Celiakia je autoimunitné ochorenie, ktoré si vyžaduje celoživotnú pozornosť, najmä ak žena plánuje tehotenstvo. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na celiakiu, jej vplyv na tehotenstvo a kroky, ktoré je potrebné podniknúť po diagnostikovaní tohto ochorenia.
Čo je celiakia?
Celiakia je závažné autoimunitné ochorenie tenkého čreva spôsobené prítomnosťou gliadínu (lepku) v strave. Gliadín vyvoláva na sliznici tenkého čreva ľudí s celiakiou zápalovú reakciu. Zápal spôsobuje poškodenie a vyhladenie klkov tenkého čreva, čím sa zhoršuje vstrebávanie živín. Pri celiakii imunitný systém reaguje na lepok, bielkovinu nachádzajúcu sa v obilninách ako pšenica, jačmeň a raž. Táto reakcia spôsobuje poškodenie sliznice tenkého čreva, konkrétne črevných klkov, ktoré sú zodpovedné za vstrebávanie živín. V dôsledku toho dochádza k nedostatočnému vstrebávaniu vitamínov, minerálov a ďalších dôležitých látok, čo môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Odhaduje sa, že celiakia postihuje približne 1 % populácie, pričom mnohí pacienti o svojom ochorení nevedia, pretože symptómy môžu byť nešpecifické alebo mierne. Včasná diagnostika a správne liečenie sú kľúčové pre zlepšenie kvality života a prevenciu komplikácií.
Príčiny vzniku celiakie
Hlavnou príčinou celiakie je genetická predispozícia. Ľudia s určitými génmi (HLA-DQ2 a HLA-DQ8) majú vyššiu náchylnosť na vznik tohto ochorenia. Spúšťačom môže byť konzumácia lepku, najmä vo veľkých množstvách, alebo rôzne faktory životného prostredia, ako sú infekčné choroby, závažný fyzický alebo psychický stres a zmeny v črevnej mikroflóre.
Dedičnosť celiakie
Celiakia sa považuje za geneticky podmienenú chorobu. Celiakia je dedičné ochorenie, čo znamená, že jej výskyt v rodine zvyšuje riziko jej rozvoja u ďalších členov. Ak máte blízkeho príbuzného s celiakiou, napríklad rodiča, súrodenca alebo dieťa, vaše riziko ochorenia môže byť až desaťnásobne vyššie v porovnaní so všeobecnou populáciou. Preto sa odporúča genetické testovanie na prítomnosť génov HLA-DQ2 a HLA-DQ8, ktoré sú spojené s celiakiou. Okrem toho je vhodné pravidelne sledovať zdravotný stav a konzultovať akékoľvek podozrivé symptómy s lekárom. Prvostupňoví príbuzní celiatikov by sa mali dať na ochorenie vyšetriť aj v prípade, že nepozorujú žiadne klinické príznaky.
Ak má celiakiu jeden z rodičov, pravdepodobnosť, že dieťa zdedí gény spojené s celiakiou, je vyššia. Pred narodením dieťaťa je možné urobiť genetické testy, aby sa zistila prítomnosť génov HLA-DQ2 a HLA-DQ8, avšak prítomnosť týchto génov automaticky neznamená rozvoj celiakie, iba zvyšuje jej riziko.
Prečítajte si tiež: Riešenia pri intolerancii na lepok
Pri rozvoji celiakie zohrávajú úlohu okrem genetických faktorov aj tie environmentálne, ako sú infekcie a výživa v ranom detstve.
Vplyv celiakie na zdravie
Neliečená celiakia vedie k chronickému deficitu živín so všetkými dôsledkami. Neliečená celiakia môže mať vážne a dlhodobé dôsledky na zdravie, ktoré ovplyvňujú rôzne aspekty života:
- Chronická podvýživa: Poškodenie črevnej sliznice znemožňuje správne vstrebávanie živín, čo vedie k nedostatku vitamínov a minerálov, ako sú železo, vápnik a vitamín D. Tento nedostatok spôsobuje oslabenie celkového zdravotného stavu.
- Znížená imunita: Nedostatok základných živín oslabuje imunitný systém, čím zvyšuje riziko infekčných chorôb a dlhšieho zotavovania.
