Blížime sa ku koncu predškolského veku, obdobiu plnému zmien a príprav na školu. Vývin štvorročného dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý zahŕňa fyzické, emocionálne, sociálne a kognitívne zmeny. Dieťa sa stáva samostatnejším, rozvíja svoje schopnosti a pripravuje sa na nové výzvy.
Emocionálny a sociálny vývin
Päťročné dieťa prejavuje vyššiu mieru sebakontroly ako deti v predchádzajúcom období. Už dokáže mierne riadiť svoje pocity a ich vyjadrovanie je kontrolovanejšie, ako to bolo v predchádzajúcom období. Stále sa však učí poznávať a ovládať svoje emócie. Najťažšie dokáže ovládať hnev, frustráciu a žiarlivosť. Rovnako má problémy ich rozpoznať a pomenovať. Preto je dôležité, aby rodičia pomohli dieťaťu a pomenovávali jeho pocity, spoločne so sprievodnými javmi - kričíš, pretože si nahnevaný, smeješ sa - si šťastný ap.
Štvorročné dieťa sa rado pohybuje medzi inými ľuďmi a deťmi. Vyskytujú sa tiež uňho imaginatívni priatelia - preto ho môžete nájsť sa s nimi hrať, rozprávať sa a niekedy vyžaduje, aby sa s nimi pozdravili aj rodičia. Táto fáza sama pominie. Dieťa používa slová ďakujem, prosím, prepáč a začína pociťovať empatiu. Znižuje sa počet záchvatov zlosti - najmä preto, že už vie vyjadriť, čo chce a ostatní mu rozumejú. Môže začať klamať a fabulovať - (neurobil som to, chytil som hrocha…). Záchvaty zlosti sú menej časté, ale práve udalosti z jeho okolia môžu byť ich opätovným spúšťačom - rozvod, sťahovanie, narodenie súrodenca - prechodne sa môže zmeniť nálada a správanie dieťaťa. Avšak rodičia, starí rodičia sú naďalej zdrojom bezpečia a istoty. Napriek tomu dieťa stále viac vyhľadáva rovesníkov, s ktorými sa môže hrať. Chce spievať, tancovať, hrať sa. Učí sa tým rozlišovať medzi fantáziou a realitou. Tiež si začína viac uvedomovať, kým je a začínajú sa hry takto ovplyvnené - dievčatá sa hrajú na mamy, učiteľky, chlapci zase na pretekárov, vojakov… Dieťa začína byť tiež zvedavé na svoje telo a začína ho skúmať - na sebe aj kamarátoch.
Stále potrebuje veľa lásky a pozornosti od svojich rodičov, aj keď potrebuje byť aj samostatné. Spoločne s rozvíjajúcim sa chápaním okolitého sveta narastajú aj jeho obavy - konkrétne zamerané alebo aj nešpecifické, ale aj obavy z trestu, fyzického ublíženia, zlyhania či hrozieb. Hlavnými charakteristikami v tomto období je snaha spolupracovať a robiť všetko ako rodičia. Zdá sa, akoby malo nevyčerpateľný zdroj energie, neustále chce niečo robiť. Aktivita ale potrebuje mať určitý cieľ.
Rovnako je schopné sústrediť sa dlhšiu dobu a samostatne sa hrať a pracovať.
Prečítajte si tiež: Čo by malo ovládať 5-ročné dieťa
Kognitívny vývin a hra
Už rozumie časovým pojmom ako dnes, zajtra, včera, pozná ročné obdobia a niektoré z detí začínajú „čítať“. To znamená, že rozpoznávajú známe písmená alebo celé slová - ako sú názvy obchodov, niektorých tovarov ap. Nejde o skutočné čítanie, ani sa neodporúča dieťa učiť čítať. Rado sa učí a začína sa tešiť na školu. Stále však zostáva hra hlavným prostriedkom, ako si osvojuje nové spôsoby riešenia problémov, nové zručnosti a buduje aj sociálne a emocionálne cítenie. Oproti minulému obdobiu je hra zložitejšie štruktúrovaná, plná fantázie a dramatickosti. V hre už preberá tradičnejšie rodové roly - dievčatá sa častejšie hrajú na mamy a chlapci na pretekárov, otcov… Mení sa aj charakter hry - fantazijná, symbolická sa mení na sociálno-dramatickú, v ktorej dieťa vo veľkej miere využíva nielen svoju fantáziu a napodobňovanie reálneho sveta, ale aj sociálno-interakčné zručnosti a precvičovanie si konkrétnych sociálnych rolí a hranie scenárov. Začína tiež obdobie, keď sa hry s možnosťou vyhrať či prehrať stávajú pre rodičov veľmi zaťažujúce, nakoľko dieťa nevie a nechce prehrávať.
