Prechod do fázy, keď sa z našich detí stávajú dospelí jedinci, prináša so sebou množstvo nových výziev a otázok. Ako rodičia sa ocitáme v situácii, kde musíme prehodnotiť naše postoje, očakávania a spôsoby komunikácie. Tento článok poskytuje praktické rady a usmernenia, ako navigovať v tejto novej etape života a budovať zdravé, rešpektujúce a podporné vzťahy s našimi dospelými deťmi.
Kniha "Byť rodičom dospelých detí" od Jima Burnsa ako sprievodca
Kniha "Byť rodičom dospelých detí" od Jima Burnsa predstavuje cenný zdroj informácií a praktických rád pre rodičov, ktorí sa ocitli v náročnej, ale zároveň obohacujúcej fáze výchovy. Burns, odborník na rodinné vzťahy, ponúka povzbudenie a pomáha rodičom orientovať sa v nových výzvach, ktoré prináša dospelosť detí. Kniha sa zaoberá najčastejšími otázkami, ako napríklad, kedy je v poriadku dávať dospelému dieťaťu rady, ako rozoznať, kedy pomáhame a kedy môžeme dieťaťu brániť v raste, či aké hranice stanoviť, ak sa dieťa vráti bývať domov.
Jim Burns v knihe predstavil desať princípov, ktoré slúžia ako kompas v situáciách, kde je potrebné nájsť rovnováhu medzi podporou a oslobodením dospelého dieťaťa. Kniha sa tiež zaoberá citlivými otázkami, ako je správanie dospelého dieťaťa, ktoré sa môže javiť nezrelo, alebo ako pristupovať k partnerovi svojho dieťaťa, ak sa hodnoty medzi rodičmi a deťmi líšia. Autor zdôrazňuje, že byť rodičom dospelých detí neznamená len poskytnúť materiálnu podporu, ale aj emocionálnu a duchovnú. Burns ponúka čitateľom nástroje, ako sa vyrovnať s výzvami v tejto novej etape života, pričom sa zameriava na budovanie zdravých, rešpektujúcich a podporných vzťahov. Kniha je praktickým sprievodcom, ktorý poskytuje konkrétne návody na zlepšenie komunikácie a vzťahov medzi rodičmi a dospelými deťmi.
Spoločné bývanie s dospelými deťmi: Tri kľúčové témy
Podľa článku v časopise New York Times dnešní mladí ľudia okolo tridsiatky oveľa častejšie bývajú s rodičmi, než generácie pred nimi. Bez ohľadu na dôvody tohto trendu, ak sa rozhodnete zdieľať domácnosť s dospelým dieťaťom, je dôležité prebrať tri veľké témy, ktoré obom stranám uľahčia spolužitie.
1. Časový rámec
Diskusia o tom, ako dlho obidve strany očakávajú, že budú bývať spolu, by sa nemala odohrávať len v napätých situáciách, keď sa jedna strana vyhráža druhej odchodom či vysťahovaním. Predpokladajme, že rodičia aj deti majú v zásade dobrý vzťah, napokon spoločná domácnosť nie je väzenie. Preberať túto tému nie je ideálne na rodinných oslavách, kde majú obe strany tendenciu zľahčovať alebo zahovoriť. Hoci nejde o konflikt, PhDr. Jolana Kusá z Asociácie manželských a rodinných poradcov odporúča riadiť sa pravidlami konštruktívnej hádky: dohodnúť si čas, keď budú mať obe strany voľno a vopred si načrtnúť, o čom by mala diskusia byť, aby si rodičia aj deti mohli pripraviť usporiadať myšlienky a pripraviť si argumenty. Ako dlho si obe strany vedia predstaviť bývanie pod jednou strechou? Pár mesiacov? Na neurčito? Kým sa dcéra nevydá alebo si nenájde dostatočne platenú prácu? Akú motiváciu majú deti osamostatniť sa a koľko rodičom vyhovuje?
