Sú „zlé“ deti naozaj zlé? A tie „náročné“ naozaj náročné? Pochopenie, prečo sú deti také, aké sú, dáva nový pohľad na ich výchovu, aj nové možnosti v nej. Často sa vo výchove uchyľujeme k obviňovaniu detí za to, aké sú. Je dôležité uvedomiť si, kto za čo môže. Môžu iba deti za to, aké sú? Rodičia sú hrdí a šťastní, ak ich dieťa dosahuje úspechy, je poslušné, učí sa na čisté jednotky… Čo ale, ak je nepozorné, neposlušné, lenivé, ustráchané, zlostné, agresívne? Mnohí si vtedy začnú klásť otázky: „Odkiaľ sa to berie v našom dieťati? Akoby ani naše nebolo…"
Zrkadlenie problémov rodičov
Deti nevedia, prečo sú také. Nevedia, čo s emóciami, ktoré cítia, ani nevedia, prečo ich cítia. Detská psychologická prax ukazuje, že deti zrkadlia problémy svojich rodičov a ich správanie má hlboký význam a svoj účel. Otázky typu „prečo si to urobil, prečo si taký?“, deti zneisťujú, nútia vymýšľať príbehy a rôzne alibi. Predovšetkým sa deti po nich cítia vinné za to, aké sú. Ak nepochopíte, čo vám správaním naznačujú, môže prísť aj ich ochorenie. Mnohí rodičia nedokážu pochopiť práve tento princíp a pýtajú sa: „Prečo a čo by nám mali deti zrkadliť? Veď my sa snažíme robiť všetko, aby bolo dobre."
Výskumy v oblasti genetiky potvrdzujú biologickú dedičnosť traumy. Prežitá trauma mení štruktúru DNA, dochádza k mutácii génov, a takéto zmeny sa dedia. Dieťa dedí všetko vonkajšie aj vnútorné, farbu očí aj strachy. Rodičia odovzdávajú deťom zážitky z detstva, emócie, povahové črty, schopnosti, nadanie, dispozície k chorobám. Podmienky, v ktorých deti žijú, určujú, čo sa u nich aktivuje, ktoré rodičovské schopnosti a vlastnosti začnú znovu prežívať a prejavovať. Tie pozitívne sa môžu kultivovať a zdokonaľovať. Hoci máte pocit, že všetko zlé zmizlo z vašej pamäti, bunečná pamäť tela to má uložené v génoch a prostredníctvom vajíčka a spermie sa to odovzdáva ďalším generáciám.
Napríklad, 11-ročné dievča, ktoré si spôsobuje žiletkou rany na zápästí, môže zrkadliť správanie matky, ktorá robila to isté, ale nevedela prečo. Ďalším príkladom je 4-ročné dievčatko s adaptačnými problémami v škôlke, s pomočovaním a problémovým vzťahom k mladšiemu súrodencovi, ktorého príbeh sa odzrkadľoval v matkinom detstve, keď sa jej narodil brat a ona sa presťahovala do novej izbičky, v ktorej sa bála a začala sa pocikávať. Alebo 10-ročné dievčatko, ktoré v škole kradne deťom mobily a vyhadzuje ich von oknom, môže zrkadliť správanie otca, ktorý v detstve kradol a v dospelosti bol aj vo výkone trestu pre krádeže.
S poznaním, komu patria problémy detí, ich ale budete riešiť pokojnejšie, možno s určitým nadhľadom a pochopením. Ak rodičia pochopia tieto súvislosti a vyriešia ich u seba, rozpustia to aj u svojich detí. Mnohí rodičia ale chcú doriešiť len to s dieťaťom. „Ja už beriem lieky a cítim sa dobre," argumentujú.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Odvaha "zlých" detí
„Zlé“ deti majú svoj význam pre rodinu a celý rod. Majú silu byť neposlušné, aj keď sú za to trestané. Ak vaše 6-ročné dieťa vzdoruje, nerešpektuje vás, svojou neposlušnosťou vám môže ukazovať, ako sa treba presadiť, brániť a ísť svojou cestou. Zamyslite sa, či ste náhodou neboli poslušné dieťa, plniace všetky príkazy. Každé zranenie, každá trauma, ktorú ste zažili vy alebo vaši rodičia v detstve, vypláva na povrch v čase, keď vaše terajšie dieťa bude v tomto veku.
