Kedysi bol pýchou habsburského panovníckeho dvora, neskôr slúžil ako cukrovar a JRD, no dnes sa jeho veľká časť rozpadáva. Reč je o bývalom Cisárskom a kráľovskom žrebčíne v Kopčanoch, ktorý patrí medzi najohrozenejšie pamiatky Slovenska. V tomto článku sa pozrieme na jeho bohatú históriu, súčasný stav a snahy o jeho záchranu.
Založenie a rozkvet žrebčína
Väčšina odborníkov a historikov datuje vznik žrebčína do roku 1736. Žrebčín Štít vznikol na mieste poľnohospodárskeho objektu, ktorý predtým patril rodine Czoborovcov. Vtedy František I. Lotrinský získal tieto panstvá a už v prvom roku začal budovať objekt žrebčína v Kopčanoch, ktorý prešiel viacerými fázami vývoja a bol budovaný do roku 1745. František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie, presunul v roku 1736 na Záhorie prvé chovné kone z lotrinského Saaralbe. V roku 1765 povýšila Mária Terézia kopčiansky areál na Cisársky a kráľovský žrebčín. Bolo to z toho dôvodu, že sa tu skutočne chovali kvalitné kone, ktoré boli určené hlavne pre viedenský dvor. V Kopčanoch sa chovali zvieratá výlučne pre viedenský panovnícky dvor, teda kone jazdecké, kone pre dostihy a poľovačky alebo kone do záprahov. V čase najväčšej slávy sa v tomto žrebčíne chovalo okolo 300 koní.
Kopčiansky žrebčín patril k žrebčincom menšieho typu (10 žrebcov, necelých 100 kobýl, a asi 200 mladých koní a kobyliek). Chovali sa tu španielske kone a neskôr tam cisár Jozef II. založil chov anglického plnokrvníka.
V lete 1816 sa na lúkach žrebčína konali prestížne dostihy medzi plnokrvníkmi, ktorých sa zúčastnil aj cisár František I. Tie sa uskutočnili 13. augusta 1816 a zúčastnil sa ich aj cisár František I. „Tieto dostihy boli o dvoch koňoch, kde proti sebe nastúpili vždy anglický plnokrvník a arabský kôň. Samozrejme, že zvíťazili anglickí plnokrvníci, ktoré sú najrýchlejším plemenom koní na svete.
K žrebčínu patrilo v najlepšom období viac než 400 hektárov pôdy, zväčša lúk pri rieke Morava. K rozľahlému areálu patrili vodný mlyn či pivovar, pekná aleja stromov spájala žrebčín s blízkym zámkom v Holíči.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri zvracaní krvi po cisárskom reze?
Úpadok žrebčína
Napriek všetkým úspechom však príroda chovu koní pri rieke nepriala. Rieka Morava sa často vylievala zo svojho koryta a pastviny boli podmáčané. Záplavy a hojný výskyt komárov spôsobovali mnohé problémy. Žriebätá hynuli, kobyly často potratili, zvieratá trpeli reprodukčnými problémami a dokonca aj slepotou.
Rok 1828 napokon znamenal koniec chovu plnokrvníkov v Kopčanoch, keďže všetky kone previezli do českých Kladrúb nad Labe. V roku 1826 bol chov plnokrvníkov v Kopčanoch zrušený. „Rieka Morava sa často vylievala zo svojho koryta a pastviny boli podmáčané. Bolo tam veľa hmyzu a z toho dôvodu veľa infekcií. Rodili sa mŕtve žriebätá alebo kobyly nezostali žrebné.
Počas 20. storočia slúžil žrebčín na rôzne účely, fungoval tu napr. liehovar, kde sa spracúvali cukrová repa a zemiaky. V polovici uplynulého storočia prebral majetok štát. Chovali sa tu ovce a dokonca tu vznikol liehovar. Zásluhou toho bola absolútne zničená dominanta žrebčína, ktorou bol kaštieľ. Po druhej svetovej vojne slúžil žrebčín ako družstvo a poľnohospodári v hale sušili obilie.
Architektúra a súčasný stav
Pri pohľade na obrovský areál je každému jasné, že ide o výnimočnú stavbu. Žiaľ, patrí medzi najohrozenejšie pamiatky Slovenska. Tmavá silueta starého žrebčína, ktorú vidíme z hlavnej cesty medzi Kútmi a Holíčom, zapadá do tohto pochmúrneho prostredia. Čím viac sa blížime k rozľahlému objektu, tým zreteľnejšie vidieť jeho zúfalý stav. Zo schátranej strechy rastú trsy trávy či dokonca kríky, omietka už takmer neexistuje a počasie dlhé roky dáva zabrať holým tehlám. Úzkym podjazdom vchádzame na rozľahlé nádvorie žrebčína s nevkusnou halou uprostred. Pod jedným zo strešných oblúkov ešte stále možno prečítať blednúci ozdobný nápis v maďarčine - Cisársky a kráľovský žrebčín. „Písmená namaľovali až v roku 1968 a ich autormi sú filmári. V Kopčanoch sa totiž nakrúcal film Tri dcéry s Ivanom Rajniakom a Dušanom Blaškovičom v hlavných úlohách,“ vysvetľuje nám správca žrebčína a jeden z iniciátorov jeho obnovy Stanislav Matulík.
