Kreslenie je pre deti prirodzenou formou sebavyjadrenia a dôležitou súčasťou ich vývoja. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom, ktorý súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Kedy by však dieťa malo vedieť nakresliť kruh a čo všetko ovplyvňuje vývoj jeho kresby?
Vývojové štádiá kresby
Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
- Prvé štádium kresby: Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života. Počas tohto obdobia dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu.
- Druhé štádium kresby: Je obdobie, kedy dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce. Okolo 2 rokov dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie.
- Tretie štádium kresby: Predstavuje ho situačná kresba. Viacerí odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety. Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu.
Kedy dieťa nakreslí kruh?
Okolo 3 rokov už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod.
Vo veku 2 roky a 2 mesiace dieťa vie "kresliť" slimáka, ale len domček. Vie kresliť kruh, takže mu rodič kreslí vláčik a veľa veľa vagónov, a ono dokreslí kolieska.
Hlavonožce
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
Prečítajte si tiež: Zdravé stravovanie na strednej škole
Ďalší vývoj kresby podľa veku dieťaťa
- Okolo 4 rokov: Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4.
- Okolo 5 rokov: V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. vekom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou.
- Okolo 6 rokov: V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore.
- Okolo 7 roka: Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované.
Ako podporiť grafomotorický vývoj dieťaťa?
Grafomotorika je jedným z kritérií pre posudzovanie zrelosti dieťaťa pre školu, pretože dôležitou je podmienkou pre písanie. Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorický vývoj podporili. Počas celého predškolského obdobia by dieťa malo mať dostatok príležitostí a podnetov ku grafickému prejavu. Mali by sme dbať na správne uchopovanie písacieho náčinia.
Rodina môže veľmi významne ovplyvniť grafomotorický rozvoj dieťaťa tým, že mu poskytne rôznorodé podnety, ktoré zodpovedajú aktuálnej úrovni jeho vývinu. Deti potrebujú získavať rôzne skúsenosti, ktoré im pomôžu rozvíjať jemnú i hrubú motoriku.
Keď rodičia umožnia dieťaťu kresliť na zvislé plochy, napríklad na papiere pripevnené na tabuli, alebo na stene, pripravia mu fixky, ktoré budú stále k dispozícii, môže dieťa kresliť, kedykoľvek bude chcieť. Má k tomu neustále prístup, nemusí sa pýtať rodičov.
Nemali by sme deti učiť, ako nakresliť slnko alebo človeka. Mali by sme ich nechať, aby si na to prišli samé. Ak deti vedieme k tomu, ako má vyzerať „správna“ postava nebo slniečko, je to smutné. Z kresby sa vytráca autentickosť a dieťa je ochudobnené o vlastné skúmanie a objavovanie. Skutočnosť mu je predkladaná hotová a dieťa iba napodobňuje, a keď napodobní, tak je „úspešné“. Akákoľvek kresba, ktorá vychádza z vlastnej potreby dieťaťa vyjadriť sa, je ten najkrajší a najdokonalejší záznam.
Cvičenia na rozvoj grafomotoriky
- Správne postavenie prstov ruky: Dieťa otvorí ruku dlaňou hore. Vložíme mu na dlaň fazuľku a vyzveme ho, aby ju zachytil skrčením malíčka a prstenníka. Ostatné prsty sú pri tom vystreté (akoby dieťa ukazovalo počet tri). Potom dieťa ruku otočí smerom ku podložke, na ktorej je rozsypaná fazuľa alebo papierové guľôčky. Fazuľku stále drží dvoma prstami pritlačenými k dlani.
- Vhadzovanie predmetov do fľaše: Dieťa zbiera predmety zo stola a po uchopení troma prstami ich vhadzuje do fľaše. Týmto spôsobom si precvičuje nielen správne postavenie prstov pri držaní ceruzy, ale aj priestorovú orientáciu.
- Rozvíjanie haptiky: Haptika je reč dotykov.
