Nástup do školy je významný míľnik vo vývoji dieťaťa. Znamená to veľkú zmenu pre neho aj pre jeho rodičov. Z malého dieťaťa sa stáva školák. Vstup do školy je pre dieťa veľká zmena. Škola sa stáva veľmi dôležitou súčasťou života dieťaťa. V nej dieťa získava nové a niekedy úplne rozdielne skúsenosti, aké si prináša z rodiny. V škole sa stretáva s novými ľuďmi a sú na neho kladené nové - zvýšené požiadavky, ktoré môže, ale nemusí byť schopné plniť.
Očakávania a realita
Spolu so vstupom do školy a vlastnými očakávaniami dieťaťa sa začínajú objavovať očakávania rodičov a učiteľov, ktoré určitým spôsobom tiež ovplyvňujú dieťa. Vysoké nároky rodiča alebo učiteľa a nepochopenie prípadného neúspechu, či zameranie sa najmä na výkon v zvýšenej miere neurotizujú dieťa. Zlyhanie alebo neúspech v škole sú často rozhodujúce pre ďalšie smerovanie dieťaťa. Problémy sa môžu vyskytnúť ako vo vzdelávacej, tak aj vo výchovnej a spoločenskej oblasti, čo má významný vplyv na rozvoj sebahodnotenia a sebavedomia dieťaťa.
Príprava na školu
Ešte pred vstupom do školy je potrebné pripraviť dieťaťu jeho vlastný učebný kútik - písací stôl, stoličku, poličku na knihy - ktorý by využívalo len na prácu. Malo by to byť stabilné miesto, kde si má dieťa postupne zvykať pracovať. Tiež je veľmi dobre, ak si rodičia ešte pred vstupom dieťaťa do školy vyhradia určitý čas na to - stačí aj 20 minút denne - aby spolu s dieťaťom robili rozvíjajúce cvičenia - podobné ako v materskej škole. Najlepšie by bolo, keby to bolo v stabilnú hodinu - čo najbližšie sa približujúcu k reálnej hodine, kedy sa dieťa neskôr bude učiť. Tu opäť zohráva veľkú rolu individualita dieťaťa - niektoré deti sú samostatné a schopné pracovať samy, niektoré potrebujú nad sebou „dozor“.
Kognitívny vývoj
Dieťa v období mladšieho školského veku začína uvažovať iným spôsobom ako predtým. V jeho myslení sa objavujú zmeny, ktoré mu umožňujú zvládnuť požiadavky, ktoré na neho škola kladie. Ale stále musíme pamätať na to, že duševné operácie ešte nemôžu prebiehať čisto len v mysli dieťaťa - dôležitá je fyzická prítomnosť a konkrétnosť predmetov, s ktorými dieťa manipuluje. Dieťa vychádza zo skutočnosti a z vlastnej skúsenosti. Najviac si zapamätá a získava, keď má konkrétnu skúsenosť s predmetmi a javmi. V tomto období sa chce samo presvedčiť o všetkom, čo sa mu povie a potrebuje názorné pomôcky na overenie si skutočnosti. Deti už začínajú uvažovať logicky a začínajú pritom rešpektovať objektívnu skúsenosť.
Obdobie medzi 6. - 7. rokom života je obdobím výrazného rozvíjania schopností a zručností dieťaťa. Je to obdobie, kedy za relatívne krátky čas si osvojuje množstvo nových vedomostí a zlepšuje sa jeho motorická zručnosť.
Prečítajte si tiež: Šarišská Poruba 34 - Materská škola
Motorický vývoj
Po motorickej stránke sa pohyby dieťaťa zvláčňujú. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa jeho postava zoštíhľuje a stráca detské zaoblené tvary. Stále je pohybovo veľmi zdatné - priam neúnavné a neposedné. Deti všeobecne nevydržia dlho v pokoji a neustále majú potrebu sa niečím zaoberať. V tomto období by malo dieťa - ak nezačalo už predtým - začať pestovať nejaký šport. Organizovaný a riadený pohyb pomáha dieťaťu „vybiť“ energiu a neumožní byť roztopašným a „zlým“.
