Anafylaktický šok je závažný, život ohrozujúci stav, ktorý vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Ide o najťažší stupeň anafylaxie, čo je prehnaná a prudká alergická reakcia postihujúca celý organizmus. Táto reakcia je vyvolaná imunitným systémom ako odpoveď na alergén, látku, ktorá bežne nespôsobuje problémy, ale u alergikov vyvoláva neprimeranú reakciu. Hoci miernejšie alergické reakcie sa dajú často tlmiť antihistaminikami, anafylaktický šok si vyžaduje rýchly a adekvátny zásah.
Čo je anafylaktický šok?
Anafylaktický šok predstavuje alergickú reakciu organizmu zapríčinenú hypersenzitívnou ozvenou (vyššou citlivosťou organizmu na rozličné alergény - látky, ktoré vedia vyvolať alergickú reakciu). Podstatou alergie, a teda aj anafylaxie, je nadmerné uvoľňovanie histamínu imunitným systémom po kontakte s alergénom. Histamín je zodpovedný za typické prejavy alergie, ako sú svrbenie, opuchy a ťažkosti s dýchaním. Na rozdiel od bežnej alergickej reakcie, ktorá sa zvyčajne prejavuje len lokálne, anafylaktický šok postihuje viaceré orgánové systémy naraz a s oveľa väčšou intenzitou.
Príčiny anafylaktického šoku
Anafylaktický šok môže zapríčiniť viacero vyvolávajúcich faktorov, ako napr. jedlo, lieky, uštipnutie určitým druhom hmyzu, alebo inými druhmi látok, na ktoré organizmus reaguje prudko. Medzi najčastejšie príčiny anafylaxie u detí patria potravinové alergény, ako sú orechy, arašidy, vajcia, kravské mlieko, sója, pšeničná múka, ryby a morské živočíchy. Reakcia môže vzniknúť nielen po zjedení potraviny, ale aj po kožnom kontakte alebo vdýchnutí alergénu.
Dôvodom pre vznik anafylaktickej reakcie je zvyčajne opakovaný kontakt s alergénom. Rizikové faktory, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku vzniku anafylaktického šoku, zahŕňajú alergie, astmu a výskyt anafylaktického šoku v minulosti. V prípade opakovaného anafylaktického šoku môžu byť jeho prejavy závažnejšie ako prvýkrát. Medzi ďalšie rizikové faktory patria ochorenia srdca a nadmerné zmnoženie buniek imunitného systému, ktoré sú zodpovedné za uvoľňovanie histamínu po kontakte s alergénom. K jeho vzniku môže viesť taktiež fyzická aktivita/šport.
V niektorých prípadoch je na vznik anafylaxie potrebná spoluúčasť niektorých kofaktorov: interkurentná infekcia, lieky (α-blokátory, β-blokátory, ACE-inhibítory, nesteroidové antiflogistiká), korenené jedlá, vysoká teplota prostredia alebo cvičenie/fyzická námaha (najmä v adolescentnom veku). Vzniká tak termín „sumačná anafylaxia“, pomocou ktorého možno vysvetliť intermitentný vznik anafylaxie v kontraste s frekventnou expozíciou alergénom ako aj príčinu anafylaxie v niektorých prípadoch bez jednoznačného vyvolávajúceho faktora.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Zaujímavou formou anafylaxie práve v adolescentnom veku sa stáva tzv. cvičením indukovaná, potravinami asociovaná anafylaxia (food-dependent, exercise-induced anaphylaxis, FDEIA). Ide o istú formu „športovej“ alergie, keď cvičenie s istým odstupom po zjedení špecifickej potraviny spúšťa anafylaktickú reakciu. Postihnutí jedinci počas cvičenia iniciálne pociťujú teplo, začervenanie v tvári, generalizovaný pruritus s následným rozvojom bronchospazmu a hypotenzie, ktoré môžu v prípade chýbania správnej terapeutickej intervencie skončiť letálne. Medzi potencujúce faktory patrí menštruácia a niektoré lieky (napr. aspirín). Ide o typicky IgE-mediovanú reakciu (tzv. atopická, alergická anafylaktická reakcia v rámci revidovanej nomenklatúry), počas ktorej kombinácia zjedenia špecifickej potraviny a následnej fyzickej námahy znižuje hranicu aktivácie mastocytov s rýchlym uvoľnením mediátorov anafylaktickej reakcie. Pre FDEIA je typické, že samostatné požitie danej potraviny bez cvičenia, alebo cvičenie bez predchádzajúcej konzumácie stravy anafylaktickú reakciu nespúšťajú.
