Prvé roky v škole sú pre deti dôležitým obdobím, v ktorom sa učia písať a kresliť. Správne držanie ceruzky je základom pre úspešné zvládnutie týchto zručností. Nesprávny úchop môže viesť k rôznym problémom, ako je únava, bolesť a dokonca aj psychosomatické ťažkosti.
Úchop Ceruzky: Malý Test pre Rodičov
Zhruba v treťom roku života by malo dieťa držať kresliaci nástroj tzv. štipkovitým úchopom. Ceruzka leží na poslednom článku prostredníka a zhora ju pridržiava bruško palca a ukazováka. Ruka aj prsty sú uvoľnené, nezvierajú ceruzku kŕčovito a ukazovák nie je prehnutý. Ceruzka by mala presahovať kožnú riasu medzi palcom a ukazovákom. Uvoľnenosť ruky významnou mierou ovplyvňuje grafický výkon dieťaťa, jeho chuť kresliť a písať. Nadmerný tlak zvyčajne neumožňuje plynulosť pohybu ruky a tým aj plynulosť vedenia čiary.
Dôsledky Nesprávneho Držania Písadla
Správne zvládnutie kreslenia a neskôr aj písania je jedným zo základných predpokladov pre úspešné absolvovanie školskej dochádzky. Nedostatočne rozvinutá hrubá a následne aj jemná motorika a nesprávne držanie písadla môžu pri nácviku písania v prvom ročníku ZŠ spôsobiť celý rad problémov. Podľa PaedDr. Yvety Heyrovskej 60 - 80% práce detí v škole je o písaní.
Pokiaľ dieťa drží ceruzku (a neskôr aj pero) iným úchopom (napr. bruškami všetkých prstov, opretú o prostredník a zvrchu intenzívne tlačiac prostredníkom a ukazovákom …), pravdepodobne to bude jeho ruku veľmi vysilovať. Okrem zvýšenej námahy, ktorou je ruka zaťažovaná, hrozí aj to, že bude pomalšia a neskôr dieťa môže mať problém napr. pri písaní diktátu, lebo jeho ruka „nebude stíhať“. Dr. Heyrovská uvádza aj ďalšie dôsledky, s ktorými sa stretáva vo svojej praxi: nepekný rukopis, ťažkopádne písmo, nechuť k maľovaniu, výbavnosť písmen (neschopnosť vizuálnej predstavy písmenka), psychosomatické problémy v dôsledku zlého držania pera (bolesti hlavy, pálenie očí, problémy s chrbticou).
Ergonomické Pomôcky a Príprava v Materskej Škole
K osvojeniu správneho držania napomáhajú aj ergonomické pomôcky - trojhranné ceruzky, špeciálne ceruzky a perá, ktoré majú vytvarované zóny pre postavenie prstov. Správnej ergonómii písania by sa deti mali venovať už v materskej škole, mali by sa učiť správne držanie farbičiek a vhodné je, pokiaľ aj v škôlke majú správne pomôcky. To môžete ako rodičia overiť a spýtať sa na to pani učiteľky. A doma môžete zvážiť tiež kúpu sady takýchto farbičiek a porovnať si ten rozdiel. U detičiek je vhodné začať trojhrannými ceruzkami, pričom platí pravidlo, že čím menšie dieťa, tým väčší priemer ceruzky potrebuje.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Raný Vývoj Dieťaťa a Jeho Vplyv na Motoriku
Po dlhých 9 mesiacoch čakania ste sa stali rodičmi a plod vašej lásky uzrel svetlo sveta. Už v pôrodnici sa prestrihnutím pupočnej šnúry síce prerušilo fyzické puto medzi vaším drobcom a vami, ale to silné puto lásky sa od toho dňa stále viac znásobuje. Domov ste si doniesli novorodenca a až do 28. dňa života mu tento titul právom patrí. Ukončeným prvým mesiacom bude už vo vašej rodine kraľovať dojča a po prvých narodeninách z neho bude batoľa. Hoci tie prvé dni a týždne dávajú skutočne zabrať.
