Obdobie, kedy dieťa ochorie, je náročné pre dieťa aj pre rodičov. Okrem lekárskej liečby môže správna výživa výrazne pomôcť skrátiť trvanie choroby, alebo sa jej dokonca vyhnúť. Keďže hlavná časť imunity sídli v črevách, je dôležité vedieť, ako upraviť jedálniček dieťaťa počas choroby. V tomto článku sa pozrieme na to, ktoré potraviny sú vhodné a ktoré by dieťa malo vylúčiť zo stravy, ako zostaviť vzorový jedálniček pre choré deti a ako využiť bylinky na podporu zdravia.
Dôležitosť správnej výživy počas choroby
Obdobie, kedy v dieťatku prepukne nejaké ochorenie, je náročné nielen preň samotné, ale tiež pre rodičov. Okrem lekármi a lekárkami stanovenej liečby vedia účinne a efektívne pomôcť a chorobu skrátiť, či dokonca sa jej vyhnúť - potraviny. To, čo jeme počas obdobia choroby, ale aj mimo nej.
Silvia Tylš, odborníčka na výživu zo združenia Čo jedia zdravé deti, zdôrazňuje, že každé sústo aktivuje procesy, ktoré zdravie podporujú alebo naopak narúšajú. Pre správne fungovanie organizmu je dôležité udržiavať črevný mikrobióm v dobrej kondícii, pričom zloženie stravy je jedným z hlavných faktorov, ktoré ho ovplyvňujú. Podávaním vyváženej stravy pomáhame deťom budovať a posilňovať si imunitu a obranyschopnosť.
Čo by malo byť mimo dosahu detí počas choroby?
Hneď na úvod by ste mali vedieť, čo treba uzamknúť mimo dosah detí v čase, keď choroba začína alebo prepukne. Dôležité je pokračovať v takomto stravovaní aj v období rekonvalescencie - niekedy ho totiž nesprávnou stravou vieme predĺžiť, imunitu oslabiť a tak umožniť, aby sa dieťa nakazilo niekde inde v rýchlom slede za sebou.
1) Živočíšne produkty (mlieko, vajcia a mäsové výrobky)
Živočíšne výrobky sú ťažšie stráviteľné a môžu narúšať acidobázickú rovnováhu organizmu, čo v prípade choroby nie je žiadúce. Predstavujú tiež záťaž na obličky, čo je nebezpečné napríklad v prípade ochorenia močových ciest. Výnimkou sú niekoľko hodín varené vývary z kostí. Z mäsa je prípustná sladkovodná ryba z overeného zdroja s ľahkou zeleninovou prílohou. Vajíčka napríklad ako súčasť zeleninových placiek sú v poriadku, nie však ako samostatný pokrm.
Prečítajte si tiež: Úzkosť a Diéta: Súvislosť
2) Vyprážané potraviny
Vyprážané potraviny zaťažujú tráviaci systém a zhoršujú príznaky choroby. Nemali by sa vôbec nachádzať v jedálničku malých detí. V prípade bolesti hrdla ho iritujú ešte oveľa viac.
3) Pikantné a silne korenené jedlá
Pikantné a silne korenené jedlá výrazne zaťažujú tráviaci a imunitný systém. Ak už chcete pridať niečo extra do jedla, zvoľte radšej sezónne bylinky.
4) Sladené nápoje, kola aj kofola
Sladené nápoje a koncentrované džúsy sú presýtené cukrami a sladidlami (ťažko stráviteľné), dráždia hrdlo a miesto, aby dieťa hydratovali, niektoré látky v nich obsiahnuté (kofeín) ho dehydrujú. Ďalej môžu bruško nafukovať, spôsobiť kŕče, prípadne hnačky, ak je imunita oslabená.
5) Sladkosti
Cukor v akejkoľvek podobe je najväčším nepriateľom choroby. Podporuje množenie vírusov i baktérií a paralyzuje biele krvinky, ktoré sa starajú o našu obranyschopnosť.
Laktóza a lepok
Aj keď dieťa nemá problémy s potravinami obsahujúcimi lepok a laktózu, je vhodné ich počas choroby vynechať alebo aspoň zredukovať ich príjem. Mliečny cukor laktóza v mliečnych výrobkoch je živnou pôdou pre choroboplodné mikroorganizmy a vedie k narušeniu črevnej mikroflóry. Odporúča sa odľahčiť telo od lepku, najmä v podobe kupovaného pšeničného pečiva. Vhodnejšie je konzumovať kváskové pečivo zo špaldy, raže a zaradiť do jedálnička pokrmy z bezlepkových obilnín ako pšeno, bezlepkový ovos, cirok, ryža či quinoa.
