Akútna bronchitída je zápal priedušnice a dýchacích ciest, bežné ochorenie dýchacích ciest, ktoré postihuje deti aj dospelých. Charakterizuje ju predovšetkým kašeľ, ktorý zvyčajne trvá dva až tri týždne. U detí nepredstavuje samostatnú chorobnú jednotku, ale je súčasťou postihnutia aj ostatných úsekov dýchacieho systému, najmä horných dýchacích ciest (nosová sliznica, prínosové dutiny). Ide o klinickú diagnózu, ktorá sa odlišuje od zápalu pľúc, pričom postihuje hlavne horné dýchacie cesty.
Príčiny Akútnej Bronchitídy
Akútna bronchitída je najčastejšie spôsobená vírusovou infekciou. Medzi najčastejšie identifikované vírusy patria rinovírus, enterovírus, chrípka A a B, parainfluenza, koronavírus, ľudský metapneumovírus a respiračný syncyciálny vírus (RSV). Baktérie sa detegujú u 1 % až 10 % prípadov akútnej bronchitídy. Atypické baktérie, ako sú Mycoplasma pneumoniae, Chlamydophila pneumoniae a Bordetella pertussis, sú zriedkavými príčinami akútnej bronchitídy.
Vyskytuje sa v každom období detského veku. Maximum prípadov je v jesenných a zimných mesiacoch. Prispievajúcimi faktormi sú alergia, klíma, znečistenie ovzdušia, pasívne fajčenie a chronické infekcie horných dýchacích ciest.
Príznaky Akútnej Bronchitídy
Kašeľ je prevládajúcim a určujúcim príznakom akútnej bronchitídy. Primárnou diagnostickou úvahou u pacientov s podozrením na akútnu bronchitídu je vylúčenie závažnejších príčin kašľa, ako je astma, exacerbácia chronickej obštrukčnej choroby pľúc, srdcové zlyhanie alebo zápal pľúc. Diagnózy, ktoré sa najviac prekrývajú s akútnou bronchitídou, sú infekcie horných dýchacích ciest a zápaly pľúc.
Okrem kašľa patria medzi ďalšie príznaky a symptómy akútnej bronchitídy tvorba spúta, dýchavičnosť, upchatý nos, bolesť hlavy a horúčka. Prvých pár dní akútnej bronchitídy môže byť na nerozoznanie od bežnej nádchy. Pacienti môžu mať bolesť pod hrudnou kosťou pri kašli. Trvanie kašľa súvisiaceho s akútnou bronchitídou je zvyčajne dva až tri týždne.
Prečítajte si tiež: Komplexná gynekologická starostlivosť v Nitre
Medzi bežné príznaky akútnej bronchitídy u detí patria:
- Suchý a dráždivý kašeľ, ktorý sa postupne stáva produktívnym, teda sprevádzaným vykašliavaním hlienu. Kašeľ môže byť obzvlášť intenzívny ráno alebo večer.
- Zahlienenie - vykašliavanie hlienu, najmä ráno po prebudení.
- Malátnosť a únava.
- Zhoršené dýchanie a zrýchlená frekvencia dýchania.
- Oslabené dýchanie.
U dojčiat a batoliat je výraznejšia obštrukcia (čiastočné upchatie, nepriechodnosť) dýchacích ciest, na ktorej sa podieľa zápalová zložka (opuch, zvýšené prekrvenie a zvýšená tvorba hlienu) a funkčná zložka (bronchospazmus - zovretie hladkého svalstva priedušiek). V klinickom obraze, okrem uvedených príznakov, je typické pískanie pri výdychu a dýchavičnosť.
Chronická Bronchitída
O chronickej bronchitíde hovoríme, ak príznaky u chorého pretrvávajú dlhšie ako tri mesiace nepretržite, počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov. Hlavným príznakom chronického zápalu priedušiek je dlhodobý kašeľ, ktorý trvá minimálne tri mesiace. Ak trpíte chronickou bronchitídou, vaše priedušky produkujú nadmerné množstvo hlienu, ktoré je ťažké vykašliavať. Môže sa vyskytnúť aj dýchavičnosť.
Diagnostika Akútnej Bronchitídy
Vyšetrením prvej voľby je auskultácia (posluch), ktorou vieme rozlíšiť postihnutie bronchov alebo pľúc. Pri zápale priedušiek môžu byť prítomné piskoty v oblasti postihnutia bronchov. Pri zápale pľúc a postihnutí pľúcneho parenchýmu bývajú prítomné chrôpky až oslabené dýchanie.