Bábätko, doposiaľ zvyknuté na ničím nerušený spánok v maminom brušku, stály prísun živín, večný wellness v plodovej vode, do ktorej mohlo aj cikať a nepotrebovalo žiadnu plienku, sa tiež musí nastaviť na iný režim. U niektorých drobčekov to trvá práve ten prvý „novorodenecký“ mesiac, iné potrebujú viac času. Na chrbte - otáča hlavičku a kope nožičkami. Paže a dolné končatiny sú ohnuté, dlane drží zovreté. V ľahu na brušku má zadoček vystrčený hore. Ručičky a nožičky má skrčené pod telíčkom. Bábätko je často v skrčenej polohe, akú malo v brušku u mamičky. Malo by dokázať otočiť hlavičku z jednej strany a položiť ju na druhú. Nemusí ju ale dvíhať vysoko, len toľko, aby ju dokázalo pretočiť. Ručičky má väčšinou zaťaté v päsť a palček schovaný. Nemali by byť držané kŕčovito a bábätko by malo pästičku z času na čas krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
Vnímanie a Vývoj Mozgu Novorodenca
Ihneď po pôrode na svet novorodenec rozozná podľa hlasu matku aj ostatné blízke osoby. Behom 10 dní sa mu zo stredného ucha odstráni plodová voda - do toho času vníma zvuky tlmene - aj keď ostrý zvuk mu vadí. Len pár minút po narodení si dieťa veľmi pozorne prezerá osoby a veci, ktoré vidí - od začiatku vníma farby aj tvary. Najlepšie vidí na vzdialenosť 18 - 40 cm - ďalej vidí len nejasne. Videnie však ešte nie je prispôsobené a dieťa vidí veci opačne - až postupom času sa mozog učí otáčať veci a predmety, ktoré dieťa vidí. Dieťa ešte nedokáže aktívne sledovať objekt, ktorý ho zaujme. Súvisí to s nezrelosťou očných pohybov a diferenciácie. Mozog dieťaťa je pri narodení plne vyvinutý - nervové bunky sa už netvoria, už sa rozrastajú a vytvárajú sa nové a nové spojenia. Práve po pôrode sa prepojenia, ktoré vnímajú a riadia pohyb.
Starostlivosť o Novorodenca a Podpora Dojčenia
Po návrate z pôrodnice bábätko skontroluje pediatrička, zhodnotí jeho stav, reflexy, skontroluje miery. Tiež ju zaujíma, ako sa hojí pupček a ak dieťatko prekonalo novorodeneckú žltačku, bude sledovať niektoré parametre. V prvých 2 až 3 dňoch po pôrode prijíma bábätko od svojej mamy kolostrum - prvé mlieko, ktoré má vysoký obsah imunitných a rastových faktorov a je pre vývoj bábätka nesmierne dôležité. Toto prechodné mlieko sa postupne svojím zložením mení a dieťatku poskytuje všetky zložky potrebné pre jeho rast a vývoj. K dojčeniu však nedochádza automaticky, hoci má dieťa vo svojej „výbave“ potrebné reflexy a mamička naň tiež môže byť pripravená. Ak sa však vyskytnú ťažkosti s prisatím dieťatka, alebo má mamička problém s produkciou mlieka či správnou technikou dojčenia, vždy je dobré, ak sa obráti na pediatričku a zároveň vyhľadá laktačnú poradkyňu, ktorá ju správne usmerní.