- Zvýšené riziko črevných nádorov: Neliečená celiakia môže viesť k rozvoju črevných lymfómov a adenokarcinómov, ktoré sú závažnými onkologickými diagnózami.
- Neurologické problémy: Poškodenie nervového systému môže vyvolať migrény, periférnu neuropatiu alebo ataxiu, ktorá ovplyvňuje rovnováhu a koordináciu pohybov.
- Komplikácie v tehotenstve: Celiakia môže spôsobiť potraty, predčasné pôrody, nízku pôrodnú hmotnosť novorodencov alebo problémy s plodnosťou.
Celiakia a menštruácia
Neliečená, prípadne zle liečená celiakia ovplyvňuje aj menštruáciu. Môže spôsobovať nepravidelnosť cyklu, jeho úplné vynechanie a v niektorých prípadoch je aj príčinou bolestivej menštruácie. Pri diagnostike a následnej liečbe celiakie je veľká šanca, že sa vaše zdravie „dá do poriadku“. Zásadné je naozaj poctivo dodržiavať bezlepkovú diétu. Len tak sa totiž môžu obnoviť klky a tkanivá tenkého čreva, čo je kľúčové pre zásobovanie tela potrebnými živinami.
Vplyv na váhu a únavu
Nediagnostikovaná celiakia stojí vo väčšine prípadov za úbytkom váhy a niektorých prípadoch aj za podvýživou. Z prijatej potravy sa totiž dostáva do organizmu len veľmi málo živín. Celiakia môže mať vplyv na únavu. Zvýšenú únavu môžete pociťovať kvôli zníženej absorpcii živín. Súvis to však môže mať aj s inými príznakmi celiakie, ako sú napríklad hnačky, nevoľnosť či úbytok na váhe.
Celiakia a zápcha
Celiakia môže spôsobovať aj zápchu. Vo všeobecnosti patria k najrozšírenejším príznakom tohto ochorenia práve problémy s tráviacou sústavou. Môžete pociťovať bolesti brucha, objaviť sa môže hnačka, zápcha, plynatosť a podobne. Tieto problémy sa zvyknú časom stratiť - je však potrebné dodržiavať bezlepkovú diétu.
Prečítajte si tiež: Tipy pre životný štýl bez lepku a laktózy
Diagnostika celiakie
Diagnostika celiakie zahŕňa viaceré kroky:
- Krvné testy: Hľadajú prítomnosť protilátok proti tkanivovej transglutamináze (tTG) a endomyzium (EMA). Orientačné vyšetrenie si môže urobiť každý sám pomocou testov, ktoré sú voľne predajné v lekárňach. Testy dokážu určiť množstvo protilátok v krvi neliečených celiatikov, ale je to len orientačné vyšetrenie.
- Biopsia tenkého čreva: Potvrdzuje diagnózu poškodením črevných klkov. Konečnú diagnózu môže stanoviť iba lekár gastroenterológ, ktorý vykoná odber sliznice tenkého čreva pomocou enterobiopsie alebo enterobioptickej kapsule. Diagnózu potvrdí zlepšenie stavu po nasadení bezlepkovej diéty, ktorá umožní obnovu klkov črevnej sliznice, a tým opäť obnoví normálne vstrebávanie živín z čreva.
- Genetické testovanie: Určuje prítomnosť génov HLA-DQ2 a HLA-DQ8. Ak sú výsledky krvného testu nejasné, môže sa vykonať genetické testovanie na prítomnosť génov HLA-DQ2 a HLA-DQ8. Tieto gény sú prítomné u väčšiny pacientov s celiakiou, avšak ich prítomnosť neznamená, že pacient automaticky ochorie na celiakiu.
Je dôležité, aby pacient pred vyšetreniami konzumoval lepok, inak môžu byť výsledky nepresné.
Vyšetrenie na celiakiu - laboratórne testy
Vyšetrenie na celiakiu zahŕňa kombináciu viacerých diagnostických metód, ktoré umožňujú stanovenie správnej diagnózy. Tieto testy zahŕňajú klinické hodnotenie, krvné testy a v prípade potreby aj biopsiu tenkého čreva.
