikácia a vysvetľovanie: Dôležité je s dieťaťom komunikovať a vysvetľovať mu, prečo je upratovanie dôležité. Môžete mu napríklad povedať, že v upratanej izbe sa mu bude lepšie hrať a učiť, alebo že upratovanie je prejavom úcty k ostatným členom rodiny.
- Trpezlivosť a pochopenie: Je dôležité byť trpezlivý a pochopiť, že dieťa sa nemusí naučiť upratovať hneď. Dôležité je postupne ho viesť a podporovať, a nevzdávať sa pri prvých neúspechoch.
- Pravidlo "keď A, potom B": Ak si dieťa neplní svoje povinnosti, môžete použiť pravidlo "keď A, potom B". To znamená, že najprv stanovíte podmienku, ktorú dieťa musí splniť, aby dostalo odmenu. Napríklad, "Keď si upraceš izbu, potom si môžeš pozrieť televízor".
- Neberte upratovanie ako stres: Deti kopírujú emócie, ktoré sa na tú činnosť viažu od ich rodičov.
Nálepkovanie a jeho vplyv
Je dôležité vyhnúť sa nálepkovaniu dieťaťa ako "lenivé". Nálepky, aj tie pozitívne, môžu mať negatívny vplyv na vývin dieťaťa. Ak dieťa neustále počúva, že je lenivé, môže tomu uveriť a stratiť motiváciu k akejkoľvek aktivite. Naopak, ak dieťa chválime len za úspechy, môže sa báť zlyhania a stratiť sebadôveru.
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
Namiesto nálepkovania je lepšie zamerať sa na konkrétny čin alebo správanie. Napríklad, namiesto vety "Si šikovný" môžeme povedať "Páči sa mi, koľko úsilia si vynaložil na dokončenie tejto úlohy".
Nevýchova a jej princípy
Alternatívnym prístupom k výchove je takzvaná "Nevýchova", ktorá zdôrazňuje rešpekt a priateľstvo medzi rodičom a dieťaťom. Hlavnou myšlienkou je, že deti sa rodia ako otvorené, milujúce a kreatívne bytosti a mali by sme ich nechať rozvíjať sa prirodzene, bez zbytočných zásahov.
Rešpekt a rovnocennosť
Nevýchova kladie dôraz na rovnocenný vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Rodič by mal dieťa počúvať, rešpektovať jeho názory a dôverovať mu. Namiesto kriku a trestov by mal problém riešiť vysvetľovaním a komunikáciou.
Ak dieťa nechce upratovať, rodič by mu mal ísť príkladom a začať upratovať sám. Je pravdepodobné, že sa dieťa k nemu pridá.
Kritika Nevýchovy
Niektorí kritici Nevýchovy tvrdia, že vylúčenie autority z výchovy môže mať negatívne dôsledky. Môže sa stať, že dieťa bude lenivé a nebude mať žiadnu snahu o spoluprácu.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa pije alkohol
Riešenie problémov s hygienou a stravovaním
Okrem upratovania sa rodičia často stretávajú s problémami v oblasti hygieny a stravovania. Dieťa si nechce umývať zuby, sprchovať sa, neumýva si ruky po použití toalety alebo má problémy s jedlom.
V prípade hygieny je dôležité vysvetliť dieťaťu, prečo je hygiena dôležitá a aké sú jej výhody. Môžete mu napríklad povedať, že umývanie zubov ho ochráni pred zubným kazom alebo že umývanie rúk ho ochráni pred chorobami.
V prípade stravovania je dôležité ponúkať dieťaťu zdravú a vyváženú stravu, ale nenútiť ho do jedenia. Ak dieťa odmieta jesť zeleninu, môžete mu ju ponúknuť v rôznych formách, napríklad v polievke, omáčke alebo ako súčasť šalátu.
Dôležitosť duševného zdravia rodičov
Pri výchove detí je dôležité myslieť nielen na ich potreby, ale aj na potreby rodičov. Voľný čas by pre rodičov nemal byť luxusom, ale prirodzenou súčasťou dňa. Aj vrcholoví športovci si potrebujú oddýchnuť a načerpať nové sily, hovorí Vavráková. „Oddych je pre udržateľný výkon nevyhnutnosť.
