Čítanie má preukázateľne mnoho pozitívnych vplyvov na celkový vývin dieťaťa. Rozvíja empatiu, fantáziu a podporuje sústredenie. V dnešnej dobe digitálnych technológií je výzvou upútať deti „offline“ zábavou, teda aj čítaním kníh.
Vytvorenie Domácej Knižnej Kultúry
Vytvorenie domácej knižnej kultúry znamená vytvorenie vhodného, podnetného prostredia, ktoré bude naplnené láskou ku knihám. Vytvorme deťom vlastnú knižnicu alebo „hniezdo“ na čítanie, kde sa budú cítiť príjemne. Okrem príjemnej atmosféry doma môžeme deti vziať aj von - do knižnice.
Predčítanie a Striedanie sa v Čítaní
Predčítanie pred spaním je rituál, ktorý by sa mal stať pravidelnou súčasťou vašich dní. Deti majú rady vašu intonáciu a pocit blízkosti. Tento intímny moment vás zbližuje.
Sloboda Výberu pre Deti
Dovoľte deťom, aby si vybrali knihu samy. Nechajte ich zvoliť si nielen titul, ale aj formu.
Zapojenie Interaktivity
Čítanie nemusí byť len tichým sedením pri knihe. Existuje mnoho spôsobov, ako ho obohatiť o ďalšie aktivity. Skúste rozprávku s deťmi zahrať ako divadielko. Nakreslite k príbehu obrázok. Dávajte deťom doplňujúce otázky k príbehu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Malé Rituály Majú Väčší Zmysel
Podpora čitateľstva je behom na dlhú trať. Nemôžeme očakávať, že deti začnú čítať zo dňa na deň. Môžeme im však vytvárať podnetné a príjemné prostredie a ponúkať príležitosti, ako sa s knihami prirodzene stretávať. Malé každodenné rituály dávajú väčší zmysel než veľké akcie raz za čas. Pravidelnosť je esenciálna.
Prečo Čítať Deťom: Pohľad Odborníčok
Večerné čítania s deťmi viedli k založeniu blogu Čítajme si spolu.sk, s množstvom knižných odporúčaní pre rodičov najmenších detí. Rodičovské témy prerástli do založenia občianskeho združenia, ktoré má za sebou dva ročníky celoslovenskej Konferencie (ne)obyčajných rodičov, podujatie o detskej knihe Košice BookPark a tri ročníky Prečítaného leta, veľkého letného knižkohrania.
Čítanie dieťaťu od malinka pomáha sústrediť sa, rozvíja jeho zvedavosť, nesmierne rozpína jeho slovnú zásobu, a toto všetko sa bude odrážať neskôr na jeho štúdiu.
Pre mňa sa čítanie začalo jedným veľmi ťažkým dňom počas tuhej zimy, keď dcéra mala necelý rok a syn necelé tri. Po chvíli som si uvedomila, že sme všetci stíchli. Ležali sme vedľa seba a nič sme nepotrebovali. Ako sme si čítali, všimla som si, že Zoja už nedrží knihu dole hlavou a Ben mi začal rozprávať o sopkách. Bola to prelomová chvíľka: všetci traja sme sa po dlhom čase akoby stretli na jednom mieste a ja som konečne mala priestor zaostriť na ne a vnímať ich.
Čítanie dieťaťu je láska. Je to úplná pozornosť rodiča: dieťa, ktoré rodičovi krúti vlasy či opiera sa o neho, dýcha jeho vôňu, počúva. Nemusí rozumieť slovám, ale to, čo prežíva, je bezpečie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Netreba čakať na to, kým dieťa začne hovoriť, a už vôbec nie na nástup do školy či škôlky. Jazyk sa dieťa učí už aj v čase, keď ešte nerozpráva, takže najlepšie je začať od prvých dní: pospevovať mu, hovoriť mu o tom, ako sme sa na neho tešili. Špeciálne večerné čítanie pred spaním je pre mňa osobne akoby prosba o odpustenie všetkých rodičovských kiksov. U nás doma sa snažíme všetky hádky a kriky urovnať ešte pred spaním, aby sme sa ráno zobudili do čistého dňa…
Z kníh sa deti musia predovšetkým dozvedieť, že knihy sú úžasné. Musia to zistiť ešte omnoho skôr, než sa začnú učiť čítať. Na to potrebujú skvelé príbehy a dospelých, ktorí im pripomínajú, že keď raz čítanie zvládnu samé, čaká ich Stredozem, Rokfort, Narnia, deti z Bullerbynu…
Pri tom všetkom som osobne presvedčená bojovníčka proti knihám s poučením. Ak ja u nás doma nebudem triediť jogurtové tégliky, nepomôže nám žiadna kniha. Problém ale tkvie v tom, že tieto knižky zážitok z čítania obmedzujú na poučenie. A poučenie nikdy nie je príbeh, je to vždy iba výchovná lekcia. Kto by toto chcel čítať? Pritom, ak je príbeh napísaný dobre, bude tam aj naučenie, múdrosť, výchova. Z Hobita aj z Pipi je úplne zjavné, že vernosť a priateľstvo sú kľúčové pre prežitie.
