Alergie na potraviny u detí sú čoraz častejšie, pričom rodičia hľadajú odpovede na otázky, prečo sa ich dieťa vyhadzuje po určitých jedlách a aké kroky podniknúť. Tento článok sa zameriava na rôzne príčiny kožných problémov u detí, vrátane alergií, intolerancií a iných faktorov, ktoré môžu viesť k vyrážkam a iným kožným prejavom. Alergia na potraviny má rozmanité prejavy a nie každá negatívna reakcia na potravinu je alergia. Alergická reakcia musí byť sprostredkovaná alergickým mechanizmom. Dôležité je rozlišovať medzi skutočnou alergiou a tzv. "falošnou" alergiou. Na celom svete je asi 12 - 25 % ľudí presvedčených, že sú alergickí na nejakú potravinu.
Prejavy Alergie na Potraviny
Prejavy alergie na potraviny sú rôzne. Môžu to byť:
- Kožné zmeny: vyrážky, ekzémy, žihľavka, začervenanie kože, náhle zhoršenie ekzému.
- Tráviace ťažkosti: poruchy trávenia, bolesti brucha, hnačka, vracanie, bolestivosť bruška, opakované zápaly stredného ucha u dojčaťa.
- Dýchacie problémy: nádcha, kašeľ, sťažené dýchanie, hvízdanie, nepriechodnosť nošteka.
- Ostatné: bolesti kĺbov, migréna, zápal prínosových dutín, zmena správania, nepokoj, bolesti hlavy, srdcovocievne či systémové príznaky (sú skôr raritné).
U detí je dôležité spozornieť pri žihľavke, začervenaniach kože, vracaní, náhlom zhoršení ekzému, opuchu pier, hnačke a bolestivosti bruška. O alergii neraz svedčia aj opakované zápaly stredného ucha u dojčaťa, ale môže sa prejaviť aj zmenou správania, nepokojom či bolesťami hlavy.
Falošná Potravinová Alergia
Poznáme aj ,,falošnú“ potravinovú alergiu. Tá môže mať príznaky ako pravá alergia. Túto negatívnu reakciu vyvolávajú zväčša prísady v jedle. Napr. niektoré rybie konzervy obsahujú veľké množstvo histamínu. Po konzumácii takýchto rýb sa u dieťaťa môžu prejaviť príznaky podobné alergickým, pričom dieťa nie je alergické na ryby.
Najčastejšie Potravinové Alergény u Detí
Ktorákoľvek potravina môže vyvolať alergickú reakciu, u detí však až 93 % prípadov sú alergie na kravské mlieko, vaječný bielok, obilniny (hlavne pšenica) a arašidy. Zachytávame aj alergie na roztoče, plesne, ale aj na pele či potravinové reakcie na u nás netypické potraviny, napríklad na arašidy.
Prečítajte si tiež: Dojčenie a alergie
Kombinované Alergie
Niektoré aminokyseliny (aminokyselina je stavebná zložka bielkoviny) sa môžu nachádzať aj v peli niektorých rastlín a potom pacient môže alergicky reagovať aj pri stretnutí sa s týmto peľom. Vzniká kombinovaná alergia.
Diagnostika Alergie na Potraviny
Diagnostika je často obtiažna. Na potvrdenie alergie nestačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky. Niekedy sa dokonca používajú nesprávne diagnostické metódy. Napríklad určenie hladiny IgG protilátky na potraviny vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy.
Určenie diagnózy musí byť postavené na fyzikálnom vyšetrení, čiže dieťa musíme vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a popočúvať ho. Dôležitá je tiež anamnéza, čo znamená zber informácií, pri ktorých pátrame po súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity, okolnostiach pôrodu. Dôležité sú pre nás aj potravinové denníky, ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť. Až potom pristupujeme ku kožným testom.