- KO + DIF (Kompletný krvný obraz + Diferenciálna diagnostika): KO (kompletný krvný obraz) je základný test, ktorý poskytuje informácie o počtoch červených a bielych krviniek a trombocytoch, čo môže ukázať na anémiu alebo zápalové procesy. DIF (diferenciálna diagnostika) analyzuje rôzne typy bielych krviniek, čo môže pomôcť identifikovať infekcie, alergické reakcie alebo autoimunitné ochorenia, vrátane celiakie.
- IGA (Imunoglobulín A): Tento test meria hladiny IgA, protilátky, ktorá je prítomná najmä v slizniciach. Zvýšené hladiny IgA protilátok proti tkanivovému transglutamináze (tTG-IgA) sú často indikátorom celiakie.
- ATO (Antitransglutaminázové protilátky): Test na antitransglutaminázové protilátky (tTG-IgA) je kľúčovým testom pri diagnostike celiakie. Zvýšené hladiny tTG-IgA naznačujú, že imunitný systém reaguje na lepok a spôsobuje poškodenie tenkého čreva.
- IOA (Imunoglobulíny proti gliadínu): Tento test meria prítomnosť protilátok proti gliadínu, bielkovine lepku. Testy na imunoglobulíny proti gliadínu (IgG, IgA) môžu pomôcť v diagnostike, aj keď dnes sa často nahrádzajú presnejšími testami na tTG-IgA.
Možnosti liečby celiakie
Ako sme už niekoľkokrát spomenuli, pre pacienta s celiakiou neexistujú žiadne lieky, jedinou možnou terapiou je celoživotná bezlepková diéta. Celiakia je celoživotné ochorenie, no jej prejavy možno účinne zvládnuť dodržiavaním prísnej bezlepkovej diéty. Táto diéta spočíva v úplnom vylúčení všetkých potravín obsahujúcich lepok, čo môže byť náročné, no zásadné pre prevenciu zdravotných komplikácií. Prísne dodržiavanie diéty zahŕňa aj kontrolu skrytého lepku v spracovaných potravinách, omáčkach, koreninách a dokonca aj v liekoch. Každodenné plánovanie a dôsledné čítanie etikiet sú preto kľúčové pre úspešné zvládanie ochorenia.
Bezlepková diéta pri celiakii
Bezlepková diéta vyžaduje dôkladnú kontrolu zloženia potravín a pozornosť pri výbere surovín. Je potrebné vyhnúť sa všetkým výrobkom obsahujúcim pšenicu, jačmeň, raž a ich deriváty, ktoré sa môžu nachádzať nielen v pečive, ale aj v cestovinách, koláčoch či obilninových tyčinkách. Skrytý lepok sa často vyskytuje v omáčkach, dresingoch, spracovaných mäsových výrobkoch, sladkostiach alebo dokonca v niektorých liekoch. Preto je nevyhnutné dôkladne čítať etikety a vyhýbať sa potravinám, ktoré obsahujú zložky ako "modifikovaný škrob", "maltodextrín" alebo "hydrolyzovaný rastlinný proteín", pokiaľ nie sú označené ako bezlepkové. Táto disciplína je základom úspešnej liečby a predchádzania komplikáciám spojeným s celiakiou.
Prečítajte si tiež: Tipy pre život s bezlepkovou a bezmliečnou diétou
Tipy na úspešnú bezlepkovú diétu
- Vyhľadávajte produkty označené ako "bezlepkové".
- Varte doma, aby ste mali kontrolu nad ingredienciami.
- Konzultujte jedálny lístok v reštauráciách.
Porušovanie bezlepkovej diéty a jeho dôsledky
Dôsledky nedodržiavania diéty závisia od dĺžky jej porušovania, veku pacienta a jeho individuálneho zdravotného stavu, prípadne aj od iných faktorov. Je veľmi pravdepodobné, že pre pacientov, ktorí dlhodobo nedodržujú bezlepkovú diétu, existuje vyššie - takmer štvornásobné riziko vzniku zhubného nádoru ako u tých, ktorí ju dodržujú. U detí školského veku sa dlhodobé porušovanie diéty často nemusí ani prejaviť. Ak však prísun lepku pokračuje, môžu sa u pacientov objaviť charakteristické problémy celiakie - bolesti brucha, úbytok na váhe, menší vzrast, anémia, osteoporóza a pod. Krátke porušenie diéty nemusí mať z dlhodobého hľadiska pre pacienta negatívny význam, ale môže mať nepriaznivý psychologický efekt. K prvému vedomému porušeniu diéty dochádza zvyčajne po 6 mesiacoch držania bezlepkovej diéty. Najčastejšie porušujú diétu mladiství, ktorí sa ťažko adaptujú na podmienky, ktoré ich odlišujú od rovesníkov.
Alternatívne možnosti liečby celiakie
Postupne sa však začína uvažovať o ďalších, nových (možných) alternatívach, ktoré by mohli liečbu celiakie uľahčiť. Jednou z uvedených liečebných alternatív je možnosť pestovania geneticky modifikovaných obilnín, ktoré by obsahovali neimunogénny lepok. Ďalšou zaujímavou voľbou pri liečbe celiakie by mohla byť enzýmová terapia, ktorá by umožnila degradáciu gluténu v žalúdku, t. j. ešte skôr, ako by stihol vyvolať imunitnú odpoveď u exponovaného jedinca. V súčasnosti prebieha celý rad štúdií poukazujúcich napríklad na terapeutickú možnosť orálne podávať propylendopeptidázu (PEP) z rodiny enzýmov s unikátnou schopnosťou rozštiepiť 33-aminokyselinové gliadínové peptidy v miestach aminokyseliny prolínu, odolávajúcemu proteolytickému štiepeniu. Týmto štiepením vzniknú kratšie peptidy, ktoré nie sú imunogénne, a teda sú pre celiatikov neškodné. Jedným z nich je AN-PEP enzým, získaný z huby Aspergillus niger, ktorý za určitých podmienok pri kyslom pH rozkladá gliadín lepok. Predpokladá sa, že najefektívnejší je len vtedy, keď sa lepok nachádza ešte v žalúdku. Ďalším enzýmom je ALV-003, získaný z baktérií Alvine pharmaceuticals. Ide o kombináciu dvoch enzýmov, proteáz, ktoré „rozsekávajú“ lepok na menšie časti, a tým znižujú jeho imunogénne vlastnosti. Ďalšími štúdiami je objavenie oktapeptidového inhibítora paracelulárnej priepustnosti (AT - 1001), ktorého štruktúra je odvodená od zonula ocludens toxinu, založeného na blokáde prechodu lepku cez sliznicu tenkého čreva. Pomocou takzvaného antizonulínu sa blokuje zonulín, bielkovina, ktorá slúži ako „vrátnik“ v stene tenkého čreva. Otvára medzibunkové priestory, čím umožňuje prechod rôznych alergénov, v našom prípade lepku, cez sliznicu tenkého čreva, čím lepok spúšťa (aktivuje) imunitnú reakciu typickú pre rozvoj celiakie. Nevýhodou enzymatických preparátov a ich efektívneho využitia je však skutočnosť, že zatiaľ sú využiteľné len pri malom množstve gluténu a pri konzumácii bežnej stravy obsahujúcej lepok nie je enzymoterapia zatiaľ plne účinná. Napriek tomu, že výsledky výskumov väčšiny týchto nových doplnkových terapií celiakie nie sú ešte definitívne, už teraz možno konštatovať, že nenahradia úplne zlatý štandard - bezlepkovú diétu. Napríklad spomenuté enzýmy, môžu iba zmierniť dôsledky niekoľkých skonzumovaných gramov lepku naraz. Priemerná strava neceliatika obsahuje 10 - 50 g lepku/deň. U celiatika sa odhaduje asi 5 mg/deň, ktoré prijme prostredníctvom stopového množstva lepku v bezlepkových výrobkoch a sekundárnou kontamináciou. Nemožno teda predpokladať, že celiatik bude môcť po „tabletke“ konzumovať ľubovoľné množstvo lepku, ale výrazne sa tak bude môcť zvýšiť príjem skonzumovaného lepku počas dňa u celiatika, pre ktorého to môže zmierniť tlak sekundárnej kontaminácie. Nemenej zaujímavé pri liečbe celiakie sa môže v budúcnosti javiť využitie cytokínov a chemokínov. Ide pritom predovšetkým o blokáciu cytokínov INF-γ a TNF-α, ktoré sa uplatňujú pri atrofii črevnej sliznice. Anti-INF-γ pôsobí preventívne pred poškodením zdravej črevnej sliznice pri expozícii zápalovými cytokínmi uvoľňovanými špecifickými gliadínovými T-bunkovými líniami.
Dispenzarizácia celiatika
Pacient so stanovenou diagnózou celiakie zostáva dispenzarizovaný v odbornej gastroenterologickej ambulancii. V pravidelných intervaloch absolvuje kontrolné sérologické vyšetrenia zamerané na protilátky proti lepku, ktoré sa vyšetrujú spočiatku každé tri až šesť mesiacov, po úprave raz za dva roky, eventuálne podľa stavu pacienta. Mal by sa sledovať stav výživy, dodržiavanie diéty, u detí rast a krvné testy, pacient by mal predovšetkým pravidelne absolvovať základný laboratórny skríning, hlavne krvný obraz, hladinu železa, glykémie, pečeňových testov, pankreatické enzýmy, hladinu celkových bielkovín, albumínu, minerály. Mal by absolvovať endokrinologické vyšetrenie, vyšetrenie hormónov štítnej žľazy, denzitometrické vyšetrenie.
Skríning celiakie
Pre vysokú prevalenciu je celiakia jedným z najčastejších ochorení tráviaceho ústrojenstva. O prínose celoplošného skríningu sa v lekárskej praxi diskutuje už pomerne dlho. Neexistujú dostatočné štúdie, ktoré by sa zaoberali formou randomizovanej štúdie liečby celiakie u ľudí diagnostikovaných pomocou skríningu alebo dlhodobým sledovaním veľkej skupiny ľudí diagnostikovaných skríningom, dosiaľ neliečených. Zdá sa, že existuje rovnováha medzi názormi na možný prospech a nevýhody liečby. Na druhej strane odborníci uvádzajú, že ak nebudú k dispozícii údaje z prospektívnych štúdií, ktoré preskúmajú prirodzený priebeh ochorenia, a odpoveď na liečbu u ľudí s celiakiou bez symptómov, nebudú navrhnuté ani odporúčania pre skríning. Napriek tomu sú skupiny pacientov, ktorým sa skríning na celiakiu odporúča, v literatúre sa stretávame s pojmom „intenzívne vyhľadávanie“ chorých na celiakiu. Vysoký výskyt iných foriem než klasickej formy celiakie a významné riziká spojené s oneskorenou diagnostikou a liečbou vyžadujú zavedenie cieleného skríningu celiakie. Ide o pacientov I. skupiny so symptómami z gastrointestinálneho traktu aj mimo gastrointestinálneho traktu. V Českej republike bol v roku 2011 vydaný metodický pokyn na uskutočňovanie skríningu celiakie. U osôb indikovaných na skríning sa odporúča dvojstupňové vyšetrenie. V prvom stupni sa stanovujú sérové autoprotilátky, pričom pri ich pozitivite sa indikuje druhý stupeň skríningu, t. j. endoskopicky uskutočnená biopsia sliznice z abrálneho duodéna.
Celiakia a tehotenstvo
Celiakia môže vplývať na tehotenstvo viacerými spôsobmi. V prvom rade môže toto ochorenie negatívne ovplyvniť plodnosť - a to sa týka nielen žien, ale aj mužov. Vplývať však môže aj na priebeh tehotenstva a počítať by ste s ňou mali aj pri plánovaní tehotenstva. Zásadné je predovšetkým to, či vám bola celiakia diagnostikovaná a tiež to, kedy sa tak stalo. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ plánujete bábätko, mali by ste s počatím počkať minimálne 6 mesiacov až 2 roky po začatí bezlepkovej diéty. Po vylúčení lepku zo stravy totiž trvá nejakú dobu, kým dôjde k zlepšeniu stavu tenkého čreva. To je veľmi dôležité, nakoľko pri poškodení spôsobenom celiakiou dochádza k malabsorpcii živín. Ak teda plánujete otehotnieť, je veľmi dôležité, aby ste stopercentne dodržiavali bezlepkovú diétu. Mali by ste mať tiež dobré výsledky kontrolných vyšetrení a samozrejme byť celkovo v dobrej zdravotnej kondícii.