Prečítajte si tiež: Nárok na výživné po dosiahnutí dospelosti
2. Peniaze
Začať tému financií (najmä včas a v pokojnom tóne) nie je jednoduché, ale je to nevyhnutné pre pokoj v rodine. Nejde to však bez prípravy. Obe strany by mali najprv aspoň približne vedieť, aké sú výdavky za domácnosť - koľko peňazí odchádza mesačne, koľko napríklad raz ročne (poistenie domácnosti, vyúčtovanie za vodu a podobne). Úplne ideálne je, keď s iniciatívou podeliť sa o náklady (a napríklad aj výdavky na stravu, čistiace prostriedky a podobne) príde dospelé dieťa. Ukáže tak rodičovi svoju dospelácku zodpovednosť a s veľkou pravdepodobnosťou si získa viac rešpektu. Dohoda o prispievaní na domácnosť môže mať viacero variantov:
- Pevná čiastka, ktorá pokryje príspevok na nájomné, výdavky za energie, stravu a čistiace prostriedky, prípadne hypotéku a menší obnos na sporenie, ak si rodina odkladá na novú práčku, chladničku a podobne.
- Pevná čiastka na nájomné a energie s tým, že dieťa si samo kupuje potraviny, čistiace prostriedky atď.
- Určité percentá z celkového príjmu dieťaťa.
- Určité percentá s dohodou, že podiel sa zvýši, keď si dieťa nájde prácu.
- Bez príspevku na bývanie, ale dospelé dieťa platí potraviny, čistiace prostriedky a niektoré účty (napríklad za internet, televíziu a pod.)
- Bez príspevku na bývanie, ale očakáva sa, že dieťa sa bude pravidelne a bez diskusie starať o určité domáce práce alebo úpravy domácnosti.
3. Očakávania
Spoločné bývanie viacerých ľudí - a to bez ohľadu na to, či ide o rodičov a ich dospelé deti alebo spolubývajúcich priateľov - si musí vyjasniť určité „pravidlá hry". Obe strany by pritom mali mať možnosť vyjadriť svoju ideálnu predstavu, ako by vzťahy mali fungovať a na konci by mali dospieť k dohode, ktorá bude konsenzom oboch strán. V tomto bode treba prebrať najčastejšie situácie ako:
- Návštevy: Nemožno očakávať, že dospelé dieťa bude zasa žiť ako tínedžer, ktorý si musí pýtať dovolenie od rodičov, či môžu kamaráti u nich prespať, no na druhej strane by spoločná domácnosť nemala vyzerať ako večne otvorený hostel, keď mama nevie, či môže zo spálne vyjsť v nočnej košeli bez toho, aby si ju obzerali cudzí ľudia. Je preto vhodné otvorene hovoriť o tom, aký režim by bol prijateľný aj v zmysle údržby domácnosti a starostlivosti o návštevu.
- Upratovanie: V slovenských domácnostiach je to najčastejšie žena, ktorá sa stará o poriadok v domácnosti (a občas diktátorsky velí, ako má čistota a poriadok vyzerať). Treba si však uvedomiť, že ak dospelé dieťa prispieva na domácnosť, vzťahy medzi oboma stranami nestoja na princípe „kým bývaš pod mojou strechou, bude podľa mojich pravidiel". (Napokon, táto generálska zásada by nemala platiť ani medzi rodičmi a mladšími deťmi.) V otázke upratovania by mali mať obe strany jasno v tom, prečo poriadok udržiavame - aby sme žili v peknom prostredí, aby starší rodičia nezakopávali o porozhadzované veci, aby rodičia na dôchodku nemali celý deň pred očami neporiadok a podobne. Obe strany by pritom mali nájsť mieru, ktorá je pre ne príjemná alebo znesiteľná. Napríklad: rodičia v zásade nemusia riešiť, či ich dospelé dieťa má všetky veci na policiach zrovnané alebo či si odkladá veci na vešiak. Jedinou výnimkou je, ak sa z izby začína šíriť nepríjemný zápach. ;) Naopak, dospelé dieťa by malo mať pochopenie preto, že mama nemá rada riad v dreze - najmä, ak má na starosti varenie. Dobrou pomôckou je urobiť si prehľad o frekvencii domácich prác aj s rozvrhom. Ak bude aspoň zo začiatku zavesený napríklad na chladničke, nestane sa často, že niekto na dohodu zabudne.
- Správanie: Samozrejme, že dospelé deti blížiace sa k tridsiatke majú celkom jasno v tom, že ich rodičia im nemajú čo rozprávať do toho, ako žijú, kedy chodia spať alebo kedy vstávajú.
Ako spolu dobre vychádzať?