Realizujem ich vtedy, ak nám to stav dieťaťa dovolí, čiže v akomkoľvek veku, či je to trojmesačné dojča alebo už veľké dvojročné batoľa. Tieto testy sú, samozrejme, zaťažené falošnou pozitivitou aj negativitou a majú svoje limity. Ich výhodou je ale rýchla odpoveď. Pred vyšetrením je nutné u dieťaťa vynechať z liečby antihistaminiká. Okrem prick testov občas pristupujeme aj k náplasťovým testom, kde sa alergény, napríklad potraviny, aplikujú špeciálnymi testami na chrbátik dieťaťa. Diagnostické vyšetrenie, či už kožné alebo laboratórne testy nám ale vyslovia len podozrenie. Sú potrebné aj eliminačné testy, pri ktorých vylučujeme podozrivú potravinu zo stravy na určité obdobie. Tiež expozičné testy, čo je znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa. Veľa alergií totiž uniká pred súčasnými diagnostickými možnosťami, keďže nie sú v praxi bežné dostupné spoľahlivé diagnostické metódy. Roky platí staré známe, poznaj svoj alergén a uteč pred ním.
Liečba Alergie na Potraviny
Liečba je založená na vylúčení alergizujúcej potraviny. Preto pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu. Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú. Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká. Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti.
Prečítajte si tiež: Tipy pre alergické deti pri mori
Iné Kožné Problémy u Detí
Okrem alergií existujú aj ďalšie kožné problémy, ktoré môžu spôsobovať vyrážky u detí:
- Potničky: Vznikajú v dôsledku nedostatočnej termoregulácie u dojčiat, prejavujú sa malými ružovými vyrážkami v záhyboch kože, na tváričkách alebo pod plienkami.
- Žihľavka: Typická vyrážka, ktorá odráža dianie vo vnútri tela, podráždenie kože alebo alergickú reakciu. Sprevádza ju silné svrbenie alebo pálenie kože a výsev červených pupienkov.
- Chladová Alergia: Precitlivenosť na studené počasie, ktorá sa prejaví ako pálenie, začervenanie a pupienky na koži vystavenej chladu.
- Alergia na Slnko: Precitlivená reakcia kože na slnečné žiarenie, ktorá sa objaví spravidla na jar pri prvom intenzívnejšom slnení.
- Atopický Ekzém: Najčastejšie ochorenie kože u detí vo vyspelom svete, ktoré spôsobuje zníženú bariérovú funkciu kože a dehydratáciu.
- Infekčné Vyrážky: Deti objavujú svet a stretávajú sa stále s novými vecami. Mnoho ďalších chorôb ako ovčie kiahne alebo šarlach sa prejavujú obdobne a lekár ich musí vylúčiť. Molusky sú ďalšou infekčnou vyrážkou, ktorá trápi častejšie deti. Rovnako ako napríklad pri bradavice sa môžu dotykom prenášať.
- Piata Choroba: Spôsobená parvovírusom B19, prejaví sa teplotou alebo horúčkou s následným výsevom vyrážky.
- Šiesta Choroba: Postihne takmer každé dieťa, najčastejšie vo veku 6 mesiacov až 3 roky. Pôvodcom ochorenia sú herpetické vírusy ( HHV-6 a HHV-7).
- Siedma Detská Choroba (Syndróm Ruka-Noha-Ústa): Vyskytuje sa hlavne v lete a na jeseň.
Vyrážky po Sladkostiach a Nezdravom Jedle
Reakcia na sladkosti a nezdravé jedlá môže byť spôsobená rôznymi faktormi, vrátane prídavných látok, farbív, konzervantov a vysokého obsahu cukru. Tieto látky môžu u citlivých jedincov vyvolať kožné reakcie.
Alergia na Materské Mlieko
V tlači sa objavili prípady detí, ktoré boli alergické na materské mlieko. Materské mlieko je komplexná potravina s mnohými zložkami, pričom jeho zloženie sa mení aj podľa veku dieťaťa. Ovplyvňuje ho aj strava matky, užívanie liekov, vystavenie toxínom a chémii z vonkajšieho prostredia. Niekedy je, paradoxne, prospešnejšie, ak ho matka prestane dojčiť. Odporúčame to predovšetkým pri ekzémoch, pretože tak vieme lepšie manažovať jedálniček dieťaťa na mieru. Časť štúdií ochranný vplyv dojčenia na rozvoj alergických ochorení nezaznamenala, najmä ak sa zameriavali na potravinové alergény. Sú však aj opačne zamerané štúdie sústredené na dlho dojčené deti nad 9 mesiacov. Takéto dojčenie bolo v niektorých štúdiách paradoxne spájané s nárastom alergií. U časti geneticky predisponovaných detí môže mať dlhé dojčenie dokonca aj negatívny efekt.
