Reč je kľúčovým nástrojom komunikácie, myslenia a socializácie. V predškolskom veku sa dieťaťu formujú základné jazykové schopnosti, ako je správna výslovnosť, gramatika, slovná zásoba a schopnosť vyjadriť myšlienky. Rozvíjanie poznania a myslenia súčasne so správnym vyjadrovaním by malo byť jednou z prioritných cieľov materskej školy v príprave detí predškolského veku na vstup do základnej školy. Dieťa sa neučí z pasívne vnímanej rozmanitosti zážitkov, ale z výsledkov činov, ktoré samo iniciovalo.
Dôležitosť predškolského obdobia pre rozvoj reči
Predškolské obdobie je kritické pre vývoj reči dieťaťa. V tomto období by sa malo dieťa naučiť a vedieť:
- Mať správnu výslovnosť všetkých hlások.
- Tvoriť a používať rôzne druhy viet (opytovacie, oznamovacie…) a neskôr aj súvetia.
- Používať správnu gramatickú formu - správne skloňovanie a časovanie.
- Vyjadrovať obsahovo i formálne správne svoje myšlienky, želania, pocity…
- Používať častejšie aj svoju pasívnu slovnú zásobu, tzn. rozšíriť aktívnu zásobu.
Formovanie komunikácie predstavuje dôležitú podmienku pre normálny psychický vývoj dieťaťa. Už od narodenia sa malé dieťa snaží komunikovať jemu najbližším spôsobom, t. j. krikom. Postupne sa jeho rečové schopnosti zdokonaľujú, až prichádza do materskej školy, kde by sa mali jeho rečové (komunikatívne) schopnosti rozvíjať čo najviac.
Ako na správnu výslovnosť?
Správna výslovnosť je základom efektívnej komunikácie. Existuje niekoľko spôsobov, ako podporiť správny vývoj výslovnosti u detí.
1. Pravidlo najmenšej fyziologickej námahy
Vývoj výslovnosti sa riadi pravidlom tzv. najmenšej fyziologickej námahy:
Prečítajte si tiež: Prečo je fusak dôležitý pre pohodlie bábätka
- Najprv dieťa vytvára tie hlásky, ktoré sa mu vyslovujú najľahšie: samohlásky "a, e, i, o, u" a tzv. perné hlásky "b, p, m". Preto prvé slovíčka, okolo jedného roka, znejú ako baba, mama atď.
- Najneskôr zvládnu deti hlásky, ktoré sú typické len pre ich materinský jazyk "r, ľ".
- Od troch rokov dieťa začína viac používať a vyslovovať slová obsahujúce hlásky "s, c, z, š, č, ž", ale nie vždy ich vyslovuje správne. V období predškolského veku sa postupne naučí ich správnej výslovnosti spontánne, ak sa tak nedarí, tak sa ich cielene naučí.
- V predškolskom veku sa dieťa učí rozlišovať od seba jednotlivé zvukovo podobné hlásky, napríklad "s - š".
2. Čo môžu urobiť rodičia pre správnu výslovnosť?
Správny vzor: Ten by sme dieťaťu mali dávať už od narodenia (nie až v období od troch rokov). Na dieťa nešušlať, ale hovoriť normálne. Samozrejme je v poriadku, ak v slovnej zásobe používate zdrobneniny a detské slová, ale vyslovujte ich správne bez deformácie hlások.
Neopravovať, nenútiť opakovať: Snažte sa deti neopravovať a nechcite od nich, aby po vás opakovali slová správne. Ak hlásku ešte dieťa nevie vysloviť, nedozrel ten čas. Neprimeraným nátlakom by ste u neho mohli zafixovať zlé návyky. Stáva sa to u hlásky R, kedy sú deti príliš skoro tlačené k jej správnej výslovnosti a nakoniec začnú v rámci snahy vyhovieť rodičom, hlásku tvoriť inde, než by mali a takzvane ráčkujú. Odnaučiť zle vytvorené návyky je potom veľmi ťažké.
Rešpektovať možnosti dieťaťa a vývinové štádium: Keď dcérka vašej susedky, ktorá má tri roky, už správne vyslovuje hlásku R, neznamená to, že vaše dieťa, ktoré má 4, musí R vyslovovať správne tiež. Každý vývin postupuje svojím vlastným tempom. Namiesto toho iba dieťaťu sprostredkujte správne vyslovenú hlásku.
