Materská škola zohráva nezastupiteľnú úlohu v živote dieťaťa a jeho budúcom vývoji. Ako prvá inštitúcia mimo rodinného prostredia, ktorú dieťa navštevuje, má materská škola zásadný význam v procese jeho socializácie a edukácie. Tento článok sa komplexne zaoberá významom a funkciami materskej školy, s dôrazom na počiatočnú edukáciu a jej vplyv na rozvoj dieťaťa.
Úvod do Problematiky Materskej Školy
V súčasnosti je svet školstva svedkom udalostí, ktoré zdôrazňujú dôležitosť materskej školy. Diskusie o povinnej predškolskej dochádzke od piatich rokov veku reflektujú rôzne pohľady na funkciu a poslanie materskej školy. Verejnosť vníma materské školy rozlične - ako miesta pre hru a socializáciu, ako prípravu na základnú školu alebo ako inštitúcie nahrádzajúce rodinnú výchovu. Materská škola je však jedinečná inštitúcia, ktorá spája výchovu, vzdelávanie a starostlivosť, čím poskytuje deťom komplexný rozvoj.
Materská Škola ako Inštitúcia Socializácie a Edukácie
Materská škola je inštitúciou, v ktorej prebieha zámerná, cielená a cieľavedomá socializácia jednotlivcov i skupín. Tiež je v nej profesionálne a odborne zabezpečovaný proces edukácie. Táto inštitúcia je určená pre deti od narodenia (na Slovensku spravidla od dvoch rokov veku) až po vstup do základnej školy. Je teda prvou školou, ktorú dieťa navštevuje, a vzhľadom na to je v tomto prípade vhodné hovoriť o počiatočnej edukácii.
Počiatočnú edukáciu dieťaťa chápeme ako učenie sa a vyučovanie, ktoré je sociálno-afektívne (výchova), kognitívne (vzdelávanie) a perceptuálno-motorické (výcvik). Učiteľstvo materských škôl hľadá prepojenie, ktoré je založené na edukačných princípoch medzi tým, čo má, čo by malo a čo by mohlo dieťa vedieť, poznať a byť spôsobilé robiť, respektíve urobiť samé, vo dvojici, v skupine a podobne. Učiteľstvom sa zaoberá náuka o učiteľstve - didaktika, ktorá sa zameriava na oblasť plánovania, projektovania, programovania a výučby a je interakciou vyučovania a učenia sa, kde je dôležitý edukačný obsah.
Materská škola nenahrádza rodinnú výchovu a ani ju nedopĺňa. Realizuje to, čo nikdy nebude z personálneho, odborného, kvalifikačného, technického a technologického hľadiska v spôsobilosti rodiny. Základnou charakteristikou a cieľom počiatočnej edukácie je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak, aby každý jedinec bol schopný adekvátne nažívať v konkrétnom sociálnom prostredí. Postmoderná koncepcia materskej školy akceptuje dieťa ako aktívny subjekt svojho rozvoja. Je chápaná ako životné miesto dieťaťa a prostredie na získavanie edukačne hodnotných skúseností. Problematikou pripisuje materskej škole dynamickú rolu, kreativitu, neustálu kontrolu svojich aktivít, skúmanie a vytváranie nových pedagogických a kurikulárnych projektov.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Funkcie Materskej Školy
- Edukačná funkcia: zabezpečovanie výchovy, vzdelávania, výcviku, učenia, rozvoja osobnosti dieťaťa a procesu výučby na odbornej a profesionálnej úrovni.
- Kultúrna funkcia: koordinovanie kultúrnych aktivít danej spoločnosti.
- Kompenzačná funkcia: korigovanie rozdielov, sociokultúrnych nevýhod a individuálnych diferencií (handicapov).
- Preventívna funkcia: rešpektovanie nespôsobilosti a psychických ťažkostí dieťaťa.