Masáže a Biorytmus Novorodenca
Prirodzený biorytmus bábätka počas dňa je charakteristický krátkymi časovými úsekmi bdenia, počas ktorých je potrebné uspokojovať jeho biologické potreby - kŕmenie, prebaľovanie, hygienu. V prvom mesiaci života môžu mať niektoré detičky obrátený deň s nocou, ale zväčša väčšinu dňa prespia. Avšak niektorí drobčekovia môžu byť senzitívnejší a na akékoľvek zmeny či pocity nepohodlia reagovať zvýšeným plačom. Rozlíšiť skutočnú príčinu plaču je zo začiatku pre niektoré mamičky „sherlockovská“ úloha. Najčastejšie za tým môže byť hlad, bolesť bruška, nekomfort (príliš teplo alebo, naopak, chlad), mokrá plienka, ale i únava (ak dieťatko plače napríklad príliš dlho a nemôže kvôli tomu zaspať). Vzájomným spoznávaním sa a nachádzaním toho, čo na dieťatko „zaberá“, sa však aj táto „plačlivá“ komunikácia časom výrazne zlepšuje (na radosť mnohých mamičiek, a tiež oteckov, samozrejme).
Prečítajte si tiež: Ako vybrať hračky pre batola?
Stimulácia Vývoja Dieťaťa
Vývoj dieťaťa, a v prvých mesiacoch života obzvlášť, je závislý na prísune vhodných a primeraných podnetov. Ich zdrojom pre dieťa je v tomto ranom období predovšetkým rodič. Nebojte sa preto stimulovať svoje dieťatko, lebo iba tak postupne dospejete k vzájomnej interakcii - dieťatko začne reagovať na vaše podnety, postupne si začnete rozumieť - čoraz viac. Využívajte čas starostlivosti - kŕmenia, prebaľovania, kúpania, uspávania, ako priestor na poskytnutie mnohých zrakových, sluchových, hmatových a emocionálnych podnetov. Neustále dovoľte, aby bábätko cítilo vašu blízkosť. Každá mama vychováva podvedome svoje dieťa - už tým, že sa o neho stará a uspokojuje jeho základné potreby. Novorodenecké obdobie je obdobím adaptácie aj mamy na svoje dieťa - preto nesnažte sa byť perfektnou vo všetkých oblastiach. Usporiadajte si svoje priority a určite si, čo je pre vás najdôležitejšie. Zvýšený stres a nervozita, ktorá sa spája s nedostatkom spánku - ak si ho nedoprajete - spôsobujú zvýšenú únavu a tým aj podráždenosť a môžu viesť k negatívnym pocitom voči dieťatku a následne voči sebe samej a môžu vás uvrhnúť do bludného kruhu.
Torticollis: Príčiny, Následky a Liečba
Ak sa vám zdá, že vaše dieťa stále drží hlavičku naklonenú a vytočenú nabok, môže ísť o torticollis. Torticollis je označenie pre jednostrannú poruchu svalu nazývaného m. sternocleidomastoideus (kývač hlavy). Takéto svaly máme dva - jeden napravo, druhý naľavo, prebiehajú krkom a umožňujú nám kývať a otáčať hlavu.
Pri torticollis nie je napätie v pravom svale rovnaké ako v ľavom, čo môže viesť k skráteniu napätejšieho svalu. Takáto nerovnováha vplýva aj na svaly šije, kde dochádza k obmedzeniu pohyblivosti krčnej chrbtice. Výsledkom je natočená hlavička v úklone sprevádzaná bolesťou.
U novorodencov je bežné, že uprednostňujú jednu stranu, na ktorú natáčajú hlavičku. Vo veku okolo 6 týždňov by však už bábätko malo začať otáčať hlavičku na obe strany.
Príčiny torticollis u najmenších detí:
- U najmenších detičiek, novorodencov, býva príčinou napríklad asymetricky uložená hlavička ešte vo vnútri maternice. Už po pôrode si možno všimnúť skrátenie jedného kývača hlavy.
- Niekedy dôjde k vzniku torticollis pri krvácaní do kývača počas pôrodu, ktoré môže vyzerať dramaticky a pripomínať nádor. Všimnete si ho po 2-4 týždňoch po pôrode.
