Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je komplexný vývojový stav, ktorý ovplyvňuje spôsob, akým jedinci vnímajú svet a interagujú s ním. Charakterizuje ho široká škála prejavov, najčastejšie sa spája s ťažkosťami v oblasti komunikácie a sociálnej interakcie, ako aj s opakujúcim sa správaním a záujmami. Je dôležité si uvedomiť, že autizmus je spektrum, čo znamená, že každý človek s autizmom ho prežíva individuálne a odlišne.
Čo je autizmus?
Autizmus je vrodená porucha vývinu, ktorá zasahuje celú osobnosť človeka a ovplyvňuje spôsob, akým ľudia s autizmom komunikujú, kontaktujú sa s ostatnými, učia sa a správajú. Je to celoživotná porucha, ktorá sa prejavuje rôznymi spôsobmi a v rôznej miere závažnosti.
Poruchy autistického spektra (PAS)
Poruchy autistického spektra (PAS) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch. Patria sem:
- Detský autizmus: Prejavuje sa zvyčajne pred tretím rokom života a zahŕňa problémy v sociálnych vzťahoch, komunikácii a stereotypne sa opakujúcom správaní.
- Atypický autizmus: Môže sa prejaviť až po treťom roku života a dieťa nemusí mať ťažkosti vo všetkých troch oblastiach typických pre detský autizmus.
- Aspergerov syndróm: Intelekt je v norme, ale je znížená sociálna reciprocita (vzájomnosť), objavuje sa repetitívny spôsob správania, v reči je prítomná špecifická melodickosť a problém môže byť v chápaní preneseného významu slov.
- Rettov syndróm: Väčšinou postihuje dievčatá a prejavuje sa po druhom roku života postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky, komunikačných a sociálnych zručností, pričom sa vyvíja mentálna retardácia.
- Detská dezintegratívna porucha: Vývoj dieťaťa je do dvoch rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu, ktoré sa vyskytnú v priebehu niekoľkých mesiacov.
Príznaky autizmu u detí
Príznaky autizmu sa u detí zvyčajne začnú prejavovať okolo druhého roku života, pričom v ideálnom prípade by mal byť diagnostikovaný do 36. mesiaca. Je však dôležité si uvedomiť, že ide len o priemerný údaj a konkrétny vek sa môže líšiť. Najnovšie výskumy hovoria, že prvé príznaky porúch autistického spektra môžu byť badateľné už u bábätiek.
Tri hlavné deficitné oblasti vývoja (Autistická triáda)
- Sociálna interakcia: Ťažkosti s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov, nerozumenie sociálnym signálom, neschopnosť vcítiť sa do pocitov druhých.
- Komunikácia: Oneskorený vývin reči, problémy s porozumením reči, echolálie (opakovanie slov a fráz), ťažkosti s neverbálnou komunikáciou (očný kontakt, gestá, mimika).
- Predstavivosť: Obmedzené záujmy a aktivity, stereotypné správanie, ťažkosti s hrou "na niečo", rigidné myslenie.
Ďalšie možné prejavy autizmu
- Správanie:
- Opakované pohyby telom (mávanie rukami, točenie sa, kývanie).
- Opakované pohyby s predmetmi (krútenie koliesok, vypínanie a zapínanie svetla).
- Potreba nemennej rutiny a odpor voči zmenám.
- Nadmerná alebo nedostatočná citlivosť na zmyslové podnety (zvuky, svetlá, vône, dotyk).
- Problémy so stravovaním (vyberavosť, fixácia na určité jedlá).
- Problémy so spánkom (insomnia, nočné desy).
- Komunikácia:
- Nezvyčajný tón, rytmus alebo výška reči.
- Problémy s porozumením príkazom, ktoré sa skladajú z dvoch a viac častí.
- Hovorenie o sebe v tretej osobe.
- Ignorovanie známych hlasov či svojho mena.
- Nenapodobňovanie správania a výrazov dospelých.
- Sociálna interakcia:
- Neodpovedanie na dotyk a nevyvolávanie dotyku.
- Nepreukazovanie empatie voči druhým ľuďom.
- Uzavretosť, hranie sa samostatne a nezapájanie sa do hry s deťmi.
- Neschopnosť nájsť si priateľov.
- Nesprávne držanie tela.
- Senzorické problémy:
- Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine
- Nereaguje na dotyky
- Nenapodobňuje výrazy tváre
- Necíti empatiu
Skoré varovné príznaky podľa veku dieťaťa
- 9 mesiacov: Nevšimli ste si, žeby dieťatko reagovalo úsmevom, výrazom radosti v tvári, alebo sa usmieva veľmi zriedkavo. Do komunikácie s vami sa nezapája nijako alebo len minimálne. Nereaguje, keď naňho hocijako voláte, nereaguje na privolanie pozornosti, nevyjadruje strach, smútok, prekvapenie, hnev, radosť.
