Je samozrejmé, že deti potrebujú aktivitu a motiváciu. Ale ako je to s malými, niekoľkotýždňovými bábätkami? Tento článok sa zameriava na dôležitosť správneho zaobchádzania s bábätkami a podporu ich psychomotorického vývoja od prvých týždňov života až po prvé krôčiky.
Význam prenatálnej polohy a minimalizácia tvrdej podložky
Novorodenci a dojčatá nemajú až do tretieho mesiaca vyvinutú vlastnú os, čiže rozloženú váhu. Keď novonarodené dieťatko položíme na chrbátik, môže sa vystresovane myknúť a vystreliť rúčky, a prevalí sa na jednu stranu. Tento jav sa nazýva úľakový šok a je spôsobený nevyvinutým svalovým systémom a nesymetricky rozloženým ťažiskom.
Preto je dôležité, aby sme dieťatko čo najviac držali v prenatálnej polohe, či už pri kojení, pri zdvíhaní z podložky, alebo pri prenose. Dieťa by sa malo adaptovať a stabilizovať čo najprirodzenejšie a začať sa zdvíhať z podložky samé, čím posilňuje svaly a otvára sa tou najprirodzenejšou cestou. Dôležité je nechať dieťa prirodzene posilňovať bez výrazného zasahovania a zabezpečiť, aby sa cítilo pri pohyboch bezpečne a dokázalo cielene ovládať svoje telo.
V prvých mesiacoch je vhodné minimalizovať tvrdú podložku pri polohe na chrbte. Existujú špeciálne páperové perinky, z ktorých môžeme dieťatku urobiť akési klbôčko - hniezdočko, a vytvoriť mu tak príjemné prostredie a polohu, ktorú pozná z bruška. Je výborné snažiť sa to v nej prenášať.
Podpora dozrievania detí pomocou cvikov a manipulácie
Podľa Lucie Medekovej, certifikovanej lektorky inštitútu Evy Kiedroňovej v ČR, vieme podporiť dozrievanie našich detí cvikmi, ktoré sú vlastne samotnou manipuláciou s dieťaťom. Najslabšie mávajú bábätká brušné a chrbtové svaly, ktoré sa trénujú v rôznych aktivačných polohách, ako napríklad tiger alebo klokan. V týchto polohách dieťatko správne držíme a ono kopaním nožičiek aktivuje aj brušné a chrbtové svaly. Taktiež vieme aktivovať aj peristaltiku, s ktorou mávajú bábätká problémy.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Eliminácia zbytočne vypestovaných pohybových chýb
Mnohé mamičky si v každodennom zhone málokedy uvedomia, že ich dieťatko sa pohybovo správa nesprávne. Existujú však tipy na elimináciu zbytočne vypestovaných pohybových chýb, čo predstavuje akúsi prevenciu. Maličké deti majú kosti mäkké a svalovinu takmer žiadnu, preto treba dávať pozor, ako s nimi budeme manipulovať.
Napríklad, bábätká by sme nemali nosiť len na jednej ruke, pretože s pravou viac vládzeme a máme ju silnejšiu. Dieťatko tak nevedome motivujeme a ukladáme iba v jednej polohe, a ani nám nepríde, že hlavička je jednosmerne položená, alebo že jedna rúčka je za naším chrbtom, alebo že dieťa má neustále otvorené ramená.
Odporúča sa nosiť dieťatko tvárou dopredu - nemalo by byť stále tvárou pritisnuté k mame, pretože tak má obmedzenie pri otáčaní hlavičky a môžeme u neho vypestovať preferovanie rotácie hlavičky iba na jednu stranu. Pri nosení novorodencov na hrudi s držaním pod zadočkom zasa nastáva veľké preťaženie krížovej oblasti chrbta, tak ako aj krčnej chrbtice, a môže vyvolať dysbalancie a rôzne vyosenia.