Hrubá motorika
Budúci školák by mal vedieť prekonať určitú vzdialenosť, behať bez zakopávania, preskočiť prekážku, skočiť bez strachu z určitej výšky, udržať rovnováhu, skákať na jednej nohe, skákať cez švihadlo, zvládnuť jednoduchý rytmický pohyb, hádzať a chytať loptu. Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.
Jemná motorika a grafomotorika
Zvládať samostatne osobnú hygienu a samoobslužné stravovacie návyky, nakresliť ľudskú postavu, kresliť geometrické tvary, čiaru, slimáka, horný a spodný oblúčik, vlnovku a pod., vedieť obkresľovať, nalepovať, modelovať, maľovať, trhať a baliť, navliekať koráliky, presne strihať, zaviazať si šnúrky na topánkach, správne držať ceruzu a správne sedieť pri stole. Dieťa drží ceruzku správnym úchopom a vie nakresliť dom, strom, postavu človeka, vie navíjať niť na cievku, vie sa samostatne obliecť, vie uviazať uzol okolo ceruzky, píše a kreslí na linajkový papier, kresba a písmo sa postupne zmenšujú. Dieťa by malo vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom), kresliť čiary, vlnovky, osmičky, vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.
Reč a komunikácia
Pri vstupe do školy by už reč dieťaťa mala byť čistá a bez chyby. Slovná zásoba je takmer taká veľká ako u dospelých. Reč je spojená s bohatou mimikou a gestikuláciou. Vonkajšia reč sa mení na vnútornú - dieťa už necíti potrebu hovoriť vždy a všade všetko. Vyjadrovanie odzrkadľuje sociálne prostredie dieťaťa, v ktorom žije a pohybuje sa. Stále viac a častejšie využíva abstraktné pojmy. Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne.
Jazykové a komunikačné schopnosti
Mať čistú výslovnosť a plynulo hovoriť, plynulo prerozprávať udalosti, ktoré zažilo, alebo príbeh, ktorý si vypočulo, odpovedať na otázky, na ktoré sa ho pýtajú. Budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.
Prečítajte si tiež: Kreslenie kruhu u detí
Pozornosť a pamäť
Pozornosť je v tomto období ešte stále prevažne mimovoľná. Dieťa sa ľahko nechá odpútať vedľajšími podnetmi a chýba mu vôľová kontrola, ktorá sa rozvíja postupne. Preto v tomto období je pozornosť podmienená záujmom dieťaťa a tiež významnosťou objektu alebo činnosti pre dieťa. Pamäť sa postupne mení na úmyselné zapamätávanie - spočiatku prevažne mechanické. Fantázia detí v tomto období je veľmi živá a citovo podfarbená. Nie sú výnimkou ani tzv. konfabulácie. Jedná sa o rozprávanie vymyslených historiek, skresľovanie skutočnosti, ale nie sú to klamstvá. Dieťa zrelé do školy sa vie sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť.
Emocionálny a sociálny vývoj
Vstupom do školy sa mení aj potreba dieťaťa v emocionálnom a sociálnom smere. Dieťa ešte stále potrebuje chválu a povzbudenie zo strany rodičov, ale už túži po spoločnosti rovesníkov a po uznaní z ich strany a zo strany učiteľa. Medzi 6. - 7. rokom ešte dieťa uprednostňuje vzťah k učiteľovi pred vzťahom k rovesníkom. Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča. Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
Sociálna pripravenosť
Vedieť sa odlúčiť od rodičov, nemalo by mu robiť problémy prispôsobiť sa novému prostrediu, nadviazať kontakt s novými ľuďmi, cítiť sa dobre v kolektíve detí, vyhľadávať ich, tešiť sa na školu, uznávať dospelú autoritu a dokázať sa jej podriadiť, aby vedelo spolupracovať so spolužiakmi.