Štvorročné dieťa začína lepšie riešiť problémy a snaží sa brať do úvahy aj stanovisko druhých. Už dokáže pomenovať základné farby, zarecitovať krátku básničku, učí sa klásť otázky a hľadať odpovede. Chápe už rozdiel medzi veľký, malý, veľa, málo… Pozná svoje meno a tiež aj to, kde býva. Rozumie a vie používať okolo 3 000 slov. Miluje rozprávky, príbehy, rado sa rozpráva - a veľmi veľa rozpráva. Nastáva aj fáza zajakávania sa - snaží sa niečo rýchlo povedať, a pritom zdvojuje prvú slabiku slova alebo viackrát opakuje prvé slovo vo vete. Obľubuje rytmické básničky, pesničky ap. Rozvíja sa tiež jeho fantázia. Pamäť dieťaťa je mechanická a myslenie veľmi konkrétne.
Rečový vývin
Reč dieťaťa sa rozvíja veľmi rýchlo práve v tomto období - dieťa rozpráva veľmi veľa - niekedy aj samo pre seba. Hovorí v celých vetách a vytvára aj zložené súvetia. Jeho reč sa už podobá reči dospelého, a dokonca je schopné s dospelými viesť dialóg, aj keď stále môže mať ťažkosti vyjadriť zložitejšie myšlienky alebo popísať niektoré udalosti. Rozumie vtipom - prednosť majú tzv. „záchodové“ vtipy - vtip o záchodovom pavúkovi môže počúvať stále dookola. Rado rieši hádanky. Slovná zásoba sa rýchlo rozširuje - každý deň sa naučí 5 - 10 nových slov.
Vývin ľudskej reči má svoju postupnosť - začína sa hneď po narodení reagovaním na hlasy pohybom alebo plačom, pokračuje napodobňovaním zvukov a džavotaním, gestami, jednoduchými jedno- alebo dvojslabičnými slovami, rozširovaním slovnej zásoby, spájaním slov do krátkych, neskôr zložitejších viet a uplatňovaním pravidiel gramatiky. Tempo vývoja reči je individuálne. V prvom roku života by však dieťa malo tvoriť jednoslovné vety (napr. mama, ham, pápá…), v dvoch rokoch by malo mať aktívnu slovnú zásobu asi 50 slov a tvoriť dvojslovné vety (mama pá…). Reč by už mala byť zrozumiteľná okrem matky aj širšej rodine. V troch rokoch by už dieťa malo používať vety typu „mama varí kašu“ a ovládať asi 400 slov. „Dieťa vždy začne používať podstatné mená, potom nasledujú slovesá, prídavné mená, ďalej číslovky, spojky a ďalšie slovné druhy. Je dôležité, aby dieťa vedelo používať podstatné mená, vedelo ich skloňovať, stupňovať prídavné mená a podobne. Okolo piateho-šiesteho roku života sa verbálny prejav vo všetkých jazykových rovinách čoraz viac približuje reči dospelých a dieťa by malo ovládať 2 000 až 2 500 slov. Porozumieť by malo 3 000 až 3 500 slov,“ uvádza logopedička Adriana Tomová zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Svodín. Slovná zásoba a schopnosť komunikovať je dôležitá najmä pri nástupe do kolektívu. „Je vhodné, keď dieťa pri nástupe do materskej školy ovláda 350 až 400 slov. Čím čistejšie a zrozumiteľnejšie rozpráva, tým je to lepšie.
