Čo robiť, keď sa dieťa zľakne: Sprievodca pre rodičov

Strach je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa. Niektoré deti sú však citlivejšie a úzkostlivejšie ako iné, čo môže viesť k rôznym strachom a obavám. Tento článok sa zameriava na to, ako rozpoznať, pochopiť a zvládať detské strachy, od prenatálneho obdobia až po dospievanie, s cieľom pomôcť rodičom vytvoriť pre svoje deti bezpečné a podporujúce prostredie.

Strach v prenatálnom období a po narodení

Mnohí rodičia sa zamýšľajú nad tým, či sa dieťa môže zľaknúť už v brušku. Pediatrička Gina Posner uvádza, že deti sa nerodia s pocitom strachu. Strach je skôr naučená reakcia, ktorá sa vyvíja postupne. Bábätká sú v maternici zvyknuté na hluk, vrátane tlkotu srdca matky, škvŕkania v bruchu a vonkajších zvukov, ako je štekanie psov, búrky a vysávanie. Preto sa nemusíte obávať, že by sa dieťa v brušku zľaklo bežných zvukov.

Po narodení sa adaptácia na nové prostredie môže prejaviť plačom, ktorý však nie je spôsobený strachom, ale reflexom a reakciou na nové podmienky. Deti sú zvyknuté na teplo, obmedzený priestor a tlkot srdca matky, preto potrebujú čas na prispôsobenie sa novému prostrediu. Zavinovanie do perinky môže pomôcť navodiť pocit bezpečia a istoty, ktorý bábätká poznajú z maternice.

Vývoj strachu v prvom roku života

Prvé obavy sa u detí začínajú objavovať s poznávaním nového prostredia. Okolo 6. až 8. mesiaca začínajú deti rozpoznávať rozdiel medzi známymi a neznámymi tvárami, čo môže viesť k strachu z cudzích ľudí a separačnej úzkosti. Separačná úzkosť sa prejavuje plačom a nepokojom, keď matka opustí miestnosť. V tomto období je dôležité poskytnúť dieťaťu dostatok lásky, pozornosti a istoty, aby sa cítilo bezpečne.

Strach v predškolskom veku

Po druhom roku života sa u detí začína rozvíjať fantázia, čo môže viesť k strachu z tmy, príšer a iných imaginárnych vecí. Deti v tomto veku majú problém rozoznať rozdiel medzi fantáziou a realitou, preto sa môžu báť toho, čo videli v televízii alebo vo filme. V tomto období je dôležité obmedziť sledovanie televízie a rozprávať sa s deťmi o ich strachoch.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik

Bežné detské strachy podľa veku

  • Strach z hlasných zvukov: Búrka, vysávač, mixér, fén, prasknutie balónov, siréna, prudký pohyb, príliš rýchle položenie.
  • Strach z oddelenia od matky: Objavuje sa okolo 8. mesiaca a opäť okolo 1,5 roka.
  • Strach z cudzích ľudí: Objavuje sa medzi 6. a 8. mesiacom.
  • Strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť: Rozvášnené psy, splachovací záchod, hromy.
  • Strach z nezvyčajných situácií: Strýko s novou bradou, nová farba vlasov tety.
  • Strach z kostýmov, duchov, čarodejníc, príšer žijúcich pod posteľou, zlodejov.
  • Strach z tmy.
  • Strach z choroby a smrti: Objavuje sa u detí v prvom ročníku.
  • Strach z odmietnutia rovesníkmi: Prejavuje sa v akomkoľvek veku, ale najväčšie obavy mávajú 10 až 11-ročné deti.
  • Strach z neúspechu: Obavy z toho, že niečo nezvládnu, nedostanú sa do školy, do ktorej chcú, zlyhajú v zamestnaní.
  • Strach zo správ: Vojna, terorizmus, únosy, prírodné katastrofy.
  • Strach, že niečo zmešká (syndróm FOMO): Túžia byť súčasťou toho, čo sa deje v ich priateľskej skupine.

Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach

  • Potvrďte, čo dieťa cíti: Uistite ho, že jeho pocity sú v poriadku a že ho chápete.
  • Nereagujte prehnane: Prehnanou reakciou a vydesenou tvárou len posilníte strach.
  • Pomenujte, čo vidíte, a udalosť vysvetlite: Pomôžte dieťaťu pochopiť, čo sa deje.
  • Nepoužívajte strašenie ako zábavu: Strašenie detí môže spôsobiť úzkosť a strach.
  • Vytvorte doma pokojné a podporné prostredie.
  • Venujte pozornosť signálom dieťaťa, ktoré naznačujú potrebu ísť na toaletu, povzbudzujte, ale netlačte na dieťa.
  • Dodržiavajte pravidelnú rutinu.
  • Komunikujte s dieťaťom o jeho pocitoch a obavách.
  • Buďte trpezliví a vypočujte si ich.