Príznaky anafylaktického šoku
Prejavy anafylaktického šoku sa zvyčajne vyskytujú krátko (v priebehu niekoľkých minút) od kontaktu s alergénom. V niektorých prípadoch sa môže doba ich objavenia predĺžiť na 30 minút až hodinu. Spočiatku sú prejavy len mierne, ale veľmi rýchlo sa stupňujú.
Medzi príznaky, ktoré nastupujú ihneď patrí svrbenie na koži na rôznych miestach, opuch, sčervenanie, pocity tepla, búšenie srdca, pokles krvného tlaku slabosť, vracanie, výrazná bledosť,ťažkosti s dýchaním (chrčanie, kŕč hrtana, piskot, hvizd), môže nastať strata vedomia.
Lokálne prejavy anafylaxie sa môžu týkať konkrétneho orgánového systému. Kožné prejavy si väčšinou pacienti všimnú ako prvé, hoci tie nemusia byť prítomné pri každom type anafylaktickej reakcie. Pokožka je bledá a studená. Typické je hlavne svrbenie, začervenanie, prípadne môže nastať mierne oteplenie pokožky.
V prípade, že dôjde k postihnutiu dýchacieho systému, typickou reakciou je opuch priedušiek. To vedie k sťaženému dýchaniu, kašľu, pocitu nedostatku vzduchu, bolestivému pocitu na hrudníku, pocitu cudzieho telesa v hrdle či k problémom s prehĺtaním. Prítomná je taktiež vodnatá nádcha, kýchanie a pocit upchatého nosa. Okrem toho môže dôjsť k opuchu pľúc, čo sa prejaví zvukmi podobnými piskotu počas dýchania.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
V dôsledku rozšírenia ciev a úniku tekutiny do okolitých tkanív dochádza k náhlemu poklesu krvného tlaku. Mozog a ďalšie orgány tak nie sú dostatočne prekrvené, a tak nemajú dostatok kyslíka a živín.
Tráviace ťažkosti sa pri anafylaktickom šoku objavujú hlavne u ľudí s prítomnosťou potravinových alergií. Celkové prejavy anafylaktického šoku vznikajú vystupňovaním a kombináciou lokálnych prejavov, pričom dochádza k rozvoju šokového stavu. Čo sa týka centrálneho nervového systému, prítomné sú kŕče, kvalitatívne (nesprávne myslenie a neadekvátne reakcie pacienta) a kvantitatívne (obmedzenie rozsahu vedomia) poruchy vedomia, poruchy správania, zmätenosť a nepokoj.
V plnom klinickom obraze AR pozorujeme kombináciu: bronchospazmus + obštrukcia horných dýchacích ciest + hypotenzia + urtikária + pruritus. Príznaky AR pozorujeme buď v jednom, ale obyčajne vo viacerých orgánových systémoch v rôznej kombinácii a s rôznou závažnosťou.
- Kožné prejavy: Svrbenie, začervenanie, žihľavka, opuch (najmä tváre, pier, jazyka), pocit tepla.
- Dýchacie ťažkosti: Sťažené dýchanie, pískanie pri dýchaní, kašeľ, pocit zovretia hrdla, chrapot, nádcha, kýchanie.
- Kardiovaskulárne prejavy: Závraty, slabosť, búšenie srdca, pokles krvného tlaku, strata vedomia.