V predškolskom období sa najčastejšie objavuje dyslália, pri ktorej deti nevedia správne vyslovovať hlásky. Tiež sa objavujú aj rôzne poruchy vývinu reči, oneskorený alebo narušený vývin a podobne, zajakavosť a brblavosť, pri ktorej deti veľmi rýchlo rozprávajú. Pokiaľ sa to včas nepodchytí, takéto rozprávanie sa zafixuje a prvé slovíčka alebo slabiky deti opakujú, čo môže smerovať k zajakavosti,“ uvádza Tomová. Rečových porúch však existuje omnoho viac - niektoré sú spôsobené rázštepmi podnebia alebo pery, niektoré súvisia aj so sluchom, nervovými poruchami, psychikou… „Okolo šiesteho roku už by malo mať dieťa správnu výslovnosť. Ak to tak nie je, príčinou môže byť aj to, že sa narodilo s vrodenou rečovou slabosťou, nemá jazykový cit. Častejšie je to u detí, ktoré sa neučia dobre jazyky. Ďalej to môže byť zlý rečový vzor, keď sa napríklad rodičia alebo starí rodičia s dieťaťom rozprávajú maznavo. Dyslália, teda hatlavosť, je najčastejším problémom našich škôlkarov a neraz i školákov. Maznavé a nezrozumiteľné rozprávanie z prvých rokov života sa niekedy neupraví a nesprávna alebo nezrozumiteľná výslovnosť sa zafixuje a pretrváva už aj vo veku, keď by malo dieťa rozprávať úplne čisto.
Prečítajte si tiež: Rodičovská diéta a psychika
„Tétizmus, teda dyslália univerzalis, je hatlavosť, pri ktorej dieťa nevie vysloviť veľmi veľa hlások. Niekedy mu doslova ani vlastná matka nerozumie, len si domýšľa, čo dieťa hovorí. Dieťa vie trebárs vysloviť len dve-tri hlásky správne a ostatné nie. Potom je to dyslália multiplex, pri ktorej je rozsah chybne vyslovovaných hlások menší a zrozumiteľnosť reči relatívne lepšia a dyslália parciálna, keď dieťa nevie vysloviť len zopár, napríklad 5 - 6 hlások,“ uvádza logopedička, podľa ktorej náročnosť odstránenia hatlavosti súvisí aj s tým, ktoré hlásky dieťa vyslovuje nesprávne. „Závisí to aj od toho, ktorého miesta artikulácie sa dyslália týka - jednoduchšie je, keď je to na jednom artikulačnom mieste, vtedy stačí, ak sa dieťa naučí správne vyslovovať jednu hlásku, napríklad C, a tak sa ľahšie naučí aj ostatné, ako S a Z. Ťažší prípad je, ak zle vyslovované hlásky pochádzajú z rôznych artikulačných oblastí,“ dodáva Tomová. Dieťa pritom môže hlásky zle vyslovovať samostatne, alebo len v slabikách či celých slovách. Niektoré deti problémovú hlásku úplne vynechávajú - vtedy napríklad namiesto ryba hovoria yba. Iné deti zas používajú náhradné hlásky a vyslovujú lyba alebo jyba. Hláska R pritom patrí medzi najproblémovejšie.
Keď štyriapolročné dieťa nevie správne vyslovovať čo i len jednu hlásku, treba vyhľadať odbornú pomoc. Pokiaľ je hlások viac, treba začať aj skôr, v troch rokoch,“ odporúča logopedička. Úprava reči a učenie sa správnej výslovnosti je totiž často behom na dlhé trate. „Jednu hlásku sa dieťa učí vyslovovať približne tri mesiace, samozrejme, závisí to od intelektu aj od toho, ako sa mu venujete. Je tam veľa faktorov a je to veľmi individuálne. Niektoré hlásky sa učia ľahšie, niektoré ťažšie, napríklad hlásku L sa podľa odborných podkladov dieťa učí vyslovovať asi tri mesiace, ale naučiť sa správne vyslovovať R môže trvať až do 24 mesiacov,“ uvádza Mgr. Adriana Tomová.
