Stanislav Šmatlák patril k dominantným osobnostiam slovenskej literárnej vedy. Jeho rozsiahle dielo zahŕňa analýzy, štúdie a syntézy, ktoré významne prispeli k poznaniu a interpretácii slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť. Osobitnú pozornosť venoval poézii pre deti a dielu Pavla Országha Hviezdoslava. V tomto roku si pripomíname 100. výročie narodenia tohto významného literárneho vedca.
Život a Pôsobenie
Stanislav Šmatlák sa narodil 28. novembra 1925 v Oslanoch. Študoval slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde štúdium zavŕšil v roku 1949. Už počas štúdia sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU), neskôr pôsobil ako odborný asistent Literárnovedného ústavu SAV a po skončení školy ako jeho vedecký pracovník. S výnimkou dvoch kratších období tu pôsobil ako literárny vedec až do odchodu do dôchodku v roku 1990. V rokoch 1952-1953 bol redaktorom vydavateľstva Smena a v rokoch 1960-1963 redaktorom Slovenských pohľadov. Zomrel 5. augusta 2008 v Bratislave.
Metodologické začiatky a Hviezdoslav
V začiatkoch svojej vedeckej aktivity sa zaoberal metodologickými problémami literárnej vedy. Svedčia o tom štúdie publikované v časopisoch ako Príspevok k štýlu slovenského literárneho realizmu (1947) a K problému hodnotenia v literárnej histórii (1948). Následne sa Šmatlák zameral na život a básnické dielo Pavla Országha Hviezdoslava. Výsledkom tohto úsilia bolo množstvo vedeckých, literárnokultúrnych a vydavateľských aktivít. Medzi jeho významné práce o Hviezdoslavovi patria:
- Básnické prvotiny 1-2 (1956)
- Básnické zrenie 1-2 (1957, 1958)
- Hviezdoslav. Zrod a vývin jeho lyriky (1961)
- P. O. Hviezdoslav. Básnik národný a svetový (1969)
Tieto práce predstavujú literárnohistorické syntézy, ktoré analyzujú Hviezdoslavovu tvorbu v kontexte slovenskej a svetovej literatúry. Šmatlák sa zúčastnil aj na príprave expozície Literárneho múzea P. O. Hviezdoslava.
Ivan Krasko a Slovenská Moderna
V 60. rokoch sa Šmatlák zameral na osobnosť a básnické dielo Ivana Kraska. Napísal štúdiu Poézia Ivana Krasku (1960), ktorú neskôr rozšíril a publikoval v knižnej monografii Vývin a tvar Kraskovej lyriky (1976). Táto práca analyzuje Kraskovu lyriku a jej vývin v kontexte slovenskej literárnej moderny. Pokiaľ ide o slovenský symbolizmus, ten Šmatlák poníma ako „významovo adekvátny výraz vonkajšej i vnútornej situácie slovenského básnika zo začiatku 20. storočia“. Čiže Šmatlák mal vždy na pamäti spoločenskú situovanosť autora i jeho realizáciu v estetickom tvare.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Laco Novomeský a súčasní básnici
Súčasne s výskumom Kraskovho diela sa venoval aj tvorbe viacerých súčasných slovenských básnikov, osobitne tvorbe Laca Novomeského. Z uvedených oblastí knižne publikoval monografiu Básnik Laco Novomeský (1967) a Ladislav Novomeský (1978) a eseje o tvorbe Miroslava Válka a Milana Rúfusa (Pozvanie do básne, 1971).
Slovenská lyrika a Poézia pre deti
Šmatlák sa zaoberal aj problematikou vzniku a vývinu slovenskej lyriky a poézie pre deti. V knihe Stopäťdesiat rokov slovenskej lyriky (1971), ktorá v rozšírenej verzii vyšla roku 1979 pod názvom Dve storočia slovenskej lyriky, sa sústredil na analýzu špecifických problémov slovenskej lyriky, interpretáciu jej osobnostných tvorcov i ťažiskových diel. Poéziu pre deti, predovšetkým vzťah autorského a detského subjektu, analyzoval v súbore reflexií Básnik a dieťa (1963, 1976), považovanom za kľúčové teoretické dielo o modernej literatúry pre deti.