Pre deti neexistujú tajomstvá. Racionálne to nechápu, ale cítia neznámu silu emócií strachu, hnevu, smútku, viny, agresie. Pre rodičov je to určitá navigácia a príležitosť vstúpiť do seba. Možnosť, ako nájsť zabudnutý príbeh, znovu ho prežiť, a ukončiť tieto detské emócie. Ak vyriešite svoje traumy, vaše dieťa prestane mať dôvod vás na ne upozorňovať. Emócie, ktoré takto ukončíte, sa k vám a k vašim deťom už nebudú vracať.
Práca s vnútorným dieťaťom je postupný proces, ku ktorému vás chcú deti prinútiť. Liečiť si svoje vlastné zranenie nie je ľahké a málokto to vie. Je dobré nájsť si niekoho, kto vás týmto procesom prevedie. Mal by to byť niekto, kto vie pracovať s týmito hĺbkami. A potom je krásne sledovať, ako sa vynárajú najzabudnutejšie príbehy života. Predovšetkým ale: množstvo potlačených emócií znamená rôzne zdravotné problémy.
"Nezvládnuteľné" dieťa a rola rodičov
V súčasnosti pribúda počet rodičov, ktorí sa pri výchove svojich detí cítia úplne výchovne bezmocní, nešťastní a nevedia, čo majú robiť. Často sa pýtajú: „Čo mám robiť?“ Rodičia majú pocit, že strácajú všetky výchovné kompetencie dobrého rodiča. Prídu a čakajú malý zázrak, ktorý vyrieši ich výchovné problémy.
"Nezvládnuteľné" dieťa z odborného pohľadu znamená, že nie je vývinovo zrelé. Dieťa sa naozaj nemá dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť, nevie byť bezstarostné, často sa scvrkáva len na určitý svoj program, ktorým dookola prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dnešní rodičia to nemajú ľahké, pretože pre nich a ich deti sa otvára veľmi veľa možností a závisí len od nich, aby ich ponúkali svojim deťom v takej miere a takým spôsobom, aby sa deti mohli stále prejaviť, byť zvedavé, hravé a tvorivé. Často zvykneme vlastné výchovné zlyhanie zvaľovať na „túto“ dobu. Je pravda, že žijeme v mediálnej kultúre, ktorá prináša určité riziká, ale vždy závisí od osobnosti rodičov, ako vedia tieto nástrahy precediť do vzťahového kontaktu so svojimi deťmi.
Dieťa sa učí prispôsobiť tomu, čo sa od neho chce, od raného veku (prvé začiatky sú medzi prvým a druhým rokom veku) v rámci tzv. separačno-individuačného procesu, keď si najprv vývinovo uvedomí svoju autonómiu a vlastné ego, potom, samozrejme, skúša, čo si môže dovoliť, a začína narážať na takzvané superego, to znamená výchovné požiadavky svojich rodičov. Ak má dieťa vytvorený dôverný a bezpečný vzťah k rodičovi, je vnímavejšie k tomu, čo rodič chce, a začína tolerovať jeho požiadavky. Malé dieťa je potom poslušné, ak sa rodič najprv identifikuje s jeho potrebami, akceptuje ho a následne mu ponúkne svoje chcenie. Rodičia potrebujú byť najprv citliví voči vývinovým potrebám svojich detí a v láskyplnom prostredí ich potom učiť poslušnosti.
Rodičia sa začínajú zaujímať o možné následky takto tráveného času, hľadajú možnosti, ako sa deťom venovať a emočne sa približovať. Dieťa v mysli rodičov zaberá veľmi veľký priestor a rodičia sa upnú na uspokojovanie potrebných, ale aj nezmyselných nárokov a požiadaviek svojho dieťaťa. Rodičia postavia dieťa na piedestál, ale stáva sa, že skôr presadzujú vlastnú subjektivitu a vlastné chcenie do výchovy. Navonok vyznievajú ako veľmi starostliví a dobrí rodičia, ale nechávajú dieťaťu veľmi malý priestor na to, aby sa samo rozhodovalo, aby malo možnosť kontaktovať sa s vlastným chcením a vlastnou vôľou, a nie len sa nechalo viesť svojimi extrémne starostlivými a zabezpečujúcimi rodičmi.
Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba. Zdravo citovo naviazané dieťa je spôsobilé prispôsobiť sa a prijať hranice bez zlosti a bez strachu. Samozrejme, sú vývinové obdobia, keď súčasťou separačného procesu je snaha presadzovať vlastnú vôľu a odmietať hranice, ktoré rodič definuje. Ak rodič akceptuje tieto vývinové snahy dieťaťa, potom aj emočne kritické obdobie (napríklad obdobie vzdoru) ostane bez následkov a dieťa si vytvorí žiaduci vzťah s realitou a naučí sa tolerovať potreby najbližších.
Ak deti majú zdravo stanovené hranice, ktoré korešpondujú s ich vekom a vývinovými možnosťami, dieťa získava možnosť zdravej separácie, viac dôveruje svojim snaženiam a nadobúda zrelú slobodu. Príliš veľká sloboda robí deti úzkostnejšími, nedovolí im zrelým spôsobom rozvíjať hravosť, detskú tvorivosť a múdrosť. Dieťa ostáva v akomsi veľkom otvorenom priestore, v ktorom sa jeho jedinečnosť stráca.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rodičia chcú ísť s dobou, myslia si, že to, čo je úspešné a krásne, je aj hodnotné. Tešia sa, ak sú ich deti šikovné a rozvíjajú svoj talent, tešia sa z ich úspechov. Za riziko považujem len také rozhodnutia rodičov, keď silou-mocou pretláčajú to, čo oni sami chcú, a nevnímajú to, čo chce ich dieťa alebo čo by pre ich dieťa bolo prirodzené a skutočne obohacujúce. Každé dieťa potrebuje mať aj miesto a čas pre svoju hru, svoje aktivity a svoju fantáziu, aby v budúcnosti vedelo s radosťou a vedome rozvíjať svoje vnútorné možnosti.
Alternatívne prístupy a intuícia rodiča
Rôzne alternatívy výchovy v zásade nevychádzajú zo zlých myšlienok, ale vždy som prekvapená z toho, ak rodič prestane mať vlastnú výchovnú intuíciu a empatické identifikovanie sa so svojím dieťaťom a hľadá akýsi štýl výchovy. Ani premyslený výchovný systém nikdy nemôže nahradiť citlivosť rodiča voči vlastnému dieťaťu. Keď sa ma rodič spýta, či sa má orientovať podľa princípov Adlerovej výchovy alebo voľnej výchovy, alebo sa má pýta, aké knihy si má naštudovať, aby vedel vychovávať svoje dieťa, často si dovolím odpovedať: „Keď neviete, podľa akých výchovných princípov máte reagovať, reagujte podľa svojho srdca.“ Žiadna kniha nemôže nahradiť osobný a citlivý kontakt s vlastným dieťaťom. Mechanické plnenie výchovných postulátov znamená presadzovanie cudzej vôle a neidentifikovanie sa s potrebami vlastného dieťaťa.
Duchom prítomný rodič
Väčšina rodičov bez väčších neistôt a problémov sa stáva dobrými rodičmi a ponúkajú deťom ozajstné detstvo. To, čo by som chcela pripomenúť, vyplýva z mojej klinickej praxe, keď za mnou chodia rodičia detí, ktoré už majú určitý emočný problém. A tu by som si mohla dovoliť vypichnúť určitú chybu v správaní rodičov k deťom, keď nie sú ochotní alebo nevedia byť „duchom prítomní“ pri starostlivosti a výchove svojho dieťaťa. Je dôležité, aby sa rodič identifikoval s potrebami svojho dieťaťa, a stále mám na mysli jeden dôležitý vzťahový fenomén, aby sa rodič nikdy nevzdal osobného kontaktu s dieťaťom, aby vedel vypnúť a skutočne vnímal, čo jeho dieťa cíti a čo robí. Výchovnú nezvládnuteľnosť považujem za výkrik dieťaťa do prázdna, za provokáciu a hlučné a neutíšiteľné hľadanie blízkosti rodičovskej osoby.