Pri výučbe správnej výslovnosti sa pritom dieťa vždy musí sústrediť naraz len na jednu hlásku. Rečové poruchy si vyžadujú odborný prístup a trpezlivosť. Aj keď sa môže zdať, že nesprávnu výslovnosť zvládnete ako rodičia doma sami, nemusí sa to podariť. „Keď ide o jednu jednoduchú hlásku, napríklad L, tak ak budú trénovať naozaj každý deň, vie aj rodič naučiť dieťa správnu výslovnosť. Možno ešte pri dvoch hláskach sa to môže podariť, aj keď pri hláske R to nezaručujem, lebo to sa ťažko vyvodzuje,“ hovorí logopedička, podľa ktorej je nutné nielen správne postupovať, ale aj pravidelne trénovať a byť dôsledný - ak sa dieťaťu raz podarí hlásku napodobniť, treba ju opakovať, kým výslovnosť nebude bezchybná. Pri viacerých hláskach treba vedieť, ktorou je najvhodnejšie začať. „Najprv treba rozvíjať artikulačný aparát, teda jazyk, pery, ďasná, líca, zuby. Najprv sa učíme izolované pohyby, napríklad dotknúť sa končekom jazyka hornej pery. To sa treba učiť pred zrkadlom, dospelý ukáže a dieťa napodobňuje dovtedy, kým to nie je stopercentné. Potom sa pohyby spájajú do sekvencií, jednoduchších aj zložitejších. Ďalším krokom je vyvodenie hlásky, tu treba vedieť, kde sa hláska tvorí. Potom nasleduje fixovanie hlásky na začiatku, v strede a na konci slabiky a keď je to stopercentné, pokračujeme potom na začiatku slova, v strede a na konci slova. Nasleduje fixácia vo vetách, básničkách, rozprávkach, v dialógu a monológu, kým sa hláska dostane do spontánnej reči. Až potom nasleduje automatizácia, keď dieťa to, čo sme vyvodili, správne používa v spontánnej reči bez toho, aby si muselo dávať pozor.
Ak dyslália pretrváva, môže sa z toho vyvinúť dysgrafia a dysortografia. Dysgrafia je porucha písania, týka sa jemnej motoriky. Ak už je dieťa hatlavé a jeho artikulačný aparát je veľmi neobratný, tak to môže súvisieť aj oslabenou jemnou motorikou, teda je tam riziko, že bude dysgrafik. Taktiež, keď sa správna výslovnosť nezafixuje a nezautomatizuje v spontánnej reči, tak je tu riziko, že aj pri čítaní nebude správne dieťa vyslovovať, následne sa to môže preniesť aj do písania a vzniká dysortografia. Teda aj pri obyčajnej hatlavosti, keď nie je riešená, sa môže stať to, že dieťa neovláda pravopis a neraz musí byť v škole aj integrované,“ uzatvára Mgr.
Pohybový vývin a motorické zručnosti
Po motorickej stránke sú pohyby dieťaťa koordinovanejšie a rado sa predvádza. Už dokáže jazdiť na bicykli, skákať cez švihadlo, skákať na jednej nohe, hádzať loptu aj ju chytať. Rovnako začína mať záujem o kolektívne hry. Zlepšilo sa aj v zručnostiach, ako je zaväzovanie šnúrok, zapínanie gombíkov a česanie vlasov. Jemná motorika: je schopné samostatne sa obliecť, zapnúť a rozopnúť gombík, zaviazať si šnúrky na topánkach (aj keď niektoré deti si kvôli suchým zipsom osvoja túto schopnosť až neskôr).
Prečítajte si tiež: Ako podporiť vývin reči dieťaťa?