Prečítajte si tiež: Stravovanie: Čo platí zamestnávateľ?
Čo by malo byť súčasťou jedálnička?
Zelenina a ovocie majú tvoriť gro detského jedálnička, najmä zelenina. Je preto vhodné pripravovať im rôzne typy zeleninových polievok. Používajte hlavne hlúbovú zeleninu (brokolica, kapusta, kel a ružičkový kel, mangold, žerucha), nasekanú najemno, alebo rozmixovanú a krátko povarenú. Je zdrojom látok, ktoré majú protizápalový a antioxidačný účinok a zvyšujú imunitu.
Ak dieťa nechce jesť, nenúťte ho
Pri horúčkach dieťa nemusí mať na jedlo chuť. Krátkodobý "pôst" pomáha telu sa lepšie vyrovnať s patogénmi. Detský organizmus má dostatok rezerv, aby sa vedel bez jedla zaobísť približne na 2 dni. Ak aj počas choroby trochu dieťa schudne, nevadí. Po zotavení sa váha rýchlo zoptimalizuje. Ak však chuť do jedla má, treba zvoliť ľahkú stravu plnú vitamínov, minerálov. Výborné a ľahko stráviteľné sú práve zeleninové vývary a kaše.
Vzorový jedálniček pre choré deti v závislosti od choroby
1) Čo jesť v prípade horúčok
Keďže horúčka súvisí zvyčajne s konkrétnou chorobou, uvedieme si vo všeobecnosti vzorový jedálniček pre deti s horúčkou. Určite sa ale riaďte pokynmi vášho lekára či lekárky a neváhajte sa pýtať. Myslite na to, že dieťa pri horúčkach býva slabé, malátne, spavé a často stravu odmieta. Preto ho nezaťažujte potravinami, ktoré by muselo dlho prežúvať a hrýzť.
Raňajky:
Vhodný je čistý zeleninový vývar alebo bezlepková nesladená obilná kaša doplnená semiačkami: ideálne sú konopné, ľanové, tekvicové, ktoré obsahujú veľa zinku.
Desiata:
Odporúča sa sezónne ovocie, žiadne citrusy či iné exotické ovocie, ani maliny, černice - zapálené hrdielko môžu ešte viac podráždiť. Vhodné nie je ani sušené ovocie, džúsy či smoothies, ktoré sú koncentrovaným zdrojom fruktózy.
Prečítajte si tiež: Výživa chorého dieťaťa
Obed a večera:
Základom je polievka, zeleninová so strukovinou, vývar z kostí so zeleninou (bez mäsa), krémová zeleninová polievka. Odporúčam zaradiť dostatok hlúbovej zeleniny, výborná je napr. brokolica nielen v polievke, ale aj v plackách či len tak naparená so zemiakmi. Pripraviť ale môžete aj pečenú či parenú zeleninu, vhodné sú zeleninové placky, zeleninové rizoto, pšenoto, krúpoto, kukuričné cestoviny so zeleninovou omáčkou. Na chrumkanie napríklad cuketové tyčinky, na pochutenie tekvicové muffiny. Pri teplote odporúčam okrem brusnicovej šťavy aj 100% kokosovú vodu. Brusnice totiž znižujú horúčku a pôsobia protizápalovo. Bolesti hrdla, angína, zápal mandlí si vyžaduje ľahko sa "kĺzajúcu" stravu. Určite deťom nepodávajte kyslé jedlá - ani napr. paradajky.
2) Čo jesť v prípade chrípok alebo kašľa
Práve prechodné obdobie zo zimy do teplejších mesiacov býva kameňom úrazu, pretože práve vtedy vzniká najviac chrípkových ochorení. Dieťa okrem soplíkov často potrápi kašeľ. Ako pomôcť deťom stravou, keď sú nachladnuté? Pri chrípke, kašli a nachladnutí dochucujte dieťaťu čajík šťavou, sirupom alebo extraktom z čiernej bazy. Štúdie ukazujú, že čierna baza môže potlačiť rozvoj chrípkových vírusov a skracuje trvanie chrípky. Okrem toho čierna baza pomáha potlačiť schopnosť vírusu preniknúť do bunky, teda vírus sa nemá kde rozmnožovať. Podobné účinky má aj šťava z višní. V tomto období je dôležité dodávať detskému organizmu zinok. Ten sa prirodzene vyskytuje napr. v sezame, dyňových semienkach, fazuli azuki, slnečnicových semienkach, či ryži. Zvýšený príjem zinku hneď v prvých 24 hodinách po prepuknutí ochorenia znižuje jej trvanie o polovicu.