Na témach v podstate nezáleží. Čokoľvek si vyberú deti samé alebo s našou pomocou, je dobré. Najdôležitejší je spoločný čas strávený nad knihou, spoločné spomienky. Čítanie je lepidlo. Lepí nás s deťmi k sebe. Ak sa dostatočne pozliepame, otvára medzi mnou a mojimi deťmi dvere a umožňuje im cez ne vysvetľovať svet: toto je náš havo, toto je náš byt, toto sú naše baby, toto je uprataná izba. Neskôr takto sa zlostíme, takto si odpúšťame. Ak sa deti od malinka učia, že rodič je ten, ktorý vysvetľuje svet a že sa to deje v bezpečí, je šanca, že keď budú väčšie, prídu za ním aj po väčšie slová, napríklad vernosť, pravda, láska…
Knihy samozrejme rozvíjajú empatiu, pomáhajú deťom rozumieť, ako sa cítia iní, rozvíjajú fantáziu. Avšak žiaden príbeh sveta neochráni môjho syna pred šikanou, zlými smskami, pred inými deťmi, ktoré vyrastajú bez empatie. Tak to, žiaľ, nefunguje.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
V decembri sa snažíme s manželom o čo najpokojnejšie popoludnia s deťmi, aby sme vedeli dorovnať ten zmätok, ktorý sa stupňuje vonku. Posledných pár rokov deťom do vrecúškového adventného kalendára naskladáme okrem žuvačiek a orechov aj knižky. Nie sú to vždy nové knižky. V jednom roku som im pripravila knižky, ktoré sa týkali iba zimy. Do vrecúšok sa dajú uložiť aj papieriky s odkazmi na konkrétne kapitoly z obľúbených kníh, to je to, čo plánujem v tomto roku. Bude tam vianočná kapitola z Pipi, vianočný Harry Potter, tiež kúsok z Leva, šatníka a čarodejnice a podobne.
Pohľad Šéfredaktorky Magazínu Reflex
Hoci osobne poznám množstvo rodičov, ktorí deťom čítajú, medzi tými, ktorí túto radosť ešte nevyskúšali, prevláda občas skepsa, že ide o ďalšiu aktivitu, ktorú „musia“ z nejakého vyššieho princípu robiť, pričom to vidia len ako úlohu či povinnosť. Skrátka „na čo sa mám zasa ja strhať, veď ma aj tak nepočúvajú, jašia sa na posteli, strácam nervy, zaspávam pri tom a ani ma to nebaví“. Čítanie sa ale dá, tak ako hocijaká iná aktivita s deťmi, vrátane umývania zubov, nastaviť ako zvyk a presne ako všetky iné pravidelné úkony prinesie svoje ovocie.
Všeobecné bonusy sú známe, preto radšej uvediem niečo z emočného súdka: čo rodičov ohuruje, dojíma a inšpiruje, sú rozhovory, ktoré knihy vyvolajú. Menšie deti sa zvyknú vypytovať, prerušovať dej, rodič odpovedá a ratolesť kontruje vlastnými zážitkami a myšlienkami, o ktorých dospelý ani netušil a zrejme by sa to pri inej príležitosti ani nikdy nedozvedel. Staršie deti to už považujú za samozrejmé a knižná chvíľa je pre ne akousi bránou k rôznym priznaniam a úvahám, za ktoré nebudú súdené. Kniha - rozhovor - porozumenie.