Básnik a Dieťa: Kľúčové Dielo o Detskej Literatúre
Kniha Básnik a dieťa je považovaná za kľúčové teoretické dielo o modernej literatúre pre deti. Šmatlák v nej analyzuje vzťah medzi autorom a detským subjektom v poézii pre deti. Skúma, ako sa autor stavia k detskému svetu, ako ho zobrazuje a ako sa snaží osloviť detského čitateľa. Kniha sa zaoberá aj otázkami jazyka, štýlu a formy poézie pre deti.
Dejiny slovenskej literatúry
Logickým vyústením jeho literárnohistorických a literárnoteoretických aktivít boli Dejiny slovenskej literatúry od stredoveku až po súčasnosť (1988), ktoré vyšli v reedičnom vydaní v dvoch zväzkoch (I. 1997, II. 1999). Táto práca predstavuje syntetický pohľad na vývoj slovenskej literatúry od jej počiatkov až po súčasnosť. Šmatlák v nej prináša nové pohľady na našu literárnu minulosť, a to najmä v starších obdobiach jej vývinu. Uplatňovanie názoru, že práca literárneho historika sa musí opierať o bádateľské výsledky všeobecnej historiografie, viedlo Šmatláka k rezignácii na zaužívané periodizačné medzníky a pojmy, ktoré nachádzame v dovtedajších dejinách.
Prínos k Periodizácii a Interpretácii
Šmatlák sa v Dejinách slovenskej literatúry usiloval o objektívnu hodnotovú selekciu a koncepčný prístup k dejinám slovenskej literatúry. Osobitne treba vyzdvihnúť jeho prístup k literatúre stredoveku, najmä k Veľkej Morave. Práve tu sa usiluje nájsť určitý koncepčný a ideovokultúrny vnútorne štruktúrovaný tvar, ktorý vytváral postupnú kultúrnu celistvosť nášho stredoeurópskeho priestoru. Šestnáste storočie považuje Šmatlák za obdobie, keď možno hovoriť o „písomne realizovanej kontinuite vývinového procesu slovenskej literatúry“. S konečnou platnosťou sa vzdáva dvojslovného pomenovania tohto obdobia: humanizmus a renesancia, pretože nepochybne pociťuje, že práve tieto termíny rozdeľovali toto obdobie na akoby dve literatúry, latinskú a „slovenskú“, pričom tá latinská (humanistická) akoby predchádzala renesančnej (slovenskej). Šmatlák sa usiluje dokázať historicko-typologickú analogickosť medzi latinčinou a staroslovienčinou, rozborom latinských i slovenských literárnych pamiatok prekonáva zafixovanú predstavu o dvojrečovosti renesančnej kultúry v zmysle uzavretosti dvoch samostatných, hoci vnútorne štruktúrovaných celkoch.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dielo a odkaz Stanislava Šmatláka
Stanislav Šmatlák bol nielen významným literárnym vedcom, ale aj organizátorom vedeckého života na Slovensku. V 70. rokoch patril medzi dominantné osobnosti slovenskej literárnej vedy. Bol členom i koordinátorom štátnych úloh, účastníkom mnohých diskusií, podieľal sa na rozpracúvaní a prehlbovaní teoretického i metodologického aparátu literárnej vedy. Každá Šmatlákova syntéza - od tých najmenších štúdií až po monografie - bola svojím spôsobom literárnovednou udalosťou.
Dejiny slovenskej literatúry Stanislava Šmatláka by mali postaviť ďalšie generácie literárnych vedcov pred voľbu, do akej miery je ochotná a odborne vybavená materiálovo a koncepčne dotvoriť tento šmatlákovský „klasický“ model literárnohistorickej práce. Jeho dielo zostáva inšpiráciou pre ďalšie generácie literárnych vedcov a čitateľov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM