Diéta a ochrana prírody: Ako vzdelávanie mení náš pohľad na životné prostredie

Byť rodičom je jednou z najnáročnejších, ale zároveň najkrajších a najnaplňujúcejších úloh. Rodičia, privedením dieťaťa na svet, preberajú veľkú zodpovednosť za jeho starostlivosť a výchovu. Táto výchova a starostlivosť sú v plnej kompetencii rodičov. Niekedy však nastanú situácie, kedy rodičia potrebujú poradiť, obrátiť sa na odborníkov alebo vyhľadať pomoc a podporu štátnych inštitúcií. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva ich druhý z rodičov. Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon týchto práv a povinností, pričom prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach týkajúcich sa dieťaťa je záujem maloletého dieťaťa.

Súčasná doba vyžaduje od obyvateľov planéty uvedomelé správanie k prírode a schopnosť pochopiť jej komplexnosť. Je dôležité si uvedomiť, že sme zodpovední za jej ochranu. Inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE túto potrebu vníma už viac než dve desaťročia a prepája environmentálne vzdelávanie s praktickou ochranou prírody. Osvedčené metódy prináša širokej cieľovej skupine s cieľom zlepšiť povedomie o sústave Natura 2000.

Čo je Natura 2000?

Natura 2000 je celoeurópska sieť chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť prežitie najohrozenejších druhov a biotopov Európy. Táto sieť nie je izolovanou "rezerváciou", ale jej úlohou je umožniť harmonické spolužitie človeka s prírodou. Na Slovensku sústava Natura 2000 ochraňuje mnohé cenné lokality, pričom dôraz kladie na trvalo udržateľný manažment. Ochrana území, ako sú mokrade, lúky či pralesy, nie je len záležitosťou odborníkov, ale týka sa hospodárov, združení, miest, ale aj jednotlivých návštevníkov z radov verejnosti.

Každoročne sa organizujú Dni Natura 2000, počas ktorých sú školáci pozývaní na exkurzie do území európskeho významu. Vzdelávať o celoeurópskej sústave chránených území Natura 2000 je jedným z poslaní projektu DAPHNE.

Environmentálna gramotnosť a vzdelávanie

Napriek tomu, že ochrana prírody je súčasťou školských osnov, výsledky výskumov poukazujú na nízku úroveň environmentálnych znalostí slovenských žiakov a mladých ľudí. Iba pätina slovenských žiakov dosahuje základné kompetencie v oblasti environmentálnej gramotnosti. Táto situácia ohrozuje schopnosť mladých ľudí aktívne sa podieľať na ochrane životného prostredia a prijímať udržateľné rozhodnutia do budúcnosti.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Inštitút DAPHNE preto považuje za nevyhnutné vzdelávať nielen žiakov, ale aj širokú verejnosť. Cieľom nie je len informovať o prírode, ale podporiť u ľudí emocionálny vzťah k ochrane vzácnych biotopov a druhov, akými sú napríklad orchideové lúky, pralesy či rašeliniská. Rôzne vzdelávacie materiály či zaujímavé hry prináša verejnosti prevažne na podujatiach konajúcich sa vonku.

DAPHNE kombinuje tradičné metódy s inovatívnymi prístupmi, ktoré reflektujú najnovšie výskumy v oblasti environmentálneho vzdelávania. Programy sú cielené na rôzne vekové skupiny, od detí v materských školách až po študentov vysokých škôl.

Program "Rozhýb labky" pre najmenších

Tento vzdelávací program pre materské školy zameriava pozornosť na jednotlivé biotopy a ich obyvateľov. Deti prostredníctvom hier, pohybových aktivít a pracovných listov spoznávajú ochranu prírody cez konkrétne príklady. Každý mesiac sa zoznamujú s novým biotopom a piatimi druhmi, ktoré sú často chránené aj v rámci sústavy Natura 2000. Aktuálne sa do pilotného programu zapojilo 26 materských škôl, pričom spolupracuje viac ako 700 detí a ich učiteľky. Okrem poznávania zvierat a rastlín deti realizujú aj zážitkové aktivity, ako je hľadanie prírodných pokladov na školskom dvore či výlety do prírody. Zážitky, ktoré deti získavajú, im často pomáhajú vytvoriť si pozitívny vzťah k prírode už v ranom veku.