- 12 mesiacov: Dieťa reaguje veľmi nečakane na nové tváre (nevšíma si ich, alebo je vydesené), zriedkavo sa usmieva v rôznych radostných sociálnych situáciách. Neudržiava s vami žiadny očný kontakt, alebo len veľmi málo. Nesleduje objekt, ktorý mu ukazujete, očami, má ťažkosti s reagovaním na svoje meno. Nereaguje alebo len veľmi málo na hlasné zvuky, neobráti sa, aby ho lokalizoval. Alebo na niektoré bežné zvuky reaguje neprimerane, nadmerne. Nemá záujem o interaktívnu hru, bľaboce veľmi málo alebo vôbec, nesnaží sa imitovať slová, zvuky, gestá - nemáva na ostatných, neukazuje prstom na objekty, ktoré ho zaujali. Neimituje vaše správanie ani správanie iných ľudí. Nemá rado dotyky, bozky, objatia. Robí isté opakujúce sa pohyby rúk, prstov. Nesnaží sa postaviť, štvornožkovať, stáť…
- 24 mesiacov: Dieťa chodí po špičkách, prstoch, prejavuje intenzívny záujem o určité povrchy, objekty, materiály, opakuje isté aktivity, napríklad skupinkuje objekty, zaraďuje ich do línií. Nesnaží sa zaujať vašu pozornosť, nesnaží sa nadväzovať kontakt s inými deťmi, nezdieľa s vami svoje aktivity. Má limitované gestá a imitovaciu schopnosť, nie je schopné nasledovať jednoduché verbálne inštrukcie. Hovorí málo alebo vôbec. Nereagujú - neregistrujú, ak niekto v ich okolí plače, je nahnevaný, teší sa. Alebo si do roka vyvinulo isté jazykové schopnosti a teraz ich stratilo. Vyzerá byť hluché, pretože nereaguje, ak naňho voláte. Vyhýba sa očnému kontaktu. Často sa v noci budí, slabo spinká, prežíva prvé záchvaty, neukazuje prstom na veci, považujete ho za zlého jedáka.
- 36 mesiacov: Dieťa stále málo rozpráva (nevyužíva samo od seba 2 a viacslovné spojenia primerane situácii) a veľmi nezvyčajne - používa a opakuje isté frázy, slová alebo celé pasáže z čítaných kníh alebo rozprávok neprimerane situácii či rozhovoru, nenasleduje konverzáciu otázka-odpoveď, počas nej sa odvráti, akoby ste neexistovali. Môže byť extrémne citlivé alebo akoby ich vôbec neregistrovalo - na zvuky, vône, chute, svetlo, iné podnety ako chlad, teplo, smäd, bolesť. Nezaujíma sa o interaktívnu hru ani o iné deti, ktoré akoby neregistrovalo. Naopak fixuje sa na isté aktivity, rutinné činnosti, zvyklosti napr. pred spánkom, jedlom atď. Stále nenasleduje vaše jednoduché verbálne inštrukcie. Nevie sa imaginatívne hrať - na lekára, vodiča, pilota, hrdinu, princa, učiteľa… Nespieva, netancuje, nehrá sa s vami.
Príčiny vzniku autizmu
Presné príčiny vzniku autizmu u detí doposiaľ nie sú úplne pochopené. Výskum však naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. Autizmus je najpravdepodobnejšie spôsobený kombináciou genetickej predispozície a vplyvov prostredia.
Prečítajte si tiež: Stratégie na zmiernenie strachu z pôrodu
Genetické faktory
Výskumy hovoria, že autizmus je dedičný v rodinách. Ak rodič nesie jednu alebo viac mutácií génov spojených s autizmom, môže sa tak takýto gén dostať k dieťaťu, aj keď sám rodič autizmus nemá.
Environmentálne faktory
Určité vplyvy prostredia môžu zvyšovať alebo znižovať riziko autizmu u ľudí, ktorí naň majú genetickú predispozíciu. Medzi rizikové faktory patria:
- Užívanie určitých liekov v tehotenstve.
- Tehotenstvo a pôrodné komplikácie (napr. nedonosenosť pred 26. týždňom).
Očkovanie a autizmus
Očkovanie autizmus nespôsobuje. Rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra.
Diagnostika autizmu
Ak spozorujete odchýlky vo vývoji alebo niektorý z vyššie spomenutých symptómov, obráťte sa na svojho pediatra. So stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu.
Diagnostika autizmu sa robí pomocou kontrolného zoznamu kritérií (problémy v komunikácii, opakujúce sa správanie). Posudzuje sa tiež závažnosť symptómov autizmu. Stupnica závažnosti odráža to, koľko podpory človek potrebuje pre každodenné fungovanie.
Prečítajte si tiež: Tešte sa na príchod dieťatka
Diagnostické metódy
- Pedopsychiatrické vyšetrenie: Vyšetrenie vykonáva detský psychiater.
- Psychologické diagnostické vyšetrenie: Prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh a rozhovoru.
- Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie: Zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces.
Liečba a intervencia
Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov.
Možnosti intervencie
- Behaviorálna terapia: Zameraná na učenie nových zručností a redukciu problémového správania.
- Logopedická terapia: Zameraná na zlepšenie komunikačných zručností.
- Ergoterapia: Zameraná na rozvoj jemnej motoriky a sebaobslužných zručností.
- Senzorická integračná terapia: Zameraná na zlepšenie spracovania zmyslových podnetov.
- Sociálny tréning: Zameraný na učenie sociálnych zručností.
Dôležitosť včasnej intervencie
Vhodné je dieťa diagnostikovať už pri prvých náznakoch, aby bolo možné včas podchytiť počiatočné prejavy autizmu a venovať im náležitú pozornosť takým spôsobom, aby to bolo pre dieťa čo najmenej frustrujúce. Kľúčová je včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapie.
Život s autizmom
Pre ľudí trpiacich autizmom je autizmus zásadným aspektom ich identity. Je dôležité si uvedomiť, že autizmus nie je niečo, čo treba "vyliečiť", ale skôr pochopiť a podporovať.
Svetový deň povedomia o autizme
Každý rok si 2. apríla pripomíname Deň svetového povedomia o autizme.
Slávne osobnosti s autizmom
V histórii poznáme množstvo slávnych osobností, ktorí trpeli poruchou autistického spektra, napríklad Vernon Smith, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.
Prečítajte si tiež: Prekonávanie strachu z druhého dieťaťa