Obrovský progres bábätka počas jedného roka
Je dôležité uvedomiť si obrovský progres, ktorý bábätko počas jedného roka prežíva, a všetky deformity, urýchľovania a preceňovania detí počas tohto obdobia sa neskôr odzrkadlia pri dosahovaní základných zručností, a dokonca sa vedia prejaviť až pri nástupe do školy. Vývojové obdobie do 1,5 roka ovplyvňuje vývoj reči, sociálny vývoj, motoriku, prácu ruky, zrak, sluch, koncentráciu, logiku, disciplínu. Zlým prístupom vieme u dieťaťa vyvolať hyperaktivitu, dyslexiu, diskomunikáciu a mnoho ďalších obmedzení. Dieťa taktiež môže mať problém s koordináciou, môže sa začať deformácia hlavičky, alebo už spomínané preferovanie jednej strany, či značné problémy pri otáčaní sa z bruška na chrbátik a opačne.
Lezenie ako základná zručnosť
Lezenie je jednou zo základných a najdôležitejších zručností dieťaťa, ktorá sa odzrkadľuje v celom našom živote. Ide o striedavý krížny pohyb, na základe ktorého sa spája ľavá a pravá hemisféra a mozog detí podľa toho aj zreje. Tomu všetkému hovoríme psycho-motorický vývoj.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať hračky pre batola?
Nie je nič horšie, ako nútiť dieťa do chodenia len preto, lebo to chcú rodičia. Keď postavíme dieťa na nohy bez toho, aby to zvládlo samé, ono sa nevzpiera, ide, pretože je zvedavé a napokon všetci okolo neho chodia, tak prečo ono nie? To ale nie je o jeho zrelosti a svalovej stabilite. My ho ťaháme za prsty a za ruky, kým ono ledva vlečie nohy, pretože telíčko ani psychika nie sú dozreté a úplne prepojené.
Rodičovské konanie by malo byť založené na trpezlivosti, obrovskej motivácii a zodpovednosti prispôsobenej veku a možnostiam dieťatka. Znamená to, že bábätko musí spevnieť, rozumovo aj fyzicky dozrieť, aby presne vedelo ovládať pohyb chodenia a my by sme mu mali byť oporou a to aj napriek tomu, že susedkina malá už chodí a ten náš ešte stále nič. Všetko má svoj čas a tu naozaj platí dvojnásobne, že trpezlivosť ruže prináša a menej je viac. Nemali by sme deti nasilu nútiť učiť sa chodiť, všetko má svoj čas.
Kľúčové míľniky vo vývoji dieťaťa
3. mesiac
V treťom mesiaci je vo vývoji dieťaťa po mnohých stránkach kľúčový. Malo by dokázať udržať telíčko v osi, čo znamená, že hlava, trup a nožičky sú v jednej priamke. Do troch mesiacov dieťa skôr drží hlavičku v úklone, ramená sú tiež naklonená a bruško vychýlené na stranu, kam bábätko otočí tvár. Ďalším kľúčovým bodom typickým pre dovŕšenie 3. mesiaca je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do 90 stupňov vo všetkých kĺboch na dolných končatinách. V ľahu na chrbte sa trojmesačné bábätko hrá s ručičkami, pozerá sa na ne a dáva si ich do pusy. Ručičky by mali byť už po väčšinu dňa otvorené. V ľahu na brušku by sa bábätko malo dokázať opierať sa o oba lakte a predlaktia a hlavička a krk sú pretiahnuté v osi telíčka.
4. mesiac
V ľahu na chrbte siaha bábätko po hračke. Ak ponúknete hračku sprava, bábätko na ňu siahne pravou ručičkou a opačne. Ak ponúknete hračku sprava a budete ju pozvoľna posúvať vľavo, dieťa sleduje hračku pravou ručičkou do stredu a ďalej siaha na hračku ľavou ručičkou. Záujem o hračku dieťaťa silnie, čo bábätko vedie k ďalšiemu pokroku. V ľahu na chrbte, ak ponúknete hračku v strednej rovine, nebude sa môcť rozhodnúť, akú ručičkou na hračku siahne. V tomto období sa bude vaše bábätko snažiť pretočiť na bok. Pokiaľ bude mať dostatočne silné brušné svaly a jeho koordinácia prednej a zadnej strany trupu bude dobrá, dokáže sa pretočiť za ponúkanou hračkou na bok. V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie, pričom druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky.