Problémy s otehotnením a donosením
Ženy s nediagnostikovanou alebo neliečenou celiakiou môžu mať problémy s otehotnením alebo s donosením dieťaťa. Celiakia je spojená so zvýšeným rizikom potratu, predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa. Je preto dôležité, aby ženy s celiakiou dodržiavali prísnu bezlepkovú diétu a pravidelne sa kontrolovali u lekára.
Kedy je vhodné otehotnieť po diagnostike celiakie?
Vo všeobecnosti platí, že po diagnostikovaní celiakie a začatí bezlepkovej diéty by ste mali počkať minimálne 6 mesiacov až 2 roky, kým sa pokúsite otehotnieť. Je to preto, že poškodené tenké črevo potrebuje čas na zotavenie a obnovenie schopnosti vstrebávať živiny.
Skúsenosti celiatičiek - mamičiek
Skúsenosti žien s celiakiou, ktoré sa snažia otehotnieť, sa líšia. Niektoré otehotnejú bez problémov, iné majú problémy s otehotnením alebo s donosením dieťaťa. Dôležité je, aby ste sa riadili radami lekára a dodržiavali prísnu bezlepkovú diétu.
Celiakia a neplodnosť
Jedným z mimočrevných prejavov celiakie môže byť aj neplodnosť, problém otehotnieť a vyššia náchylnosť na potraty. Ide o prípady nezistenej celiakie a nedodržiavanej bezlepkovej diéty.
Výživa v tehotenstve pri celiakii
Počas tehotenstva je dôležité zabezpečiť, aby žena prijímala vyváženú stravu. Predovšetkým treba dbať na dostatočný príjem živín pre správny rast a vývoj plodu, dostatočný prívod Ca, Fe a vlákniny, zvýšeného príjmu vitamínov a ďalších minerálnych látok. Jednorazové porušenie bezlepkovej diéty nepredstavuje problém a nie je nebezpečné pre plod, avšak dlhodobá konzumácia lepku môže vývoj plodu sekundárne ovplyvniť, a to tým, že v dôsledku pôsobenia lepku dochádza k poškodeniu sliznice tenkého čreva, a teda aj k poruche vstrebávania živín nevyhnutných pre správny vývoj plodu.
Zavedenie lepku do stravy dieťaťa
Podľa súčasných odporúčaní ESPGHAN sa má lepok zaviesť do stravy dieťaťa od 17. do 27. týždňa jeho života, pričom je potrebné zdôrazniť, že musí ísť o minimálne množstvá lepku. Zo štúdií efektu dojčenia bolo zistené, že ak je lepok podaný deťom, ktoré sú v tom čase dojčené, vedie to k výraznému zníženiu počtu pacientov s celiakiou. Ak je lepok pridaný do detskej výživy v prvých 3 mesiacoch života, dochádza v tejto skupine až k päťnásobnému zvýšeniu počtu pacientov s celiakiou v porovnaní so skupinou, ktorá prvýkrát prijme lepok medzi 4. a 6. mesiacom veku. Platí zásada, že dlhé dojčenie má v každom prípade priaznivý vplyv na zdravie dieťaťa.
Bezlepková diéta počas dojčenia
V bezlepkovej diéte je nevyhnutné pokračovať aj počas dojčenia. Materské mlieko obsahuje protilátky, ktoré chránia dieťa pred infekciami a podporujú jeho imunitný systém. Celiakiu nie je možné preniesť prostredníctvom materského mlieka, ba dokonca niektoré štúdie naznačujú, že dojčenie môže znížiť riziko jej rozvoja u geneticky predisponovaných detí. Matky s celiakiou musia byť obzvlášť opatrné pri dodržiavaní vyváženej bezlepkovej diéty, aby si zabezpečili dostatok živín potrebných na produkciu kvalitného materského mlieka. U detí s genetickou predispozíciou na celiakiu sa odporúča začať s príkrmami opatrne a postupne. Niektoré výskumy naznačujú, že načasovanie zavedenia lepku do stravy môže ovplyvniť riziko rozvoja celiakie.
tags: #bezlepkova #dieta #v #tehotenstve