Úzkosť zo školy

Úzkosť zo školy je pre dieťa desivou skúsenosťou, ktorá sa netýka len jeho samého. Ovplyvňuje aj rodičov, súrodencov, učiteľov. Riešenie je v tom, aby dieťa pochopilo, čo sa s ním deje, aby našlo svoju vlastnú silu a stalo sa samo sebe pánom.

Úzkosť zo školy je pre deti i rodičov veľmi rušivým a stresujúcim elementom. Hoci je bežná, ťažko ju rozoznať, keďže má viacero podôb. Niekedy vyzerá ako ochorenie, pretože ju sprevádzajú bolesti hlavy, brucha, nevoľnosti. Inokedy sa zdá ako hysterický záchvat, alebo odpor. Úzkostný stav zo školy nijak nesúvisí so správaním dieťaťa, so vzdorom, ani s rodičovskou výchovou.

Rady okolia o tom, že na deti treba tvrdú ruku, tým sa vyriešia aj ich úzkostné stavy, sa zvyčajne míňajú účinkom a sú zbytočné, pretože nefungujú. Úzkosť totiž súvisí s fungovaním mozgu, je to fyziologická odpoveď mozgu na ohrozenie. Spúšťače môžu byť rôzne a nezáleží na tom, či sú reálne alebo úplne imaginárne.

Mnoho detí niekde vnútri vie, že sa nemusia ničoho báť, ale ich mozog reaguje inak, je presvedčený, že hrozba je reálna a podľa toho aj koná. Okamžite spúšťa systém útoč alebo uteč a zaplaví telo potrebnými neurochemikáliami, aby si s ohrozením poradilo. Okolie vidí útok - hysterickú scénu alebo útek - vzdor.

Vysvetlite dieťaťu, čo sa s ním deje. Keď si mozog myslí, že ide musí riešiť najvyšší stav ohrozenia, vytvára palivo, ktoré telu pomôže utiecť alebo sa ubrániť. Toto palivo sa rýchlo rozširuje po tele a začína sa hromadiť. Vytvára pocity úzkosti s mnohými symptómami. Tie sa prejavujú napríklad ako ťažkosti s dýchaním, ako nahrnutie krvi do tváre a teplo rozlievajúce sa po celom tele. Je to preto, lebo mozog prikázal telu, aby nemíňalo kyslík na dlhé a hlboké dýchanie, ale rýchlo ho posunulo svalom, ktoré budú utekať alebo sa biť. Dýchanie musí šetriť kyslík, a preto sa musí zmeniť na rýchle a plytké. Okamžite zareaguje srdce, ktoré začne biť o stošesť. Dokonca sa zdá, akoby chcelo vyskočiť z hrudníka. Robí čo môže, aby napumpovalo palivo do celého tela. Keďže žiadne skutočné ohrozenie neexistuje, toto palivo sa nemá kde spáliť, telo kyslík sa hromadí, oxid uhličitý klesá a dieťa môže cítiť, že sa mu točí hlava. Na povrch tela môže vystúpiť pot, lebo sa potrebuje ochladiť. Nemôže si dovoliť prehriatie, pretože ide do boja. Zároveň sa aktivizujú emócie. Do očí sa môžu tlačiť slzy alebo sa dieťa môže rozhnevať. Je to normálna súčasť úzkosti. Niekedy sa môže dieťaťu zdať, že je mu na zvracanie, prípadne sa môže skutočne povracať. Môžu sa pridružiť bolesti brucha. Vysušiť pery. Povedzte dieťaťu, že telo v stave ohrozenia vypne všetky funkcie, ktoré nie sú bezpodmienečne potrebné na prežitie. Príkladom je práve tráviaci systém. Ten môže počkať, kým nebezpečenstvo pominie. Je to spôsob, ako ušetriť energiu, ale môže spôsobiť nevoľnosť. Každý fyzický symptóm má svoj dôvod. Je to výsledok práce mozgu, ktoré robí všetko ako najlepšie vie, aby udržal telo na žive. Preto dieťa cíti a tak intenzívne prežíva, že nechce ísť do školy. Jednoducho mu to mozog prikazuje. Preto mu je do plaču, keď mu niekto povie, že robí z toho tragédiu a niet sa čoho báť. Ono to niekde v kútiku duše vie aj bez týchto planých rečí, ale spolupráca mozgu a tela mu velí niečo iné.

Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi

Ako dieťaťu pomôcť. Hoci je mozog presvedčený o tom, že vidí reálnu hrozbu, niekedy len situáciu nesprávne pochopí. Z času na čas sa to stane každému, ale niekto si to dokáže uvedomiť a ovládnuť mozog rýchlejšie, iný pomalšie. Najmä deti na to potrebujú veľa skúseností a cviku. Mozog plný obáv je bežná vec, neznamená že by s dieťaťom bolo niečo zlé, že by jeho mozog bol zbabelý a neschopný. Práve naopak. Keď mozog dieťaťa reaguje na ohrozenie, hoci reálne žiadne neexistuje, mali by ste dieťa naučiť, ako prevziať kontrolu nad situáciou opäť do svojich rúk. Vysvetlite mu, že úzkosť nie je nepriateľ, ktorého by malo poraziť. Nech sa na ňu skôr pozrie ako na svojho ochrancu, ktorý síce robí problémy, no neúmyselne. Snaží sa dodať malému telíčku potrebný kokteil hormónov, aby bolo silné a rýchle, kedykoľvek to bude potrebovať. Všetko, čo robí, je pre prípad ohrozenia. Riešenie je, ak mu dieťa vedome a cielene ukáže, že je v poriadku, v bezpečí a nie je dôvod ísť do boja. Dá sa to jednoduchým spôsobom, pomocou dýchania. Nie však obyčajného, ale hlbokého a pomalého, ktoré vychádza priamo z bruška. Nádych cez nos, krátka pauza, postupný výdych cez ústa, pri ktorom môže drobec napočítať do troch. Tento spôsob upokojí mozog, povie mu, že je všetko v poriadku a môže si oddýchnuť. Kontrolu prevezme prefrontálny kortex, časť mozgu, ktorá sa riadi logikou. Ako prvé spraví to, že sa zbaví hormónov stavajúcich telo do pozoru. Telo sa vzápätí na to upokojí. Vtedy sa dieťa stáva pánom svojho tela a dokáže ho ovládať. Ďalší spôsob, ako zriediť hormonálny koktail, je pomôcť telu spáliť ho. Niekedy sa stane, že mozog spanikári, pretože sa díva do budúcnosti a chytajú ho veľké pochybnosti. Neustále sa vypytuje: „Čo ak? Čo keď?“ Dieťa ho môže prinútiť vrátiť sa späť, do prítomnosti tým, že fyzicky pripomenie telu, kde je. Napríklad sa môže sústrediť na trávu pod nohami, dotknúť sa svojho ramena, precítiť vzduch, ktorý vchádza do pľúc a vzápätí z nich vychádza.

Pripravte sa na budúce situácie. Po upokojení situácie môžete navrhnúť, aby si dieťa spísalo, čo by chcelo, aby jeho mozog vedel. Môže si to neskôr pripomenúť, keď bude mať stres zo školy nabudúce. Napríklad: „Mozog, teraz sa bojíš, lebo sa ti zdá, že sa niečo zlé môže stať. Ale telo to zvládne, aj bez týchto obrovských obáv. Som v poriadku, lebo viem, že mám v škole kamarátov, ktorým na mne záleží, učiteľa, ktorý pozná môj strach a vie mi pomôcť, v škole sa veľa naučím, tak sa môj mozog stáva silnejším. Vhodné je tiež v pokoji sa pripraviť na možnú paniku v mozgu. Nechajte dieťa, aby sa pripravilo do školy vopred, aby spravilo všetko pre pohodový začiatok nasledujúceho dňa. Potom si môže vždy pripomenúť, že má nad vecami kontrolu, hoci sa niekedy môže zdať pravý opak. Aj večer je dôležitý. Dostatok spánku pomôže mozgu zrelaxovať a vyrovnať sa s emóciami, ktoré sa vynárali počas dňa. Čím viac spánku dopraje dieťa svojmu unavenému mozgu, tým lepšie. Nezabudnite tiež dieťaťu pripomenúť, že strach a odvaha stoja vždy pri sebe. To, že sa drobec bojí, znamená, že ho čaká niečo, na čo potrebuje odvahu. Nezáleží na tom, že niektorí ľudia zvládajú podobné situácie bez strachu. Každý sme iný a robíme či prežívame veci svojim vlastným a jedinečným spôsobom. Nejde o to, či sa bojíme vyskočiť z lietadla alebo vojsť do školy.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak úzkosti zasahujú do každodenného života dieťaťa, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra. V dnešnej uponáhľanej dobe plnej nečakaných nástrah číha na detskú psychiku množstvo hrozieb. Citlivé úzkostlivé dieťa je náchylnejšie na vznik určitých strachov. Hlavnou myšlienkou by však nemalo byť úplne ho zbaviť strachu (strachy a obavy sú neraz prospešné, fungujú ako pohonný motor a vedia zachrániť aj život), ale pomôcť dieťaťu tieto strachy zvládnuť.