Vplyv stravy na správanie
Rodičia dobre vedia, že jedlo má vplyv na správanie a nálady ich ratolestí. Napríklad sladkosti spôsobujú záchvaty hyperaktivity. Mnohé krajiny zakázali chemické látky, pretože deťom škodia. Okrem toho vyvolávajú výrazné zmeny v správaní. Umelé farbivá nájdete aj tam, kde by ste ich vôbec nečakali. Ak nechcete, aby sa nálady vášho dieťaťa striedali ako na hojdačke, vyhýbajte sa hlavne žltému umelému farbivu č. 5, červenému č. 40 a modrému farbivu č. 3. Sami bývame často svedkami toho, ako dokáže u detí cukor vyvolať hyperaktivitu. Existuje niekoľko konzervačných látok, ktoré u detí vyvolávajú problémové správanie. Glutamát monosodný (glutaman sodný, MSG) sa používa na zvýraznenie chuti. Tiež spôsobuje zmeny nálad a správania, bolesti hlavy a hyperaktivitu. Bez pomoci alergiológa sa vám bude veľmi ťažko zisťovať, ktorý alergén u vášho dieťaťa spôsobuje problémy. Skúste vynechať potraviny, pri ktorých máte podozrenie, že ovplyvňujú správanie vášho dieťaťa.
Problémové správanie v kontexte autizmu
V súvislosti s autizmom sa ako negatívny sprievodný jav takmer vždy spomína tzv. problémové správanie (vyzývavé, nevhodné atď.). Nie je to však základný prejav autistickej poruchy, len dôsledok iného biologického vybavenia neurotypických jedincov, a teda prirodzená, iná reakcia na podnety. Alebo nám len správanie prekáža, pretože v ňom nevidíme význam? (Nie každé nevhodné správanie je problémové, resp. Problémové správanie je správanie, ktoré svojou intenzitou, frekvenciou výskytu alebo dobou trvania vážne obmedzuje jedinca samotného alebo jeho okolie, resp. Každé správanie je navonok pozorovateľné, je to odraz pôsobenia podnetov na ľudský organizmus (vonkajších, ale aj vnútorných).
Vzhľadom na sociálne deficity - problémy sebakontroly, resp. uvedomovania si sociálnych pravidiel môže byť spontánne uvoľňovanie vnútorného napätia vo frustračnej situácií prezentované sociálne neprimeraným správaním (napr. Nevhodné správanie je odraz deficitu v komunikácii - ak nie je iná forma ako upútať pozornosť okolia a dieťa má overené, že na niektoré prejavy jeho správania sa vždy reaguje, prečo by sa takého správanie vzdalo? Podobne v dôsledku preceňovania úrovne verbálneho porozumenia sa veľmi často stáva, že jedinec s autizmom si musí vypočuť dlhé, komplikované prehovory, z ktorých si má vybrať podstatnú informáciu - selektovať podstatné od nepodstatného - a to nedokáže. Pri poruchách spektra autizmu táto rovnica neplatí. Naša reč, ktorá smeruje k jedincovi s autizmom, by mala byť jednoduchá, vždy reč maximálne zjednodušíme, postupujeme od jednoduchej k zložitej. Slabé chápanie sociálnej situácie - zmätok, ktorý spôsobujú jedincovi s autizmom sociálne situácie, resp.
