Článok sa zameriava na históriu a význam spoločnosti Váhostav v kontexte budovania a rozvoja infraštruktúry na Slovensku, s dôrazom na budovu materskej školy Kolačno.
Úvod
Váhostav, národný podnik, zohral kľúčovú úlohu pri výstavbe vodných diel a priemyselných stavieb na Slovensku v povojnových rokoch. Jeho činnosť sa dotkla mnohých oblastí života a prispela k modernizácii krajiny. Hoci sa primárne zameriaval na rozsiahle projekty, jeho prínos bol citeľný aj v menších obciach, akou je Kolačno.
Vznik a rozdelenie pôsobnosti HYDROSTAVu
V povojnových rokoch padlo rozhodnutie o využití hydroenergetického potenciálu slovenských riek. Výstavbou vodných diel bol poverený národný podnik HYDROSTAV. Okolo roku 1954 prebiehala výstavba na Oravskej priehrade, v Nosiciach, Kostolnej, Hornej Strede, Novom Meste nad Váhom a na ďalších miestach. Každoročne narastal objem prác, ktoré bolo čoraz zložitejšie zodpovedne riadiť z jedného miesta. Z tohto dôvodu sa rozhodlo o rozdelení pôsobnosti. HYDROSTAV mal realizovať stavby od Vodnej nádrže Nosice po prúde rieky Váh a opačným smerom, proti prúdu rieky Váh, mal stavby realizovať novovzniknutý národný podnik VÁHOSTAV. Formálny akt vzniku podniku sa realizoval zriaďovacou listinou Povereníctva výstavby zo dňa 1. júla 1954 a za jeho sídlo zvolili Žilinu. Personálny základ nového podniku tvorila časť kapacít z Trate družby. V roku 1954 mal podnik 2 334 zamestnancov. S nárastom prác bolo nevyhnutné doplňovať ľudí na všetkých postoch. Aj preto krátko po svojom vzniku podnik zriadil v roku 1960 vlastné učilište v Žiline, kde vzdelával svojich budúcich zamestnancov.
Začiatky a rozvoj VÁHOSTAVu
VÁHOSTAV v čase svojho vzniku nemal dostatočný počet techniky, pri zemných prácach musel zvládnuť prechod z koľajovej dopravy na dopravu bezkoľajovú, ktorú však nevlastnil. Musel kooperovať so Stavebnou dopravou Žilina a s ČSAD. Chýbali mu základné výrobné prostriedky. Situácia sa významne zmenila začiatkom šesťdesiatych rokov, keď práve v súvislosti s rozšírením strojového parku podnik v rokoch 1960 - 1965 zriadil centrálne dielne v Hornom Hričove. VÁHOSTAV prevzal dokončenie Oravskej priehrady, rozostavané Vodné dielo Krpeľany a pripravovanú hydroelektráreň Sučany. K posledným dvom menovaným vodným dielam pribudla aj hydrocentrála Lipovec. Po vzájomnom prepojení kanálmi tvoria všetky tri stupne Hornovážsku kaskádu. Čas výstavby 1953 až 1961 predstavoval skrátenie o 664 dní oproti dohodnutej lehote. V súvislosti s oneskorením začiatku budovania Strednovážskej kaskády a s neujasnenou vodohospodárskou politikou vlády bol VÁHOSTAV nútený zabezpečiť prácu pre svojich ľudí (začiatkom roku 1958 mal 3 212 zamestnancov) aj mimo vodohospodárskych stavieb, a to v segmente priemyselných stavieb. Začína realizovať v subdodávke pre Vítkovické stavby výstavbu Koksovej batérie v Ostrave-Kunčiciach (1958 - 1959). Nadobudnuté skúsenosti využíva pri realizácii ďalších priemyselných areálov a stavieb ako Výrobňa rúd Rudňany (1959 - 1963), Trysková tkáčovňa v Ružomberku, VII. Obr. Po roku 1958 podnik pokračoval vo výstavbe vodných diel. Zrealizoval Strednovážsku kaskádu, ktorú tvorili tri energetické stupne: Hričov - Mikšová - Považská Bystrica. Na dosiahnutie presnosti sklonu svahu bol v podniku vyvinutý svahovací stroj, ktorý činnosť zmechanizoval. Štrkodrvu na svahoch rozhŕňal ďalší stroj Dingler. Betónové dno kanála bolo položené finišérmi a rigolstrojom vlastnej konštrukcie. Zrealizovali sa zemné práce v množstve 15,5 milióna m3, betonáže 0,52 milióna m3 a opevňovacie práce z kameňa v množstve 0,315 milióna m3.