O vážnej úzkosti alebo fóbii hovoríme vtedy, keď strach ovplyvňuje väčšinu správania dieťaťa alebo každodenný život rodiny (spánok, rodinné výlety, chodenie do školy, stravovanie, priateľstvá). V tom prípade je vhodné porozprávať sa pediatrom a nájsť pre dieťa vhodného terapeuta. Ak vidíte, že dieťa sa bojí stretávať s inými deťmi, neteší sa do školy, v škole je tiché, odmieta byť v centre pozornosti a uťahuje sa do seba, môže ísť o sociofóbiu. Pozor - veľmi často súvisí aj so šikanovaním. Vyhľadajte odbornú pomoc.

Sociálna fóbia a agorafóbia

Okrem bežných strachov v posledných rokoch výrazne rastie počet mladých ľudí so sociálnou fóbiou alebo s agorafóbiou. Sociálna úzkostná porucha je druh úzkosti, ktorý môže u detí vyvolať extrémne obavy z odmietnutia alebo negatívneho hodnotenia inými ľuďmi. Deti so sociálnou fóbiou nie sú len plaché. Majú taký strach, že sa vyhýbajú aj veciam, ktoré chcú alebo potrebujú. Odmietnu rozprávať sa so spolužiakmi, so vzdialenejšími príbuznými alebo jesť v reštaurácii, pretože sa boja toho, čo by si o nich mohli myslieť. Najčastejšie sa tento problém vyskytuje medzi 8. a 15.

Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko

Telesné a psychické príznaky úzkosti

Psychické príznaky: strach, úzkosť, nervozita, výbušnosť, vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa, pocit ohrozenia, nadmerná bdelosť, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou.

Telesné príznaky: závraty, mdloby, triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch, zášklby svalov, pocit hrče v hrdle, problémy s prehĺtaním, búšenie srdca, zrýchlený pulz, tlak alebo zvieranie na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, plytké dýchanie, chvenie alebo nepríjemné pocity v žalúdku či bruchu, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka, únava a vyčerpanosť, návaly tepla a chladu, potenie, sucho v ústach, studené alebo spotené ruky, bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mravčenia, tŕpnutia či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela.

Kolika u novorodencov

Ak patríte medzi rodičov, ktorí sú už vyčerpaní z neustáleho plaču svojho dieťaťa, nezúfajte. Koliky trápia až okolo 25% novorodencov. Pozitívnou správou je, že väčšinou ustúpia samé po 3 mesiacoch života dieťaťa. Kolika je definovaná ako intenzívny, častý a dlhotrvajúci plač alebo nervozita u inak zdravého dieťaťa. Pre rodičov ide o frustrujúci stav, nakoľko majú pocit, že už urobili všetko čo mohli a ani utešovanie neprináša zjavnú úľavu. Častejšie sa kolika prejavuje vo večerných hodinách, keď rodičia dúfajú v spánok a sú tiež unavení. Kolika sa prejavuje najčastejšie od narodenia od 3 až 4 mesiacov veku. Dovtedy nie je ešte tráviaci trakt dieťaťa plne vyvinutý a novorodenca trápia časté ťažkosti. Dôležité je uvedomiť si, že toto obdobie časom prejde a snažiť sa robiť čo najviac aby sme pomohli uľaviť bábätku, a tým aj samotným rodičom. Je podstatné, aby rodič dokázal zvládať vlastný stres a posilnil tým dôveru medzi rodičom a dieťaťom. Množstvo rodičov trpí stresom keď započujú detský plač, nakoľko ich toto obdobie poznačilo.