Začať sa dá hneď, ako príde dieťatko na svet. Zaradiť knihy ako bežnú súčasť dňa je veľmi praktické, pomôže to ukotviť večerné rituály: umyť sa - prezliecť - čítať - spať. Čítanie nie je len držanie knihy a rapotanie textu. Je v tom aj túlenie, prežívanie osudov knižných hrdinov, rozhovor, upokojenie po celom dni, kvalitný čas, po ktorom sa výdatne spí. Tak ako všetkému, aj tomuto sa budú deti chvíľu učiť. Kým dvoj-, trojroční budú ešte striedať počúvanie s váľaním sa po posteli, pričom sa treba pripraviť na opakované čítanie jednej obľúbenej rozprávky aj tridsaťkrát, štvor- až päťroční už pri dobrom knižnom výbere vyčkajú aj desať minút. U starších sa ľahšie dohodnete, čo sa bude čítať, mení sa kvalita rozhovorov a netreba sa ostýchať čítať ďalej aj so školákmi, pokojne aj s desať- a viacročnými. Nechajte ich, nech si sami čítajú, čo ich baví a s vami si zasa sadnú ku kvalitnejšej a zložitejšej knihe, o ktorej viete, že sa im nebude chcieť cez ňu prehrýzť.
U nás je viacero knižných blogeriek (Čítajme si spolu, Malý pampúch, Mimi malá knihomoľka, Úlet s knihou, prípadne aj môj blog), ktoré vás upozornia na to najlepšie, čo sa momentálne na trhu nachádza.
Deti to nemajú nastavené inak ako dospelí, záleží vždy od ich aktuálneho vnútorného naladenia. Čítať treba všetko a našťastie je z čoho vyberať, treba rešpektovať aj vkus detí, aby sa nestalo, že na knihy zanevrú, pretože ich v záplave ťažkých titulov zrazu uvidia len ako nebotyčnú nudu a des. Mnohé knihy lákajú najmä rodičov, lebo sa v nich nachádza „poučenie“, lenže majstrovská je tá kniha, ktorá nepoučuje, ale kladie otázky. Vychovávať majú predsa rodičia, to my sme príkladom a oporou. Aj keď si „poučnú knihu“ deti prečítajú, stále je to len teória. Pri príbehu, ktorý pošteklí ich myslenie, sa otvárajú nové uhly pohľadov, deti sú často bystrejšie, než očakávame.
Kým boli deti menšie, dostávali na Vianoce množstvo kníh a vždy to bola veľká radosť. Teraz už vnímajú, že sa knihami zaoberám a keďže najmä detských titulov je u nás obrovské množstvo po celý rok, nemá význam im venovať ešte nejaké pod stromček. Maximálne ak nájdem nejakú vyslovenú chuťovku, o ktorej viem, že ich prekvapí. Minulý rok sme prvýkrát čítali Gaarderove Vianočné mystérium a bavilo ich to, hoci ide o náročnejší titul s dlhočiznými kapitolami a nesadne každému. Sama som bola prekvapená, ako ľahko nám čítanie išlo. Tento rok nás čaká Biblia pre neveriace deti, výnimočná publikácia s odporúčaným vekom od 12 rokov, určená všetkým, veriacim aj neveriacim. Má webovú platformu uletsknihou.sk na podporu záujmu o čítanie u detí.
Dôležitosť Čítania pre Rozvoj Dieťaťa
Prostredníctvom kníh a čítania deti spoznávajú lepšie svet, ktorý vidia, no postupne sa im začne odkrývať aj vnútorný svet ľudí, ktorý zatiaľ nevidia, no začnú ho lepšie rozoznávať a rozumieť mu. Čítanie príbehov podporuje kontextuálne učenie, dáva často našim izolovaným skúsenostiam a poznatkom spoločný príbeh a súvislosti. Ak sa z dieťaťa stáva aktívny čitateľ, otvára mu to ďalšie a ďalšie dvere k poznávaniu a predstavivosti.
S výnimkou detí do troch rokov by som technológie nestavala do opozície voči tlačeným knižkám, naopak, pri deťoch sa dajú krásne prepájať, a to prináša veľa možností pre ich rozvoj a vzdelávanie. Kľúčovou otázkou je vhodný vek, zdravá miera času stráveného s technológiami a charakter obsahu, ktorý deti cez ne prijímajú. Kvalitným zdrojom informácií je v tejto oblasti napríklad americký vzdelávací portál www.commonsensemedia.org.
Na uletsknihou.sk ponúkame inšpirácie, ako na to. Pred rokom sme urobili anketu medzi školopovinnými deťmi o tom, či a prečo chcú, aby im rodičia aj naďalej čítali, hoci si už vedia čítať aj samé.