Rozšírenie aktivít a budovanie infraštruktúry
V druhom desaťročí VÁHOSTAV pokračoval v budovaní veľkých vodných stavieb a priemyselných areálov, pribudli realizácie protipovodňovej ochrany a úpravy tokov, dopravnej infraštruktúry a v neposlednom rade aj vlastné podnikové investície. V čase dobudovávania kaskád na Váhu sa na úrovni štátneho plánu prehodnotila výstavba priehrad, čím sa spomalila príprava vodných diel (napr. Vodné dielo Liptovská Mara). Preto sa výrobné kapacity podniku presunuli na východ našej krajiny, kde VÁHOSTAV vybudoval vodné diela na rieke Ondava (Domaša, 1962 - 1967) a na rieke Hornád (Ružín, 1962 - 1973). Dokončil tiež Vodné dielo Mikšová II a na vodárenské účely vybudoval v rokoch 1968 - 1973 Vodárenskú nádrž Klenovec. Podnik zároveň pokračoval vo výstavbe priemyselných areálov. V rokoch 1964 - 1967 prebiehala I. etapa a v rokoch 1970 - 1973 II. etapa výstavby v Teplárni Žilina, ktorá dodávala tepelnú energiu priemyselným závodom, sídliskám Hliny a Vlčince a verejným budovám v meste Žilina. V nadväznosti na výstavbu teplárne sa v Žiline budovali aj rozvody tepla - parovody. V rámci rekonštrukcie závodu Severoslovenských celulózok a papierní v Žiline sa v rokoch 1964 - 1966 realizovala stavba bieliarne sulfitovej celulózy. V roku 1964 sa začala v rámci dostavby Severoslovenských celulózok a papierní v Ružomberku stavba objektu Kŕmne bielkoviny, ktorá bola ukončená v roku 1967. V tom istom roku začal podnik budovať pre tohto investora aj čistiareň odpadových vôd. Výstavbou sa odstránilo znečisťovanie vody vo Váhu a získala sa tepelná a elektrická energia pre potrebu závodu. V rokoch 1966 - 1967 prebiehala výstavba v závode Tatra v Čadci určenom na výrobu náhradných dielcov pre osobné aj nákladné autá Tatra. Rozširovanie závodu Kinex Bytča sa realizovalo v rokoch 1966 - 1973. V rokoch 1970 - 1973 prebiehala rekonštrukcia a výstavba nových výrobných priestorov závodu Slovena Rajec, ktorá slúžila na zväčšenie kapacity výroby, a v rokoch 1970 - 1974 v Slovene Čadca.
