Kreslenie je pre deti prirodzenou formou sebavyjadrenia a dôležitou súčasťou ich vývoja. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom, ktorý súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Už deti vo veku približne troch rokov možno začať pomaly navykať na sústredenie sa či jemnejšiu a presnejšiu prácu. Slúžiť na to môže napríklad kreslenie.
Vývojové štádiá kresby
Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
Prvé štádium kresby: Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života. Počas tohto obdobia dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu.
Druhé štádium kresby: Je obdobie, kedy dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce. Okolo 2 rokov dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie.
Tretie štádium kresby: Predstavuje ho situačná kresba. Viacerí odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety. Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Čo by malo dieťa vedieť nakresliť okolo 3 rokov?
Okolo 3 rokov už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Vo veku 2 roky a 2 mesiace dieťa vie "kresliť" slimáka, ale len domček. Vie kresliť kruh, takže mu rodič kreslí vláčik a veľa veľa vagónov, a ono dokreslí kolieska.
Hlavonožce
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
Ďalší vývoj kresby podľa veku dieťaťa
Okolo 4 rokov: Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4.
Okolo 5 rokov: V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. vekom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou.
Okolo 6 rokov: V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Okolo 7 roka: Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované.
Ako podporiť grafomotorický vývoj dieťaťa?
Grafomotorika je jedným z kritérií pre posudzovanie zrelosti dieťaťa pre školu, pretože dôležitou je podmienkou pre písanie. Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorický vývoj podporili. Počas celého predškolského obdobia by dieťa malo mať dostatok príležitostí a podnetov ku grafickému prejavu. Mali by sme dbať na správne uchopovanie písacieho náčinia.
Rodina môže veľmi významne ovplyvniť grafomotorický rozvoj dieťaťa tým, že mu poskytne rôznorodé podnety, ktoré zodpovedajú aktuálnej úrovni jeho vývinu. Deti potrebujú získavať rôzne skúsenosti, ktoré im pomôžu rozvíjať jemnú i hrubú motoriku.
Keď rodičia umožnia dieťaťu kresliť na zvislé plochy, napríklad na papiere pripevnené na tabuli, alebo na stene, pripravia mu fixky, ktoré budú stále k dispozícii, môže dieťa kresliť, kedykoľvek bude chcieť. Má k tomu neustále prístup, nemusí sa pýtať rodičov.
Nemali by sme deti učiť, ako nakresliť slnko alebo človeka. Mali by sme ich nechať, aby si na to prišli samé. Ak deti vedieme k tomu, ako má vyzerať „správna“ postava nebo slniečko, je to smutné. Z kresby sa vytráca autentickosť a dieťa je ochudobnené o vlastné skúmanie a objavovanie. Skutočnosť mu je predkladaná hotová a dieťa iba napodobňuje, a keď napodobní, tak je „úspešné“. Akákoľvek kresba, ktorá vychádza z vlastnej potreby dieťaťa vyjadriť sa, je ten najkrajší a najdokonalejší záznam.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Cvičenia na rozvoj grafomotoriky
Správne postavenie prstov ruky: Dieťa otvorí ruku dlaňou hore. Vložíme mu na dlaň fazuľku a vyzveme ho, aby ju zachytil skrčením malíčka a prstenníka. Ostatné prsty sú pri tom vystreté (akoby dieťa ukazovalo počet tri). Potom dieťa ruku otočí smerom ku podložke, na ktorej je rozsypaná fazuľa alebo papierové guľôčky. Fazuľku stále drží dvoma prstami pritlačenými k dlani.
Vhadzovanie predmetov do fľaše: Dieťa zbiera predmety zo stola a po uchopení troma prstami ich vhadzuje do fľaše. Týmto spôsobom si precvičuje nielen správne postavenie prstov pri držaní ceruzy, ale aj priestorovú orientáciu.
Rozvíjanie haptiky: Haptika je reč dotykov.
Hádzanie, chytanie a hod na cieľ: Zdokonaľovanie týchto zručností je dôležité pre rozvoj grafomotoriky.
Navliekanie korálikov a guľôčok na niť: Toto cvičenie je chronicky známe a pozná ho každá učiteľka materskej školy. Veľmi obľúbenou činnosťou (i keď trochu nezvyčajnou) je maľba penou na holenie po nafúknutom balóniku.
Cvičenie pravo-ľavej orientácie: Kreslenie vlastnej mapy alebo hra na telo. Dieťa sa dotýka rôznych častí svojho tela, pričom je dôležité, aby vzorová osoba používala zrkadlové dotyky.
Rečové cvičenia: Pomocou riekaniek a porekadiel si dieťa uvedomuje, že všetko v živote prebieha v určitom poriadku a následnosti dejov.
Na čo si všímať pri „čítaní kresby“ a čo môže byť signálom „nepohody dieťaťa“?