To, že sa ruiny dodnes nezrútili, je zásluhou predvídavých staviteľov žrebčína. Budovy totiž projektovali jedinečným spôsobom, keďže ich tehlové klenby sú zároveň pevnou a nehorľavou strešnou konštrukciou. Na jednej strane chránili uložené seno pred dažďom a požiarom, na druhej strane strecha získala dlhú životnosť. Ako prechádzame stajňami medzi hrubými tehlovými múrmi, Stanislav Matulík nás upozorňuje na zamrežované diery v dlážke. „Ďalší dôkaz šikovnosti dávnych projektantov. Je to pôvodný vetrací systém, ktorým stále prúdi vzduch,“ hovorí správca a pohladí mladú kobylku. Najsmutnejší je pohľad na reprezentačný kaštieľ na východnej strane žrebčína, ktorý slúžil ako zázemie pre vtedajšiu smotánku. Strecha aj klenby sa už zrútili a zostali iba holé steny. Dnes si návštevník žrebčína môže predstavovať, odkiaľ sa za čias Márie Terézie ozývalo prenikavé cinganie kováčskych kladív, kde ošetrovali veterinári choré žriebätá a kadiaľ vchádzali koče s panstvom.
Prečítajte si tiež: Cisársky rez a hypertenzia
Žrebčín v Kopčanoch je celkom rozľahlou stavbou s výraznými historickými črtami. Dominujú jej arkádovité, navzájom prepojené objekty. Pripomínajú kaplnky, ktoré ktosi natlačil jednu vedľa druhej, čo žrebčínu vtislo jeho charakteristický vzhľad. Stavba má štvorcový pôdorys a je dvojpodlažná. Severnému, z celkovo štyroch tunajších krídel, dominuje reprezentačná stavba tzv. Malý kaštieľ.
Snahy o obnovu a súčasné využitie
Dnes kopčiansky areál patrí obci a zanietení mu chcú vrátiť zašlú slávu. Od roku 2001 prechádza žrebčín neustálou revitalizáciou. V roku 2001 sa nadšenci z holíčskeho jazdeckého oddielu rozhodli vrátiť žrebčínu zašlú slávu. Objekt je už kompletne zastrešený, čo pri ploche strechy viac ako 8000 metrov štvorcových nebolo jednoduché. V roku 2013 boli slávnostne otvorené dve expozície múzea. Ako prvá bola expozícia prírodovedeckého múzea, ktorá je situovaná do priestorov bývalej kaplnky a nachádzajú sa v nej aj exponáty staršie ako tisíc rokov. Druhá expozícia sa nachádza v najstaršej zachovalej stajni a je zameraná hlavne na poľnohospodárstvo a chov koní.
V roku 2013 boli slávnostne otvorené dve expozície múzea, ktoré môžete navštíviť. V expozícii prírodovedeckého múzea nájdete exponáty staršie ako tisíc rokov. Druhá expozícia sa nachádza v stajni a je zameraná hlavne na poľnohospodárstvo a chov koní. V súčasnosti sa žrebčínu veľmi darí. Zapája sa do viacerých prestížnych súťaží. V objekte nájdete aj Informačné centrum Žrebčín Kopčany. Reprezentatívny Malý kaštieľ sa využíva na kultúrno-spoločenské podujatia. Časť objektu sú stajne, ktoré sú v prenájme a sú v nich ustajnené súkromné kone. Dalo sa sem vojsť voľne cez bránu. Na dvore je jazdecký areál, kde sme mali možnosť sledovať jazdcov na koňoch. Všeobecne sa žrebčín hodí na krátky rodinný výlet, kde sa deti príliš nenachodia. Dospelých môže zaujať fakt, že tento žrebčín bol kedysi cisárskym žrebčínom.
V súčasnosti je na tom žrebčín podstatne lepšie, aj keď prác je na ňom ešte viac ako dosť. Odvtedy sa podarilo vďaka fondom uskutočniť množstvo projektov a dôležitých opráv, v piatich vynovených izbách už organizovali niekoľko detských táborov. Rôzne odtiene červených strešných škridiel prezrádzajú, že rekonštrukcia prebiehala vo viacerých fázach. V opravených miestnostiach dokončujú múzeum obce Kopčany, ktoré plánujú otvoriť na jar na budúci rok. Podľa najpriaznivejšieho scenára tu raz vybudujú tribúny v starobylom duchu.