Neustále sa zlepšuje jemná a hrubá motorika dieťaťa. Dokáže skákať na mieste a udrží rovnováhu v stoji na jednej nohe. Koordinácia pohybov je čím ďalej tým lepšia. Štvorročné dieťa sa rado hýbe, preto sa zapája do rôznych fyzických aktivít. Behá, skáče, tancuje, zlepšujú sa jeho schopnosti chôdze po schodoch, je lepšie aj v hádzaní a chytaní lopty. Naháňa motýle alebo bublinky z bublifuku, cez leto uháňa na odrážadle alebo na bicykli, v zime sa s radosťou spúšťa na boboch či lopári. Rodičia ho môžu zapojiť napríklad aj do roboty na záhrade, pretože práve takáto práca bude preň zážitkom. Predškoláci sa radi zabavia s hlinou, pieskom či lístím, baví ich kopanie jamy, kosenie, hrabanie hrabličkami. Jemná motorika štvorročného dieťaťa nezaostáva. Dieťa v tomto období si rado kreslí a maľuje, vystrihuje obrázky a tvary z papiera. Baví ho stavanie stavebnice a kociek, v obľube sú skladačky, dokáže správne obliecť bábiku, a podobne.
Teraz sa už pripravte na to, že budete mať doma malých nezbedníkov. Tých bude hnať do každého dobrodružstva nielen ich veľká zvedavosť. Odteraz sa budú chcieť vyšplhať na všetky vyššie prekážky a predmety, ktoré budú mať pred sebou. Či to budú rebríky, vysoké schody alebo iné veci, na ktorých si budú môcť testovať túto novú schopnosť, stále pôjdu smelo do toho a ukážu vám, ako sú v tom prekvapivo dobrí.
Už sa nemusíte báť povedať im naraz viac úloh. Príkazy pre menšie deti vyzerali v minulosti tak, že ste im povedali jednu vec, museli ste počkať, pokiaľ to splnia a až potom ste mohli pokračovať. Teraz už môžete pokojne povedať, aby odložili knihy a následne si prišli sadnúť k stolu, pretože si to už budú dobre pamätať.
Ďalšie dôležité míľniky
- Rozprávajú plynule a v zložitejších vetách: Po štvrtom roku je už dieťa vo vyjadrovaní podstatne istejšie. Slová vyslovuje veľmi jasne a najmä začína komunikovať aj v zložitejších vetách, ktoré dokáže vyskladať do celistvých príbehov.
- Vedia zrátať desať a viac predmetov: V ďalšom období ich už vedia logicky používať a postupne zrátajú predmety až do desať. Tie šikovnejšie deti sa naučia aj viac číslic.
- Vedia kopírovať konkrétne geometrické tvary: Začnite im kresliť jednoduché geometrické tvary, ktoré najprv majú po vás zopakovať a potom ich už môžu robiť aj oni sami. Prvé by mali byť kruhy, potom k tomu pridajte štvorce a obdĺžniky. Ak to budú zvládať, môžete sa pustiť aj do hviezdičiek.
- Viac si uvedomujú rozdiely medzi oboma pohlaviami: Budú si ešte viac vyžadovať ich spoločnosť a začnú ich viac kopírovať. Približne v tomto období si už budú uvedomovať rozdiely medzi pohlaviami. Pomocou sledovania rozdielov v ich správaní pochopia, čo robia inak dievčatá a čo majú radšej chlapci. V tomto čase si viac uvedomujú aj fyzické odlišnosti medzi nimi.
- Majú lepší balans, na jednej nohe stoja aj desať sekúnd: Vďaka tomu začínajú viac behať, skákať a sú si čoraz viac istejšie v pohybových aktivitách. Zároveň už vedia udržať balans a pokojne na jednej nohe stoja desať a viac sekúnd.
- Rozpoznávajú písmená: Čím budú bližšie k piatemu roku, tak tým menší problém budú mať pri rozoznávaní jednotlivých písmen. V tomto veku ich poznajú iba pár a viac by ste ich ani nemali učiť, aby sa potom v prvej triede zbytočne nenudili. Zamerajte sa najmä na ich krstné meno, ktoré by už mohli napísať kopírovaním vašich pohybov. Keď sa to naučia, začnú si aj viac uvedomovať odlišnosti medzi jednotlivými tvarmi.
- Lepšie rozumejú rozdeleniu času počas dňa: Štvorročné deti už začínajú chápať sled týchto udalostí a to, ako si počas tohto obdobia rozdeľujete jednotlivé povinnosti a prečo nasledujú v takomto poradí.