Edukačné ciele materskej školy by mali vychádzať z reálnych potrieb dieťaťa, ktoré sú zabezpečované kurikulom materskej školy, zo sociokultúrneho a historického kontextu, z rekvalifikovania vzťahov medzi materskou školou a inými inštitúciami, kde je potrebné zabezpečovať edukačnú kontinuitu a z úsilia predchádzať nežiaducim situáciám.
Ciele Materskej Školy
Problematika cieľov materskej školy vychádza z demokratických a humanistických princípov. Demokracia nám umožňuje byť slobodnými, ale zároveň musíme byť zodpovední za svoje zámery, myšlienky, činy a podobne. Aj jedinci, ktorí navštevujú materskú školu, budú v blízkej budúcnosti nútení niesť takúto zodpovednosť, preto je potrebné ich na túto celospoločenskú úlohu riadne pripravovať už počas počiatočnej edukácie. Každá ľudská činnosť, ktorá má byť účelná, musí byť opatrená vopred stanoveným cieľom, orientovaná na cieľ, cielená, cieľavedomá. V činnostiach, ako je edukácia, to platí ešte výraznejšie. Vedný odbor, ktorý sa touto problematikou zaoberá, sa nazýva teleológia. Skúma ju tiež pedagogika, didaktika a metodika.
Kľúčovým momentom v edukačnom procese je konkretizácia cieľa, pretože výsledky tohto procesu sú merané v súvislosti s vytýčeným cieľom. Na základe konkretizácie cieľa môže učiteľ vypracovať metodológiu a metodiku viažucu sa na detské uvažovanie a aktuálnu úroveň rozvoja detí. Pri konkretizácii cieľa si učiteľ musí položiť otázky o tom, ako bude vyučovať, teda koho, o čom, kvôli čomu, čím, ako, s akým zámerom, kedy a kde bude vyučovať.
Skupiny Cieľov Počiatočnej Edukácie
Didaktika rozlišuje tri skupiny cieľov počiatočnej edukácie:
- Všeobecné ciele: hlavné, prioritné ciele, ktoré má dieťa dosiahnuť v edukačnom procese. Sú prítomné v celom školovaní dieťaťa v materskej škole. Ich dosiahnutie je požiadavkou výstupu školovania dieťaťa, sú prítomné vo výstupoch jednotlivých kurikulárnych projektov v upravenej - redukovanej podobe a môžu slúžiť tiež ako hodnotiace kritérium v jednotlivých etapách školovania v materskej škole. Štruktúra a charakter týchto cieľov sú integrované. Všeobecné ciele sa dosahujú nepriamo. Tieto ciele formulujeme ako sloveso v neurčitku, nakoľko sa majú postupne dosiahnuť.
- Špecifické ciele: presnejšie špecifikované definície a formulácie, ktoré sú vytvorené priamym rozkladom všeobecných cieľov na menšie položky. Umožňujú postupné dosahovanie všeobecných cieľov prostredníctvom pedagogicko-didaktických aktivít. Ich charakter je otvorený a štruktúra multilaterálna (mnohostranná) a viacvrstvová. Tieto ciele sú dosahované nepriamo. Špecifické ciele formulujeme pomocou slovesných podstatných mien, pretože ide o priebežné, opakujúce sa, postupné - longitudinálne dosahovanie cieľov. Špecifický cieľ má definovať stav, ktorý sa má dosiahnuť a má byť kontrolovateľný a merateľný.
- Čiastkové ciele: sú odrazom všeobecných a špecifických cieľov. Dosahujú sa prostredníctvom akcií, činov detí v pedagogicko-didaktických aktivitách.
Obsah Počiatočnej Edukácie
Ľudské činnosti, podľa Šveca, v ktorých predmetnej náplni je zahrnutý obsah sociokultúry aj korelujúci vzdelávací obsah:
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
- Poznávanie: gnozeologický komponent obsahu.
- Hodnotenie: axiologický komponent obsahu.
- Konanie: praxiologický komponent obsahu.
- Dorozumievanie sa: semiologický komponent obsahu.
- Bytie: ontologický komponent obsahu sociokultúry.
