Rodičovstvo je jednou z najnáročnejších úloh, ktoré si vyžadujú neustálu pozornosť, energiu a obetavosť. V súčasnej spoločnosti sa na rodičov kladie čoraz viac požiadaviek, čo často vedie k zanedbávaniu vlastných potrieb a pocitom vyhorenia. Článok sa zameriava na psychologické aspekty rodičovstva, syndróm vyhorenia u rodičov a stratégie, ako predchádzať tomuto stavu a udržať si duševné zdravie.
Syndróm Vyhorenia u Rodičov: Tichý Nepriateľ
Syndróm vyhorenia u rodičov sa začal častejšie spomínať až od roku 2000, hoci jeho prejavy boli registrované aj v minulom storočí. Dnes je syndróm vyhorenia uvedený v Medzinárodnej klasifikácii chorôb ako faktor ovplyvňujúci zdravotný stav a od januára 2022 je syndróm vyhorenia zaradený Svetovou zdravotníckou organizáciou v Medzinárodnom zozname duševných chorôb. Táto duševná choroba nepozná vek, pohlavie ani povolanie.
Koučka mentálneho zdravia Katarína Fitala vysvetľuje, že syndróm rodičovského vyhorenia sa prejavuje extrémnou únavou, vyčerpaním na fyzickej, mentálnej, psychickej a emocionálnej úrovni, ktoré pramení z neúnosného množstva dlhodobo pôsobiaceho chronického stresu, pochádzajúceho z plnenia rodičovských povinností. Pri vyhorení už nie je k dispozícii žiadna energia, ktorou by organizmus dokázal tento nadmerný chronický stres odbúrať.
Prejavy Rodičovského Vyhorenia
Rodič, ktorý trpí týmto syndrómom, sa cíti byť frustrovaný z rodičovských povinností, cíti sa byť neschopný a môže to prerásť až do neochoty zvládať požiadavky rodičovstva, ako sú záujem o školské povinnosti či voľnočasové aktivity dieťaťa. Častými prejavmi sú tiež absencia radosti, úzkosť, depresívne epizódy či záchvaty paniky.
Diana, tridsaťtriročná matka, opisuje svoju cestu k rodičovskému vyhoreniu na svojom blogu: „Keď som sa púšťala počas materskej dovolenky do podnikania, vravela som si, veď budem doma, budem mať čas aj na prácu, ktorá je mojou záľubou, veď tak či tak denne niečo šijem, a aj na deti. Stačí mi malý kútik a šijací stroj. Keď deti budú spať, stihnem všetko. To bolo na začiatku. Keď prišla realita, zistila som, že moje podnikanie už nie je pre mňa len záľubou, ale že si vyžaduje oveľa viac času. Kým som pripustila pred sebou a okolím, že aj starostlivosť o deti a domáce práce sú prácami, chvíľu to trvalo. Hovorievala som si, veď pozornosť, ktorú si vyžadujú moje nádherné deti, predsa nie je prácou, robím to z lásky. A tak kúpanie, prebaľovanie, prechádzky, ihriská, nakupovanie, varenie, hory bielizne, upratovanie, varenie, k tomu štúdium o zdravom stravovaní a tej správnej výchove detí, to všetko som nevnímala ako povinnosti. Boli dni, keď som s ľahkosťou lietala od hrncov, práčky a šijacieho stroja k deťom, no aj také, keď tú ľahkosť nahradila únava, vyčerpanosť, podráždenosť, pocit nestíhania, neprimerané reakcie na nevinnú prosbu detí. Neskutočne som si to potom všetko vyčítala. Plač, ktorý som najskôr skrývala, hnev, ktorý som potom už nedokázala zakrývať, pocity sebaobviňovania, že nie som dobrá matka a ani manželka, prichádzali najskôr postupne a potom mi v hlave vírili už takmer dennodenne medzi tým, ako som varila alebo šila. Len v krátkych sekundových intervaloch, pretože viac času som pre samu seba nemala. Absencia chvíľ, keď som sa cítila radostne, bola čoraz častejšia. Kým chvíle, keď som bola na dne, pribúdali. Potom to už neboli len chvíle či dni, ale týždne a mesiace.“
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Syndróm rodičovského vyhorenia sa neprejavuje len na našom mentálnom zdraví, ale je viditeľný aj v našich fyzických prejavoch. Objavuje sa nespavosť, búšenie srdca, tlaky na hrudi, bolesti hlavy, migrény, bolesti v krížoch, ramenách, na bedrách. Bežné sú rôzne virózy, bolesti brucha, kŕče v žalúdku, nevoľnosti, hnačky, zapálené hrdlo. Extrémne unavený človek často čelí rôznym zakopnutiam či fyzickým zraneniam pri bežných aktivitách.