Môj syn si vypočul prvé literárne kapitoly ešte z bruška. V istom momente, keď zasa raz vysielal rytmické signály, som mu začala nahlas čítať. Ponorili sme sa do mojej obľúbenej knižky z detstva od Astrid Lindgrenovej Zbojníkova dcéra Ronja. Uvelebil sa pri nás aj môj muž, započúval sa a na ďalší deň prečítal nahlas jednu kapitolu aj on. Týmto sme tak spontánne začali čitateľskú cestu s našimi potomkami, ktorá trvá dodnes.
Samotná kniha však zázrak neurobí. Sila spoločného čítania v bezpečnom, láskyplnom prostredí znamená pre deti viac, ako dokážeme vidieť očami. Najefektívnejšími spôsobmi výchovy k radosti až vášni pre čítanie sa ukazujú byť pravidelnosť a interakcia, teda rozhovory o prečítanom, kedy majú deti priestor vyjadriť svoje pocity, názory aj otázky. S mojimi deťmi sme vždy šli ďalej ako - Čo je toto? alebo Páčilo sa Ti to?
Rozprávkové príbehy a príbehy, ktoré ponúkajú zázračno, deti určite potrebujú a majú ich rady. Rozprávky túto rýchlo plynúcu každodennú realitu trochu spomalia, zjednodušia spletité vzťahy a ponúknu ucelenú kontinuitu. Niečo, čo má začiatok, postupne plynúci dej a koniec, kde býva jasnejšie, kto je dobrý a kto zlý. Pri naozaj ťažkých témach z reálneho života - napríklad smrť alebo vojna - pomáha práve formát rozprávky či fantazijného príbehu, v ktorom sa deti s nimi stretávajú prostredníctvom symbolov a priateľských postavičiek. S mojimi deťmi sme pred pár rokmi so zatajeným dychom čítali krásnu knižku Děvčátko s kosou od rakúsko-českého autora Michaela Stavariča.
Raz som sa rozprávala s jednou maminou o jej neistotách pri čítaní s deväťročným synom. Keď čítali Lietajúcu Alžbetku od Daniela Pastirčáka, nevedela, ako má reagovať, keď jej syn povedal: „Mami, cítim, že je to smutné, ale nerozumiem tomu…“ V takýchto prípadoch sa mi osvedčilo úprimne deťom priznať svoju neistotu.
Moji rodičia si navzájom kupovali knižky na rôzne sviatky a ocino pravidelne zásobil knižkami aj nás s bratom, takže tento zvyk je u mňa hlboko vrytý a preniesla som si ho aj do svojej rodiny. Moje dve obľúbené vianočné knižky z raných spomienok boli Zimná knižka pre Lucinku a The Mr. Men Christmas od kultového britského autora Rogera Hargreavesa - darček za hlbokého socializmu od maminej najlepšej kamarátky z Edinburghu. Obe knižky sme čítali aj s mojimi deťmi a doposiaľ nestratili na atraktivite. Minulý rok sme sa prvého decembra pustili do čítania Vianočného mystéria od nórskeho spisovateľa Josteina Gaardera. S touto knižkou sme prežili čarovné decembrové večery. Na vianočné sviatky mám tiež jeden nevianočný čitateľský tip: s deťmi si spoločne a nanovo prečítať knižku, ktorú ste s nimi čítali, keď boli maličkí.
Ako Čítať Deťom: Praktické Tipy
Keď mal môj syn tri roky, mali sme za sebou hŕbu prečítaných kníh. Išli sme jednu za druhou. A v tom to prišlo. Vybrala som z police ďalšiu knihu na čítanie. Záhradu od Jiřího Trnku. Bola to láska na prvý pohľad. Kapitolu, ako mucha cestovala autobusom do mesta, sme čítali stokrát. Jasné, že to bolo otravné. Lenže bolo mi jasné, že pre neho je to dôležité. Vďaka čítaniu detských kníh som sa o tejto malej osôbke veľa dozvedela. Aký je, čo sa mu páči, aký slovník ho oslovuje, slovom, aký má vkus.