- Tráviace ťažkosti: Nevoľnosť, vracanie, hnačka, kŕče v bruchu.
- Neurologické prejavy: Zmätenosť, dezorientácia, úzkosť, kŕče.
Diagnostika anafylaktického šoku
Diagnostika anafylaktického šoku je vo väčšine prípadov jednoduchá. Dôležité je poznať klinické prejavy šoku a v prípade, že prevažujú kožné, dýchacie a kardiovaskulárne prejavy, vieme s určitosťou povedať, že ide o anafylaktický šok. V niektorých prípadoch môže byť diagnostika komplikovaná, a to vtedy, ak nerátame s prítomnosťou alergickej reakcie. Prítomné sú hlavne tráviace ťažkosti bez kožných a dýchacích prejavov.
Lekár sa zameriava na rýchle zhodnotenie stavu pacienta a identifikáciu príznakov. Dôležitá je anamnéza, teda informácie o predchádzajúcich alergických reakciách a možnom vystavení alergénu. Na základe klinického hodnotenia a laboratórnych testov sa potvrdí diagnóza.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
V akútnom štádiu aplikujeme i krátkodobo pôsobiace inhalačné β2-mimetikum na zvládnutie bronchospazmu.
Prvá pomoc pri anafylaktickom šoku
Anafylaktický šok je vážny, život ohrozujúci stav. Reakcia teda musí byť veľmi rýchla, často ide o minúty, ktoré môžu zachrániť život. Ako postupovať v prípade anafylaktického šoku:
- Okamžite volajte záchrannú službu (112).
- Ak máte k dispozícii adrenalínové pero (EpiPen), použite ho na aplikáciu adrenalínu do vonkajšej strany stehenného svalu. V núdzovom prípade ho aplikujte aj priamo cez oblečenie. Adrenalín je liek prvej voľby, ktorý zvyšuje krvný tlak a zlepšuje priechodnosť dýchacích ciest. Je ho čo najskôr aplikovať.
- Pacienta uložíme do vodorovnej polohy, dolné končatiny vyzdvihneme, do tzv. protišokovej polohy - polohy ležmo. Nohy pacienta dajte do zdvihnutej polohy, čím sa zabezpečí prúdenie krvi do životne dôležitých orgánov. To však len v prípade, ak nie je dýchavičný alebo nemá problém s dýchaním.
- Uvoľnite tesné oblečenie, ktoré môže brániť dýchaniu.
- Kontrolujte vedomie a dýchanie pacienta. Ak je pacient v bezvedomí a nedýcha, je nutné zahájiť kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR).
- Ak je známe, že reakciu vyvolalo uštipnutie hmyzom a žihadlo prenikol do tkaniva vpichom, lokálne končatinu chladíme.
- Ak je to možné, pacientovi podáme antihistamiká, resp.
Liečba anafylaktického šoku
Terapia pokračuje aj po príchode záchrannej pomoci a následne v nemocnici. Podáva sa adrenalín, antihistaminiká a glukokortikoidy, čím sa zabezpečí zmenšenie zápalu v dýchacích cestách, a tak sa zlepší dýchanie. Pri liečbe anafylaktickej reakcie sa riadime tzv. pravidlom „3A + K“: Antigénová eliminácia + Adrenalín + Antihistaminikum + Kortikoid.
Prevencia anafylaktického šoku
Čo sa týka prevencie, dôležité je úplné vyhýbanie sa alergénom a spúšťacím faktorom, o ktorých viete, že u vás vyvolávajú alergickú reakciu. Je vhodné vyhýbať sa pohybu (beh, rýchla chôdza) najmenej 6 hodín po jedení potraviny, ktorá je alergénom.
Medzi preventívne opatrenia patrí:
- Identifikácia alergénov: Zistenie, ktoré látky vyvolávajú alergickú reakciu. Je vhodné vyhýbať sa pohybu (beh, rýchla chôdza) najmenej 6 hodín po jedení potraviny, ktorá je alergénom.