Natura 2000 dni a týždne pre školy

Žiaci základných a stredných škôl majú možnosť zúčastniť sa zážitkových programov, ktoré zahŕňajú prednášky, hry či exkurzie do chránených území. Programy sú zamerané na pochopenie vzťahov v ekosystémoch, význam ochrany biodiverzity a praktické ukážky manažmentových opatrení, ako je obnova mokradí alebo kosenie lúky. Pri týchto programoch úzko spolupracujú s projektovými kolegami a kolegyňami zo Štátnej ochrany prírody SR (konkrétne CHKO Záhorie, CHKO Latorica, CHKO Poľana a CHKO Horná Orava) a Národného parku Muránska planina. Aj Regionálne riaditeľstvo ochrany prírody patriace pod Štátnu ochranu prírody SR spolupracuje a organizuje počas roka desiatky vzdelávacích podujatí pre deti a mládež.

Vysokoškolský predmet o sústave Natura 2000

Na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave bol vďaka projektu zavedený nový voliteľný predmet o ochrane prírody s dôrazom na prax. Prednášky pokrývajú témy od ekosystémových služieb cez manažment biotopov až po riešenie konfliktov v ochrane prírody. Študenti zároveň absolvovali exkurziu do CHKO Záhorie, kde mali možnosť vidieť konkrétne opatrenia priamo v teréne. Vysokoškolský predmet je realizovaný v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK, ďalším z ôsmych partnerov projektu.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Akcie pre verejnosť a dobrovoľníkov

Verejné podujatia, ako sú workshopy, infostánky alebo dobrovoľnícke akcie organizuje pod hlavičkou projektu nielen DAPHNE, ale aj Štátna ochrana prírody SR a Národný park Muránska planina. Napríklad pri kosení orchideových lúk alebo odstraňovaní inváznych drevín majú účastníci možnosť nielen pomôcť prírode, ale aj dozvedieť sa viac o jej fungovaní a ochrane. Takéto aktivity prehlbujú ich pozitívny vzťah k prírode a zanechávajú nezabudnuteľné zážitky. Riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody SR disponuje mobilnou ekoučebňou a organizuje podujatia so zameraním na edukovanie o sústave Natura 2000 v niekoľkých mestách po Slovensku.

Zážitkové aktivity ako podstatný element vzdelávania

Jednou z najefektívnejších metód vzdelávania, ktorú DAPHNE využíva, sú zážitkové aktivity. Tie umožňujú účastníkom priamo zažiť prepojenie v prírode. Napríklad žiaci z Námestova počas výletu hľadali stopy po húseniciach priadkovca trnkového. Aj keď ich nenašli, zistili, aké sú trnky trpké, a vytvorili si nové spomienky na čas strávený v prírode. Podobné príklady ukazujú, že prepojenie s prírodou nemusí byť len o dokonalých vedomostiach. Ide o zážitok, ktorý v ľuďoch prebúdza úžas nad rozmanitosťou prírody a motivuje ich chrániť ju.

Školenia pre pracovníkov environmentálnej výchovy

Exkurzie a školenia pre pracovníkov environmentálnej výchovy (EV) sú dôležité, pretože táto oblasť na Slovensku dlhodobo trpí nedostatkom kvalifikovaných odborníkov. Mnohí začínajú bez pedagogického vzdelania alebo predchádzajúcich skúseností. Výskumy ukazujú, že efektivita environmentálnych programov závisí od vzdelávacích metód, trvania a vhodnosti použitého materiálu. Vývoj v tejto oblasti je rýchly a je potrebné čerpať inšpiráciu z úspešných projektov doma i v zahraničí. Školenia pre pracovníkov EV im pomáhajú osvojiť aktuálne témy, moderné vzdelávacie metódy a pedagogické zručnosti.