Prečítajte si tiež: Materské školy budúcnosti
Prínos VÁHOSTAVu pri protipovodňových opatreniach
Rozsiahla povodeň v júni 1965 v povodí Dunaja a dolného Váhu zaplavila 46 obcí, 94 000 ha pôdy, zničila 4 000 a poškodila vyše 6 000 domov, 250 km ciest, 70 km železníc a vynútila si evakuáciu takmer 54-tisíc ľudí. Štát rozhodol o investičnom programe rekonštrukčných prác v týchto povodiach. VÁHOSTAV nestál bokom. V rokoch 1965 - 1970 realizoval rekonštrukciu ľavostrannej ochrannej hrádze Dunaja v úseku Komárno - Štúrovo v dĺžke približne 29 km, ktorá zahŕňala práce na zvýšení koruny hrádze, úprave jej priečneho profilu a zlepšení stability podložia, s objemom vykonaných zemných prác 2,5 milióna m3. Súbežne realizoval v rokoch 1966 - 1971 rekonštrukciu ľavostrannej ochrannej hrádze Váhu v úseku Komárno - Zemné v dĺžke približne 27 km, kde objem vykonaných zemných prác dosiahol takmer 2 milióny m3. V roku 1965 sa tiež v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov pretrhla hrádza na skládke popolčekov v tepelnej elektrárni Nováky, kde sa zadržiavaný popolček dostal do rieky Nitra a vytvoril nánosy až po jej dolný tok. Toto spôsobilo zmenšenie prietokového profilu rieky a záplavy, ktoré popolčekom znehodnocovali aj úrodnú pôdu v jej okolí. Generálny dodávateľ VÁHOSTAV spolu so svojimi minoritnými subdodávateľmi v rokoch 1966 - 1969 zrealizoval reguláciu toku a ochranné hrádze na storočnú vodu od Preselian až po Úľany, s celkovým objemom zemných prác 2,545 milióna m3. Následne pokračoval vo výstavbe hate pri Preseľanoch (1969 - 1972). Na Záhorí v rámci melioračných prác pri odvodnení pozemkov v oblasti Lakšár - Porec v rokoch 1967 - 1969 VÁHOSTAV ako prvý v republike realizoval práce s unikátnym strojom DRAINOMAT, ktorý neotvára ryhu, ale zeminu len reže a nadľahčuje, pričom súčasne kladie plastové drenážne rúrky do profilu 8 cm. Účelom závlah v oblasti medzi obcami Sekule a Malé Leváre v rokoch 1968 - 1971 bolo zvýšiť intenzitu poľnohospodárskej výroby na pozemkoch na ploche 2 350 ha, čo sa dosiahlo výstavbou sústavy zavodňovacích kanálov a rúrovým rozvodom prečerpávanej vody v celkovej dĺžke 94,8 km.
Ďalšie inžinierske stavby a rozvoj infraštruktúry
VÁHOSTAV realizoval aj iné inžinierske stavby. Ako generálny dodávateľ stavebných prác na stavebnom úseku č. 3 v km 45,00 až 57,00 (Maťovce - Haniska) v katastrálnych územiach obcí Čelovce, Egreš a Slivník realizoval v rokoch 1964 až 1966 práce na širokorozchodnej trati. V rokoch 1967 - 1971 VÁHOSTAV zrealizoval rozšírenie kanalizačnej siete a výstavbu ČOV v Trenčíne. Pri výstavbe monolitických stôk s celkovou dĺžkou 2,8 km a železobetónových stôk s celkovou dĺžkou 17 km sa s úspechom použilo nafukovacie debnenie potrebných profilov. Na Bôriku v Žiline podnik vybudoval vlastné odborné učilište, ktoré bolo odovzdané do užívania v roku 1968. Školský objekt pozostával z 8 učební a šatní, hygienických zariadení a kabinetov. Súčasťou areálu bola aj telocvičňa s plochou 1 310 m2, kuchyňa s jedálňou s kapacitou 500 hlavných jedál a internát s kapacitou 240 postelí. V roku 1964 podnik začína s výstavbou vlastnej prevádzkovej budovy na Hlinskej ulici v Žiline, ktorú dokončil v roku 1972. Na ubytovanie pracovníkov zo stavieb v Žiline a okolí bola v rokoch 1964 - 1968 vybudovaná ubytovňa Stavbár s kapacitou 510 lôžok. V rámci zariadenia staveniska sa postavili ubytovacie objekty pre zamestnancov. Na Vodnom diele Liptovská Mara boli vo Vlachoch postavené tri montované ubytovne, v Liptovskom Mikuláši dve ubytovne pre 350 ľudí, v Čadci pre 120 ľudí, v Nových Zámkoch pre 160 ľudí. Na rekreačné účely zamestnancov VÁHOSTAV postavil chatu vo Vrátnej s kapacitou 33 ľudí, v Liptovskom Jáne (8 lôžok), v Marčeku (10 lôžok), na Malinom Brde (11 lôžok) a v Patinciach (9 lôžok). V priebehu rokov 1965 - 1968 sa na účely dobudovania materiálno-technickej základne na výrobu atypických prefabrikátov postavila PREFA v Hornom Hričove. V čase 20-ročnej existencie podniku má VÁHOSTAV vlastnú výrobňu prefabrikátov, vlastnú projekciu, vlastné stroje a dielne, vlastné učilište a prevádzkovú budovu. Od roku 1958 má vlastnú vývojovú základňu a v roku 1959 založil oddelenie technicko-ekonomických informácií. Ku koncu roku 1974 vlastní odbornú knižnicu s viac ako 7 000 zväzkami, zbierku noriem a rešerší, odborné domáce a zahraničné časopisy. Každoročne organizuje zimné aj letné športové hry, má vlastný zamestnanecký tanečný súbor a vydáva závodný časopis VÁHOSTAV.