- U niektorých detičiek vznikne torticollis po pôrode, ak si dieťatko so slabším šijovým svalstvom ukladá hlavičku často nabok a nevládze ju dvíhať. Torticollis v tomto prípade vzniká postupne, zvyčajne do 3. mesiaca veku. Dieťatko má zvyčajne v pozadí nejaký zdravotný problém - anémiu či rachitídu.
Torticollis u dojčiat a starších detí:
- Ak je príčinou torticollis problém so stavcami, môže za tým byť úraz - niekedy aj nevýznamný pád, náraz. Častou príčinou je chybné držanie tela a poruchy zakrivenia chrbtice, a to už aj u malých detí, napríklad ročných.
- Po prekonaní niektorých, najčastejšie respiračných infekcií kvôli dráždeniu a bolestivosti kývača hlavy sa niektoré deti budia ráno s tzv. “zaležaným” krkom, čo ich núti mať vykrútenú hlavu
- Medzi vážne príčiny patria nádory nervovej sústavy, čo sa zvyčajne prejaví skôr úklonom ako vytočením hlavy, niekedy je prítomný záklon hlavy.
- Za akútnym vznikom torticollis sú niekedy aj iné vážne príčiny, ktoré vyžadujú okamžité riešenie, napríklad retrofaryngeálny absces či krvácanie v oblasti mozgu a jeho obalov. K najbežnejším príčinám akútne vzniknutej torticollis sú infekcie dýchacích ciest či drobné poranenia v oblasti krku.
- Niekedy je za vznikom torticollis jednostranná porucha sluchu alebo zraku. Dieťa sa snaží podnety zachytiť zdravou stranou, pričom hlavičku jednostranne nakláňa a vytáča.
- Za vznikom torticollis stoja často aj nesprávne návyky a zlozvyky: vykrivený žiak píšuci si úlohy alebo asymetricky sklonený nad mobilom, asymetrický účes a snaha o jeho zachovanie počas celého dňa. Aj tu vzniká skôr úklon, vykrútenie hlavy menej.
- Existuje aj benígna paroxyzmálna torticollis, kedy sa objavujú obdobia torticollis bez zistenia príčiny. Striedajú sa s obdobiami bez ťažkostí.
Následky torticollis:
Ak si poruchu nevšimneme alebo ju podceníme, nesprávne napätie sa prenáša na ďalšie a ďalšie svaly. Kývač hlavy sa po čase skráti, zaťaženie je asymetrické, čo môže viesť napríklad k oplošteniu záhlavia či obmedzeniu rastu ucha a celkovo asymetrickému vývoju. Problémom je často nadväzujúca skolióza, čiže vykrivenie chrbtice smerom nabok.
Prečítajte si tiež: Všetko o prerezávaní zúbkov
Liečba torticollis:
Lekári vždy najprv zisťujú príčinu, najmä či sa za torticollis neskrýva nejaká vážna porucha. Liečba sa preto líši, práve podľa príčiny. Často býva súčasťou liečby vhodná rehabilitácia, polohovanie a užívanie liekov proti bolesti a na podporu uvoľnenia svalov.
Prevencia torticollis:
Vrodenej torticollis nevieme zabrániť, niektorým prípadom získanej torticollis vieme predchádzať.
- Dbajte na správne držanie tela, posilňujte vhodným cvičením hlboké svaly chrbta napríklad pomocou pilates.
- Vyhnite sa asymetrickému strnulému držaniu tela napríklad pri práci. Dbajte na dostatok priestoru pri počítači, aby ste neboli nútení sedieť v neprirodzenej polohe.
Sledovanie Psychomotorického Vývoja Dieťaťa
Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka. Vhodné je mať bábätko vyzlečené (napr. keď sa ich chystáte kúpať a máte ich nahé na prebaľovacej podložke). Hodnotí sa napr. v akých častiach tela sa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup, v akej polohe má nožičky pod. Môžete sledovať, ako často sa otáča na jednu alebo druhú stranu. Či uprednostňuje jednu zo strán a teda je napr. Častejšie otočené tvárou na preferovanú stranu. Hodnotenie sa líši podľa toho, o ako staré bábätko staráte.