Rizikové Faktory a Samovražedné Myšlienky
Z výsledkov jedného výskumu belgických psychológov vyplynulo, že rodičia, ktorí dosiahli vyššie skóre v miere rodičovského vyhorenia, mali vo vyššej miere aj sklony k samovražedným myšlienkam. Tieto myšlienky sa objavujú pod tlakom neustálych povinností, aktivít, rodičovského „výkonu“, požiadaviek zo všetkých strán, najmä ak jeden rodič zostane bez podpory partnera či partnerky, starých rodičov alebo opatrovateľky. Vtedy sa cíti na všetko dlhodobo sám a môže nadobudnúť pocit, že to jeho utrpenie sa jednoducho jedným rozhodnutím skončí. Navonok sa vôbec nemusí prejaviť smútkom alebo depresívnou náladou, ale vo vnútri v sebe zažíva veľké utrpenie plné nekonečného stresu, ktorý nikdy nekončí. Má pocit, že až týmto aktom mu konečne odľahne, že potom tú ťarchu nekončiaceho tlaku a úzkosti nebude už nikdy cítiť. V prípade takýchto myšlienok je nutné vyhľadať pomoc odborníka.
Prevencia Rodičovského Vyhorenia
Do rodičovského syndrómu vyhorenia môže spadnúť ktokoľvek, kto zabudne počas plnenia rodičovských povinností na seba. Môže to byť z dôvodu obetovania sa pre rodinu a pokoj v rodine, alebo prehnanej zodpovednosti za domácnosť, správanie a výsledky dieťaťa v škole. Predísť rodičovskému vyhoreniu môžeme tak, že sa začneme venovať aj sebe, svojmu vnímaniu, cíteniu a svojim potrebám.
Katarína Fitala radí, aby sme mali viac času pre seba a svoje malé, veľké radosti. Mať seba ako prioritu v tom najlepšom slova zmysle. Spokojný, oddýchnutý a naplnený rodič dokáže byť oveľa viac vnímavý voči prirodzeným potrebám svojho dieťaťa. Byť mu oporou, bezpečným prístavom, kde môže načerpať lásku, vnútorný pokoj a bezpečie, kde je dieťa prijaté aj počas dní, keď sa necíti najlepšie. Ak cítime, že je toho na nás veľa, dovoľme si oddychovať, pospať si i počas dňa, robiť aj „nič“ bez výčitiek, pretože na nás a našom zdraví veľmi záleží.