Prevencia Alergií
Na vzniku alergií sa podieľajú aj faktory prostredia, stravovanie, spôsob života, stresy a infekcie. A práve nárast počtu alergikov nám hovorí o výraznom vplyve nášho spôsobu života, prílišnej chemizácii a tiež o zmenách v životnom štýle. V prvom rade musíme na možnú alergiu myslieť.
Posledné roky sa zase ako účinná javí teória rozvoja orálnej tolerancie. Predpokladá sa, že toto obdobie, nazývané niektorými autormi ako okno tolerancie, sa u dojčiat objavuje medzi 4. až 6. mesiacom života. Celé je to ale zložitejšie. Ten istý alergén podaný ústami môže blahodárne pôsobiť na prevenciu rozvoja alergie. Akonáhle sa ale dostane do kontaktu s kožou, môže dieťa senzibilizovať.
Prečítajte si tiež: Príznaky alergie u detí
Prvé Potraviny a Alergény: Ako Postupovať?
Zavedenie pevnej stravy pre dieťa môže byť zároveň vzrušujúce aj náročné. Získať prehľad vám pomôže zoznam Prvých 100 potravín do roka, ktoré by malo dieťa ochutnať do dovŕšenia prvého roka.
Kedy podávať prvé alergény?
Ak ešte len zavádzate prvé príkrmy bábätku, robte to postupne. Začínajte jedným druhom nedráždivej zeleniny (mrkva, zemiak, cuketa…), po dvoch-troch dňoch obmeňte či pridajte ďalšiu. Zavedenie potravín, ktoré sú častými alergénmi, však taktiež príliš neodkladajte. Tieto potraviny podávajte prvý raz v 5.- 7. mesiaci života. Ak dieťa toleruje bežné nedráždivé potraviny, postupne mu po troche dávkujte aj tie, ktoré spôsobujú časté alergie. Ideálne je, ak sa vám ešte v tomto období darí dieťatko aj dojčiť.
Zoznam Potravín pre 2-ročné Dieťa
Po dovŕšení dvoch rokov je dôležité pokračovať v pestrej strave a sledovať prípadné alergické reakcie. Tu je zoznam 40 potravín, ktoré môžete postupne zavádzať:
- … (Zoznam ďalších 40 potravín od 1)
Ako Zostaviť Jedálniček Batoľaťa Medzi 2. a 3. Rokom
Pri zostavovaní denného jedálničku batoľaťa nesmieme opomenúť ovocie, zeleninu, mäso, vápnik vo forme mlieka alebo mliečnych výrobkov a sacharidy v zemiakoch, obilninách alebo strukovinách.
- Sacharidy: 1 porciu ku každému hlavnému jedlu a občas na desiatu (napr. chlieb, zemiaky, cestoviny, ryža).
- Ovocie a zelenina: ku každému hlavnému jedlu a ako desiatu (snažte sa o 5 porcií denne).
- Mliečne výrobky: 3 porcie denne.
- Mäso, ryby, vajcia, fazuľa, šošovica atď.
Alergia na Bielkovinu Kravského Mlieka (ABKM)
Vo väčšine prípadov ide však len o prechodný problém, takmer 80% prípadov alergie na bielkovinu kravského mlieka vymizne do 6. roku života. Len veľmi zriedka ostáva celoživotne. Často sa zamieňa s neznášanlivosťou mliečneho cukru - laktózovou intoleranciou. Niektoré príznaky môžu byť podobné, ochorenia však majú úplne odlišnú príčinu.