Nevhodne zvolené slová dokážu niekedy pôsobiť ako rozbuška a niekedy sa stane, že práve u najbližších si nedávame tak pozor na jazyk, ako by sme to urobili u iných ľudí. A to je možno na škodu. Necitlivé slová totiž dokážu fatálne pokaziť vzťahy a práve medzi rodičmi a deťmi to mrzí najviac. Skúsme teda nepodľahnúť príkladom z politiky a komunikovať spolu s otvoreným srdcom a na úrovni, za ktorú by sme sa jedného dňa nemuseli hanbiť. Ako napríklad sformulovať citlivé záležitosti? Trebárs takto:
- „Mami, aj mňa trápi, že sa mi nedarí nájsť si prácu, ale keď sa ma na to vypytuješ každý deň, frustruje ma to ešte viac a mám menej odvahy a energie ešte viac sa snažiť. Čo keby sme sa na túto tému bavili len raz do týždňa?"
- „Miško, teším sa, že ťa s otcom máme blízko, ale fakt mi prekáža, keď stále nachádzam špinavý riad v umývadle. Mám pocit, že sa mením na umývačku aj toho, čo som vôbec nepoužila. Prosím, rob za sebou poriadok alebo sa dohodnime na tom, že spoločne kúpime umývačku riadu."
- „Mami, oci, v piatok máme s priateľmi veľkú oslavu a potrebujem si pospať.
Keď sa dospelé deti nezdôverujú svojim rodičom: Príčiny a riešenia
Vzťah medzi rodičmi a deťmi je v živote každého človeka zásadný. Ideálne je, keď je harmonický aj v období, keď sú už deti dospelé. Niekedy sa však vytratí úprimnosť a dôvera. Niekedy sa dospelé deti nechcú zdôverovať svojim rodičom a celkove komunikácia je len strohá, chýba v nej úprimnosť a láskavosť. No v blízkych a v zdravých vzťahoch dospelé deti nemajú problém sa zdôveriť svojim rodičom, keď sa im niečo nepodarí alebo nevyjde podľa predstáv. Keď tomu tak nie je, je potrebné hľadať dôvody, kvôli ktorým k tomu mohlo dôjsť.
1. Dieťa sa hanbí
Niekedy sa dospelé deti nezdôveria svojim rodičom, pretože v sebe nesú vnútornú hanbu za problémy, ktoré sa vyskytli v ich živote. Ak majú dospelé deti problémy v manželstve, nenapĺňajúcej práci alebo s problémovým dieťaťom, môže mať pocit, že zlyhalo. Tento pocit zlyhania a hanby potom spôsobí, že sa radšej stiahne, než aby hľadali podporu u tých, ktorí sú ochotní a pripravení, aby mu tieto nepríjemné pocity pomohli prekonať. Deti sa tiež môžu obávať, že ich rodičia si budú o nich myslieť zlé veci a to, že nezvládajú život.
Prečítajte si tiež: Exekúcia výživného
2. Dieťa často dostáva neželané odpovede
Niektoré dospelé deti sa prestanú zdôverovať svojim rodičom po opakovanom vzorci odpovedí, pri ktorých sa cítia ešte horšie, ako keď začali o nejakom probléme rozprávať. Môže k tomu dôjsť tak, že rodič ponúka nevyžiadané rady, keď dieťa potrebuje, aby ho len vypočul, robí si srandu z dospelého dieťaťa, zľahčuje jeho bolesť, podceňuje ho alebo odsudzuje. Čím častejšie sa dospelé dieťa dostáva do týchto situácií, tým je menej je pravdepodobné, že vyhľadá u rodiča podporu alebo jeho rady do života.
3. Rodičia reagujú na problémy svojho dieťaťa precitlivene
Mnohí ľudia často hovoria, že keď sa pokúšajú s rodičmi rozprávať o niečom dôležitom, nepríjemnom a stresujúcom, rodičia zareagujú s takou úzkosťou, že sa na dlhú dobu oni sami dostávajú do stresu alebo depresie. Dospelé dieťa má potom ešte o jednu starosť viac, lebo ho trápi, že rodičia sa dostali do nepohody.
4. Rodičia pristupujú k bolestiam svojho dieťaťa s postrannými úmyslami
Niektorí rodičia odcudzujú svoje dospelé deti tým, že reagujú na ich bolesť radou, ktorá vyhovuje skôr im, než aby riešili potreby dieťaťa. Napríklad dospelé dieťa, rozpráva o tom, že sa cíti nespokojné v práci. Rodičia namiesto toho, aby dieťa poriadne vypočuli alebo povzbudili, sa snažia využiť príležitosť a presmerovať tam, kde ho chceli vidieť pred rokmi, keď mu napríklad radili pri výbere školy či zamestnania a dieťa išlo svojou cestou. Dieťa hneď vycíti tieto úmysly a dôvera sa hneď vytráca. Takýto človek tiež potom hľadá podporu niekde inde.