- Ukazujú svoju nezávislosť: Spokojne na neho môžete nechať obliekanie, vie už samostatne upratať hračky, nemusíte ho kontrolovať ani pri jedení a na ihrisku sa už zahrá samo bez kamarátov alebo vašej asistencie.
Fantázia a rozprávky
Dieťa predškolského veku charakterizuje doslova bujná predstavivosť a fantázia. Dokáže vymýšľať a rozprávať udalosti, ktoré sa nikdy nestali,, fantáziou modifikuje realitu, samé verí, že to čo rozpráva sa skutočne stalo. Dieťa fantáziou realitu skresľuje, čo robí poznávanie dieťaťa ešte menej objektívnym a presným. V tomto prípade ale nejde o zámerné pravé lži, tie sa v predškolskom veku objavujú len výnimočne, pretože vyžadujú pre predškolákov príliš zložité myšlienkové operácie. Dieťa si proste pletie reálne spomienky s fantazijnými predstavami. Pre neho ale predstavujú skutočnosť, je o ich pravdivosti presvedčené a bude si ich tvrdošíjne obhajovať. Tento jav nazývame pseudologia fantastica. Fantáziou si dieťa pomáha pri vysvetľovaní mnohých javov, ktorým nerozumie. Fantázia má harmonujúci význam, je nevyhnutná pre citovú a rozumovú rovnováhu dieťaťa, má pozitívny relaxačný účinok. Detská fantázia sa prejavuje i v animizme /antropomorfizme/. Teda v poľudšťovaní neživých predmetov, prírody. Dieťa oživuje bábiky, autíčka, stromy, slnko, … a pripisuje im ľudské vlastnosti. Vykladá svet podľa skúseností zo svojej vlastnej činnosti, slnko ide po oblohe, rieka skáče cez kamene, kopec vyrástol z kameňa, ktorý tam nasadil a pod.. Táto ilúzia však niekedy nie je úplná. Dieťa si zároveň uvedomuje, že je to len neživá vec a asi by sa naľakalo, keby hračka začala naozaj rozprávať alebo sama hýbať rukami. Dieťa sa dokáže celkom vžiť do hry. Predstavuje si, že to, čo mieša v hrnci je naozajstná polievka, a že bába sa ňou zašpinila, preto jej musí oprať šaty. Svet chápe v mýtickej podobe.
Úlohou rozprávky u detí v predškolskom veku je byť školou fantázie. Pomocou rozprávok sa rozvíja aj reč a intelektuálne schopnosti dieťaťa. Po treťom roku dieťa začína sledovať a chápať dlhšie rozprávanie rozprávok. Predstavuje si, že je súčasťou deja rozprávky, považuje ju za realitu a postupne (čo je zaujímavé) k nej vytvára aj kritiku. Svojou časovou neurčitosťou „Bol raz jeden kráľ“, záhadným umiestňovaním „ za siedmimi horami,…“, oživovaním vecí, zľudšťovaním zvierat, fantastickou a surovou morálkou (usekávanie hláv,…) sú tieto výtvory ľudskej literatúry blízke detskej mentalite. Zdá sa, že pôvodne neboli rozprávky určené deťom, ale že šlo o vypracovanie dospelých pre dospelých. Teraz však prešli do rokov detstva práve pre svoje primitívne rysy, pre hĺbku jednoduchej duševnosti a vďaka možnosti ľahkého stotožnenia sa s príbehmi. Ľudia sa v nich rozdeľujú na dobrých a zlých, čo je pre detskú fantáziu v predškolskom veku buď - alebo. Spomeňme si napríklad na černokňažníka. Mal čierne vlasy, čierne fúzy, čierne šaty a v ruke držal čiernu knihu. Takýto opis osoby pôsobí podnetne na detskú fantáziu. Rôzne hrdinské činy, priniesť tri zlaté vlasy, odťať hlavy trojhlavému drakovi a pod.. Meniace sa situácie majú rýchly spád. Udalosti sa opakujú aby odďaľovali víťazný koniec či upútali pozornosť dieťaťa, držia ho v napätí. Teda dieťa rozprávkou naplno žije, znova a znova si ju vyžaduje v tom istom znení.