- Vyhýbanie sa alergénom: Striktné vyhýbanie sa známym alergénom v strave, prostredí a liekoch.
- Nosenie pohotovostného balíčka: Osoby s rizikom anafylaxie by mali mať vždy pri sebe adrenalínové pero (EpiPen) a antihistaminiká.
- Edukácia: Pacienti a ich rodiny by mali byť poučení o príznakoch anafylaxie, spôsobe použitia adrenalínového pera a zásadách prvej pomoci. Dôležitá je aj edukácia okolia. Títo pacienti by mali vždy cvičiť s inou osobou, ktorá o ich zdravotnom stave vie a v prípade rekurencie AR zabezpečí adekvátnu prvú pomoc s podaním adrenalínu.
- Informovanie okolia: Informujte školu, rodinu a priateľov o alergii dieťaťa a o tom, ako postupovať v prípade anafylaktickej reakcie.
Nevyhnutným preventívnym opatrením je vynechanie potvrdeného potravinového spúšťača minimálne 3-4 hodiny pred očakávanou fyzickou aktivitou, čo u väčšiny pacientov s FDEIA zabezpečí prevenciu návratu ťažkostí. Podobne ako ostatní pacienti s inými formami anafylaxie, aj každý pacient, ktorý prekonal FDEIA, musí mať tzv. pohotovostný balíček: EpiPen® (adrenalín v autoinjektore) + perorálne antihistaminikum s rýchlym nástupom účinku (cetirizín, loratadín) + inhalačné β2-mimetikum (salbutamol, fenoterol) + kortikosteroid (methylprednizolón).
Alergia u detí: Čo by mali rodičia vedieť?
Žiaden rodič nechce, aby jeho dieťa trpelo. Alergia možno vyzerá ako malý problém, ak sa netýka priamo nás. Alergikov je stále viac a viac. Najčastejšie sú z rodín, kde je alergia už „doma“, no nie je to podmienka. Našťastie, aj rodičia malých alergikov môžu využívať rôzne benefity - samozrejme podľa toho, kde je ich dieťa poistené.
Alergia je abnormálna reakcia imunitného systému na podnety, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné. Imunitný systém sa mylne domnieva, že nejaká látka poškodzuje telo, a preto zalarmuje svoje zložky do stavu „bojovej pohotovosti“. Imunitný systém, aby ochránil telo pred pomyselným škodcom, vytvára protilátky - imunoglobulín E (IgE). Tieto protilátky uvoľnia histamín do krvného obehu, aby zničili „útočníka“. To však vyvolá samotnú alergickú reakciu.
Prejavy môžu byť mierne, ale aj život ohrozujúce. Navyše, keď sa telo opätovne stretne s alergénom, reakcia býva silnejšia. Zasiahnuté sú väčšinou tieto časti tela: oči, nos, hrdlo, pľúca, koža, tráviaci trakt.
Druhy alergií u detí
Podobne ako u dospelých, aj u detí môžeme sledovať niekoľko druhov alergií - podľa ich zdroja. Okrem veľmi častých peľových alergií, sú čoraz rozšírenejšie alergie na potraviny, resp. na pridané látky v nich, či na chemikálie v životnom prostredí. Deti môžu mať alergiu aj na pracie prípravky, prípravky na upratovanie, na zložku v tkanine, alebo na rôzne lieky. Samozrejme, známe sú aj alergie na bodnutie hmyzom, kde hrozí až smrť.
Ako sa najčastejšie prejavuje alergia u detí:
- Kašeľ - zvyčajne suchý a dráždivý
- Problémy s dýchaním, napr. pískavé dýchanie
- Kýchanie a výtok z nosa
- Svrbenie očí
- Svrbenie uší
- Tráviace problémy
- Kožné vyrážky, žihľavka, atopická dermatitída
Čo spúšťa alergiu u detí?
- Vonku: Peľ rastlín, bodnutie hmyzom, výfukové plyny.