Mravný vývin
Ešte jeden zaujímavý poznatok, ktorý sa týka mravného vývinu dieťaťa. V tomto období chápu deti morálku ako dodržiavanie pravidiel a zákonov iných ľudí - to znamená, že majú predstavu o ich nemennosti a potrebu striktne ich dodržiavať, pretože bude automaticky nasledovať trest. Čiže to, čo je správne a nesprávne, je určené odmenou a trestom. Morálne pravidlá nie sú v tomto období ešte zvnútornené. V praxi to znamená, že veta „ako by si sa ty cítil/-a, keby ti to niekto urobil“ je pre dieťa nepochopiteľná, kým mu to niekto neurobí a nemá s tým priamu skúsenosť. A tiež často používané „učíš sa pre seba, a nie pre nás“ ešte v tomto období nemá význam.
Hra ako prostriedok rozvoja
Ani v tomto období nie je hra niečím zanedbateľným, čo je len pre „malé deti“. Práve hra by mala byť tou činnosťou, ktorá napomáha rozvíjať schopnosti a vedomosti dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Vzdelávanie detí v predškolskom veku
Čo môžete s dieťaťom robiť?
Najvhodnejšie sú stolové a spoločenské hry + kartové hry. V tomto období máme možnosť u detí rozvíjať lásku ku knihám. Využívajte ilustrované knihy, nápadité s veľkými písmenami. Text v knihe má byť ešte nie príliš dlhý a má byť prehľadný - v závislosti od zvládnutého čítania dieťaťa. Podnecujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o tom, čo si prečítalo, čo vidí na obrázkoch. Spájajte hru s obrázkami s inými činnosťami - aby si podobné veci hľadalo v rôznych časopisoch, vystrihovalo ich, lepilo. Založte si s dieťaťom záujmovú knihu, kde si bude zbierať informácie o veciach, ktoré ho zaujímajú. Napr.: Ak je dieťa fascinované dinosaurami, nechajte ho, aby si pozrelo nejaký dokument o ich živote - ak máte možnosť, navštívte múzeum, ktoré má vystavené kostry dinosaurov, aby si dieťa vedelo predstaviť ich reálnu veľkosť. Potom spolu s dieťaťom listujte v knihách a časopisoch a hľadajte obrázky, ktoré si je možné vystrihnúť a nalepiť do záujmovej knihy, prípadne tam napísať nejaké zaujímavé informácie…
Pri hrách je dôležité využívať všetky vstupné kanály poznávania - t.j. Využite televíziu, počítač … V súčasnej dobe ich nie je možné z nášho života odstrániť. Deti bývajú fascinované všetkým, čo vidia. Vašou úlohou, ako rodičov, je vedieť, či program, na ktorý sa dieťa pozerá je primeraný jeho veku a tiež vedomostiam. Televízia by sa nemala stať tým, čo odpúta pozornosť vášho dieťaťa a zabezpečí vám „chvíľu“ pre seba, či pre prácu v domácnosti. Podobne to platí aj pre počítač. Využívajte veľa ceruziek, farieb…Kresba a maľba, ručné práce, kreatívna činnosť sú všetko činnosti, ktoré rozvíjajú zručnosť a fantáziu vašich detí. Nechajte ich kresliť ich zážitky, spravte si výstavku z kresieb a malieb svojich detí. S maľbami a výrobkami určenými pre vás zaobchádzajte ako s pokladmi. Pre dieťa je veľmi bolestivé vidieť, že jeho obrázok alebo výrobok, ktorý robil s láskou, skončí v koši.
Pomoc v domácnosti
Nechajte deti, aby vám doma pomáhali. Dieťa v tomto období už má mať svoje „povinnosti“, za ktoré je zodpovedné a ktoré musí splniť. Napr. vysypávať smeti, či prestierať stôl, alebo odkladať umytý riad. Túto činnosť dieťa musí vykonávať a nemala by sa mu byť odpustiť bez príčiny. Je jasné, že by ste tú činnosť stihli sami za oveľa kratší čas, ale práve spoločne vykonávané činnosti vám poskytujú čas, ktorý môžete stráviť spolu s dieťaťom a priestor pre spoločné rozhovory. Používajte jednoduché inštrukcie a formulujte vety do prosby. Veta „Uprac si svoju izbu“ je veľmi obsiahla - a nakoniec definícia poriadku podľa vášho dieťaťa môže byť úplne iná ako u vás. Chváľte, chváľte, chváľte. Počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí - aj keď sú to možno „hlúposti“ - pre neho to môžu byť životne dôležité veci.