- Tip: Dieťa hovorí o sloníkovi a hovorí "tloník". "Mami, môj tloník plače." "Tvoj sloník plače? Sloník je smutný?" (Hlásku S iba vyslovte správne a mierne zdôraznite, prípadne použite v ďalšom slove, alebo slovo nenásilne zopakujte v ďalšej vete). Každé dieťa by malo v troch rokoch už hovoriť a aspoň čiastočne zrozumiteľne vyjadrovať prostredníctvom reči svoje myšlienky. Malo by byť zreteľné, že sa rozvíja jeho slovná zásoba. Ak dieťa nehovorí, alebo len vydáva zvuky, prípadne nezrozumiteľné výrazy, je dôležité sa poradiť s odborníkmi.
3. Kedy sa poradiť s odborníkom?
Ak pochybujete o správnom vývine reči dieťaťa, poraďte sa s odborníkmi:
- Pediater: Podá základné informácie týkajúce sa vývinu a prípadne pošle rodiča s dieťaťom na špecializované pracovisko - foniatria, ORL, neurológia, k psychológovi alebo logopédovi.
- Klinický logopéd: Spravidla pôsobí v zdravotníckom zariadení a kontakt na neho vám sprostredkuje pediater.
- Súkromný logopéd alebo logopéd v materskej škole.
- Učiteľka v materskej škole.
- Špeciálny pedagóg alebo psychológ: V špeciálnom pedagogickom centre, pedagogicko-psychologickej poradni alebo stredisku ranej starostlivosti.
- Rôzne občianske združenia či materské centrá.
Prípad z praxe špeciálneho pedagóga, logopéda:
V praxi sa vyskytujú prípady, keď dieťa hovorí veľa, ale reč nevyužíva na komunikáciu a jej výrazu nie je rozumieť. V takých prípadoch je dôležité vylúčiť aj iné príčiny, ako napríklad neurologické problémy.
Prečítajte si tiež: Peru: Očkovanie a zdravie
Ako na správnu gramatiku?
Správna gramatika, vrátane skloňovania a časovania, sa u detí vyvíja najmä napodobňovaním a nie je potrebné cielené učenie. Dieťa sa učí spontánne prostredníctvom činností, ktoré ho zaujímajú - hry, čítanie a rozprávanie rozprávok, riekaniek a čítanie si s obrázkami, kedy rodičia čítajú text a deti dopĺňajú slová podľa obrázkov.
Napríklad: Bývali vo veľkom (obrázok domu) - dieťa nemôže povedať dom, ale tvar dome. K tomu, aby dieťa poznalo, aký tvar má doplniť, slúži nielen napodobňovanie (už to niekedy počulo), ale aj tzv. jazykový cit, ktorý má každý z nás v inej miere, rovnako ako hudobný sluch.
Aktivity na rozvoj reči v materskej škole
Materská škola ponúka množstvo príležitostí na rozvoj reči dieťaťa prostredníctvom rôznych aktivít.
1. Rozvoj pomocou pesničiek a riekaniek
Ďalšou dôležitou činnosťou, ktorá podnecuje vývin reči u detí, je spievanie pesničiek, rytmických riekaniek spojených s hrou na telo (tlieskanie, dupanie) a na rytmické nástroje (bubienok, drievka). Pritom vôbec nezáleží na tom, či máte hudobný sluch. Doma môžete hrať divadlo, spoločne kresliť a obrázky komentovať alebo si len tak rozprávať o tom, čo sa vám v daný deň podarilo. Televízia, rádio ani počítačové hry by nikdy nemali nahradiť komunikáciu tvárou v tvár. Tieto médiá by mali byť len doplnkom k bežnej komunikácii tvárou v tvár, nie prevažujúcim objektom v komunikácii.
2. Hry a cvičenia
- Hádzanie loptičky: Deti sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. To dieťa, ktoré hodilo loptičku inému dieťaťu, mu povie, čo sa mu tento týždeň najviac v materskej škole páčilo. Spomenie nejakú aktivitu, činnosť, prechádzku, hru a podobne. Keď dopovie, hodí loptičku ďalšiemu dieťaťu. Ďalšie dieťa, ktoré loptičku chytilo, pokračuje v rozprávaní. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetky deti.