- Vnútri: Zvieracie epitélie (koža, sliny, výlučky), roztoče, plesne.
- Dráždivé látky: Cigaretový dym, parfumy.
- Potraviny: Predovšetkým arašidy, orechy, vajcia, mlieko a mliečne výrobky.
Senná nádcha a problémy s dýchaním
Alergia môže prepuknúť v ktoromkoľvek veku, no zvyčajne sa ohlási ako senná nádcha v škôlke. Dieťa stále kýcha, šteklí ho v nose, má výtok z nosa, alebo ho má upchatý. Deti často trápi aj svrbenie a slzenie očí, neskôr sa môžu objaviť chronické ušné problémy. Alergie obťažujú deti aj v noci, pretože sa im ťažšie dýcha. Nevedia dýchať nosom, a tak dýchajú otvorenými ústami. Výsledkom je nepokojný spánok a únava na ďalší deň. Situácia sa zhoršuje, keď sa v dutinách zadržiava hlien.
Potravinové alergie majú aj dojčené deti
Zaujímavé je, že alergia sa niekedy objavuje už vtedy, keď je dieťa ešte len dojčené. Prečo sa to deje? Bábätko totiž môže byť alergické na potravinu, ktorú zjedla matka. Alergén sa skrátka dostal do materského mlieka. Najvážnejšie potravinové reakcie u detí spôsobujú arašidy, stromové orechy, ryby a mäkkýše. Vymenované alergény môžu potenciálne vyvolať anafylaktický šok. Na druhej strane, niektoré deti vyrastú z alergie na mlieko, vajcia, sóju a pšenicu.
Pozor na skrížené reakcie!
U detí sú veľmi časté tzv. skrížené alergické reakcie. Napríklad dieťa, ktoré je alergické na peľ z brezy, môže mať prejavy alergie aj po zjedení jabĺčka. Jabĺčko totiž obsahuje podobný proteín, ako je v peli. Alergici na latex sú zase často precitlivení aj na banány, avokádo, kiwi a gaštany.
Kedy vyhľadať lekára? Ako bojovať s detskými alergiami?
Niektoré alergie sa dajú odhaliť ľahko, iné ťažšie, pretože sa podobajú na rôzne iné ochorenia. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí potravinovou alergiou - pretože sa po jedle vyhádzalo, resp. má tráviace či dýchacie problémy - čo najskôr vyhľadajte odborníka. Lekára vyhľadajte aj vtedy, ak má dieťa príznaky, ktoré sa podobajú na prechladnutie, a to dlhšie ako 1 týždeň, resp. sa každoročne opakujú v rovnakom období. Dieťa by mal vidieť alergológ. Odborník vykoná špeciálne odbery, a keď sa potvrdí alergia, stanoví najúčinnejšiu liečbu. Zvyčajne predpíše antihistaminiká.
Ak je dieťa dosť veľké na kožné testy, lekár urobí aj tie. Ľahko z nich zistí reakciu na environmentálne a potravinové alergény. Výsledky sú zrejmé asi do 20 minút. V každom prípade, ak vás lekár upozorní na problémovú zložku v jedálničku, striktne ju vyraďte! Alergie sa nedajú celkom vyliečiť, preto buďte v strehu! Hoci neexistuje žiaden liek, ktorý by nás lusknutím prsta zbavil alergie, existujú spôsoby, ktoré nám pomôžu v tom, aby sme všetko zvládali omnoho ľahšie. A ten najlepší prístup? Vyhýbajme sa alergénom vždy, keď je to možné!
Samozrejmosťou je dôsledná kontrola stravy a vecí, ktoré dieťaťu dávame. Čítame etikety pri nákupoch, zapisujeme si všetky podozrivé reakcie. Aj školu informujeme o stave dieťaťa. Pre závažnejšie prípady by škola mala mať k dispozícii pohotovostný balíček.
tags: #anafylakticky #sok #u #dieta