Čo by malo dieťa poznať?
Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela.
Predčíselné predstavy
Orientácia: vpravo, vľavo, hore, dole, pod, nad, pred , za, prvý, posledný. Kvantifikátory: veľký, malý, väčší, menší. Číselný rad, sčítanie a odčítanie v obore do 10, poznať a pomenovať geometrické tvary. 6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky, rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.
Orientácia v priestore a čase
Orientovať sa v priestore, vie kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo". Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.
Zraková a sluchová percepcia
Rozlišovať rovnaké a odlišné obrazce a to: vertikálne a horizontálne, zraková pamäť, zraková analýza a syntéza. Rozoznávať a lokalizovať zvuky, diferencovať ich podľa akustickej predlohy, vytlieskať v slovách slabiky, určiť ich počet, určiť začiatočnú, poslednú a stredovú hlásku v slove, rozlišovať dĺžku hlásky, jej tvrdosť a mäkkosť, reprodukčná schopnosť (zopakovať rytmický motív), rečové predpoklady (primeranú výslovnosť slabík a hlások).
Kognitívna stránka
Orientovať sa v čase, rozoznávať ráno, poludnie , večer, noc, včera, dnes, zajtra, poznať ročné obdobia, mesiace v roku, dni v týždni, poznať farby základné aj ich odtiene, poznať číslice a veľké tlačené písmená, vedieť napísať svoje meno tlačeným písmom.
Motivácia k učeniu
V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené.
Odklad školskej dochádzky
Veľa sa v súčasnosti hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v tej súvislosti, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a doporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ak má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva. Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Ktorý, ako a kto - doporučí a rozhodne detský psychológ.
Množia sa však počty detí, ktoré majú odklad školskej dochádzky z iných dôvodov, než bolo uvedené. Je napríklad módnym trendom niektorých rodičov „predĺžiť“ deťom detstvo o rok a nechajú ich doma, alebo v materskej škole. Ďalšiu skupinu rodičov detí, ktorí žiadajú o odklad školskej dochádzky pre svoje deti, je skupina podnikateľov, ktorí napríklad práve rozbiehajú svoj podnik a nemajú práve v tomto školskom roku čas venovať sa každodenne dieťaťu, aby ho vybavili do života, aby sa naučilo systematicky, každý deň pracovať, učiť sa, a tak rásť. Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy.
Rozvoj reči a slovnej zásoby
Najlepšou cestou, ako u dieťaťa rozvíjať reč a slovnú zásobu, je čítať mu rozprávky (knihy by mali byť ilustrované, aby dieťa mohlo sledovať dej podľa obrázkov). Po prečítaní sa ho jednoduchými otázkami treba spýtať na obsah: Prečo Šípková Ruženka spala sto rokov? Ako ju princ odklial? Kto ešte vystupoval v rozprávke? Deti treba učiť aj riekanky a básničky - okrem slovnej zásoby im to trénuje aj pamäť. Ak dieťa nemá čistú výslovnosť, treba navštíviť logopéda: do niekoľkých týždňov až mesiacov by to mohol napraviť.
Aj cesta autom sa dá využiť na učenie: hrajte sa s dieťaťom na slová, pýtajte sa ho čo vidí, a slová potom rozoberajte: Aké písmeno je na konci slova? Aké na začiatku? Vytlieskavajte slabiky, neskôr i hlásky (písmená) v slove. Obľúbená je hra, keď má dieťa na posledné písmeno slova vytvoriť nové slovo, ktoré bude posledným písmenom začínať (napríklad AUTO: posledné je o, teda nové slovo môže byť: Okno).
Rozvoj pamäti a predstavivosti
Naše školy sú, žiaľ, zatiaľ stále stavané najmä na memorovaní vedomostí. Preto je dobré, aby mal budúci školáčik čo najlepšie rozvinutú pamäť. Dieťaťu je preto dobré trénovať pamäť a predstavivosť: skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso. Pomôže i jednoduchá hra: na stôl položte 8 až 10 predmetov a nechajte dieťa, nech si ich minútu prezrie a nahlas pomenuje. Potom nech odíde z miestnosti (alebo sa môžu predmety prikryť) a po príchode určí, ktorý predmet tam už nie je. Trénovať sa môžu aj úlohy na hľadanie rozdielov (päť rozdielov, desať rozdielov).
Rozvoj motoriky
Hoci budete mať po tejto činnosť domácnosť možno ako po bombardovaní, nevzdávajte to. Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky. Pri tejto činnosti sa môžu trénovať aj počty: Koľko korálok ešte chceš navliecť? Rovnako tiež možno precvičovať pravo-ľavú orientáciu a farby: nalep tieto modré guličky na ľavú stranu obrázku, červené daj na pravú.
Ak dieťaťu nie je cudzí počítač, netreba mu zapínať počítačové hry, ale skôr náučné CD, ktoré ho formou hier, príkladov či detektívnych úloh naučí základom písmen či počtov. Aj na slovenskom trhu existujú náučné DVD pre škôlkarov a školákov zamerané na slovenčinu a matematiku.
Triezvy realizmus
Súhrnná psychologická charakteristika tohto obdobia znie: „vek triezveho realizmu“: Školák je zameraný na to, čo je a ako to je (teda nie fantázia, ale ešte nie ani „ako by to malo byť“), chce pochopiť veci okolo seba „naozaj“ - z toho vyplýva výber záujmov, vývin kresby (realistická) a pod. Realizmus má svoje štádiá: najprv je to tzv. „naivný realizmus“ („autority vedia, ako to je“), potom „kritický realizmus“.
Vyvíja sa zmyslové vnímanie: jemnejšie, diferencovanejšie, vníma cieľavedome a systematicky (pozorovanie), prestáva byť viazané na aktuálne prežívanie, rozvíja sa predstavivosť (niekedy až eidetizmus). Zlepšuje a rozvíja sa reč: rastie slovná zásoba, zložitosť syntaxe a používanie gramatických pravidiel. Slová sú používané primeranejšie, vymizne šušlavosť, zlepšuje sa artikulácia. Dieťa začína spontánne používať pamäťové stratégie (najprv opakovanie, potom organizácia do logických celkov a pod.). Učenie sa viac opiera o reč, je plánovitejšie, rastie jeho zložitosť, dieťa si osvojuje aj stratégie učenia.
Stanovenie hraníc a pravidiel
V šiestich rokoch sa deti posúvajú vo vývoji dopredu. Stávajú sa nezávislejšími, začínajú sa zaujímať o školu a kamarátov. Život sa pre ne stáva nielen zaujímavejší, ale aj náročnejší. Cítia, že sa od nich vyžadujú dobré výsledky v škole. V tomto období sa potrebujú veľa rozprávať o svojich zážitkoch zo školy i o tom, kto sú ich noví priatelia a spolužiaci. Rodičov potrebujú hlavne na to, aby ich počúvali. V tomto období môžete svoje dieťa poveriť aj nenáročnými domácim prácami, aby sa tak učilo chodu rodinného života. Rodičia by mali vo svojich zásadách pevní, ale nie tvrdí.
Pri určovaní pravidiel pre deti si musíte položiť otázku, či od nich nepožadujete niečo nezmyselné a neprimerané. Prehnané požiadavky od vykonania skôr odrádzajú. Deti musia rozumieť vašim slovám.
Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov. Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže vládnuť v rodine harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva. Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné.
Odmeňovanie a dôslednosť
Účinná disciplína nezahŕňa iba potrestanie nesprávneho rozhodnutia, ale aj odmenu za to správne. Ak dieťa odmeňujete, vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho. Sústreďujte pozornosť na vhodné správanie. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne. Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie.