Je dôležité uvedomiť si, že očakávania nás k naplnenému a spokojnému životu neprivedú. Naopak, z očakávaní často pramení frustrácia, sklamanie, neistota, smútok, nedôvera, strach o budúcnosť a, samozrejme, vedia nás odprevadiť až k vyhoreniu. Pomáha, ak s našimi očakávaniami nebojujeme, ale ich vnímame, naplno si ich uvedomujeme a zreálňujeme. Dni s deťmi nikdy nejdú podľa očakávaní. Preto je lepšie zapojiť v sebe zvedavosť a nechať sa daným dňom prekvapiť. Urobiť to najlepšie možné v rámci svojich síl a zvyšok nechať plynúť, ísť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vplyv Rodičov na Sebavedomie Dieťaťa
Na budovanie detského sebavedomia majú primárny vplyv najmä rodičia a ich vzťahy. Celková rodinná energia a dynamika dokáže ovplyvniť jeho budúce vnímanie určitých situácií a aj to, ako na ne zareaguje. Sebavedomie človeka sa začne formovať hneď ako si dieťa začne uvedomovať svoju oddelenosť od svojej primárnej vzťahovej osoby (väčšinou matky) a formuje sa spoločne s jeho osobnosťou. Sebavedomie je vlastne hodnotenie jednotlivcovej osobnej hodnoty a vypovedá o postoji k sebe samému, často sa označuje aj ako sebaocenenie alebo sebaúcta.
Je dôležité, aby dal rodič dieťaťu, jednoducho povedané, dobrý základ. Deti svojich rodičov kopírujú. Deti správanie rodičov v mladom veku vnímajú ako referenciu. Na jeho základe budú neskôr hodnotiť svet a životné situácie, s ktorými sa stretnú.
V súčasnosti prevládajú rôzne trendy a overené spôsoby výchovy. Tento tlak na seba a na výchovu detí sa prejavuje najmä u matiek. Mamičky pri výchove detí, starostlivosti o manžela, domácich povinnostiach, prípadne v dôsledku pracovného nasadenia, často vôbec nemajú čas na seba a na svoje potreby. U matiek je to väčšinou bežné, že dávajú potreby detí a rodiny pred tie svoje. Jedna z prvých a najdôležitejších vecí, ktoré sa svojich klientov často pýtam je, na koľkom mieste sú sami pre seba vo svojom živote. Je to veľmi jednoduchá otázka, ktorú však človek nepočúva často, a preto je pre ľudí zistenie, keď si uvedomia, že sú niekde na posledných priečkach, veľmi objavné.
Sebaláska a sebaúcta nám však zabezpečí, že budeme vedieť ustáť, vidieť a porozumieť vlastným hraniciam, ktoré by druhí nemali prekračovať. Veľa rodičov sa snaží isté emócie a nedôveru v seba pred deťmi skrývať, najmä ak majú pocit, že dieťa na to ešte nevyzrelo. Deti do troch rokov vnímajú veci najmä na emocionálnej úrovni. Naše deti vedia presne identifikovať, kedy sa cítime zle, kedy sme nervózny, smutný alebo neistý. Ak sa teda pýtame na to, ako vie rodič nevedome sabotovať rozvoj zdravého sebavedomia svojho dieťaťa, jednou z dôležitých vecí, ktorú by si mal uvedomiť je to, aby dával svoju dieťaťu príklad, ktorý chce, aby jeho dieťa videlo. To, čo dieťa potrebuje vidieť ako príklad zdravého a pozitívneho sebaobrazu svojho rodiča, aby si aj ono dokázalo vybudovať silné korene a základ pre svoje sebavedomie, je vidieť autentického rodiča.
Z teórie vyplýva, že k tomu, aby sa dieťa cítilo „vnímané“, aby nemalo pocit, že ho rodič zanedbáva alebo nie je pre neho prítomný, potrebuje 10 minút času denne, ktorý je venovaný IBA JEMU. Je dobré deťom ukázať a naučiť ich od malička, ako fungovať v spoločnosti. Keď deti vyrastú, nebudú sa v spoločnosti stretávať s tým, že im každý a za každých okolností vyhovie, že budú ich potreby a požiadavky vždy postavené na prvé miesto.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Extrémy vo Výchove
V súčasnosti vidíme okolo seba dva extrémy výchovy rodičov:
- Nedostatok času: Rodičia, ktorí nemajú z rôznych dôvodov čas na výchovu svojich detí, napr. pracujú aj v dvoch zamestnaniach a s deťmi sa vidia až neskoro večer, kedy si sadnú k televízii alebo k počítaču a mlčky tam presedia unavení a vyčerpaní z práce celý večer. Nepýtajú sa, čo ich dieťa cez deň robilo, kde bolo, s kým sa stretlo, či je šťastné, nešťastné, smutné, či ho niečo veľmi trápi a možno má problém, s ktorým sa bojí prísť za rodičom.