Laboratórne vyšetrenie zvyčajne nie je indikované pri hodnotení akútnej bronchitídy. U pacientov s príznakmi akútnej bronchitídy sa zobrazovanie používa predovšetkým na vylúčenie zápalu pľúc. Pacienti s pneumóniou majú zvyčajne tachypnoe (zrýchlené dýchanie), tachykardiu (zrýchlená srdcová frekvencia) alebo dyspnoe (pocit nedostatku vzduchu). V niektorých prípadoch, najmä u dojčiat, je potrebné RTG vyšetrenie na vylúčenie zápalu pľúc. Laboratórne vyšetrenia nám pomáhajú pri odlíšení vírusovej infekcie od bakteriálnej (sedimentácia červených krviniek, množstvo bielych krviniek, zápalové parametre) a takisto umožňujú identifikovať etiologického agensa, príčinu vzniku infekcie.
Prečítajte si tiež: Akútna divertikulitída: strava
U detí s opakovanými atakmi akútnej bronchitídy by sa mala vylúčiť možnosť anomálií dýchacieho traktu, cudzie telesá, odchýlky v imunitnom systéme, alergia a cystická fibróza, prípadne gastroezofageálny reflux.
Liečba Akútnej Bronchitídy
Podporná starostlivosť a manažment symptómov sú základom liečby akútnej bronchitídy. Úloha antibiotík je obmedzená. Voľne predajné lieky sa často odporúčajú ako liečba prvej línie akútneho kašľa. Najmenej 90 % epizód akútnej bronchitídy je vírusových, napriek tomu sa bežne predpisujú antibiotiká.
Farmakologická Liečba
- Antitusiká: Pôsobia tak, že znižujú reflex kašľa a možno ich rozdeliť na centrálne opioidy a periférne pôsobiace látky. Kodeín je centrálne pôsobiaci, slabý opioid, ktorý potláča kašeľ. Dextrometorfan je neopioidný, syntetický derivát morfínu, ktorý pôsobí centrálne na zmiernenie kašľa. Benzonatát je periférne pôsobiace antitusikum, o ktorom sa predpokladá, že potláča kašeľ prostredníctvom anestézie receptorov natiahnutia dýchacích ciest. Používajú sa vtedy, keď je kašeľ suchý a dráždivý. Pri produktívnom kašli sú antitusiká kontraindikované.
- Expektoranciá: Guaifenezín je bežne používaný expektorans. Stimuluje sekréciu dýchacieho traktu, čím zvyšuje objem dýchacích tekutín a znižuje viskozitu hlienu. Pomáhajú riediť hlien v prieduškách a uľahčujú jeho odkašliavanie.
- Mukolytiká: Pomáhajú rozpúšťať hlien a uľahčujú jeho vykašliavanie z priedušiek. Sú často používané pri liečbe zápalu priedušiek, kde je hlien hustý a ťažko sa vykašliava.
- Bronchodilatanciá: Tieto lieky rozširujú priedušky a uľahčujú dýchanie tým, že uvoľňujú svaly v dýchacích cestách. Sú vhodné v prípadoch s vyznačenou obštrukciou priedušiek (Ventolin).
- Kortikosteroidy: Sú to lieky s protizápalovými účinkami, ktoré sa používajú pri liečbe závažného zápalu priedušiek.
- Antibiotiká: Použitie antibiotík je indikované len v prípade bakteriálnej superinfekcie. Antibiotiká sa skôr indikujú u malých detí, hlavne dojčiat. Priemerná dĺžka podávania je 7 dní.
Podporná Liečba a Domáca Starostlivosť
- Pokoj na lôžku: Dôležitý pre regeneráciu organizmu.
- Dostatok tekutín: Pomáha riediť hlien a uľahčuje vykašliavanie.
- Zvlhčovanie vzduchu: Pomáha udržiavať dýchacie cesty vlhké. Ak máte v spálni príliš suchý vzduch, použite zvlhčovač vzduchu.
- Inhalácie: Pomáhajú zvlhčovať a uvoľňovať dýchacie cesty.
- Poloha s vyvýšenou hlavou: Pokúste sa počas ochorenia spať v polohe s vyvýšenou hlavou pomocou vankúša alebo zvýšeného matraca. Vyhnite sa spaniu na chrbte, vhodnejšia je poloha na boku alebo na bruchu.
- Teplé nápoje: Utíšiť kašeľ v noci môže pomôcť aj teplý nápoj, ako je bylinkový čaj alebo voda s medom a citrónom.
- Vyvarovanie sa fajčeniu: Fajčenie dráždi dýchacie cesty a zhoršuje príznaky.
- Med: Okrem odpočinku sa odporúča, aby ste deťom starším ako 1 rok dali lyžičku medu na potlačenie kašľa.
- Starostlivosť o nos: Dobrá starostlivosť o nos, ako je fúkanie nosa, keď je plný, a prepláchnutie nosa slanou vodou, môže pomôcť sínusovej drenáži, ktorá prispieva ku kašľu.
Prevencia
- Neprekurovať miestnosti: Najmä v zimných mesiacoch je sliznica dýchacích ciest vystavená zmenám (kontakt so studeným vlhkým vzduchom vonku a suchým teplým vzduchom vo vnútri), sliznica sa tak vysušuje, narúša sa jej čistiaca a obranná schopnosť.
- Nefajčiť v miestnosti, kde sú deti.