Našťastie nie sme v tom nekonečnom mori kníh sami. Kníhkupectvá a vydavateľstvá pochopili, že detské knihy sú špecifická kategória, ktorá potrebuje minimálne delenie podľa veku. Ľudia ako Tibor Hujdič, známy ako pán Mrkvička, sú zárukou kvalitného výberu. Treba si nájsť svojho človeka a nechať si poradiť. Spoločné večerné čítanie je vysoko návyková aktivita. Pre mňa je to reset za celým dňom. Pri ňom si spolu s deťmi všetko nevyslovené odpustíme, zmäkneme. A čítajme nielen malým deťom. Aj tým väčším. Hlavne, ak samy nemajú chuť.
Podpora Čítania Počas Prázdnin
Schúlenie sa s dieťaťom a dobrou knihou patrí k praktikám domáceho života rozvinutej civilizácie už dlhé desaťročia. Nenechajme si tieto jedinečné momenty vytlačiť z nášho života elektronickými médiami. Dôležitosť čítania je všeobecne známa, no možno vás prekvapí, aký veľký vplyv má na akademické výsledky dieťaťa. Schopnosť kriticky čítať totiž predznamenáva celkový študijný úspech dieťaťa.
Najlepší čas, kedy začať deťom čítať, je hneď od narodenia. Pri čítaní s malými deťmi nejde len o vývoj rozumových schopností, ale aj upevnenie puta medzi rodičmi a deťmi. Už malé bábätká reagujú priaznivo na teplo náruče a čítajúci hlas rodiča. Začnite s leporelami a niekoľkými knižočkami, postupne tituly pridávajte. Nenechajte sa obmedziť obľúbeným žánrom svojich detí. Možno vás to prekvapí, no nie všetky deti prahnú len po rozprávkových knihách. Keď si dieťa zamiluje nejaký príbeh, chce ho počuť znova a znova. Pre rodičov občas oštara, no deti majú pri opätovnom čítaní možnosť postrehnúť niečo, čo im pri prvom čítaní ušlo. Pri čítaní nahlas sa deti započúvajú do svojho hlasu, trénujú si správny dych a lepšie sa sústredia na celkový výraz prečítaného. Počúvanie iných im zas predstavuje model plynulého čítania a kladenie dôrazu na významovo nosné časti textu. Čítanie nahlas prináša novú slovnú zásobu a pomáha deťom pochopiť, čo je to čítanie pre radosť. Pre staršie deti zakomponujte do režimu dňa aj tiché čítanie. Dokonca aj deti, ktoré ešte nevedia čítať, si môžu so záujmom prezerať knihy. Pol hodina ticha v domácnosti = bonus pre vaše nervy. Deti by vás mali vidieť čítať a tešiť sa z dobrej knihy. Potom ich to bude jednoducho viac zaujímať.
Knižnice sú dnes nielen miestom, kde si môžu deti za malý poplatok či dokonca zadarmo vypožičať množstvo kníh. Konajú sa v nich rôzne inšpiratívne čítania, besedy či iné aktivity, ktoré upútajú pozornosť detí ku kvalitnej literatúre. Určite vám v nich radi odporučia správnu knihu podľa veku a záľub dieťaťa. Spravte si z návštevy knižnice rodinný rituál. Ak však žijete v lokalite, kde je knižnica skôr „spiacou princeznou“, zvážte členstvo v inej. Či to bude rozprávka na dobrú noc, alebo čítanie v akýkoľvek iný čas dňa. Pochvala vplýva na motiváciu dieťaťa omnoho lepšie ako kritika, či nebodaj vysmievanie. Deti majú viac času a kniha je skvelým spoločníkom tak doma ako aj na cestách. Navyše, letná strata čitateľských schopností nie je len intuitívny pocit, ktorý majú učitelia každoročne v septembri. Ide o zdokumentovaný jav. Niektoré zdroje uvádzajú až trojmesačný úpadok čitateľských schopností u detí, ktoré počas prázdnin výlučne oddychujú.
Literárne ihrisko prináša projekt na ozvláštnenie a podporu objavovania nových kníh: Hľadanie čitateľského pokladu. Ide o letnú zábavu, ktorá motivuje deti vyhľadávať nové tituly na čítanie. Vďaka nej objavia nové príbehy, zaujímavé postavy alebo fakty.
Povzbudenie a Knižné Tipy
Pomôcť dieťaťu pustiť sa do knihy a povzbudiť ho dočítať ju je občas námaha hodná gréckych bají. To vie každý rodič a takmer každý učiteľ. Ale ako sa ukazuje, tá námaha je oprávnená. Totiž deti si od niektorých ľudí vo svojich životoch berú to povzbudenie, a od iných zase tipy na knihy.