V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá tzv. Ak je jeho hlavička otočená napr. tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca. V ľahu na brušku nalieha bábätko na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom. Bábätko si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú. Nemusí ale nijako vysoko zdvíhať hlavičku. Ručičky sú po väčšinu času zaťatou v päsť s palčekom schovaným vnútri prstíkov. Pästičky by ale nemala byť držaná kŕčovito a rozhodne by sa malo bábätko schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
Vývoj v 4. - 8. týždni
V týchto týždňoch môžete u svojho bábätka pozorovať, že vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad, len pre vás, je ale zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať , pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou. Bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku nad podložku tak, že krčok akoby pretiahne šikmo nahor. Ručička a jej prstíky sa začínajú uvoľnovať.
Reflexy Novorodenca
Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov. Reflexy mu umožňujú prežitie (dýchanie, srdcovú činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa). Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami, bez pomoci svojho pediatra či neurológa. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, popr. končatín. Ak na jednej strane reflex je prehnanými a na druhej nie.
Testovanie Reflexov:
POZOR! Nenechajte sa odradiť myšlienkou, že pediater v odbore pohybovej sústavy človeka určite všetko pozná. Nie vždy je to tak.
1. Automatická chôdza
Prevedenie: Uchopte pevne bábätko za telíčko a akoby ho postavte na podložku. Pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Tento reflex je prehnanými do 4. - 6. mesiaca.
2. Úchopový reflex
Prevedenie: Vložte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 5. mesiaca veku.
3. Babinského reflex
Prevedenie: Položte svoj prst na roztvorenú nožičku dieťaťa tak, aby ste sa dotkli hornej časti nožičky bábätka. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Jeho výbavnost pretrváva až do 9. mesiaca.
4. Hľadací reflex
Prevedenie: Jemne sa dotknite tváričky dieťaťa. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 3. mesiaca.
5. Sací reflex
Prevedenie: Vložte dieťaťu prst do úst. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 3. mesiaca.
6. Asymetrický tonický šijový reflex (ATŠR)
Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Objavuje sa až po 3. mesiaci.
Manipulácia Detí a Rodičovské Chyby
Pri návšteve budúcej škôlky nám pani riaditeľka povedala, že máme očakávať plač dcéry pri odlúčení, lebo je to jej spôsob, ako nás zmanipulovať, aby sme ju do škôlky nedávali. Vraj to deti tak robia, aby im dospelí vyhoveli a je to bežné. Skutočne? Dokážu drobci manipulovať dospelých? Hádže sa dvojročný fešák na zem, len aby mu tato kúpil kinderko? Vrieska 8-mesačné bábo v spálni len preto, aby nahnevalo unavenú mamu, ktorá si potrebuje oddýchnuť? A môžeme rozmaznať bábätko tým, že ho budeme brať na ruky, keď plače, hoci nás skúsené okolie varuje vopred? Ak podľahneme týmto detským manipulatívnym taktikám, zlyháme ako rodičia?
Na detskom ihrisku stála úplne hore na šmykľavke dvojročná Emka a srdcervúco plakala. Za ňou sa tvoril rad nedočkavých drobcov, ktorí sa chceli spustiť. Emka sa kŕčovito držala šmykľavky a nehýbala sa ani dopredu, ani dozadu. Pod šmykľavkou stál jej otec a nervózne zvyšoval hlas: „Šmykni sa! Čo tam len tak stojíš. Nerev. Pozri na ostatné deti, chcú ísť dolu, tak už poď. Nestoj tam ako soľný stĺp a poď!“ Nevidel, že sa bojí, vytáčal ho jej plač. Nasilu ju posadil a držal pevne za ruku, keď sa nedobrovoľne spúšťala, že jej ju takmer vykĺbil. „Čo robíš ródeo. Veď to nič nie je. Že sa nehanbíš. Taká veľká a stojí tam a všetkých zdržuje. Poďme domov, už mám toho dosť,“ ťahal vrieskajúcu dcéru po zemi domov. V obchode sa trojročný Adamko s údivom pozeral na lesknúci sa alobal a pýtal sa mamy, čo to je a na čo to je. „Na balenie,“ vyštekla mama a ani na neho nepozrela. Prezerala iný tovar a detské otázky ju už rozčuľovali.