- Hádzanie, chytanie a hod na cieľ: Zdokonaľovanie týchto zručností je dôležité pre rozvoj grafomotoriky.
- Navliekanie korálikov a guľôčok na niť: Toto cvičenie je chronicky známe a pozná ho každá učiteľka materskej školy. Veľmi obľúbenou činnosťou (i keď trochu nezvyčajnou) je maľba penou na holenie po nafúknutom balóniku.
- Cvičenie pravo-ľavej orientácie: Kreslenie vlastnej mapy alebo hra na telo. Dieťa sa dotýka rôznych častí svojho tela, pričom je dôležité, aby vzorová osoba používala zrkadlové dotyky.
- Rečové cvičenia: Pomocou riekaniek a porekadiel si dieťa uvedomuje, že všetko v živote prebieha v určitom poriadku a následnosti dejov.
Na čo si všímať pri „čítaní kresby“ a čo môže byť signálom „nepohody dieťaťa“?
Nejestvuje nijaká všeobecne platná metodika posudzovania a hodnotenia detského výtvarného prejavu. Chce to skúsenosť, ale aj schopnosť zachytiť signály, ktoré nám dieťa vysiela. Dôležité je všímať si formu (ako sa umelec vyjadruje, aké sú jeho výrazové prostriedky) a obsah (čo umelec vo svojom diele vyjadruje).
Prečítajte si tiež: Sprievodca stravovaním pre deti v škôlke
- Správanie dieťaťa počas výtvarného aktu: Jeho záujem alebo nezáujem o kresbu. Či dieťa na výzvu kresliť reaguje, alebo nie, či kreslí podľa inštrukcie, či čaká na pokyny, alebo pracuje samostatne. Či je so svojím výtvorom spokojné, alebo ho chce vylepšiť, prípadne zničiť. Či počas procesu tvorby často gumuje, opravuje.
- Téma: Ak má dieťa ľubovoľnú tému, všímame si logiku kresby a aké námety preferuje. To nám môže prezradiť, čo dieťa zaujíma, čím sa „jeho hlavička zaoberá“?
- Farba: Sú farby, ktoré dieťa uprednostňuje teplé alebo skôr studené? Dostatočne využíva ponúkanú škálu farieb alebo je jeho kresba fádna, farebne chudobná? Všimnite si, aké sú kombinácie farieb, ktoré dieťa používa? Signálom, že niečo nie je v poriadku, môže byť, ak dieťa neprimerane preferuje čiernu farbu.
- Využitie priestoru: Ako dieťa využíva priestor na papieri? Využíva ho dostatočne, alebo kreslí len v nejakej časti, na okraji, v rohu?
- Kompozícia a integrácia kresby: V akom vzťahu jednotlivé prvky dieťa nakreslí.
- Znázornenie postáv: Ak sa postavy v kresbe vyskytujú, všímame si ich veľkosť. Malé postavy (objekty) obyčajne poukazujú na znížené sebavedomie. Ďalej sledujeme ich proporcie, či dieťa nakreslí všetko, čo má postava mať, alebo nejaké časti vynechá, prípadne nakreslí predimenzovane alebo neprimerane.
- Línia, čiže čiara: Zaujíma nás intenzita, prítlak. Aká je čiara? Výrazná? Nevýrazná? Súvislá? Prerušovaná? Zvýšený prítlak sa môže objaviť u detí agresívnych alebo detí napätých, naopak slabá intenzita čiary môže signalizovať neistotu.
- Detaily: Pri detailoch si všímame ich vypracovanosť a prítomnosť v kresbe. Napríklad prítomnosť veľkého počtu detailov u 4 ročného dieťaťa, môže poukazovať na výbornú pozorovaciu schopnosť a nadpriemerný intelekt. Naopak pedantné až prehnané vypracovanie detailov sa často objavuje v kresbách neurotických a úzkostných detí.
Prečítajte si tiež: Hrkálka pre novorodenca podľa veku