Keď sa deti učia samostatne čítať, potrebujú veľa povzbudenia. Čítanie je totiž ozaj ťažká práca a stojí veľa námahy a drilu. Zároveň ale vieme, že keď sa učia čítať, potrebujú nekonečný zdroj tipov na knihy, ktoré sadnú ich čitateľskému veku, aby mohli trénovať mimo čítanky. Aby mohli budovať svoje čitateľské sebavedomie a teda dopĺňať odvahu do stále náročnejších textov.
Deti si pomerne jasne rozdelia svojich blízkych na toho, kto ich povzbudzuje v čítaní a na toho, od koho si radi vezmú knižný tip. Jednoznačne najsilnejšími povzbudzovačmi sú rodičia. Na druhom mieste sú učitelia a na treťom rovesníci, priatelia či vekovo príbuzní členovia rodiny.
Najviac knižných odporúčaní sú ochotní vziať si od učiteľov alebo školských knihovníkov. Zároveň až 68% detí vníma učiteľov ako veľkých povzbudzovačov k čítaniu. Fakt, že toľké deti dajú na učiteľské knižné tipy veľmi pravdepodobne súvisí s tým, že práve učitelia sú druhými najdôležitejšími dospelými v ich živote. Sú to práve učitelia, kto s deťmi trávi denne ozaj veľa času, kto má v mnohých smeroch hlboký dopad na to, ako si deti formujú obraz o sebe.
V tesnom závese za učiteľmi sú práve rovesníci. Rozčítaní kamaráti môžu byť nesmierne silným motivátorom a tiež zdrojom skvelých tipov na knihy. No zároveň môžu byť aj silným demotivačným prvkom, špeciálne v období puberty, keď si dieťa začína hľadať nové sociálne skupinky a podľa nich modeluje svoje správanie.
Rodičov deti vnímajú ako ten najsilnejší povzbudzovací prvok, no keď už príde na knižné tipy, situácia sa trochu mení. Pravdou však je, že keď príde na čítanie, učitelia majú v živote našich detí väčšie slovo než my, rodičia.
Ako vidieť, ide o dva rozličné vplyvy na život budúcich čitateľov. Jeden z nich, ten povzbudzovací, je vlastne čitateľským vzorom. Teda mentorom, sprievodcom alebo kamošom na dlhej ceste čitateľstva. Ako deti rastú, majú vo svojich životoch stále menej takýchto vzorov. Ten druhý vplyv zase potrebuje mať obrovský rozhľad v knižnom trhu a hlboký vhľad do toho-ktorého dieťaťa. Je to rozčítané dieťa a môžeme ísť do náročných textov alebo je to odradenec a ide nám hlavne o čitateľský zážitok? A budú to realistické príbehy, fantasy alebo detektívky? Čo ale platí v oboch prípadoch je toto: deti potrebujú vo výbere knihy vlastnú ruku. Môžeme im pomáhať predvýbermi, ktoré berú do úvahy ich čitateľský vek a záľuby, a môžeme ich povbudzovať, keď ich príbeh nebaví (aby si našli inú, pretože priveľa kníh je na svete).
Čítanie Ako Nástroj Rozvoja
Čítanie je najjednoduchší a najdostupnejší spôsob, akým rozvíjať dieťa. Navyše knihy majú úžasnú výhodu, že vďaka zapojeniu rodiča, dokážu rozvíjať každé dieťa primeraným tempom. Odborníci odporúčajú, že deťom by sme mali čítať aspoň 20 minút denne a začať s tým skôr, ako dovŕšia 2 roky.
Čítanie dieťaťu pomáhame rozvíjať obohacovanie slovnej zásoby, sluchové uvedomovanie, schopnosť počúvať s porozumením, sústrediť sa na slovo a na počúvaný príbeh, spracovávať informácie, tvoriť predstavy. Príbehy deťom tiež pomáhajú myslieť v súvislostiach, vysvetľovať to, čo cítime, hľadať kontext, nachádzať príčinu a následky. I napriek mnohým týmto benefitom však zaznamenávame pokles čítania kníh, ktorý sa už dlhodobo dáva do súvisu aj s nárastom používania technológií. Lenže v každej rodine si priestor na knihy môžeme vytvoriť. Stačí, ak sa na budovanie vzťahu dieťaťa s knihami sústredíme a povieme si, že to bude pri výchove jednou z našich priorít.