Doteraz sa projekt zameriaval na spoluprácu so Štátnou ochranou prírody SR a Národným parkom Muránska planina, no v budúcnosti plánujeme zapojiť aj ekocentrá a vzdelávacie inštitúcie. Environmentálne témy sú už súčasťou učebných osnov, ale ich implementácia závisí od škôl. Nové kurikulum prinesie komplexnejší prístup a medzipredmetové prepojenie tém ako zmena klímy a ochrana prírody, čo podporuje aj organizovanie dní udržateľnosti a zážitkových aktivít. Očakáva sa, že tento prístup sa čoskoro stane bežnou súčasťou slovenského školstva.

Budovanie vzťahu k prírode u detí

Viete, čo je to environmentálna výchova? Definícia hovorí, že je to výchova k ohľaduplnosti k životnému prostrediu a jeho rôznorodosti, k svojmu okoliu, iným tvorom a k sebe samému. Naučiť sa byť ohľaduplný k životnému prostrediu a akceptovať jeho rôznorodosť je pre ľudí v súčasnosti doslova otázkou prežitia. Bezohľadnosť v pretváraní krajiny a vo využívaní všetkých prírodných zdrojov nás totiž privedie k záhube. To, ako sa správame vo svojom bežnom živote nielen k ľuďom okolo seba, ale i k životnému prostrediu, formuje do značnej miery naša výchova v detstve. Ak rodičia vedome či podvedome nebudujú vo svojich deťoch vzťah ku všetkým živým tvorom, nevysvetľujú im význam a potrebu s citom a rozumom zasahovať do prostredia, v ktorom žijú, nenaučia ich, že občas je dôležité potlačiť svoje vlastné potreby v prospech blaha celej spoločnosti, deti vyrastú v dospelých ľudí, ktorým chýba akýkoľvek vzťah k prírode.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Každý z nás môže budovať vo svojich deťoch vzťah k prírode, k životnému prostrediu, k potrebe zachovania rôznorodosti vo svete rastlín a živočíchov. Stačí, ak deti naučíte, že každý živý tvor má v prírode svoje miesto. Stačí, ak svoje deti budete brávať do prírody a umožníte im blízky kontakt so živými tvormi. Alebo ich zapojíte do výroby vtáčích búdok, stavby zábran pre obojživelníky, dovolíte im zachrániť žabu, zoberiete ich na krúžkovanie vtákov alebo na Noc netopierov. Alebo len nezhodíte z okna hniezdo belorítky alebo lastovičky, lebo vám na parapete špinia, ale spoločne budete pozorovať, ako vtáčí rodičia chovajú svoje mláďatá. Aj keď z vašich detí nevyrastú biológovia, raz z nich vyrastú dospelí ľudia, ktorí budú vnímať dôležitosť ochrany životného prostredia. A to je pre prežitie nášho druhu kľúčové.

Pobyt v prírode a jeho vplyv na zdravie a učenie

Je všeobecne známe, že pobyt vonku deťom prospieva. Má obrovský dopad nielen na ich fyzické a psychické zdravie, ale aj celkový vývin. V dnešnej dobe si možno ani neuvedomujeme, že mnoho detí vníma prírodu skôr cez obrazovky ako priamo. Zabúdame na jej prirodzené benefity. Každodenné vychádzky v prírode prestávajú byť samozrejmosťou. V niektorých prípadoch je kontakt minimálny v podobe krátkej prechádzky s rodičmi. Sú deti, ktoré ešte nikdy neboli na ozajstnej farme, v lese či jaskyni alebo ešte nelozili po stromoch. Je to problémom predovšetkým tých, ktoré žijú v meste.

Pozitívny vplyv prírody na zdravie je už podložený aj viacerými výskumami. Čistý vzduch, viac kyslíka má blahodarný vplyv na našu náladu. Pomáha čistiť pľúca a zlepšuje okysličovanie krvi a zároveň zvyšuje našu vitalitu a posilňuje imunitný systém. Dôsledkom toho náš organizmus efektívnejšie bojuje s menej závažnými chorobami, či už nachladnutím alebo inými infekciami. Znižuje vysoký krvný tlak a chráni nás pred jeho vznikom. V prírode nás rozptyľuje menej vzruchov, vďaka čomu sa naša pozornosť zameriava len jedným smerom. Pomáha aj deťom pri poruchách pozornosti. Môže slúžiť ako digitálny detox a pomáha nám vrátiť sa z online sveta do reálneho. Krása prírody nám otvára myseľ, poskytne nám nové myšlienky, ktoré môžu byť podnetom na tvorivé činnosti. Pobyt v prírode sa často spája aj s fyzickou aktivitou, ktorá je prospešná pre naše telo.