Nepokoj bábätka, kopkanie nožičkami a plač patria medzi najčastejšie príznaky koliky. Musíme si ale uvedomiť, že plač je pre novorodenca bežný, najmä počas prvých troch mesiacov. Je ale zložité určiť, čo je normálny plač a čo už presahuje túto normu, najmä pre rodiča, ktorý sa o dieťa prirodzene bojí. Vo všeobecnosti koliku pediatri definujú ako plač v rozsahu troch a viac hodín denne počas aspoň troch dní v týždni. Príčiny koliky nie sú známe a vplývajú na ne rôzne faktory. Vedci skúmali rôzne dôvody kolík, ale nedokázali vysvetliť hlavné dôvody, ako aj prečo sa koliky rozvíjajú v prvom mesiaci života, prečo sa bolesti zvyšujú v určitú hodinu alebo prečo koliky odídu samé, bez liečby. Vedci tiež nepotvrdili, že by faktory ako pohlavie dieťaťa, či sa dieťa narodilo pred termínom alebo v termíne, alebo či sú dojčené alebo kŕmené z fľaše prispievali k rozvoju kolík. Koliky deťom nespôsobujú dlhotrvajúce zdravotné problémy, no sú značne stresujúce najmä pre rodičov.

Ako uľaviť dieťaťu od koliky

  • Kŕmenie: Ak kŕmite z fľaše, vyberte fľašu, ktorá minimalizuje prehĺtanie vzduchu. Ak kojíte, skúste rôzne polohy. Ak kŕmite umelým mliekom, vyskúšajte rôzne typy mlieka.
  • Masáž bruška: Jemnými krúživými pohybmi v smere ručičkových hodín.
  • Rektálna rúrka: Jemne zavedená do análneho otvoru môže uvoľniť plyny.
  • Teplá handrička alebo teplo z tiel rodičov: Priložte dieťa na telo, aby cítilo vaše teplo a objatie.
  • Nosenie v šatke:
  • Pokladanie bábätka na bruško: Niekoľkokrát počas dňa.
  • Kvapky proti kolike: S obsahom simetikónu, anízu, feniklu alebo mäty.
  • Probiotiká: S obsahom laktobacilov.
  • Strava matky: Vyhýbajte sa potravinám, ktoré nadúvajú.

Syndróm traseného dieťaťa

Plačúce dieťa spôsobuje rodičovi stres, kedy už nevie čo má robiť aby utíšil svojho novorodenca. S tým súvisí takzvaný syndróm traseného dieťaťa, ktorý môže spôsobiť vážne poškodenie mozgu až smrť. Rodičia musia vedieť kontrolovať svoje reakcie pri upokojovaní plačúceho dieťaťa a potrebnej starostlivosti o dieťa s kolikou. Ak už neviete, čo máte robiť a cítite sa bezmocne, nechajte dieťa na bezpečnom mieste v svojej postieľke a odíďte z danej izby a skúste sa ukľudniť. Len pokojný rodič môže upokojiť dieťa.

Zápcha u detí

Dieťa trpiace zápchou má problémy s vyprázdňovaním, nevyprázdňuje sa dostatočne často alebo je stolica tvrdá či suchá. Je to začarovaný kruh. Ak je už dieťa naučené na nočník, pracujte s ním na tom, aby sa stalo „sedenie na nočníku“ pravidelným. Vyberte rovnaký čas každý deň a dodržiavajte rovnakú rutinu. Skúste to po jedle alebo pred spaním. Ak dieťa chodí na toaletu, pod nohy mu položte stoličku, aby nemalo nohy vo vzduchu. Nestresujte, ak sa to nepodarí, nechajte to dieťa skúsiť znova kedykoľvek počas dňa. Dodržiavanie pravidelnej rutiny môže problémom s kakaním pomôcť. Venujte pozornosť signálom dieťaťa, ktoré naznačujú potrebu ísť na toaletu, povzbudzujte, ale netlačte na dieťa. Pravidelný čas na návštevu toalety môžu pomôcť dieťaťu vyvinúť zdravé návyky. Napríklad, po jedle alebo pred spaním. Vytvorte doma pokojné a podporné prostredie.

Ako pomôcť dieťaťu pri zápche

  • Strava: Ponúknite dieťaťu riedenú kompótovú šťavu z broskýň, hrušiek alebo sliviek, obsahujú prírodné laxatíva.
  • Tréning na nočník: Ak dieťa nie je dostatočne zrelé na to, aby kakalo inde ako plienky, môže mať strach a odpor k vyprázdňovaniu.
  • Emocionálna podpora: Emocionálne traumy, ako sú rodinné problémy, šikanovanie v škole alebo iné stresujúce životné udalosti, môžu mať vplyv na tráviaci systém dieťaťa. Komunikujte s dieťaťom o jeho pocitoch a obavách. Buďte trpezliví a vypočujte si ich.

tags: #babatko #sa #v #brusu #zlakne