Približne dve tretiny objektu však stále chátrajú a z roka na rok sú bližšie k zrúteniu. Iba zastrešenie malého kaštieľa a jeho ochrana pred ďalšími ničivými vplyvmi počasia si vyžadujú okolo 100 000 eur. Kopčany by však s vynoveným žrebčínom mohli byť turistickým lákadlom Záhoria.
Prečítajte si tiež: Pôrodnica Košice Rastislavova cisársky rez
Mária Terézia a Záhorie
Mária Terézia a jej manžel František Štefan Lotrinský často navštevovali Záhorie. Holíč je mesto historicky zviazané s osobnosťou Márie Terézie. Ako manželka Františka Štefana Lotrinského navštevovala toto mesto pomerne často a pravidelne. Cisárska rodina tu oddychovala mimo veľkomestského ruchu Viedne. Holíč v tomto období prešiel revolučnými zmenami, ktoré natrvalo zmenili jeho ráz. Mária Terézia mala k dispozícii poľovný revír s loveckým zámočkom Belvedér (dnes už neexistuje), zámok a k nemu priľahlé bažantnice, žrebčín s množstvom jazdeckých koní, rozsiahly park s rybníkmi, zámocké komediálne divadlo a farský kostol, ktorý často s rodinou navštevo- vala. Po rozsiahlych asanáciách vzniklo nové reprezentatívne centrum mestečka. Najvýraznejšou zmenou prešiel zámok v Holíči, ktorý sa zmenil na reprezentatíve neskoro- barokové sídlo c.k. rodiny Habsburgovcov.
Z historických dokumentov je známe, že sa Mária Terézia šesťkrát zúčastnila honov na divú zver v katastroch mesta Holíč a obce Kopčany a samozrejme pri tejto príležitosti navštívila žrebčín v Kopčanoch. Žrebčín sa stal súčasťou krajinnej kompozície vybudovanej pri výstavbe cisárskej rezidencie.
V roku 1736 založili v Šaštíne najväčší manufaktúrny podnik na Slovensku - kartúnku. Kartún, textília z bavlny a ľanu, bola v tom čase vyhľadávaným výrobkom na celom svete. V Strážach mali vybudovaný rozsiahli letohrádok Belveder (1747), ktorý bol ich obľúbeným miestom a slúžil pre potreby cisárskej rodiny a členov cisárskeho dvora. Mária Terézia bola známa mariánska ctiteľka. Rehoľa pavlínov našla v panovníčke podpo- rovateľku pre stavbu mariánskej svätyne v Šaštíne. Ona sa k Panne Márii obracala v čase, keď jej bolo najhoršie ľudsky, alebo keď bola krajina ohrozená vojenskou mocou nepriateľov. Mária Terézia sa spolu so svojim manželom zúčastnila dňa 15. augusta 1762 slávnosti v chráme Sedembolestnej Panny Márie, kedy bola prenesená milostivá soška na hlavný oltár nového chrámu.
Turistické možnosti
Kopčany by však s vynoveným žrebčínom mohli byť turistickým lákadlom Záhoria. V susedstve obce sa totiž nachádzajú Kostol svätej Margity z čias Veľkej Moravy, starobylá Skalica či Baťov kanál. Okrem toho sa v blízkosti žrebčína nachádza hneď niekoľko ďalších, veľmi pútavých pamiatok ako je Kostol sv. Margity Antiochijskej, objekt starej Kačenárne, alebo Holíčsky zámok, či Holíčske megality.
Cesta ku žrebčínu v Kopčanoch je orientačne nenáročná. Dá sa sem prísť napríklad cez Malacky, Kúty, či Senicu, pričom smerujete na mestečko Holíč. Kopčany sú susednou obcou na krajnom západe Slovenska. Okrem auta, či verejnej dopravy v podobe autobusu, sa do Kopčian oplatí vyraziť napríklad aj na bicykli. Vedie sem pekná cyklotrasa, ktorá sa tiahne popri rieke Morave. Tento kraj môže byť zaujímavý i pre motorkárov, pričom žrebčín je jednou z príjemných zastávok. Parkovať sa dá priamo pri žrebčíne.
Návštevníkom sa ponúka možnosť prehliadky žrebčína s vyškoleným sprievodcom, návšteva archeologického múzea a súkromnej zbierky sediel, starožitností a poľnohospodárskych strojov. V návštevníckom centre sú pripravené zaujímavé videoprojekcie a interaktívny výklad. Prehliadka končí návštevou reprezentačnej časti žrebčína - Malého kaštieľa.