Príklad z reálneho života
Ahojte, mam taku otazku pre skusenejsie. Moj manzel ma syna z predchadzajuceho vztahu, ma 7 rokov. Sme spolu uz 4 roky, so synom vychadzame super, hrame sa, vymyslame program, varime spolu, chodim prenho do skoly, vsetko je po tejto stranke ok. Co ma ale zaraza je, ze nema vobec slusne navyky, mam pocit niekedy ze ma stale 4 roky a nie 7. Napr- ked kasle neda si ruky pred usta, vysmrka sa a vreckovky su vsade, nechce upratovat po sebe hracky, nesplachuje zachod a neumyva si ruky, nechce sa sprchovat ani umyvat zuby, nevie si naliat sam vodu/zobrat si jedlo, nevie sa pozdravit cudzim, nehovori ani prosim ani dakujem (ked ho upozornim tak samozrejme podakuje). Jedenie je kapitola sama o sebe- vzdy cely spinavy, vsetko jedlo popadane na stole aj pod nim, pusu si utrie do rukava/do tricka, nonstop vyjednavanie ze nechce jest zeleninu/polievku/maso. V momente ako ho na nieco upozornim zacne mrncat a zduje sa ze ale on nechce a zavrie sa v izbe. Takto isto reaguje aj na otca, ten samozrejme mrncanie ignoruje a donuti ho si tie zuby umyt alebo poskladat si veci, ale vzdy je okolo toho teatro. Mame ho len kazdy druhy vikend, raz za cas po skole ked s nim ideme na kruzky ale to je v podstate len z auta do auta.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť 14-ročnému dievčaťu s tehotenstvom
Ako sa deti (ne)učia zodpovednosti
Väčšina rodičov si neuvedomuje, že čokoľvek deti vidia, preberú to. Od útleho veku sú pripravené učiť sa, získavať informácie a v skutočnosti sú len našim zrkadlom. Zrkadlia svet a prostredie, ktoré im vytvoríme.
Príklad
Bola raz jedna mama. Ťažko pracovala a pretože sa musela postarať o dve malé deti, bola zvyknutá v domácnosti všetko urobiť rýchlo a efektívne. Rýchlo umyla riad, rýchlo navarila, povešala bielizeň presne tým spôsobom, na aký bola zvyknutá. Všetko rýchlo a svižne, aby mala večer kľud. Ako deti rástli, zaujímali sa o domácnosť a o to, čo ich mama robí. Chodili do kuchyne, ak varila, stavali sa na špičky, keď vešala bielizeň a strkali prstíky do zeminy v kvetináčoch, ak kvety zalievala vodou. Mama však chcela mať všetko rýchlo spravené a preto ich odháňala. V sobotu chcela mať navarený obed čo najrýchlejšie, aby stihla napiecť ešte koláč. Deti milovali hrať sa s múkou a preto jej chceli s pečením pomôcť. Mama ich vyhnala, pretože by ju spomaľovali a odďaľovali jej víkendový oddych. Keď upratovala, deti chceli pomáhať s vysávaním. Ale keď mama videla, ako špina zostáva v kútoch a ako sa deti skôr zabávajú, než skutočne upratujú, vytrhla im vysávač z ruky a vyhnala ich radšej von. Spravila to sama, rýchlo a efektívne. Polievať kvietky im taktiež nedovolila, pretože narobili neporiadok a voda stekala viac po stene, než do kvetináča. Radšej to spravila sama. Takto to šlo pár rokov. Deti vyrástli, chodili do školy a nejavili najmenší záujem o domácnosť. Ich mama sa priateľkám sťažovala, ako je na všetko sama a aké nevďačné a lenivé deti má.
Deti mali záujem pomôcť mame, pretože je ich prirodzenosťou učiť sa nové veci. Radujú sa zo všetkého, aj z toho, čo my z duše nenávidíme - z upratovania alebo varenia.
Tento problém by nevznikol, ak by sme dali deťom šancu a priestor pomáhať. Je jedno, že zložia bielizeň inak ako by sme chceli, alebo že ich koláč nevyzerá vábne - podstata je, že ich neodradíme v pomáhaní, ale zapájame ich. Zapojte ich do chodu domácnosti od útleho veku, aj keď im to bude dlho trvať alebo to nebudú robiť správne - časom sa to však naučia. Ak budete mať trpezlivosť, sami vám budú chcieť pomáhať. Ak máte druhé dieťa, zapojte staršie do starostlivosti. Nech vám prinesie plienky, alebo spoločne prebaľujte. Dieťa sa bude cítiť ako súčasť rodiny, preložíte už od mala na jeho plecia časť zodpovednosti a ono si toto chovanie osvojí. Naučí sa byť zodpovedné úplne prirodzene.
Zvládanie hádok a konfliktov
V rodine s deťmi sa často vyskytujú hádky a konflikty. Dôležité je naučiť deti, ako riešiť konflikty konštruktívne a bez násilia. Rodičia by sa mali detí pýtať, ako sa cítia, a mali by aj sami opisovať svoje prežívanie deťom. Rozhovory o pocitoch pomáhajú spracovať emócie a predchádzať konfliktom. Je dôležité stanoviť jasné pravidlá, ako sa má správať pri hádkach a konfliktoch. Napríklad, zakázať nadávanie, kričanie alebo fyzické násilie.