Od toho, v akom kvalitnom prostredí sa bude dieťa pohybovať, akí učitelia ho budú učiť a akými ľuďmi bude obklopené, bude značne závisieť jeho ďalší rozvoj, smerovanie, profesionálne i osobné uplatnenie v živote. Tým, že príroda zlepšuje fyzickú aj psychickú pohodu dieťaťa ovplyvní aj jeho učenie. Pravidelné trávenie času v prírode pomáha minimalizovať deficit pozornosti, tlmí hyperaktivitu, podporuje schopnosť učiť sa, tvorivosť a duševné zdravie a pohodu. Zlepšuje pozornosť dieťaťa, znižuje stres a rozvíja sebadisciplínu. Viacero benefitov prináša aj učenie sa v prírode, tzv. zážitkové učenie, napríklad: schopnosť prepojiť vedomosti z viacerých oblastí, budovanie nových zručností a podpora samostatnosti, príťažlivejší a zaujímavejší spôsob učenia sa, rozvíjanie kreativity, príležitosť vzdelávať sa formou hry, stimulácia, inšpirácia a rozvíjanie motivácie, vytváranie silnejšieho puta s prírodou a prinášanie väčšej spokojnosti.

Slovensko: Krajina plná prírodných krás

Slovensko svojou rozlohou obsadilo v zozname všetkých štátov 127. miesto, čo nás radí k tým menším, no nie úplne malým štátom. Keď si však porovnáme prírodné ukazovatele zistíme, že naša krajina patrí k tým najrozmanitejším na svete. Na našom území môžeme na juhu nájsť stepné spoločenstvá, krásne lužné lesy, mokrade a čím ďalej na sever ideme, tým viac sa pred nami otvára hornatá zalesnená krajina, v ktorej sa zachovali aj časti starých pralesov. Ďalej prechádzame do našich veľhôr Vysoké Tatry, kde môžeme nájsť rozsiahlu škálu endemitov a krás, kde dominuje vysokohorská krajina. Napíklad tatranská rieka Belá patrí k posledným divokým riekam v Európe, ktorej silu ešte človek nezviazal do umelých brehov a nepreťal rôznymi hrádzami a elektrárňami.

Jedinečnosť fauny a flóry Slovenska dokazuje aj fakt, že keď už vo väčšine Európy niekdajšiu prítomnosť veľkých šeliem ako medveď, vlk, rys a mačka divá pripomínali len rôzne lokálne názvy a báje, u nás tieto jedinečné zvieratá prežívali aj počas najťažších turbulentných rokov. Sme len jedna z mála krajín Európy, kde sa zachovali všetky veľké šelmy. Veľa krajín vo svojich programoch opätovného prinavrátenia veľkých šeliem do voľnej prírody siahli po našich zvieratách, ktoré sa tak stali základom nových populácií v Európe. Slovenské zubry pomáhajú posilňovať voľne žijúce stáda v Rumunsku, populácie vlka, medveďa, či rysa začali spontánne osídľovať Českú republiku, kde boli dlhú dobu vyhynuté. Na našom území vznikli rôzne chránené lokality, kde chránime vzácne rastlinné druhy, ako črievičník papučkový, bleduľa jarná, lekno biele, plesnivec alpínsky, hlaváčik jarný, horec Clusiov, Poniklec slovenský… Zo živočíchov sú to: medveď hnedý, drop veľký, orol skalný, Kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, rys ostrovid, rosnička zelená, vydra riečna, tetrov hlucháň či tetrov holniak. Naša krajina je unikátna aj svojou lesnatosťou, ktorá nás radí do prvej desiatky v Európe. Odhady hovoria, že lesné spoločenstvá môžeme nájsť až na 45% Slovenska, no ešte pred zhruba storočím to bolo len niečo okolo 30%.