5. mesiac
Veľmi suverénne by už malo dokázať udržať telíčko v osi. Ak dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do takej výšky, že si samo dosiahne na lýtka, členky, prípadne prsty na nohách, dokáže teda dostatočne zapojiť brušné svaly a zadoček odlepiť od podložky. U päťmesačného dojčaťa môžeme pozorovať počiatky pretáčania. Veĺkou motiváciou pre bábätko je dosiahnuť na hračku. Dieťa by malo začať siahať na hračku pravou ručičkou, pritiahne nožičky k brušku, ľavú ručičku položí vedľa seba kolmo k osi tela a dotočí telíčko do ľahu na ľavý bok.
Prečítajte si tiež: Všetko o prerezávaní zúbkov
6. mesiac
Je opäť zlomovým mesiacom pre vývoj bábätka. Počas tohto mesiaca sa dieťa otáča z polohy na chrbte do polohy na bok a do dovŕšenia 6. mesiaca by malo zvládnuť dotočenie z ľahu na boku do ľahu na bruško. Tým, že dieťa siaha cez strednú rovinu, dochádza k postupnej rotácii jednotlivých úsekov chrbtice. Dieťa začne rotovať aj panvu a zapojí šikmé brušné svaly tak, aby sa dokázalo pretočiť na bok a ešte ďalej na bruško. V ľahu na chrbte si bábätko často siaha na nožičky, potľapkáva ich, začína pozorovať a ohmatávať chodidlá a jednotlivé prsty nožičky. Bábätko siaha po hračke už celou ručičkou, respektíve otvorenou dlaňou. V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci tiež k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o obe v lakťoch vystreté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane.
Ležanie na brušku: Dôležitý stupeň psychomotorického vývoja
Ležanie na brušku je u dieťaťa dôležitým stupňom psychomotorického vývoja, ktorý ho pripravuje na ďalšie náročnejšie zručnosti - pretáčanie sa z brucha na chrbát, lozenie, štvornožkovanie a sedenie a v konečnej fáze aj chôdzu.
Ležanie na brušku pomáha dieťaťu posilniť dôležité svaly krku, chrbta a ramien. Rozvoj svalov je nevyhnutný pre dosiahnutie prvých míľnikov motorického vývoja u dieťaťa. Táto poloha takisto pomáha predchádzať oneskoreniu v motorickom vývoji a stavom ako plagiocefália či brachycefália. Poloha na brušku dieťatku takisto umožňuje vizuálne skúmať svoje okolie z novej perspektívy a motivuje ho k zdvíhaniu hlavičky, čo takisto pomáha posilňovať svaly.
Čo robiť, ak sa dieťatku na brušku nepáči?
Poloha na bruchu môže byť pre dieťa najskôr veľkou výzvou. Musí odolávať gravitácii, aby udržalo hlavičku vo vertikálnej polohe. Pre svaly hlavy, krku a ramien je to úplne nové a ešte nie sú dostatočne rozvinuté. Navyše dieťa sa môže v polohe na brušku cítiť “uväznené”, keďže sa ešte nevie z bruška otočiť späť na chrbát. Preto je pre rodiča dôležité vedieť, ako dieťa v tejto polohe zabaviť.
Ešte predtým, ako dieťa necháte na brušku a postavíte pred neho pár hračiek, začnite tým, že pretočíte dieťatko z chrbta na bruško a znova na chrbát niekoľkokrát. Tak mu ukážete, že je možné polohu zmeniť. Pri zmene polohy k dieťatku prehovárajte, váš hlas ho upokojí. Polohu na brušku zaraďujte do programu každý deň, aby si na ňu postupne zvyklo a stalo sa normálnou súčasťou jeho denného režimu.
Ako s polohou na brušku začať?
S touto polohou možno začať hneď po príchode z nemocnice. Najskôr stačí začať s pár minútami niekoľkokrát denne, napr. po prebalení alebo kúpaní. Postupne, ako nadobúda v polohe na bruchu väčšiu istotu a komfort, pridávajte čas na brušku.