Nejestvuje nijaká všeobecne platná metodika posudzovania a hodnotenia detského výtvarného prejavu. Chce to skúsenosť, ale aj schopnosť zachytiť signály, ktoré nám dieťa vysiela. Vysvetlíme si to zjednodušene. Pomôžem si dejinami umenia, kde historik umenia posudzuje a skúma obraz z hľadiska jeho formy (ako sa umelec vyjadruje, aké sú jeho výrazové prostriedky) a obsahu (čo umelec vo svojom diele vyjadruje). Tak podobne je to aj s detskou kresbou. Dieťa je umelec a my sme v úlohe vedca, ktorý si všíma tieto kritériá:
Správanie dieťaťa počas výtvarného aktu: Jeho záujem alebo nezáujem o kresbu. Či dieťa na výzvu kresliť reaguje, alebo nie, či kreslí podľa inštrukcie, či čaká na pokyny, alebo pracuje samostatne. Či je so svojím výtvorom spokojné, alebo ho chce vylepšiť, prípadne zničiť. Či počas procesu tvorby často gumuje, opravuje. Sú deti, ktoré sú aj s veľmi nedokonalým a na ich vek neprimeraným výtvorom nadmieru spokojné a naopak deti, ktoré ho potrebujú stále vylepšovať.
Téma: Ak má dieťa ľubovoľnú tému, všímame si logiku kresby a aké námety preferuje. To nám môže prezradiť, čo dieťa zaujíma, čím sa „jeho hlavička zaoberá“? Poznala som chlapca, ktorý do svojich 6 rokov kreslil výlučne autá a stroje zvnútra, ako technické výkresy. Bola som pri tom , keď raz nakreslil strom a jeho mama reagovala hlasným zvolaním: „Konečne, príroda!“
Farba: Sú farby, ktoré dieťa uprednostňuje teplé alebo skôr studené? Dostatočne využíva ponúkanú škálu farieb alebo je jeho kresba fádna, farebne chudobná? Všimnite si, aké sú kombinácie farieb, ktoré dieťa používa? Fleminghaus (1959) urobil pokus. Vyšetril 1000 detí vo veku 7-10 rokov a zistil, že ich výber farieb bol pomerne konštantný. Chlapci uprednostňovali červenú, potom žltú, fialovú a modrú. Dievčatá červenú, fialovú, žltú a nakoniec modrú. Uvediem príklad. Signálom, že niečo nie je v poriadku, môže byť, ak dieťa neprimerane preferuje čiernu farbu. Niekoľko rokov dozadu sme robili výskum, pri ktorom sme zistili, že čierna farba sa v podobe čierneho bodu objavuje pravidelne v rôznych kresbách 9-ročného dieťaťa s diagnózou cukrovka. Kresby zozbierala jeho matka, od počiatkov ako začalo kresliť až po súčasnosť. V rámci výskumu dostalo dieťa za úlohu nakresliť, ako sa cíti pri hypoglykémii ( znížená hladina cukru v krvi ). Dieťa nakreslilo veľký oranžový kruh, v ktorého strede sa nachádzal čierny bod. Akoby týmto motívom nevedome znázorňovalo „ čierny bod svojho života“, svoju chorobu. Ako tvrdí Šicková (2002), môže to signalizovať spôsob vyrovnania sa s celoživotnou záťažou či stigmou. Tu treba pripomenúť, že sa jednalo o kazuistickú štúdiu jedného dieťaťa, u ktorého sa jeho celoživotný problém pravdepodobne projikoval do jeho kresieb takýmto spôsobom. Samozrejme, to nemusí platiť u iných detí s touto diagnózou.
Využitie priestoru: Ako dieťa využíva priestor na papieri? Využíva ho dostatočne, alebo kreslí len v nejakej časti, na okraji, v rohu?
Kompozícia a integrácia kresby: V akom vzťahu jednotlivé prvky dieťa nakreslí. Pri týchto kritériách sledujeme zostavovanie, usporiadanie, umiestnenie prvkov do celku. Môžeme pozorovať, čo považujem za veľmi dôležité, v akom vzťahu jednotlivé prvky dieťa nakreslí. Stretla som sa s dieťaťom, ktorého problémom bola zajakavosť a strach z verbálnej komunikácie. Nakreslilo ľubovoľnú kresbu, ktorá poodhalila jeho hlavný problém. Na kresbe bolo veľa objektov: dom, strom, postava, kvety, zvieratá, všetky sami za seba, osamotene, neexistovala medzi nimi „komunikácia“. Z tejto jedinej kresby som pochopila nesmiernu osamelosť autorky, jej neschopnosť nadviazať kontakty a komunikovať.
Znázornenie postáv: Ak sa postavy v kresbe vyskytujú, všímame si ich veľkosť. Malé postavy (objekty) obyčajne poukazujú na znížené sebavedomie. Ďalej sledujeme ich proporcie, či dieťa nakreslí všetko, čo má postava mať, alebo nejaké časti vynechá, prípadne nakreslí predimenzovane alebo neprimerane.