- Prehnaná obetavosť: Rodičia, ktorí by pre svoje dieťa urobili naozaj všetko, maximálne sa mu obetujú, stáva sa, že mu obetujú celý svoj život, všetky aktivity rodičov, aj ich záujmy a myslenie sa točí okolo dieťaťa, ako keby rodičia, a zvlášť mama, nemali nárok na svoj osobný život. Títo rodičia sú neskonale trpezliví, obetaví, ustráchaní, robia za svoje dieťa všetko, len aby bolo dieťa šťastné, spokojné, prinesú mu všetko, čo mu na očiach vidia.
Čoraz častejší sa objavuje aj iný výchovný trend - dovoliť dieťaťu všetko o čo si požiada, len preto, aby sme dieťa nechali slobodne sa vyvíjať a nezabili v ňom napríklad génia, ktorý objaví nový liek či v desiatich rokoch vytvorí supermodernú sociálnu sieť. A tak rodičia dovolia dieťaťu vyvíjať sa podľa jeho predstáv. Dieťa už od narodenia nedostáva žiadne hranice, nemá režim, ktorý pre svoj život potrebuje a rodič mu vyhovie v akejkoľvek jeho požiadavke.
Praktické Rady pre Rodičov
- Stavajte deťom pravidlá „hry“: Deti potrebujú pevné pravidlá. Problémy v rodine vznikajú vtedy, ak je pravidiel príliš mnoho alebo príliš málo, a keď vďaka nedôslednosti strácajú zmysel.
- Buďte dôsledný pri dodržiavaní pravidiel správania sa: Dbajte dôsledne a s vytrvalosťou na dodržiavaní už raz stanovených pravidiel. Správajte sa k deťom priateľsky, ale rozhodne.
- Odolajte citovému vydieraniu dieťaťa: Deti vedia byť úspešnými citovými manipulátormi, dokonca „malými tyranmi“.
- Vymedzujte deťom hranice: Rovnako ako určené pravidlá, tak i hranice vytvárajú rámec, v ktorom sa deti môžu prejaviť, získať skúsenosti, pohybovať sa.
- Staňte sa pre svoje deti autoritou aj priateľom: Aj keď by sa tak možno na prvý pohľad nezdá, ale autorita a priateľstvo sa vôbec nevylučujú.
- Nezabudnite deti aspoň raz za deň pochváliť: Získate viac toho, čo pravidelne oceníte.
- Spoločne si plánujte deň, týždeň, mesiac: Spoločný plán dáva deťom istotu.
- Prejavujte voči deťom lásku: Minimálne raz denne si dieťa pritúľte a povedzte mu, ako ho máte nadovšetko radi.
- Poskytujte deťom v rodine pokoj, stabilitu, harmóniu: Deti potrebujú pokojné láskyplné rodinné prostredie, ktoré v nich vyvoláva pocit istoty a bezpečia.
Znaky Dobrej Výchovy
- Dieťa pred vami slobodne a bez strachu vyjadruje emócie: Znamená to, že ste ako rodič vytvorili bezpečné prostredie plné istoty.
- Necháte dieťa zlyhať a chybovať, aby sa poučilo: Učíte ich húževnatosti a tvrdej práci.
- Nenútite dieťa, aby sa podobalo vašej vysnívanej predstave, má vlastnú identitu: Rodičia, ktorí nechajú deti byť kým sú a nenútia ich splniť ich vlastnú ideu o tom kto sú, odvádzajú skvelú výchovnú prácu.