Ak sa má uskutočniť integrácia na druhom stupni, tak má byť pomalá, pripravovaná, najmä s podporou vyškolených a pokiaľ možno skúsených pedagógov. Tvorivé aktivity - umenie a práca (remeslá). Praktické aktivity - denné upratovanie domácnosti, umývanie a zametanie, varenie a práca s drevom, ručné práce atď. Pri praktických aktivitách je dôležité, do akej miery sa pri týchto činnostiach podieľajú rodičia alebo iný člen domácnosti, zároveň je to dobrá príprava dieťaťa pre budúci život v dospelosti. Fyzické aktivity - väčšina detí s autizmom je fyzicky schopná a bystrá, čo možno využiť vo voľnom čase. Aktivity zabezpečujúce zmyslové zážitky detí s autizmom sú zvyčajne na nižšej psychosomatickej úrovni ako zodpovedá ich skutočnému fyzickému veku, je preto dôležité integrovať činnosti poskytuje zmyslové skúsenosti v rámci aktivít vo voľnom čase. Aktivity - zimná alebo letná dovolenka s rodinou alebo v táboroch, ktoré takéto aktivity poskytujú. Spočiatku sa odporúča vybrať rekreačné zariadenia, kde je viac súkromia a čiastočná izolácia od ostatných ľudí. Až neskôr je možné skúsiť miesto s väčšou koncentrácie návštevníkov. Dieťaťu by malo byť vysvetlené vopred kam ideme, kde budeme istý čas žiť, ako bude vyzerať miesto pobytu atď.
Chyby rodičov a ich dopad na správanie detí
V našej spoločnosti sa kladie silný akcent na to, aby deti poslúchali. No ak sa zameriame vo výchove iba na to, ako sa dieťa správa, môže nám uniknúť jeho prežívanie a to, čo od nás dieťa potrebuje.
Deti, ktoré nezažívajú bezpečie, ale sú v neustálom strehu a nadmernom strese z rodiča (tvrdá výchova, prílišná disciplína, krutosť, týranie dieťaťa, psychická neprítomnosť rodiča), majú vzťahovú väzbu s rodičom narušenú, rovnako tak majú narušenú schopnosť zvládať emócie, efektívne sa učiť, sústrediť sa, sociálne fungovať. Deti však potrebujú v prvom rade cítiť kontakt a spojenie so svojim rodičom, poznať bezpečie a pochopenie. Ak je rodič dieťaťu väčšinu času k dispozícii, dieťa tým dostáva informáciu, že za to stojí a že si to zaslúži.
Snaha o dokonalosť zdravému vývoju nepomáha. Naopak, vytvára tlak, aby rodičia aj deti robili vždy všetko „správne.“ V snahe byť „dokonalým“ rodičom čítajú rodičia nadmerné množstvo rád z kníh, sledujú všetky trendy o „správnom“ rodičovstve. Ak chýba rovina porozumenia toho, čo dieťa prežíva, môže sa dieťa cítiť manipulované svojim „preinformovaným“ rodičom.
Rodičia si často myslia, že dieťa nie je schopné zvládnuť žiadnu frustráciu alebo rozrušenie. Ak sa ho snažia prehnane ochraňovať, oberajú ho o možnosť vybudovať si primeranú odolnosť voči záťaži, nenaučia ho, ako sa riešia problémy. Prehnaná ochrana má tiež za následok nadhodnocovanie dieťaťa - že je unikátne, nadané a nadradené nad ostatné deti, čo vedie k nezdravému narcizmu.
Rodičia často investujú veľa času a peňazí do rôznych krúžkov a aktivít vzdelávacieho alebo výkonového charakteru, lebo sa boja, že ich dieťa bude zaostávať za inými. Avšak zdravá sebadôvera vzniká najmä vďaka bezpečnej vzťahovej väzbe. Čím viac sa deti cítia bezpečne v útlom detstve v primárnych vzťahoch (s mamou, s otcom), tým lepšie sú schopné objavovať svet a experimentovať, sú pokojnejšie, odolnejšie a lepšie čelia výzvam budúcnosti.
Rodičia, ktorí sú príliš úzkostní, či robia všetko správne, nedávajú deťom až tak silný pocit bezpečia. Ak si o sebe myslia, že sú zlí rodičia a často sa deťom ospravedlňujú, dieťa môže mať pocit, že sú nekompetentní. Psychológovia odporúčajú rozvíjať schopnosť byť k sebe láskavý a súcitný - zvyšuje sa tým aj naša schopnosť byť láskavý k ľuďom, ktorých máme radi.