- Reťaz slov: Deti sedia v kruhu. Prvé dieťa povie slovo, deti na poslednú slabiku vymýšľajú nové slová. Napríklad: ryba- babka - kačka - kamera… Neskôr deti vymýšľajú slovo na poslednú hlásku predchádzajúceho slova.
- Rozprávanie k filmu: Pozerajte s deťmi nejaký vhodný film, ale bez zvuku. Po niekoľkých minútach film zastavte a požiadajte ich, aby povedali, o čom sa postavy pravdepodobne rozprávali. Svoj názor môže povedať viac detí. Potom niekoľko minút zase pozerajú film a po zastavení opäť povedia, ako dej podľa ich názoru pokračuje. Snažte sa, aby sa vystriedalo pri rozprávaní čo najviac detí.
- Dopĺňanie slabík: Učiteľka povie nejakú slabiku a ukáže na dieťa alebo mu hodí loptičku. Ten musí slabiku doplniť tak, aby vzniklo slovo. Napríklad povie slabiku LA a dieťa ju doplní napríklad na slovo LAVICA.
- Opis obrázkov: Učiteľka ukáže deťom obrázok a povie im, aby každý povedal aspoň jednu vetu o tom, čo vidí na obrázku.
- Rozhovory vo dvojiciach: Učiteľka pustí hudbu, počas ktorej sa deti prechádzajú po triede. Keď hudbu zastaví, deti si podajú ruky a utvoria náhodné dvojice. Približne dve minúty sa rozprávajú na tému, ktorú určí učiteľka. Po uplynutí dvoch minút učiteľka opäť pustí hudbu a deti sa prechádzajú.
- Rozprávanie o hračke: Deti si prinesú z domu najobľúbenejšiu plyšovú hračku. Potom si všetci sadnú do kruhu. Učiteľka postupne vyvoláva deti a každé si so svojou hračkou sadne na stoličku, ktorá je uprostred. Potom povie o svojej hračke všetko, čo povedať chce.
- Poštárska taška: Učiteľka vopred pripraví „poštársku tašku“, do ktorej vloží dostatočné množstvo obálok tak, aby si každé dieťa mohlo prísť aj viackrát vyzdvihnúť poštu. Do obálok sa vložia obrázky s rôznymi predmetmi (hračky, oblečenie, ovocie, zvieratá…). Deti si postupne vyberajú obálky z poštárskej tašky. Učiteľka navádza deti na odpoveď jednoduchou otázkou: „Čo máš na obrázku v obálke?“ Mladšie deti môžu odpovedať jednoslovne (napr. autíčko, bábiku, loptu…). Staršie deti treba nabádať k viacslovnej odpovedi: „Na obrázku mám autíčko. Na obrázku mám bábiku. Bábika má červené šaty.
- Hmatové hádanky: V papierovej škatuli (balík) sú ukryté predmety dennej potreby a hračky. Dieťa má hmatom uhádnuť predmet, ktorý chytilo do ruky a následne ho opísať.
- Opačný význam: Učiteľka pripraví súbor obrázkov - predmetov opačného významu. Napríklad veľké auto ‒ malé autíčko, biela mačka - čierna mačka, široký most - úzky most, teplý čaj - studená zmrzlina, sladká čokoláda - kyslý citrón a podobne. Pri mladších deťoch volíme rovnaké motívy obrázkov opačného významu (malé autíčko - veľké auto). Používame dvojice obrázkov, pri ktorých musí dieťa aktívne premýšľať (sladká čokoláda - kyslý citrón).
- Synonymá: Učiteľka pripraví obrázky rôznych predmetov. Dieťa si z nich vyberie jeden, pomenuje predmet na obrázku a snaží sa ho pomenovať inak (synonymá).
- Abeceda: Učiteľka pripraví veľké tlačené písmená abecedy. Potom vyberie jednu hlásku, ukáže ju deťom, ktoré vymenovávajú všetky mená detí v triede, ktoré sa začínajú na konkrétu hlásku.
- Tvorenie viet: Učiteľka každému dieťaťu povie, ktoré slovo bude predstavovať. Deti stoja v rade a postupne každé povie svoje slovo. Spojením slov potom začnú tvoriť vety. Deti, ktoré utvoria vetu, urobia jednu skupinu.