Línia, čiže čiara: Zaujíma nás intenzita, prítlak. Aká je čiara? Výrazná? Nevýrazná? Súvislá? Prerušovaná? Zvýšený prítlak sa môže objaviť u detí agresívnych alebo detí napätých, naopak slabá intenzita čiary môže signalizovať neistotu.
Detaily: Pri detailoch si všímame ich vypracovanosť a prítomnosť v kresbe. Napríklad prítomnosť veľkého počtu detailov u 4 ročného dieťaťa, môže poukazovať na výbornú pozorovaciu schopnosť a nadpriemerný intelekt. Naopak pedantné až prehnané vypracovanie detailov sa často objavuje v kresbách neurotických a úzkostných detí.
Záver
Kreslenie je pre dieťa dôležitý nástroj vyjadrovania a rozvoja. Podporou grafomotorických zručností a vnímavým prístupom k detskej kresbe môžeme prispieť k harmonickému vývoju osobnosti dieťaťa. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a jeho vývoj prebieha individuálnym tempom. Porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné. V neposlednom rade posudzujeme vloženú energiu, primeranosť kresby veku dieťaťa a veľmi vážne berieme do úvahy výpoveď autora o svojom diele. Na záver pripomínam, že kresba sa posudzuje v celkovom kontexte osobnosti dieťaťa, ostáva však čiastkovou, hoci dosť podstatnou správou o ňom. Môže byť výraznou pomôckou pri odhaľovaní, ale aj korekcii príčin jeho problémov. Tento proces je dlhodobý a vyžaduje „mravenčiu prácu“ a nesmiernu trpezlivosť, ako zo strany dieťaťa, tak dospelých.
Dodatok: Tipy pre rodičov
- Začnite jednoducho: Používajte hrubšie ceruzky alebo pastelky, ktoré sa deťom ľahšie držia.
- Sústredenie na proces, nie na výsledok: Povzbudzujte dieťa, aby sa sústredilo na samotné kreslenie a nie na to, ako kresba vyzerá.
- Hrajte sa s farbami: Ponúknite dieťaťu rôzne farby a nechajte ho experimentovať.
- Kreslite spolu: Zapojte sa do kreslenia s dieťaťom a vytvorte spoločné dielo.
- Vystavte detské kresby: Umiestnite kresby na viditeľné miesto, aby ste dieťa povzbudili a ukázali mu, že si ceníte jeho prácu.
- Nekritizujte: Vyhnite sa kritike detských kresieb a sústreďte sa na pozitívne aspekty. Namiesto toho skúste povedať: "To je zaujímavý obrázok! Povedz mi o ňom viac."
Maľovanie ako alternatíva ku kresleniu
Väčšina detí už v dva a pol roku začína čmárať čímkoľvek po čomkoľvek. Rodičia si však môžu skúsiť s dieťaťom sadnúť a kresliť systematickejšie. Rodičom odporúča na začiatok používať tenké ploché štetce a vodové farby. Najlepšie je prichystať si tri misky s vodou na umývanie štetca a dohodnúť sa s dieťaťom na používaní troch farieb. Deti totiž podľa jej slov vedia lepšie rozoznať veci, ak tam nie je príliš veľa farieb. Na učenie dôslednosti môže zároveň slúžiť dohoda o tom, že si bude malý maliar namáčať a umývať štetec v miske s vodou, ktorú si s ním rodič na začiatku priradil k danej farbe. Pri samotnom maľovaní môže rodič napríklad nakresliť štyri väčšie bodky alebo krúžky na papier modrou farbou a priviesť dieťa k tomu, aby ich spojilo štetcom tiež modrou farbou. "Nevadí, že bude čiara krivá a nerovnomerná," dodala Bodláková. Následne môže rodič napríklad zelenou farbou nakresliť tri body v tom istom obrázku a tiež požiadať dieťa, aby ich spojilo. Takéto maľovanie je dobré na motoriku dieťaťa a neskôr vedie aj k rozpoznávaniu základných rovinných útvarov. Ďalšou aktivitou môže byť podľa Bodlákovej napríklad vymaľovávanie štetcom. "Odporúčame väčšie maľovanky, ktoré netreba maľovať viac ako troma farbami. Nech sa dieťa sústredí viac na držanie štetca a tvary, ktoré kreslí, ako na pestrosť," vysvetlila. Postupne je vhodné pridávať dieťaťu do ruky ceruzky či farbičky. Najprv hrubšie, napríklad troj alebo šesťhranné, a opäť s nimi začať kresliť body a spájať ich prípadne vymaľovávať. V práci s ceruzkou by však už rodičia mali tvary zmenšiť. Čo predtým robili na veľkosti papiera 20 cm, teraz môžu dať na 15 cm a postupne na 10 cm. Zároveň neodporúča dávať deťom fixky.