Komunikácia verzus Manipulácia
Odkedy sa narodia, snažia sa deti komunikovať. Plačú, mrnčia, nadväzujú očný kontakt, zrkadlia výraz tváre dospelých. Toto všetko sú inštinktívne spôsoby, ktoré využívajú na získanie pozornosti a spätnej väzby v našom veľkom, novom svete. Viac nevedia, nedokážu. Je preto na rodičoch, aby s nimi nadviazali spojenie, odpovedali, vybudovali potrebné komunikačné línie, na ktorých postavia neskoršiu komunikáciu. Komunikácia totiž nie je niečo, čo sa len tak stane, príde samo od seba. Nie je to niečo, čo sa spontánne začne momentom, keď sa drobec naučí rozprávať. Nie je to výsledok dospievania dieťaťa. Je to proces, výsledok výchovného spôsobu, ktorý rodičia zvolili. Plač často dospelí považujú za manipuláciu a tak na neho aj reagujú. Lenže prisúdiť bábätku, či batoľaťu takúto schopnosť, znamená priznať im úroveň a schopnosti, ktoré sú ďaleko za hranicami ich reálnych možností. A je to kardinálna chyba. Na to, aby deti dokázali manipulovať rodičov, musia zvládnuť hypotetické myslenie, kritické a racionálne myslenie, empatiu, kontrolovať podnety. Tieto kognitívne schopnosti sú riadené z časti mozgu, ktorá sa volá prefrontálny kortex. Táto oblasť riadi schopnosti fungujúce na vysokej úrovni. Vďaka nej sa odlišujeme od ostatných cicavcov. Vyvíja sa ako posledná časť mozgu. Vedci veria, že ukončenie vývoja prefrontálneho kortexu je do dvadsiateho piateho roku života. Preto je úplne jasné, že bábätká, batoľatá a malé deti nie sú schopné komplexných procesov nevyhnutných k manipulácii správania iných.
Nie je možné, aby sa spokojné a šťastné bábätko ležiace v noci vo svojej postieľke, len tak, z ničoho nič rozhodlo, že začne revať, aby ho rodičia vzali do náručia. Ak by to tak bolo, batoľa by si muselo premyslieť a naplánovať niekoľko alternatív rodičovskej reakcie, aby dosiahlo tú vytúženú - byť na rukách. Navyše by muselo vedieť kontrolovať vlastné správanie. To už by sme videli malého génia. V skutočnosti sa totiž nič takéto nedeje. Bábätko plače, pretože jednoducho nedokáže kontrolovať svoju najsilnejšiu reakciu na strach a samotu - plač. Nevie myslieť hypoteticky, ani kriticky. Nerozumie, že mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo, lebo jeho telo v stresovom stave „útoč alebo uteč“.
Nedostatok Informácií o Detskom Vývoji
Výsledky jednej americkej štúdie preukázali prekvapujúce zistenia, ako málo informácií majú dospelí o detskom vývoji. Do štúdie sa zapojilo tri tisíc dospelých. Vedci zistili, že dospelí potrebujú viac a kvalitnejšie informácie v troch oblastiach - rozmaznávanie a trestanie detí, schopností detí v danom veku a v oblasti najlepších druhov hier. Kyle Pruett, profesor z Yaleskej Univerzity, ktorý výskum zastrešoval, zhrnul, že kvôli nedostatku správnych informácií o detskom vývoji, môžeme vychovať agresívne deti reagujúce na situácie vydieraním a šikanovaním namiesto toho, aby spolupracovali a snažili sa druhému porozumieť.