Stupne ochrany prírody na Slovensku

Už v minulosti si ľudia uvedomovali, ako rýchlo miznú rôzne prírodné skvosty a popritom všetko, čo bolo na nich naviazané. Postupne sa začalo s dôslednou ochranou a prvým u nás vyhláseným národným parkom sa stal Tatranský národný park, ktorý bol založený 1. januára 1949. Na Slovensku poznáme pri ochrane nášho životného prostredia a krajiny 5 stupňov ochrany.

Základný 1. stupeň ochrany sa uplatňuje na celom území Slovenska. Laicky povedané, na väčšine území máme základný stupeň ochrany, kde platí všeobecná ochrana prírody a krajiny, bez nejakých významných obmedzení. Práve tu sa odohráva hlavná časť našich životov, preto je nesmierne dôležité, aby sme sa správali čo najzodpovednejšie, lebo vďaka neustálej ľudskej činnosti ide o najvyťaženejšie časti prírody. So zvyšujúcim sa stupňom ochrany, prichádzajú aj rôzne obmedzenia. Musíme si však uvedomiť, že čím vyšší stupeň ochrany, tým unikátnejšie prírodné spoločenstvo, ktoré potrebujeme uchrániť pred tlakom civilizácie.

V 2.stupni ochrany preto napr. určite nemôžete mimo ciest a zastavaných plôch stáť, či jazdiť s motorovými prostriedkami, skútrami a podobne. Samozrejme aj tu platia výnimky a to hlavne pre tie motorové vozidlá, ktoré súvisia s obhospodarovaním pozemkov. V 1. a 2. stupni sa môžete ako peší turista pohybovať slobodne aj mimo turistických ciest. Ak ste sa rozhodli, že chcete zorganizovať športové, turistické, či telovýchovné podujatie na území s 2.stupňom ochrany, mali by ste vedieť, že v tomto prípade musíte požiadať príslušný orgán ochrany prírody o povolenie. Tiež sa vyvarujte púšťania hlasnej hudby, nakoľko aj tu je potrebné povolenie.

Ak sa vyberiete na výlet do územia, ktoré je v 3.stupni ochrany, myslite na to, že pohybovať sa môžete výlučne len po vyznačených turistických chodníkoch a cestách. Ak ste si zvolili bicykel, tak využívajte len miestne cesty a cyklotrasy. Veľa z nás si vie pravú turistickú romantiku vychutnať pri poriadnej stanovačke, to žiaľ, v tomto stupni ochrany už nie je možné, tak ako ani táborenie s ohňom. Určite narazíte na množstvo krásnych rastlín a ich plodov, odtrhnutie vás však môže vyjsť poriadne draho, keďže zber rastlín a ich plodov je od 3. stupňa prísne zakázaný. Ak vás láka skialpinizmus, horolezectvo, na týchto územiach na to zabudnite.

V 4. a 5. stupni ochrany, ktoré patria k územiam s najvyššou ochranou, narazíte na ďalšie obmedzenia, na ktoré určite nezabúdajte. Pripomeňme si, že to, čo je zakázané v prírode s 2. a 3. stupňom ochrany, platí aj tu. Pohybujte sa preto výlučne len po vyznačených chodníkoch. K tomu sa pridáva aj zákaz zberu nerastov a skamenelín. Musíte sledovať aj rôzne platné uzávery a časové obmedzenia. Viacero lokalít sa napríklad počas zimy úplne pre verejnosť uzatvára. Vstúpiť na územia s 5.stupňom ochrany môžete najskôr hodinu pred východom slnka a opustiť ho musíte najneskôr hodinu po západe. Na Slovensku sú aj určité prírodné krásy, ktoré sú pre bežného turistu nedostupné. Ide o tzv. zakázané miesta, medzi ktoré napr. patrí Okno v Jánskej doline v Nízkych Tatrách. Ak ste sa vybrali na výlet aj so svojim štvornohým miláčikom, tak v 4. a 5. stupni ochrany musí byť po celú dobu psík na vôdzke a napr. návštevný poriadok TANAPu vyžaduje aj to, aby mal aj náhubok.