Ľudské potreby podľa Šveca:
- Poznávať (myslieť, vysvetľovať, predvídať) - filozofia poznávania a poznatkov: epistemológia, gnozeológia.
- Hodnotiť (rozhodovať, vyberať, voliť) - filozofia hodnotenia a hodnôt: axiológia.
- Konať (utvárať, pretvárať) - filozofia konania a výkonov: praxológia.
- Dorozumievať sa - filozofia dorozumievania sa a znakov: semiológia.
- Byť - filozofia bytia: ontológia.
Činnosti vyplývajúce z vyššie uvedených potrieb, na podklade ktorých sa uskutočňuje učenie:
- Učenie sa poznávaním.
- Učenie sa hodnotením.
- Učenie sa konaním (a pôsobením).
- Učenie sa komunikovaním.
- Učenie sa byť bytím.
Oblasti detských mimoškolských životných skúseností - dieťa získava skúsenosti priamo, nezámerne, prevažne prostredníctvom situačného učenia sa. V nich sa uskutočňuje a rozvíja učenie sa a osobnostný rozvoj (t.j. všetky podliehajú integratívnemu hľadisku (v konaní subjektov sú navzájom na od seba neodčleniteľné).
Organizácia obsahu počiatočnej edukácie cez oblasti detskej edukačnej skúsenosti si vyžaduje plánovanie jednotlivých pedagogicko-didaktických aktivít tak, aby každá obsahovala komplex vzájomne prepojených cieľov. Samotná realizácia pedagogicko-didaktických aktivít by mala stimulovať všetky kapacity dieťaťa a rozširovať jeho kompetencie, poznatky, hodnoty a postoje.
Proces Počiatočnej Edukácie
Pre organizáciu edukácie v materskej škole je podstatné, aby sa kládol dôraz na kompetencie učiteľa viesť tento proces ako vzájomnú interakciu medzi jej účastníkmi. Proces výučby je zložený z procesu vyučovania a procesu učenia sa, ktoré sa navzájom dopĺňajú a viažu sa na učiaci sa subjekt. Zo strany učiteľa predstavuje príprava na edukačný proces zložitú činnosť.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Sedenie/diskusia je základnou organizačnou formou procesu výučby, ktorý sa realizuje kontinuálne. Deti si počas sedenia v diskusnej skupine privykajú na otvorený dialóg a nachádzajú riešenia problémov a otázok v triede. Učiteľ počúva interpretácie a návrhy detí a na základe porozumenia detských myšlienok môže vypracovať metodológiu korešpondujúcu s detským myslením. Deťom je potrebné umožniť aktívne vstupovať do pedagogicko-didaktických aktivít, čo im umožní byť autonómnymi aktívnymi subjektami, ktoré si uplatňujú právo na sebarealizáciu, sebaaktualizáciu, sebavyjadrovanie a podobne. Napriek tomu, že deti sa zúčastňujú rozhodovacieho procesu, jeho celková organizácia je v plnej réžii učiteľa.
Výsledkom spoločnej činnosti detí a učiteľa pri tvorbe systémov na podporu rozhodovania je optimálne a zmysluplne uskutočnený proces výučby. Do tohto procesu učiteľ pridáva pedagogicko-didaktickú hodnotu a deti majú možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní. Sedenie/diskusná skupina slúži na uskutočnenie cieľa a plní nielen didaktickú funkciu, ale aj špecifickú funkciu v komplexe pedagogicko-didaktických cieľov. Túto organizačnú formu výučby chápeme ako organizačný model, ktorý garantuje kontinuitu pomerov medzi dospelými a deťmi a tiež medzi deťmi navzájom. Je to vonkajšie usporiadanie procesu výučby a podmienok, v ktorých sa realizuje obsah edukácie.
Materská Škola ako Priestor pre Rozvoj Dieťaťa
Priestor v materských školách nie sú len funkčné miesta s nábytkom, kobercami či didaktickými pomôckami. Už samotný spôsob ich usporiadania ovplyvňuje pocity detí a motivuje ich - alebo naopak demotivuje - ku konkrétnym činnostiam. Hračkárska miestnosť môže ponúkať mnoho možností, ale ak chýba miesto na pohyb, koberec je studený a drsný a farby skôr uspávajú ako povzbudzujú, tento priestor neplní svoju úlohu.