Riziká Prílišnej Starostlivosti
Dokumentárny film Každá minúta života vyvolal silné emócie ohľadom rizík prílišnej starostlivosti. Rodičia často čelia výčitkám, že trávia málo času so svojimi deťmi. Vo filme vidíme rodičov, ktorí sú s dieťaťom stále a vedú ho k tomu, aby bolo raz v živote úspešné. Je to podľa môjho názoru veľmi rizikové. Nechcem komentovať konkrétny pár z filmu, ale všeobecne rodičia, ktorí takto vychovávajú deti, to robia podvedome pre seba, nie pre tie deti. To sú ich nevedomé priania a predstavy o sebe. Aj keď sa akože venujú dieťaťu, väčšinou to naozaj nemá nič spoločné s tým, čo dieťa objektívne a subjektívne potrebuje a čo samo chce.
V týchto prípadoch ide často o narcistických rodičov, ktorí sa riadia vlastnou potrebou uspieť a získať hodnotu cez niekoho, koho budú totálne kontrolovať, čiže napríklad cez dieťa. Tieto deti sú v živote často veľmi zraniteľné, má to negatívny vplyv na ich vzťahy mimo rodiny, na celú ich osobnosť a duševné zdravie. Takéto deti sú navonok akože suverénne, ale v skutočnosti sú veľmi neisté, závislé, majú úzkosť z nových situácií, inklinujú stále k niekomu, kto ich bude viesť, kto im bude hovoriť, čo majú robiť alebo čo si majú myslieť či dokonca cítiť.
Čo Dieťa Potrebuje
Deti od nás často potrebujú len to, aby sme pri nich boli. Nemusíme nič robiť. Rodičia často vyberajú deťom viac krúžkov, aby zistili, čo ich zaujme a bude skutočne baviť. Nie je to dobrý prístup, ak k tomu pristupujem tak, že dieťa je prvák či druhák a ja uvažujem o tom, že už teraz si musí vybrať, čo bude dlhodobo robiť. To dieťa musí objavovať, vyskúšať si to.
Chyby, Ktoré Rodičia Robia
- Zaobchádzanie s deťmi ako s dospelými: Očakávanie, že deti budú konať ako dospelí, je absurdné.
- Podrobné plánovanie každého dňa: Deti potrebujú čas aj na využívanie voľných hier a na rozvíjanie svojej fantázie.
- Telesné alebo emočné týranie: Emočné týranie je rovnako škodlivé ako fyzické týranie.
- Očakávanie, že dieťa zvládne problémy dospelých: Úlohou rodiča je chrániť svoje dieťa pred problémami dospelých.
- Tlak na úspech: Medzi povzbudením a tlakom je veľký rozdiel.
- Sociálna izolácia: Deti musia vyrastať aj s deťmi.
- Zlé vzory: Mať pozitívne vzory je veľmi dôležité.
Vývoj Dvojročného Dieťaťa
Druhý rok je pre dieťa veľkým míľnikom. Vo svojich dvoch rokoch dieťa môže v sebe objaviť záľubu organizovať a kategorizovať veci a usporadúvať ich, aby „boli v poriadku“. Môže sa pre neho stať dôležité, aby sa veci robili „správne“ a tak ako vždy a teda venuje veľa času a energie triedeniu, preusporiadavaniu a rovnako sa môže stať, že ak sa naruší jeho denná rutina príliš nedokáže túto zmenu zvládnuť a začne plakať a robiť „scény“.
Po fyzickej stránke sa za druhý rok života dieťaťa tiež veľa zmenilo - je samostatnejšie a nezávislejšie v pohybe. Jeho energia sa zdá byť nevyčerpateľná. Často sa stáva, že je veľmi aktívny počas celého dňa akoby ani nemusel ísť spať a iba zrazu odpadne a zaspí. Dieťa nachádza potešenie vo fyzických aktivitách a hrách.