VÁHOSTAV a výstavba Vodného diela Liptovská Mara
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa mohol podnik v pozícii generálneho dodávateľa naplno sústrediť na výstavbu svojej zatiaľ najväčšej stavby - Vodného diela Liptovská Mara. Sústava pozostáva z dvoch častí, z priehrady Liptovská Mara a vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Vodná elektráreň má dve Kaplanove a dve reverzibilné turbíny. Reverzibilnými agregátmi sa prečerpáva voda z vyrovnávacej nádrže Bešeňová späť do hlavnej nádrže a v čase špičky tieto stroje pracujú ako turbíny. V rámci vyvolaných investícií sa zrealizovali aj preložky kľúčových komunikácií. V trasovaní budúcej diaľnice D1 to bola štátna cesta I. triedy č. 18 v úseku Liptovský Michal - Liptovský Mikuláš s dĺžkou 13,012 km, vybudovaná vrátane napojení na miestne komunikácie. Po rozhodnutí o výstavbe diaľnice D1 sa zrealizovala nová preložka štátnej cesty I. triedy č. 18 v úseku Ivachnová - Liptovský Mikuláš kategórie S 9,5/60 v celkovej dĺžke 14,332 km. Jej výstavba umožnila dokončenie spomenutého diaľničného úseku, kde bolo dovtedy nevyhnutné v rámci postupu výstavby presúvať dopravu z jedného jazdného pruhu na druhý. Ďalšia významná preložka vedie po pravej strane nádrže Liptovská Mara - cesta č. 4206 z Liptovského Mikuláša do Bešeňovej s celkovou dĺžkou 17,55 km.
Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh
Po ukončení stavieb na východe Slovenska sa uvoľnené výrobné kapacity podniku od roku 1974 presúvajú na výstavbu Prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh situovanej v údolí rovnomenného toku nad obcou Kráľova Lehota pri Liptovskom Hrádku. Aj túto stavbu podnik realizuje v pozícii generálneho dodávateľa. S inštalovaným výkonom 665 MW išlo v čase jej vzniku o najväčšiu vodnú elektráreň vo vtedajšom Československu. Výroba elektrickej energie a zabezpečenie špičkového výkonu sú založené na spracovaní akumulovanej vody v hornej nádrži, získanej prečerpávaním z dolnej akumulačnej nádrže.
Ďalšie aktivity VÁHOSTAVu: Vodovody a ČOV
Okrem veľkých vodných diel podnik budoval v treťom desaťročí svojho pôsobenia aj iné vodohospodárske stavby - skupinové vodovody a čistiarne odpadových vôd (ČOV). Postavil ČOV v Ružomberku v časti Hrboltová, ktorá sa vďaka objemu mechanicko-biologického čistenia odpadových vôd a likvidácii vzniknutých kalov spaľovaním (92 % prečistenie odpadových vôd z dvoch závodov na spracovanie celulózy a papiera plus odpadové vody z mesta Ružomberok) v tom čase zaradila medzi najväčšie čistiarne odpadových vôd na Slovensku. S výstavbou spoločnej ČOV pre mesto Žilina a okolie v Dolnom Hričove sa začalo v roku 1978. VÁHOSTAV zabezpečoval výstavbu kmeňových stôk - zberač priemyselných odpadových vôd od Chemicelulózy do Strážova a kmeňovú stoku medzi existujúcou ČOV v Hornom Hričove a spoločnou ČOV v celkovej dĺžke 9,5 km. ČOV v Spišskej Novej Vsi pre 60 000 obyvateľov dodal VÁHOSTAV „na kľúč“ vrátane projektovej dokumentácie, dodávky a montáže technologickej časti a kanalizačnej siete. V roku 1974 začal podnik budovať skupinový vodovod Nová Bystrica - Čadca - Žilina, ktorý po dokončení zásoboval 36 obcí v okrese Čadca, 14 obcí v okrese Žilina vrátane mesta Žilina, t. j. spolu 273-tisíc obyvateľov žilinsko-kysuckého regiónu. Výstavbu vyrovnávacej nádrže Tvrdošín na rieke Orava, ktorá slúži počas špičkovej prevádzky vodnej elektrárne Orava, podnik ukončil v roku 1979. Jej súčasťou bola aj vodná elektráreň s troma Kaplanovými turbínami.