5. Vzťahu chýba blízkosť, srdečnosť a úprimnosť
Na to, aby sa dospelé dieťa mohlo zdôveriť rodičovi, musí byť dôvera budovaná od narodenia. To znamená, že rodič a dieťa spájajú veci, ako sú spoločné záujmy, rodinné stretnutia, hodnoty a úprimná komunikácia. Keď tieto veci chýbajú, dospelé dieťa sa rodičom pravdepodobne nezdôverí, pretože dôvera sa buduje dlhé roky. Niektorí rodičia sa snažia získať dôveru svojho dieťaťa tým, že ho jednoducho požiadajú, aby sa im viac zdôverilo. Niekedy to dokonca prikazujú, keď vidia, že dieťa nie je šťastné. Nie je to však také jednoduché. Človek nemôže vyžadovať blízkosť nasilu. Blízkosť a dôvera sa budujú dlhodobo. Dospelé deti, ktoré sa začnú zdôverovať svojim rodičom, aby uspokojili ich túžbu po blízkosti, sa však aj naďalej cítia vzdialené a môže v nich rásť odpor k tejto povinnosti. Zdôverovanie berú ako príťaž a nemá pre nich žiadny význam.
Ako by mali postupovať rodičia?
Rodičia, ktorí chcú, aby sa im dieťa dôverovalo a dokázalo sa im zveriť, môžu urobiť niekoľko vecí. Môžu napríklad použiť vetu: : „Chcem byť pre teba zdrojom podpory, keď si rozrušený/á alebo v strese. Ako to môžem najlepšie urobiť?" A potom už len aktívne počúvajú. No a práve toto môže byť pre niektorých tá najťažšia vec. Ak dospelé dieťa povie presne, prečo sa nedokáže zdôveriť a čo ho v skutočnosti trápi, rodičia majú príležitosť si to uvedomiť a ak majú záujem, môžu to zmeniť. Ak chcú nastúpiť na novú cestu, môžu sa navzájom dohodnúť na uričtých pravidlách, ako budovať bližší vzťah.
Prečítajte si tiež: Cesta modlitby pre dospelé deti so závislosťou
Čo môžu robiť rodičia, aby sa ich vzťah s dospelým dieťaťom zlepšil?
Je dôležité, aby ste zostali pokojní, keď cítite, že dieťa sa začína odsudzovať. Konanie na základe vyhrotených emócií nedokáže vyriešiť vzniknutú situáciu. Z tohto dôvodu je dôležité nepodľahnúť impulzívnemu správaniu pod vplyvom negatívnych emócií. Podstata spočíva v tom, že začnete skúmať, čo vlastne spôsobilo, že sa vzťahy pokazili. Emócie tvoria základ kvality nášho života a radosti zo vzťahov. Ak ste ignorovali alebo nerešpektovali úlohu emócií vo svojom živote, je čas zmeniť tento postoj. Naučte sa prijať a tolerovať každý pocit, ktorý môžete mať. Keď sa vaše dieťa v určitom období života od vás vzdialilo, nemôžete zostávať úplne sami. Vyhľadávajte spoločnosť ľudí, ktorí vás akceptujú, chápu a milujú. Ak sa cítite čoraz horšie, nájdite si súcitného poradcu, ktorý vám pomôže pochopiť vašu históriu a súčasné skúsenosti. Urobte všetko pre to, aby ste čo najskôr začali hľadať príčiny vzniknutej situácie. Vzdelávajte sa v tejto oblasti, pracujte na svojom osobnom raste.
Čo môžu robiť dospelé deti, aby sa ich vzťah s rodičmi zlepšil?
Každý človek počas života prežíva chvíle, keď v sebe cíti nejakú krivdu, bolesť, nespravodlivosť, vnútorné zranenie. Má chuť rodičom všeličo vyčítať, že to mohli urobiť úplne ináč. Možno máte pocit, že vás zradili alebo urobili niečo, čo poškodilo váš život. V takejto chvíli je dôležité pochopiť fakt, že vás vychovávali tak, ako v danej chvíli vedeli. Oni to v určitom období svojho života ináč nevedeli. Robili, čo mohli a čo v tej dobe považovali za správne a to najlepšie pre vás. Možno jednali aj sebecky, ale oni si v tom období života pravdepodobne neuvedomovali. Každý človek sa vyvíja celý život a nikto nie je dokonalý. Možno ešte neboli zrelí na rodičovstvo a musíte si uvedomiť aj to, že pred pár rokmi nebolo k dispozícii toľko informácií o rodičovstve ako v tejto dobe. Pomôže vám fakt, keď si pomyslíte, že nič z toho, z čoho máte pocit, že vám ublížilo, nerobili zámerne. Oni vás skutočne nevedeli vychovávať ináč. Nemali k dispozícii informácie, financie a schopnosti, ktoré ste pravdepodobne od nich očakávali. Vy by ste to urobili určite ináč. Oni to však urobili tak, ako to vtedy považovali za najsprávnejšie. Uvedomenie tejto skutočnosti pomáha odblokovať rôzne traumy z detstva a ponúka nový pohľad na rodičov.