Keď sa deti naučia, že NIE je NIE a ÁNO je ÁNO, tak ste na dobrej ceste k hraniciam vo výchove. Musíte si pevne stáť za tým, čo poviete. Keď podľahnete nárekom a dobiedzaniu, potom vaše NIE nebude znamenať nič. Ak ustúpite, deti sa učia, že ak budú dostatočne dlho dobiedzať, tak aj tak vždy všetko dostanú. Dôslední však musíte byť aj pri slove ÁNO. Ak dieťaťu niečo sľúbite, musíte to aj doržať.
Rozhodnosť a komunikácia
Rázne zakročiť voči svojim deťom, keď sa snažia posúvať hranice, je oveľa účinnejšie, než ich karhať a kričať na ne. Zásah môže byť účinný vtedy, ak sa týka niečoho, na čom dieťaťu naozaj záleží. Poukazujte na konanie a nie na dieťa. Cieľom výchovy je, aby deti pochopili, že určité správanie je zlé a nie ony. Deti, ktorým sa často hovorí, že sú zlé a neposlušné, majú buď tendenciu naplniť toto proroctvo, alebo sa cítia nehodné vo svojom vnútri. Vyhýbajte sa neúčinným hrozbám. Vyberte adekvátne následky. Disciplína je proces. Niektoré techniky, ktoré fungovali u detí, keď boli malé, po určitej dobe svoju účinnosť stratili. Preto ich treba obmieňať. Čím sú deti staršie, tým menej sa odporúča trestať a napomínať ich pred ostatnými. Vezmite ich radšej nabok, čím zaručíte ich dôstojnosť. Trest, ktorí dieťaťu dáte, by mal zodpovedať jeho previneniu. Znížte kričanie na minimum. Je veľmi užitočné, ak si zvyknete používať zvýšený hlas len v nebezpečných alebo urgentných prípadoch a neposlušnosť komentujte vážnym, no tichým hlasom. Odpúšťajte svojim deťom, keď robia chyby a odpúšťajte aj sebe, ak nesprávte zareagujete. V prípade potreby sa ospravedlňte deťom za to. Nevracajte sa opakovanie k udalosti, ktorá bola pre všetkých nepríjemná.
Možné nepríjemné následky zlého správania pre 6-10 ročné deti:
- poslať dieťa do jeho izby,
- predčasný odchod do postele,
- zákaz pozerať v ten deň televíziu,
- vziať dieťaťu obľúbenú hračku,
- obmedziť čas strávený pri počítači,
- žiadne sladkosti,
- mimoriadne domáce práce (umytie auta, zametanie lístia).
Grafomotorika a jej rozvoj
Kresba je prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa, je preňho hrou, zábavou, je možnosťou niečo vytvárať, vyjadriť sa, obvykle prináša deťom radosť a uspokojenie. Dôležité je rozvíjať grafomotorické schopnosti už v predškolskom veku, pretože sa tieto schopnosti neskôr stanú základom pre získavanie zručností, ako je písanie a čítanie. V predškolskom veku je vhodné zamerať sa na rozvoj reči, zrakového a sluchového vnímania, priestorovej orientácie a celkovej motorickej obratnosti. Na tomto podklade sa neskôr budú utvárať zručnosti a vedomosti. Tieto schopnosti a zručnosti by najneskôr okolo šiesteho roku mali dosiahnuť úrovne školskej zrelosti, aby dieťa mohlo bez problémov zvládnuť nároky školy. Grafomotorika je jedným z kritérií pre posudzovanie zrelosti dieťaťa pre školu, pretože dôležitou je podmienkou pre písanie. Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorický vývoj podporili. Sú to najmä tie deti, u ktorých pozorujeme nerovnomerný vývoj jednotlivých zložiek psychomotoriky. Tieto deti mávajú rôzne grafomotorické problémy, ktoré vedú k tomu, že takmer všetku energiu spotrebujú na samotný akt písania a nezostáva im energia na obsah písaného.
#