Prečítajte si tiež: Informácie o novej škôlke v Trebaticiach
Priemyselné stavby a aktivity v Česku
VÁHOSTAV aj naďalej pokračoval vo výstavbe priemyselných objektov. K najväčším priemyselným stavbám v rokoch 1978 - 1983 patril Celulózovo-papierenský kombinát v Ružomberku realizovaný v kooperácii so zahraničným partnerom. S prestavbou závodu Chemicelulóza Žilina sa začalo v roku 1973. Bola rozdelená do troch etáp. Výroba hygienických papierov, manipulácia so surovinami a hotovými výrobkami bola súčasťou monobloku pozostávajúceho z výrobného dvojpodlažného objektu, skladu surovín, skladu hotových výrobkov a dvoch sociálno-prevádzkových prístavkov. Do prevádzky bol uvedený v roku 1983. V roku 1975 sa v rámci tretej etapy dostavby Závodu na výrobu ferozliatín v Širokej nad Oravou dokončila výrobná hala aj rozsiahly vlečkový systém so železničnou stanicou v Medzibrodí a boli inštalované dve elektrické pece na výrobu ferosilícia. V Česku VÁHOSTAV zrealizoval v rámci výstavby sídliska Černý most II v Prahe prístupovú mestskú komunikáciu, čistiacu dažďovú zdrž, dažďový výpust do potoka Rokytka, úpravu potokov na zachytenie dažďových vôd a splaškový zberač H zo sídliska až po jeho napojenie na kmeňový zberač F. V tomto období podnik vybudoval aj ďalšie stavby občianskej vybavenosti ako teplárne, pekárne, mliekarne, stavby pre mäsopriemysel alebo obilné silá. Postupne pribúdali veľké viacročné stavby, ale aj stavby menšieho rozsahu s realizáciou po celom Slovensku. Zároveň sa začali používať nové technológie, modernejšia a výkonnejšia technika. Vzrastá význam tec…
Kolačno a jeho dominanty
Dominantou obce Kolačno je zrekonštruovaný rímskokatolícky kostol sv. Jozefa robotníka. Prvá zmienka o fare vo Veľkých Uherciach, teda aj o farnosti Kolačno je z roku 1332. Prvá sakrálna stavba - kaplnka v Kolačne bola vysvätená 19. marca 1912. K nej bola v rokoch 1951 - 1953 pristavená hlavná loď a veža. Dňa 15. júla 1996 bola zriadená v Kolačne farnosť sv. Jozefa robotníka. Prvým správcom farnosti sa stal vdp. ThLic. Ľuboš Sabol. Dňa 23. novembra 1999 bola požehnaná nová farská budova, ktorá bola prestavaná z budovy bývalého obecného úradu. V jubilejnom roku 2000 bol dňa 23. novembra kostol diecéznym biskupom Mons. Rudolfom Balážom slávnostne konsekrovaný, nakoľko pred deviatimi rokmi bol iba požehnaný. Od 15. októbra 2002 je menovaný za farára vo farnosti sv. Jozefa robotníka v Kolačne ThLic. Mgr.
Vplyv VÁHOSTAVu na budovu materskej školy Kolačno
Hoci priame zmienky o účasti VÁHOSTAVu na výstavbe alebo rekonštrukcii budovy materskej školy v Kolačne nie sú v dostupných informáciách explicitne uvedené, je pravdepodobné, že sa podnik podieľal na rozvoji obce Kolačno, či už priamo alebo prostredníctvom subdodávok v rámci rozsiahlych projektov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