Turistické mapy majú jasne zvýraznené hranice území s najvyššou ochranou. V teréne sú označované tabuľami, ktoré vám hovoria, že práve vstupujete do lokalít s najvyššou ochranou. Vyznačované bývajú aj červenými pásmi na lesných porastoch, ktoré vytyčujú hranice. Najunikátnejšie oblasti, pamiatky, rezervácie sa nachádzajú v 4. a 5. stupni. Ide hlavne o chránený areál, prírodnú rezerváciu a národnú prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku a národnú prírodnú pamiatku. Pre ochranu vtáctva sa vyhlasujú tzv. chránené vtáčie územia. Ochranári sa aj touto formou dlhodobo snažia na naše územie prilákať dropa fúzatého, ktorý tu stratil prirodzené lokality. Poznáme aj súkromné chránené územia. Veľmi známou organizáciou, ktorá postupne odkúpila rôzne časti lesných pozemkov v pohorí Čergov je Lesoochranárske zoskupenie VLK. Podarilo sa im vyhlásiť dve súkromné prírodné rezervácie Vlčia a Rysia (tá sa nachádza v Strážovských vrchoch).

Na Slovensku máme aj veľkoplošné prírodné územia, ktoré podliehajú rôznemu stupňu ochrany. Veľmi obľúbenými sú chránené krajinné oblasti (CHKO), ktorých je u nás 14 a väčšina ich lokalít sa nachádza v 2.stupni ochrany. Spomeňme napr. CHKO Poľana, kde sa nedávno mohli pochváliť unikátnym botanickým nálezom ľanolistníka bezlistencového. Ide o rastlinu, ktorá parazituje na koreňoch rôznych bylín. V CHKO Horná Orava sa môžu popýšiť jedným z najväčších chránených vtáčích území, kde bolo zaznamenaných až 242 vtáčích druhov, čo je približne 66 % druhov avifauny Slovenska. Spomeňme tie najznámejšie: tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, orol krikľavý, bocian biely a čiery, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý, včelár lesný a mnoho ďalších.

Národné parky na Slovensku

Na Slovensku bolo vyhlásených 9 národných parkov. Na väčšine ich územia platí 3.stupeň ochrany: Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Veľká Fatra, Národný park Slovenský raj, Národný park Slovenský kras, Národný park Poloniny, Národný park Nízke Tatry, Národný park Muránska planina, Národný park Malá Fatra. V TANAPe na vás čaká až 600 km turistických trás, endemity ako kamzík vrchovský tatranský, či svišť a vyše 100 unikátnych plies. Poloniny sú zase jediné miesto na Slovensku, kde môžete vo voľnej prírode natrafiť na zubra, ktorý tu bol vypustený v rámci projektu záchrany zubra v Európe. Ten sa premáva po najzachovalejších slovenských pralesoch. Nachádza sa tu aj prísne chránený prales Stužica. Muránska Planina zase v sebe skrýva až 250 jaskýň a 15 priepastí.

Divoké Slovensko na obrazovkách

Slovenská príroda má čo ponúknuť a čoskoro to uvidia aj diváci TV JOJ. Na obrazovky prichádza pokračovanie mimoriadne úspešného dokumentu, ktorý zaujal domácich aj zahraničných divákov - Divoké Slovensko s Nigelom Marvenom. Hlavnou tvárou projektu je britský tvorca filmov o divokej prírode, scenárista, moderátor a dobrodruh Nigel Marven. Dvanásť rokov spolupracoval so samotným sirom Davidom Attenboroughom, nakrútil viac ako 150 dokumentárnych filmov a precestoval všetky kontinenty. Pokračovanie dokumentu opäť potvrdzuje, že Slovensko je právom označované za skrytý drahokam Európy. Na relatívne malom území sa nachádza mimoriadna biodiverzita, ktorú by nám mohli závidieť aj mnohé exotické krajiny. Diváci sa môžu tešiť na stretnutia s ikonickými šelmami - medveďmi, vlkmi a rysmi, ale aj na fascinujúci svet vtákov, plazov a obojživelníkov. Divoké Slovensko s Nigelom Marvenom II. nie je len dokumentom o prírode. Je to film, ktorý posilňuje hrdosť na našu krajinu, pripomína hodnotu ochrany prírody a ukazuje Slovensko v tom najlepšom svetle doma aj vo svete.

tags: #dieta #a #priroda #ocami