- Vetrať miestnosti.
- Dodržiavať hygienu (umývanie rúk), nosiť ochranné prostriedky (rúška, vreckovka).
- Absolvovať povinné očkovania.
- Budovanie imunity: Dôležité pre prevenciu infekcií.
- Vyhýbanie sa kontaktu s nakazenou osobou: Ak sa nachádzate v spoločnej domácnosti vyvarujte sa dotýkaniu použitých vreckoviek. Veľký pozor tiež dávajte na používanie rovnakých pohárov alebo príborov.
Komplikácie Akútnej Bronchitídy
U detí podvyživených, imunodeficientných alebo oslabených chronickými chorobami sa môže akútna bronchitída môže komplikovať zápalom stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc. Neliečený či nevhodne liečený akútny zápal priedušiek môže totiž prejsť do chronického ochorenia a spôsobiť zdravotné komplikácie.
Prognóza
Akútna bronchitída v jednotlivých obdobiach detského veku pri rovnakej etiológii má rôzny priebeh, ale dobrú prognózu. Našťastie v prípade správne liečenej bronchitídy, ide o pomerne ľahko liečiteľnú chorobu, ktorá do 2 týždňov prejde. U malých detí zápal priedušiek nepodceňujte.
Recidivujúca Obštrukčná Bronchitída u Detí
Recidivujúca obštrukčná bronchitída u detí je obštrukčná bronchitída, ktorej epizódy sa u malých detí opakujú na pozadí akútnych respiračných vírusových infekcií. Na rozdiel od bronchiálnej astmy nie je obštrukcia paroxyzmálna a nie je spojená s účinkami neinfekčných alergénov. Niekedy sú opakované epizódy obštrukcie spojené s chronickou aspiráciou potravy.
Prečítajte si tiež: Špecializácia pediatria: 2,5 roka
Bronchoobštrukčný syndróm je do značnej miery spôsobený anatomickými a fyziologickými charakteristikami dýchacieho systému u malých detí: úzkymi dýchacími cestami, riedkosťou a hydrofilnosťou sliznice bronchiálneho stromu, jej sklonom k edému a hypersekrécii na pozadí zápalového procesu akejkoľvek povahy. Nedávne štúdie ukázali, že ARVI môže vyvolať rozvoj dočasnej (prechodnej) bronchiálnej hyperreaktivity počas 4-6 týždňov od začiatku ochorenia (vírusy prenikajú do submukóznej vrstvy priedušiek a dráždia nervové zakončenia). Aj po zotavení pacienta z ARVI sa teda môžu prejavy bronchiálnej hyperreaktivity (BHR) pozorovať ešte 1 mesiac a riziko recidívy obštrukčnej bronchitídy môže pretrvávať. Ohniská chronickej respiračnej infekcie môžu viesť k vzniku pretrvávajúcejšej bronchiálnej hyperreaktivity.
Rizikové faktory predisponujúce k rozvoju bronchiálnej hyperreaktivity sú: nepriaznivá dedičnosť k bronchoobštrukčným ochoreniam; možné imunologické abnormality všeobecného a lokálneho charakteru; ochorenia nervového systému; atopické „ladenie“; hyperplastické zmeny v horných dýchacích cestách. V dôsledku toho sa u niektorých pacientov môže recidivujúca obštrukčná bronchitída následne transformovať na bronchiálnu astmu alebo byť jej debutom. V tomto zmysle je určite vysoko rizikovým faktorom pre rozvoj bronchiálnej astmy.
Exacerbácia recidivujúcej obštrukčnej bronchitídy sa vyskytuje na pozadí akútnej respiračnej vírusovej infekcie a klinický obraz zodpovedá akútnej obštrukčnej bronchitíde. Pri chlamýdiovej infekcii sa môže vyskytnúť konjunktivitída, faryngitída s výraznou „granularitou“ na zadnej stene hltana a zväčšením krčných lymfatických uzlín, pretrvávajúci kašeľ na pozadí miernej horúčky a následne sa vyvinie bronchoobštrukčný syndróm. Mykoplazmová infekcia sa vyznačuje zvýšením telesnej teploty na 38 - 39 °C, intoxikáciou (letargia, prípadne vracanie), príznakmi vegetatívnej dystónie (bledosť, „mramorovanie“ kože, potenie); lokálne - mierna hyperémia hltana, suché sliznice, slabá tvorba hlienu pri nádche a faryngitíde, ťažkosti s dýchaním nosom, 70 % pacientov má rádiologické zmeny v dutinách, hoci klinický obraz sinusitídy je slabo vyjadrený. Jedným z hlavných príznakov recidivujúcej obštrukčnej bronchitídy pri mykoplazmovej infekcii je suchý kašeľ, bolestivý, môže spôsobiť vracanie a viesť k poruchám spánku u dieťaťa. Potom sa vyvinie obštrukčný syndróm so všetkými jeho inherentnými prejavmi.
tags: #akutna #bronchitida #pediatria