- Kufor slov: Deti postupne vymenúvajú slová na danú tému (napr. Kto som?).
- Reťaz slov: Prvé dieťa povie slovo, ďalšie musí povedať nové slovo, ktoré začína posledným písmenom predchádzajúceho (napr.
- Tvorenie viet: Učiteľ povie slovo a dieťa z neho vytvorí vetu (napr.
- Spájanie slov: Deti spájajú dvojice slov, ktoré k sebe patria (napr.
3. Stratégie na stimuláciu reči
- Byť na jednej fyzickej úrovni: Skloniť sa k dieťaťu počas komunikácie s ním.
- Sledovať záujem dieťaťa: Komunikovať o tom, čo dieťa baví a čo je v jeho záujme.
- Uvedomiť si úroveň reči dieťaťa: Používať vety, ktoré sú o jedno slovo dlhšie ako tie, ktoré používa dieťa.
- Rodič ako vzor: Komentovať a pomenovávať bežné aktivity počas dňa približne tými istými slovami, frázami.
- (Ne)čakanie: Dať dieťaťu dostatok času na reakciu.
- Modelovanie odpovede: "Ozvučovať" myšlienky dieťaťa.
- Opakovanie slov: Viackrát zopakovať cieľové slovo v prirodzenej situácii.
- Používanie otázok: Vynechať zbytočné otázky a použiť radšej komentáre.
- Vytváranie príležitostí na komunikáciu: Počkať, kým dieťa vyšle signál, že pomoc potrebuje.
4. Pomôcky na rozvoj reči
- Logopedické zrkadlo: Pomáha dieťaťu pozorovať svoje artikulačné orgány počas cvičení.
- Maňušky: Znižujú stres a prinášajú do cvičení prvok zábavy.
- Logopedické hry: Podporujú terapiu reči a robia učenie pre dieťa prirodzené a príjemné.
- Interaktívne príslušenstvo: Mikrofóny s funkciou nahrávania a prehrávania zvukov, obrázkové príbehy a tematické tabule.
- Pracovné karty: Cvičenia simultánnej a sekvenčnej pamäte.
- Cumlíky pre logopédiu: Podporujú vývoj svalov v ústnej dutine a regulujú svalové napätie v rečovom aparáte.
- Logico Primo: Rôznorodé aktivity zamerané na rozvoj porovnávacích schopností, chápania dejovej postupnosti, logických súvislostí a pomenovanie celej kategórie.
Rozvoj slovnej zásoby
Slovná zásoba u detí sa rozvíja vekom a je základom pre to, aby dieťa rozumelo svetu okolo seba a vedelo vyjadriť, čo cíti a potrebuje. Čím viac slov pozná, tým ľahšie sa mu komunikuje s ostatnými.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Zápis do MŠ
Ako rozvíjať slovnú zásobu?
- Rozprávanie sa s dieťaťom počas dňa: Vedome pomenúvať, čo robíte.
- Čítanie s deťmi: Zapájať dieťa do príbehu aktívne.
- Ponúknuť správnu formu slova nenápadne: Zopakovať vetu so správnou formou slov, no bez kritiky.
- Slovné hry: Pomáhajú trénovať tzv. fonematické uvedomovanie.
- Pesničky: Majú rytmus, rým a opakujúce sa frázy, vďaka čomu si dieťa ľahšie zapamätá nové aj známe slová.
- Kartičky na rozvoj reči: Dieťa sa učí rozprávať, opisovať a pomenovávať situácie a predmety bez toho, aby si uvedomovalo, že trénuje jazyk.
Kedy vyhľadať logopéda?
Ak máte pocit, že napriek všetkej snahe sa reč vášho dieťaťa rozvíja pomalšie než u rovesníkov, nemávnite nad problémom rukou. Výrazne obmedzená slovná zásoba patrí medzi situácie, kedy je potrebné vyhľadať logopéda. Ide napríklad o prípady, keď dieťa vo veku 3-4 rokov používa len niekoľko základných slov, nerozpráva v jednoduchých vetách, nerozumie bežným pokynom alebo má ťažkosti pomenovať známe veci. Včasná intervencia pri oneskorenom vývine reči je kľúčová - čím skôr sa začne, tým ľahšie sa prípadné ťažkosti podchytia.