Zábavné tipy a triky v ľahu na brušku
Ľah na brušku sa nemusí nutne odohrávať iba na zemi. Na chrbát si ľahne jeden z rodičov a položí si bábätko na brucho, alebo na predkolenia, ktoré zdvihne do vzduchu, pričom ho pevne drží. Tak bude bábätko vidieť priamo do tváre rodiča, ktorý s ním môže komunikovať. Takto strávený čas je dôležitý pre vytváranie puta a vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Ľahnúť si môžete na brucho aj vy, tvárou v tvár svojmu bábätku, takže bude mať s vami opäť priamy očný kontakt. Môžete sa posúvať zo strany na stranu, alebo používať hračky či né pomôcky, ktoré dieťa zaujmú, takže bude nútené sa za stimulmi otáčať. Dieťa si môžete položiť na kolená, tvárou dole, aby si odgrglo, zatiaľ ho môžete hladkať po chrbátiku. Môžete svoje dieťa držať na predlaktí, táto poloha sa tiež volá “tigrík”. Takéto držanie vám umožní voľne sa doma hýbať a dieťa je nútené držať hlavičku vo vertikále. Zároveň má opäť novú príležitosť na preskúmanie okolia.
Psychomotorický vývoj dieťaťa sa deje prirodzene a nie je nutné dieťa do niečoho tlačiť, alebo vývoj urýchľovať. Úlohou rodiča je zabezpečiť vhodné podmienky a stimuly pre jeho rozvoj a v prípade odchýlok dieťa nasmerovať, alebo mierne korigovať vývoj pohybu tak, aby bol symetrický a koordinovaný.
Hypertonus u bábätiek: Ako ho rozpoznať a riešiť?
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho rozpoznať a zvládnuť?
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú:
- zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku
- prepínanie horných a dolných končatín
- zovretie ručičiek v päsť
- keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia
- neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami
- celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči
Prečo k tomuto dochádza?
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme.
Ako sa neriešenie tohto problému prejaví v neskoršom vývoji?
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom, často so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Ako hypertonus u bábätka riešiť?
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Tip na cvik 1
Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2
Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Motorický vývin dieťaťa a jeho odchýlky
Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť. Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času.
V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Čo sleduje pediater na preventívnej prehliadke?
Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď. Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela.
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?
Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas.
Pasenie koníkov
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Prvé vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieta sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné lažať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť).
Druhé vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly.
Otáčanie z chrbta na bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Dôležité je, aby dieťa pri pretáčaní zapájalo šikmé brušné svaly, pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany.
Štvornožkovanie
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité, aby bolo symetrické a koordinované. Ak máme doma klzké podlahy (laminátovou, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok.
Sed
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnu vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).
Dieťa sa v polohe na brušku necíti dobre: Čo robiť?
Ak sa dieťa v polohe na brušku necíti dobre, môžeme pozorovať niekoľko vecí, ktoré nám pomôžu porozumieť situácii:
- Dieťa sa v polohe na brušku neopiera rukami o zem.
- Jedna ruka sa opiera inak ako druhá.
- Dieťa má predkolenia zdvihnuté od zeme, nekopká do podložky.
- Dieťa okolo 5 - 6. mesiaca a viac, má v polohe na brušku ruky v pästičkách.
Ako pomôcť deťom opierať sa o ruky
Dotknite sa ručičiek bábätka, ak ich má pri zemi a jemne mu ich pritlačte na podložku. Podložte bábätku vašu ruku pod hrudníček, jemne a mäkko. Hrudníček nedvíhajte, ale uvoľnite si ruku na zem a nechajte váhu hrudníka na nej spočívať. Ak má dieťatko ručičky vzadu za chrbtom, podloženie hrudníčka je účinný spôsob, ako mu pomôcť. Skúste podložiť dieťatku ruku pod najvyššie miesto trupu, ktoré sa dotýka podložky a pozorujte, či mu pomáha zreorganizovať polohu. Môžete skúsiť jemne uvoľniť vystretú ručičku tak, aby boli obe pokrčené a spočívali predlaktím na podložke (jemne pokrúžte ramenom a lakťom). Všimnite si, či dieťatko v polohe na brušku kopká chodidlami o podložku, alebo má nohy od kolien stále zdvihnuté. Pomôžte dieťatku nájsť nohami podložku. Môžete mu ich jemne priblížiť k zemi alebo môžete skúsiť podložiť pod chodidlá materiál, ktorý šuští, vhodný je napr. mikroténový sáčok.