V dvoch rokoch bývajú už deti viac ako pripravené na tréning na nočník. Dieťa už dokáže rozpoznať a cíti, že je pocikané alebo pokakané. Po sociálnej stránke je dieťa pripravené a potrebuje spoločnosť ostatných ľudí - nielen svojej rodiny. V tomto veku sa začínajú budovať vzorce správania, ktoré dieťa získava imitáciou a overovaním si dôsledkov svojho správania na svoje okolie.
Dieťa už dokáže povedať 2 - 3 vety a z každým úspechom rastie jeho sebavedomie. Dieťa rado „rozpráva“ o sebe. Pretrváva jeho presvedčenie, že ono je stred vesmíru. Chce rozprávať a vzájomná konverzácia medzi ním a vami mu pomáha budovať slovnú zásobu.
Stavy Bytia: Rodič, Dospelý, Dieťa
Psychiater Thomas A. Harris vo svojej knihe Ja som OK - Ty si OK predstavil model troch stavov bytia, ktoré sú našou súčasťou - Rodič, Dospelý a Dieťa - a ktoré v jednotlivých situáciách prehrávajú skôr uložené nahrávky.
- Rodič: Reprodukuje to, čo sme videli či počuli u našich rodičov, keď sme boli malí.
- Dieťa: Čo človek videl, počul, cítil a chápal.
- Dospelý: Má možnosť vedome si vybrať a zmeniť spôsob svojej reakcie.
Poznanie existencie týchto troch stavov bytia a ich spôsobov prejavu môže čitateľovi dopomôcť k vybudovaniu všímavosti a schopnosti pracovať s nimi.
Dieťa, Ktoré Verí, že Má na Všetko Nárok
Dieťa, ktoré si nárokuje viac než ostatní bez toho, aby sa o to akýmkoľvek spôsobom zaslúžilo, má problémy zaradiť sa do skutočného života. Klinický psychológ Leon Seltzer definuje pocit nároku ako postoj, ktorým dávajú deti najavo, že čokoľvek chcú, to si aj zaslúžia. Nemusia sa snažiť, dokonca nemusia urobiť nič preto, aby si niečo zaslúžili. Tieto deti veria, že stačí, ak niečo chcú a svet (rodič) je povinný im to dať, skrátka len preto, že existujú.
Znaky Dieťaťa s Pocitom Nároku
- Veľmi ťažko sa vyrovnáva so zlyhaním
- Zo svojich chýb viní okolnosti alebo druhých ľudí
- Očakáva, že rodič napraví jeho chybu a zachráni ho
- Nevie zniesť slovo Nie
- Musí byť stredobodom pozornosti
- Žiada si byť často chválené aj za banálne veci
- Neovláda základné návyky starostlivosti o seba
- Dôsledné plnenie domácich povinností sa naňho nevzťahuje
- Vyžaduje odmenu/pochvalu za to, že poslúchne
- Stále si pýta viac
Ako Nevychovať Dieťa s Pocitom Nároku
- Trvať na pravidlách a na tom, na čom ste sa dohodli.
- Nepriskakujte hneď akonáhle dieťa zápasí s problémom, ale nechajte ho skúšať a podporujte ho v snahe, aby riešenie našlo samo.
- Chváľte snahu, nie výsledok, a určite nie bežné veci, ktoré má dieťa automaticky robiť (domáce povinnosti atď…).
- Prenechajte deťom zodpovednosť za ich problémy a nezdary, aby sa naučili z prirodzených dôsledkov.
- Nastavte pevné hranice, na ktorých dodržiavaní budete trvať.
- Učte ich, nech si zaslúžia o čo žiadajú - napríklad pomáhať s prípravou večere, šetriť si vreckové na hračku a podobne.
- Naučí ich to vďačnosti, vážiť si veci, na získanie ktorých sa museli posnažiť.
- Naučte sa hovoriť im nie, aby si uvedomovali a rešpektovali hranice druhých ľudí.
- Deti potrebujú vedieť, že aj vy máte potreby, koníčky a vlastný život, do ktorého síce patria, ale nevlastnia ho ani neriadia…