3) Čo jesť v prípade žalúdočných problémov
Hnačky, zvracanie, bolesti brucha. Ak sa v brušku dieťaťa strava len s ťažkosťami udrží, väčšinou siahame po suchom pečive a čajíku. Je to správne? Ak dieťa vracia alebo má hnačku, podávajte mu po lyžičkách sladený a mierne osolený čaj, ktorý telu vráti minerály a energiu stratenú vracaním či hnačkou. Väčšie množstvá tekutiny by mohli opäť vyvolať vracanie. Čo dieťaťu ponúknuť v tomto náročnom období jesť? Pri hnačke podávame podusené jabĺčko alebo banán - pektín z jablka stolicu zhutňuje. Mrkva zabraňuje, aby sa v čreve usadili patogény vyvolávajúce tráviace problémy. Ryžová a ovsená kaša odľahčujú tráviaci trakt, napomáhajú tomu, aby sa žalúdok a črevo rýchlejšie zotavili. Dôležitá je aj pomalá postupnosť - začnite napríklad najskôr len odvarom z bielej ryže, postupne prejdite na kašu z bielej ryže, potom ovsenú kašu, podusené jablko, mrkva a banán. Zrelý banán sa odporúča pri hnačke, nezrelý napríklad pri zápche. Odborníčka radí podávať deťom skôr poctivý vývar z koreňovej zeleniny. Sacharidy sú pre telo dôležité, avšak v tej správnej forme. A to sú polysacharidy, ktoré sú okrem iného aj zdrojom prebiotík, ktoré v čreve kŕmia zdraviu prospešné baktérie. Nájdeme ich v zelenine, obilninách, strukovinách či zemiakoch. Dôležitá je ich príprava a kombinácia s inými potravinami. Je rozdiel, či urobíme sladký ryžový nákyp v mlieku alebo zeleninové rizoto s kyslou kapustou.
Fermentované potraviny
Kyslá kapusta, pickles, nakladané uhorky a podobne sú úžasným zdrojom zdraviu prospešných látok. Fermentovaná zelenina je plná enzýmov, probiotík, vitamínov, vrátane koncentrovaného vitamínu C a je ideálnou prílohou pri chorobe. Vo všeobecnosti sú fermentované potraviny ľahšie stráviteľné, sú však vybrané diagnózy, kde s nimi treba narábať opatrne, napríklad v prípade histamínovej intolerancie či pri exémoch.
Pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb
Ak má dieťa horúčku neodporúča sa vyťahovať ho z postele von - treba veľa odpočívať a spať, teda nevystavovať telo fyzickej námahe, ale mu poskytnúť čo najviac času, aby sa s chorobu mohlo vysporiadať a bojovať. U dieťaťa bez teploty, ktoré má kašeľ či soplík by som však s prechádzkou do prírody neváhala.
Bylinky v strave
Bylinky sú úžasné pre ich všestranné použitie. Môžete ich využiť na vývary, čaje, kúpele, ako koreniny, či na inhaláciu. Čo sa teda oplatí pridať do detského jedálnička na jar či v lete?
- Pažítka: bohatá na mikroživiny, teda vitamíny, minerály a antioxidanty
- Jarná cibuľka: je výborným zdrojom rozpustnej vlákniny s bohatým zastúpením inulínu, ktorý milujú naše črevá, obsahuje tiež množstvo špecifických látok s antimikrobiálnym a protirakovinovým vplyvom
- Reďkovka: fenomenálny zdroj celého radu fytoživín (flavonoidy, polyfenoly, terpény, glukozinoláty) so širokým spektrom zdraviu prospešných účinkov - okrem koreňa možno spracovať aj listy na rôzne spôsoby
- Žerucha: práve klíčené semienka sú považované za kľúčový zdroj živín potláčajúcich oxidačný stres, rozvoj zápalu či mutáciu vedúcich k nádorovému bujneniu.
Nezabúdajte ani na kôpor, petržlenovú vňať či bazalku, v letnej sezóne napr. na mätu, ktorá priaznivo ovplyvňuje trávenie. A ako ich najlepšie zaradiť do jedálnička? Napr. v podobe chutných nátierok, do omáčok, šalátov, pyré, placiek, polievok alebo len tak.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce chuť do jedla u chorých detí
Okrem samotnej choroby existujú aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť chuť do jedla u detí:
- Tempo rastu: Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít.
- Rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny.
- Stres: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť.
- Zdravotné problémy: Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť.
- Rozptýlenie: Pri jedle sa deti často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich.
- Textúry a chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť.
Kedy je potrebné vyhľadať lekára?
Ak nechutenstvo trvá príliš dlho alebo ak sa stav dieťaťa zhoršuje, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.