Dobre navrhnutý priestor v materskej škole by mal reagovať na konkrétne potreby detí podľa funkcie jednotlivých zón - pohyb, kreativita, oddych a podobne. Rozdelenie a vybavenie by mali podporovať aktivitu, poskytovať pocit stability, ale zároveň umožňovať zmeny. Farby nábytku, dekorácií a stien majú obrovský vplyv na atmosféru v miestnosti. Môžu podporovať jej funkciu, alebo pôsobiť naopak. Teplé farby ako červená, oranžová alebo žltá sú povzbudzujúce - ideálne do zón na hranie a integráciu. Červená pridáva energiu, ale v nadbytku môže byť únavná a rušivá. Žltá podporuje teplú atmosféru a buduje pocit komunity. Chladnejšie farby upokojujú a podporujú koncentráciu - napríklad odtiene modrej sa skvele hodia do zón učenia a čítania. Dôležité sú aj saturácia a kontrast. Pre mladšie deti sú odporúčané jemnejšie odtiene a subtílnejšie kontrasty - silné podnety ich môžu rozptyľovať alebo vyvolávať nepokoj.
Kľúčové Zóny v Materskej Škole
Aby deti mohli rozvíjať svoje schopnosti všestranne, materská škola by mala obsahovať niekoľko kľúčových zón:
- Kútik na hranie: zóna aktivity a tematických hier. To je srdce miestnosti - miesto na hranie rolí, pohybové cvičenia alebo hry s bábikami a autíčkami. Často sa tu nachádza kuchyňa, dielňa, obchodný pult alebo iný nábytok na hranie. Ak priestor umožňuje, môže byť užitočné pridať domček alebo vnútorné ihrisko so šmykľavkou. Farebnosť by mala byť jasná, teplá a povzbudzujúca.
- Kútik na stavanie: zóna na stavenie a pohyb. Toto je miesto na hry vyžadujúce priestor: skladanie kociek, pohybové hry, hry v kruhu. Ideálne sa tu hodí mäkký koberec. Subtílne farby slúžia ako základ, a farebné akcenty dodávajú energiu.
- Kreatívna zóna/kútik na tvorbu: Pre prácu na projektoch a stolné hry sú potrebné stoly a stoličky a vhodné farby podporujúce koncentráciu - napríklad chladné odtiene modrej alebo fialovej.
- Kútik na čítanie a odpočinok: Toto je priestor na relaxáciu, spracovanie podnetov a oddych. Potrebné sú mäkké pohovky, taburetky alebo vankúše. Prírodné, tlmené farby vytvárajú pokojovú atmosféru.
Použite regály, paravány, podesty alebo skrine na kolieskach na lepšie usporiadanie priestoru. Týmto spôsobom môžete oddeliť zónu aktivity od zóny na oddych, prispôsobiť priestor veku detí alebo ľahko vytvárať menšie skupiny. V materských školách často chýba miesto - podesty alebo poschodové konštrukcie pomáhajú „rozšíriť“ priestor do výšky. Dávajú deťom príležitosť na šplhanie, jazdenie, stimulujú motoriku a ponúkajú nové perspektívy. Hluk ovplyvňuje komfort detí. Zabezpečte akustickú izoláciu - najmä v okolí zón na oddych. Pomôžu tomu akustické panely, paravány, záclony alebo rolety. Siahnite po nábytku, ktorý plní viacero funkcií - napríklad pódiá s miestom na uloženie, skladacie postele, penové kocky slúžiace aj ako sedačky, senzorické steny. Materská škola je dynamické prostredie - potreby sa menia z hodiny na hodinu.