Prvá cudzorodá bielkovina, s ktorou sa dojča stretne, je zväčša bielkovina kravského mlieka. Ak na ňu tráviaci trakt ešte nie je pripravený, alebo ak ide o vrodenú podmienenosť na alergén, dieťa sa stáva precitlivelé a vzniká alergická reakcia. Alergia sa môže, ale aj nemusí, prejaviť bezprostredne po prvom kontakte s bielkovinou kravského mlieka. Dôležitá je skutočnosť, že tieto látky sa dostávajú už do materského mlieka, pokiaľ dojčiaca mamička konzumuje mliečne výrobky. Prvé prejavy sa tým pádom môžu objaviť už krátko po narodení aj u detí, ktoré sú kŕmené výhradne materským mliekom.
Prejavy ABKM
Prejavy môžu byť rôzne - tráviace, kožné a dýchacie alebo aj ich kombinácia. Medzi hlavné tráviace ťažkosti patrí opakované vracanie, odmietanie potravy, podráždenosť, nafukovanie, bolesti bruška, hnačky a stolica s prímesou krvi. Okrem toho môže mať dieťa aj kožné príznaky ako atopický ekzém, žihľavku, dermatitídu či afty alebo dýchacie problémy ako napríklad chronický kašeľ, laryngitídy či astmatický záchvat. Nezabúdajte aj na menej špecifické prejavy, ako je nepokoj, poruchy spánku, chudokrvnosť či celkové neprospievanie.
Diagnostika ABKM
Vyššie uvedené príznaky nemusia byť vždy jednoznačným prejavom ABKM, väčšina z nich občas potrápi každé bábätko. Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test. Okrem toho sa v diagnostike sa uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi. Dôkaz prítomnosti týchto protilátok nám pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej neznášanlivosti.
Liečba ABKM
Nie, jediným riešením je prísna diéta. Zo stravy malých alergikov je potrebné vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú mliečnu bielkovinu. Je nutné starostlivo študovať etikety balených potravín a vyhnúť sa rizikovým čerstvým potravinám.
U nedojčených detí sa používa špeciálne mlieko - hydrolyzát, ktoré už má mliečnu bielkovinu naštiepenú na malé čiastočky. Jeho chuť je v porovnaní s bežnou výživou mierne horkastá. Tieto mlieka nie sú vhodné na preventívne použitie u zdravých detí, ale iba pri lekárom potvrdenej diagnóze. Niektoré deti môžu reagovať aj na zvyškové množstvo bielkovín kravského mlieka v týchto prípravkoch. V takomto prípade sa používajú čisté aminokyselinové zmesi, ktoré neobsahujú žiadne alergizujúce bielkoviny.
Dojčenie a ABKM
Zvyčajne je možné s dojčením pokračovať. V takýchto prípadoch sa dojčiacim mamičkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu a vynechať zo svojej stravy niektoré vysoko alergizujúce potraviny, vrátane mliečnych výrobkov. Vtedy je potrebné sledovať celkový príjem bielkovín a vápnika v strave mamičky a odporučiť ich vhodné náhradné zdroje.
Náhrada kravského mlieka pri ABKM
Ovčie, kozie ani sójové mlieko nie sú vhodnou náhradou za kravské mlieko, lebo môžu vyvolať skríženú alergiu. Navyše sója je známa ako silný alergén. Nevhodné je aj ich zloženie. Sójové formuly obsahujú látky nazývané fytáty, ktoré môžu blokovať vstrebávanie niektorých minerálov (železo, zinok, meď) a pri ich podávaní je prítomná aj porucha vstrebávania vápnika. Mlieka so zníženým obsahom laktózy obsahujú bielkovinu kravského mlieka, preto tiež nie sú určené pre alergikov na bielkovinu kravského mlieka.
Nielen z hľadiska prevencie a liečby alergie sa za najvhodnejšiu výživu dieťaťa považuje, materské mlieko. Pokiaľ však dojčenie nie je možné, na trhu sa nachádzajú mlieka, ktoré sú vyvinuté špeciálne pre deti so zvýšeným rizikom vzniku alergie (hypoalergénne mlieka) alebo pre deti s potvrdenou alergiou na bielkovinu kravského mlieka. Vylúčenie mliečnej bielkoviny zo stravy predstavuje pre dieťa nedostatočný prísun vápnika, preto treba zvážiť, či ide skutočne o alergiu.