Byť rodičom znamená prijať rolu staršieho a múdrejšieho. Pokiaľ majú rodičia chybné vnímanie svojej roly a vidia sa viac kamarátmi ako rodičmi svojich detí, je za tým spravidla len ďalšia snaha o perfekcionizmus a strach, aby svojim deťom neublížili a nepripravili ich o šťastné detstvo. Zdravé rodičovstvo ale nie je demokracia. Aby deti mohli cítiť istotu a bezpečie, musia vedieť, že sa o nich niekto dokáže postarať, má jasné vedenie a schopnosť rozhodovať, i keď to môže znamenať, že s tým dieťa nebude vždy súhlasiť.
Ak sa rodičia snažia za každú cenu zastaviť pocity dieťaťa, lebo sa im zdajú príliš intenzívne, dieťa sa naučí, že s nimi niektoré emócie nemôže zdieľať. Avšak dieťa potrebuje rodiča, aj keď zažíva nepohodu, stres, hnev, úzkosť. Nie na to, aby rodič jeho pocity zmenil, ale preto, aby ich akceptoval a ukázal dieťaťu, že je tam s ním. Ak akceptujeme všetky emócie dieťaťa, dieťa sa cíti bezpečné vyjadrovať ich a zdieľať a postupne bude vedieť, ako ich pomenovať a nebude si ich zamieňať - nebude vyjadrovať každú nepohodu len hnevom.
Rodičia pomáhajú bábätkám regulovať emócie tým, že ich zrkadlia. Dieťa, ktoré v úzkosti plače, nepotrebuje plačúceho rodiča, ale rodiča so smutnou tvárou, ktorý rozumie, ako sa dieťa cíti. Tak sa dieťa učí, že tento pocit môže zdieľať a môže rodičovi dôverovať. Ak ale rodič reaguje neadekvátne, dieťa sa tak naučí utlmiť svoj smútok, nepociťovať ho a stratiť kontakt so všetkými svojimi hlbokými emóciami.
Rodičia, ktorí sú prehnane úzkostní, môžu dieťa najprv povzbudzovať, aby sa išlo hrať s ostatnými, avšak následne hľadajú spôsob, ako dieťa privolať naspäť. Reakcia na úzkostného rodiča môže potom vyzerať tak, že je dieťa nesmelé a hanbí sa, uteká k mame, vykrúca sa, plače, zase k nej naťahuje ruky - to preto, že si dieťa správanie rodiča preloží tak, že nie je v poriadku, aby sa od neho vzďaľovalo. Dieťa „rieši“ rodiča, má pocit, že rodič od neho chce, aby si prišlo po útechu. Preto predstiera záujem o blízkosť s rodičom, aj keď v skutočnosti sa chce hrať s kamarátmi.
Dieťa potrebuje rodiča, ktorý si vie uvedomiť chybu a ospravedlní sa - je vzorom zdravej sebareflexie, čo dieťa učí vcítiť sa empaticky do druhých. Napríklad rodič, ktorý po náročnom dni kričal na dieťa a poslal ho do izby, príde za dieťaťom a ospravedlní sa, že nebol spravodlivý, pritúli si dieťa, venuje mu čas a poskytne možnosť „byť s dieťaťom zase spolu.“ Naopak, rodič by nemal dieťa žiadať o odpustenie alebo ho podplácať, ak je urazené.
Problémy so správaním v škole a rola rodičov
Jednou z častých obáv rodičov je, že si nebudú vedieť zachovať dostatočný odstup a výchova detí sa im potom vymkne spod kontroly. Jedno z krízových období prichádza už v čase tesne pred nástupom puberty, zväčša pri prechode na druhý stupeň základnej školy. Vtedy sa môže ľahko stať, že sa vám doma váš potomok javí ako normálne bezproblémové dieťa. Snaží sa neodvrávať, vždy vám pomôže a je dostatočné úctivé. No zo školy vám neustále chodia nové impulzy o tom, že hneď po prekročení prahu domova sa mení na malého diablika.