Pripravenosť Dieťaťa na Vstup do Školy
Dieťa považujeme za pripravené na vstup do školy, keď má takú úroveň telesného, rozumového, citového a sociálneho vývinu, ktorá mu umožní bez problémov spĺňať požiadavky školy. Vstupom dieťaťa do školy sa jeho život radikálne zmení a to najmä v prípade, ak predtým nenavštevovalo predškolské zariadenie. Obdobie bezstarostných hier sa preň končí a na rad prichádzajú prvé vážne povinnosti.
V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku. Zákon tiež hovorí o tom, že nie je možné nikoho oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Možné je len dieťa oslobodiť od povinnosti dochádzať do školy. K zápisom do prvých tried sa musia dostaviť všetky deti, ktoré k 31. 8. dosiahnu šesť rokov veku. Spôsobilosť dieťaťa pre školskú dochádzku znamená dosiahnutie takého stupňa vývoja, ktorý dieťaťu umožňuje úspešne sa adaptovať na školské prostredie a osvojovať si školské vedomosti. Dieťa má byť na takej úrovni telesného a psychického vývinu, aby sa bez problémov adaptovalo na prácu v škole. Budúci žiak má ovládať určitý okruh vedomostí, konkrétnych predstáv a niektorých pojmov.
Oblasti Pripravenosti Dieťaťa na Školu
- Hrubá motorika: Osvojené základné pohybové znalosti.
- Jemná motorika: Trhanie a strihanie papiera, lepenie, modelovanie, navliekanie korálky na šnúrku. Dôležité pre písanie.
- Zraková pamäť: Vlastnosti dieťaťa uchovávať zrakové podnety.
- Sluchová percepcia: Rozlíšiť slová vo vete, vnímať jednotlivé hlásky v slovách.
Praktické Aspekty Fungovania Materskej Školy
Prijímanie Detí do Materskej Školy
Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné, a následne deti, ktoré majú právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie. Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1.
Deti sa do materskej školy prijímajú na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu od 1. do 31. mája príslušného kalendárneho roka, alebo v priebehu školského roka, pokiaľ je voľná kapacita školy. Zákonní zástupcovia, spolu s písomnou žiadosťou o prijatie dieťaťa do materskej školy, predkladajú aj potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktorá obsahuje aj údaje o povinnom očkovaní. Riaditeľ materskej školy, do ktorej požiadal o prijatie dieťaťa prestupom zákonný zástupca, vydáva rozhodnutie o prijatí dieťaťa prestupom podľa § 5 ods. 14 písm. c) zákona č. 596/2003 Z.
Plniť povinné predprimárne vzdelávanie musí každé dieťa, ktoré do 31. - dovŕši päť rokov veku, t. j. dieťa podľa § 28a ods. - dovŕši päť rokov veku a povinné predprimárne vzdelávanie plní formou individuálneho vzdelávania, t. j. dieťa podľa § 28b ods. - dovŕši šesť rokov veku, ale nedosiahlo školskú spôsobilosť, t. j. dieťa podľa § 28a ods. - dovŕši päť rokov veku, ale zo zdravotných dôvodov je oslobodené od povinnosti dochádzať do materskej školy, lebo mu jeho zdravotný stav neumožňuje vzdelávať sa, t. j. dieťa podľa § 28a ods. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahne školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy podľa § 5 ods. 14 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania - po predložení potrebných príloh zákonným zástupcom najneskôr do 30.6. Prijatiu zdravého alebo zdravotne znevýhodneného dieťaťa do MŠ môže predchádzať adaptačný alebo diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nemôže byť dlhší, ako tri mesiace. O forme pobytu sa rozhodne s prihliadnutím na individuálne osobitosti dieťaťa.