Šokujúce je, že až vyše polovica rodičov (57 %) malých detí do šesť rokov a 62 % všetkých dospelých nesprávne verí tomu, že šesťmesačné bábätko môžeme rozmaznať. 44 % rodičov a až 60 % starých rodičov si nesprávne myslí, že ak zakaždým zoberú na ruky plačúce trojmesačné bábätko, bude z neho rozmaznaný sebec. Vedci však už dávnejšie tvrdia, že nie je možné rozmaznať bábo tým, že reagujeme na jeho potreby. Bábätká nepoužívajú plač na to, aby manipulovali svojich rodičov, ale na to, aby im dali najavo, že sa necítia dobre. Od prvého dňa na svete potrebujú drobci, aby dospelí reagovali na ich potreby, aby si dokázali vybudovať potrebnú dôveru a vedeli, že na nich záleží.
O trestaní bitkou máme dnes množstvo informácií. Až 61 % rodičov malých detí takýto trest používa, hoci vedci tvrdia, že je to škodlivé. Šokujúce je, že až 37 % rodičov si myslí, že bitka je v poriadku aj pre úplne malé deti, do dvoch rokov. Bitka nabáda deti k tomu, aby sa správali agresívnejšie a neučí ich sebakontrole. Pokiaľ ide o očakávania, 51 % rodičov si nesprávne myslí, že pätnásťmesačný drobec má vedieť požičiavať hračky, 26 % dospelých je presvedčených o tom, že trojročné dieťa má zvládnuť hodinu potichu sedieť a venovať sa nejakej činnosti. 40 % rodičov malých detí je mylne presvedčených o tom, že ak ročné batoľa opakovane zapína a vypína televíziu, ktorú chcú pozerať, je to preto, lebo je nahnevané a chce ich vytočiť. Ročné dieťa však nedokáže spriadať intrigy, aby dostalo rodičov. Iba skúša, čo sa stane v jeho malom svete, ak bude stláčať ten veľký červený gombík. Deti potrebujú skúšať nové veci, mnoho krát po sebe, aby zistili, ako svet navôkol funguje. Podobne batoľa hádže na zem lyžičku, keď sedí na svojej vysokej stoličke a so zaujatím ju pozoruje, kam dopadne už po stýkrát.
Budovanie Kvalitného Vzťahu s Dieťaťom
Bábätká nedokážu a nemôžu manipulovať. Ony komunikujú. Počúvajte ich. Odpovedajte. Váš budúci vzťah s tínedžerom staviate už teraz, kým máte doma batoľa. Príde za vami, keď vás potrebuje a váš spôsob výchovy minimalizuje alebo maximalizuje budúce trecie plochy s desaťročným potomkom. Ak veríme, že bábätká a malé deti nás manipulujú, rozdeľujeme sa na dva tábory. My proti nim. Staviame sa tak do úlohy trestajúcich a ignorujúcich, nie tých, čo spájajú a chápu. Paradoxne, práve takáto pozícia ignorovania a bojovného naladenia je základom na to, aby sme skutočne vychovali manipulátora. Ak však vychováme drobcov v prostredí, ktoré im dokáže vyjsť v ústrety, nebudú nás v budúcnosti potrebovať manipulovať. Keď plače bábätko, potrebuje náruč, keď plače batoľa, potrebuje utešiť. Deti nie sú dospelými, kým nedosiahnu určitý vek a je na to dôvod. Jednoducho ešte nemajú odhad, skúsenosť, vyspelosť dospelého človeka. Preto sú rodičia stredobodom pozornosti ich sveta mnoho rokov, kým nebudú môcť, podľa vzoru dospelých, samé regulovať a ovládať svoje správanie. Tak ako to videli doma. Ak ich počúvate, skutočne pozorne vnímate, aj ony sa naučia počúvať. Keď ste k nim drzí, tiež budú bezočiví. Ak s nimi zaobchádzate s rešpektom, budú sa k vám správať s úctou. Ak vás hnevajú, ste na nich tvrdí, aj deti budú nervózne a kruté.