Toxickí rodičia a ich vplyv na dospelé deti
Vzťah s rodičmi by mal byť zdrojom lásky, podpory a bezpečia. Bohužiaľ, niekedy sa stane, že rodičia majú toxické správanie, ktoré negatívne ovplyvňuje sebavedomie, sebaúctu a celkovú pohodu dieťaťa. Toxickí rodičia často kontrolujú životy svojich detí, kritizujú ich, zľahčujú ich problémy a neposkytujú im dostatočnú podporu a empatiu. Dôsledkom je, že deti sa cítia nedostatočné a neschopné, čo vedie k strate sebavedomia a sebaúcty.
Ako sa vyrovnať s prítomnosťou toxických rodičov v živote?
Prvým krokom je uvedomenie si, že správanie rodičov je toxické a že nie je vašou vinou. Ďalším krokom je stanovenie si jasných hraníc a držať sa ich. Naučte sa povedať "nie" a chrániť svoj vlastný priestor a čas. V prípade potreby vyhľadajte pomoc terapeutov alebo podporných skupín.
Dôležité je tiež odpustiť svojim rodičom, nie pre nich, ale pre seba. Odpustenie neznamená, že schvaľujete ich správanie, ale že sa oslobodzujete od negatívnych emócií, ktoré vás viažu k minulosti. Pamätajte, že aj keď máte toxických rodičov, stále máte právo na šťastný a zdravý život.
Kedy zvážiť prerušenie vzťahov s toxickými rodičmi?
Rozhodnutie prerušiť vzťahy s toxickými rodičmi je náročný krok, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie. Urobte tak len vtedy, ak ste vyčerpali všetky ostatné možnosti a ak vzťah s rodičmi spôsobuje viac škody než úžitku. Prerušenie vzťahov môže byť bolestivé, ale niekedy je to jediný spôsob, ako chrániť svoje psychické zdravie.
Ak sa rozhodnete prerušiť vzťahy, pripravte sa na reakcie vášho okolia a reči ľudí. Pamätajte, že robíte to pre seba a pre svoje dobro. Venujte sa sebe a pracujte na svojom uzdravení. Zamerajte sa na budovanie zdravých vzťahov s ľuďmi, ktorí vás podporujú a milujú.
Právne aspekty: Kedy môže rodič vyhodiť dieťa z domu?
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú upravené aj právnymi predpismi. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú aj dobré mravy. Dieťa by si malo vážiť svojich rodičov, pokiaľ sa o nich starajú a vytvárajú im domov. Nikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu (domácnosti). Pokiaľ sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť. To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho či je dieťa schopné samé sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ Vaše dieťa má schopnosti a možnosti sa samé o seba postarať, potom ho môžte "vyhodiť" z domu. Pokiaľ si dieťa myslí, že na to nemáte právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samé živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k Vám.
V prípade, že dieťa má v nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt a nie je ani podielovým spoluvlastníkom domu, potom mu treba zrušiť trvalý pobyt na obecnom úrade. Súhlas syna na zrušenie jeho trvalého pobytu nepotrebujete. Súčasne synovi oznámte, aby sa do určitej vami stanovenej lehoty odsťahoval /nájom/ a keď tak neučiní, budete musieť podať na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
Ak je dieťa vlastníkom 1/3 podielu a chcete sa ho z nehnuteľnosti zbaviť, budete musieť najprv tento podiel od neho odkúpiť. Kým má podiel na dome, má právo ho užívať. Kým je spoluvlastníkom, jedinú možnosť obrany pripúšťa Občiansky zákonník pre prípad, že by Vás ohrozoval fyzicky alebo psychicky. V takom prípade sa môžete domáhať, aby bol vylúčený z užívania nehnuteľnosti.