Zákonný zástupca je povinný informovať materskú školu o zmenách v zdravotnom stave dieťaťa, alebo o iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania dieťaťa ( § 144 ods. 7 písm. d) zákona č.245/2008 z.Z. a č.209/2019 Z.z. Ak tak neurobia, riaditeľ ich bude písomne informovať o tom, že po zistení okolností, ktoré negatívne ovplyvňujú výchovu a vzdelávanie konkrétneho dieťaťa alebo ostatných detí zúčastňujúcich sa na uvedenom procese, pristúpi k tomu, že určí diagnostický pobyt dieťaťa, počas ktorého sa overí, či dôjde k zmene formy výchovy a vzdelávania (zákon č.245/2008 Z.z. Cieľom diagnostického pobytu je, aby sa zistilo, či sa u konkrétneho dieťaťa bude môcť výchova a vzdelávanie uskutočňovať inkluzívne v bežnej triede, alebo ako výchova a vzdelávanie v špeciálnej triede, resp. Na základe výsledkov týchto zistení riaditeľ školy rozhodne o zaradení dieťaťa. Najvyšší počet detí v triede materskej školy je ustanovený v § 28 ods. 9 školského zákona s účinnosťou od 1.
Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 596/2003 o štátnej správe a školskej samospráve v platnom znení, zmeny v osobných údajoch detí a v osobných údajoch identifikujúcich zákonných zástupcov detí (zmena stavu, adresy, zamestnania, telefónne čísla, zdravotnú poisťovňu atď.) oznámi zákonný zástupca riaditeľke, alebo triednej učiteľke. Materská škola spracúva osobné údaje zamestnancov, detí a ich zákonných zástupcov v súlade s GDPR a so zákonom č.18/2018 Z.z.
Prevádzka Materskej Školy a Organizácia Dňa
Materská škola je v prevádzke v pracovných dňoch od 6,00 - 16,30 hod. V čase letných mesiacov (júl, august) je prevádzka materskej školy prerušená po dohode so zriaďovateľom z hygienických dôvodov spravidla na štyri až päť týždňov, s čím riaditeľka včas oboznámi zákonných zástupcov. V tomto období podľa pokynov riaditeľa materskej školy vykonávajú prevádzkoví zamestnanci upratovanie a dezinfekciu priestorov, pedagogickí a ostatní zamestnanci si podľa plánu dovoleniek čerpajú dovolenku a náhradné voľno za prácu nadčas. V čase vianočných sviatkov bude prevádzka materskej školy prerušená na čas, ktorý bude vopred písomne prerokovaný so zriaďovateľom školy. Pri obmedzení prevádzky školy v niektorých triedach (chorobnosť detí, ped.
Rodič privádza dieťa do MŠ spravidla od 6.00 hod. do 8.00 hod. a prevezme ho spravidla od 15,00 hod. do 16,30 hod. Ranný neskorší príchod si dohodne vopred s triednou učiteľkou tak, aby nenarušil činnosť ostatných detí. Po 8,00 hod. bude budova MŠ uzatvorená a zamestnanci majú zakázané budovu otvárať. Rodičia sú povinní toto rozhodnutie rešpektovať. V prípade dochádzky v priebehu dňa dohodne zákonný zástupca čas jeho príchodu a spôsob stravovania tak, aby nenarušil priebeh ( napr. neobmedzil pobyt vonku a pod. Opakované neskoré prevzatie dieťaťa a tiež oneskorené príchody budú zaznamenané do určeného zošita.
Spravidla o 6,30 hod. sa deti rozídu do svojich tried (v súvislosti priamej činnosti jednotlivých pedagogických zamestnancov). Prevádzka sa končí v každej triede o 16,00 hod. O 16,00 hod. odovzdajú učiteľky zostávajúce deti do zbernej triedy kde je prevádzka do 16,30 hod. O 16,30 hod. Dieťa od rodičov preberá službukonajúca učiteľka, ktorá zaň zodpovedá od jeho prevzatia až do odovzdania zákonnému zástupcovi, alebo splnomocnenej osobe, alebo učiteľke, ktorá ju v práci strieda. Prevzatie dieťaťa zo zariadenia dohodne zákonný zástupca s triednou učiteľkou, písomne môže písomne splnomocniť aj inú osobu, prípadne staršieho súrodenca dieťaťa, ktorý nesmie byť mladší ako 10 rokov. Vzor tlačiva na splnomocnenie si vyžiada zákonný zástupca u triednej učiteľky.
#