Každé dieťa má viacero tvárí. Na dieťa počas jeho vývoja vplývajú mnohé faktory. Postupne jeho osobnosť môže formulovať prostredie, v ktorom vyrastá, kamaráti, ale aj rodinná situácia. Vďaka tomuto všetkému sa však postupne mení aj jeho správanie. Už závisiac od toho, aký vzťah má s daným človekom, mení sa aj jeho spôsob vystupovania. Každé dieťa má preto niekoľko svojich tvárí a vždy vystupuje pred danými ľuďmi iným spôsobom.
Každá z týchto tvárí, alebo podôb je súčasťou dieťaťa. Je skôr dôležité si položiť otázku: „Čo vedie moje dieťa k takýmto zmenám, či rozdielom v správaní doma a v škole?“ Možno v domácom prostredí sú kladené iné nároky na dieťa ako v škole. Rodičia by si mali vypočuť čo sa im snažia pedagógovia, či vychovávatelia povedať. Trávia s deťmi predsa veľa času. Rozhodne by si však mal rodič vypočuť aj názor dieťaťa. Citlivo a s rozmyslom zvážiť všetky okolnosti a snažiť sa dieťaťu porozumieť, čo ho k takému správaniu vedie. Vnímavý rodič by mal vlastné dieťa poznať a prijímať aj dobré aj tie menej želané stránky.
Ak už dôjde k takým nezhodám, treba si s dieťaťom sadnúť a porozprávať sa o všetkom: Treba vysvetliť postoj učiteľov. Konfrontovať ho s „pohľadom na jeho správanie z vonka“. Ideálne je to zvládnuť bez hnevu, bez výčitiek, vecne a zamerať sa na fakty. Dať dieťaťu priestor vyjadriť svoj názor, postoj, či emócie. Vysvetliť mu váš názor a to veľmi jasne a zrozumiteľne, aby ste výchovne dieťa nasmerovali. Môžete mu ponúknuť „zrelšie“ riešenie situácie, akýsi návod, ako by ste to napríklad riešili vy v jeho koži. A vyvodiť dôsledky za jeho nevhodné správanie.
Rodičia by mali navyše zvážiť, čo mohlo deti doviesť k tomuto správaniu. Niekedy nemusí ísť o zlyhanie vo výchove, ale problém, ktorý vaši potomkovia takto demonštrujú. Takto negatívne môžu spracovať krízu v rodine alebo aj šikanu. Nech je už príčina akákoľvek, zapracujte na jej zmene a snažte sa navyše, aby si dieťa z toho všetkého vzalo ponaučenie.
Keď zbadáme takéto odlišnosti v správaní detí, nie je to tvrdá skúška len pre nich, ale aj pre rodičov. Je totiž niekedy veľmi ťažké uveriť tomu, že by cudzí človek poznal ich potomka lepšie ako oni. Je to šanca pre dieťa o trošku zase vyrásť a niečo nové sa naučiť. Výchova je proces. Na chybách sa všetci učíme a toto môže rodič dieťaťu ukázať. Postaviť sa teda problému čelom a podľa možností s chladnou a otvorenou hlavou. Porozumenie a podpora dieťaťu ide ruka v ruke s jasnými pravidlami a nastavovaním hraníc. Správna miera podpory a frustrácie vo výchove je kľúčom k zdravému a sebavedomému dieťaťu.
V tejto situácii je preto mimoriadne dôležité zachovať si trochu nadhľadu. Skúste na chvíľku pripustiť, že možno pravdu majú aj tí druhí a keď spozorujete, že ich argumenty sú presvedčivé a začnete konať, v konečnom dôsledku tak svojmu dieťaťu len pomôžete.
Obdobie dospievania je tak trochu obdobím bezvládia. Tej osôbke nevládne už ani dieťa a ešte ani dospelý. V jednu chvíľu sa ešte detsky túli a potrebuje mamu pri rozhodovaní, hneď o pár minút už kričí a vyhadzuje otca z izby.
tags: #dieta #s #problemovym #spravanim