Vzdorovité správanie u detí je bežnou súčasťou ich vývoja. Článok ponúka ucelený pohľad na túto problematiku a prináša praktické rady a stratégie pre rodičov, ako efektívne zvládať vzdorovité dieťa, ktoré sa nechce učiť, s cieľom podporiť jeho zdravý vývin a minimalizovať konflikty.
Pochopenie Detského Vzdoru
Vzdorovité správanie sa u detí môže objaviť už okolo jedného roka, častejšie však neskôr, vo veku dva až tri roky. Súvisí to s tým, že dieťa si začína uvedomovať seba (ja a tí druhí), snaží sa presadiť svoje požiadavky a priania (toto chcem - toto nechcem). Z tohto hľadiska je to významné vývinové obdobie. Detský vzdor je teda prirodzený, ale spôsob, akým ho dieťa niekedy vyjadruje, je pre rodičov veľkou výzvou. Krik, plač, hnev, trucovanie, hádzanie sa na zem, negativizmus, ktorý sa prejavuje vetami ako: „Nie. Nechcem.“ Súvisí to s nevyzretosťou nervovej sústavy, dieťa nedokáže ovládať emócie, nevie odložiť splnenie svojho priania, reaguje inštinktívne, skratkovito, nedokáže posúdiť adekvátnosť či neadekvátnosť svojho správania, prispôsobiť sa danej skutočnosti. Dieťa jednoducho nie je schopné urobiť to, čo od neho žiadate: „Počkaj, teraz to nie je možné.“ Rodičov niekedy privádza do nepríjemnej situácie, ak sa vzdorovité správanie prejaví na verejnosti, na ulici, v obchode. Dieťa chce niekam ísť či naopak nejsť. Vyžaduje, aby ste mu niečo kúpili. Doma sa odmieta obliecť, nechce niečo jesť. Prejavy môžu byť až agresívne - dieťa rozhadzuje, ničí veci, bije, kope okolo seba.
Je dôležité si uvedomiť, že vzdor je normálnou súčasťou vývoja dieťaťa, avšak jeho prejavy môžu byť pre rodičov náročné. Dôležité je pochopiť príčiny tohto správania a naučiť sa s ním efektívne pracovať.
Príčiny Vzdorovitého Správania
- Snaha o autonómiu: Klinická psychologička Christine Raches upozorňuje, že je prirodzené ak sa deti správajú trochu tvrdohlavým a rebelským spôsobom. Patrí to k zdravému vývoju ich identity. „Čo sa zdá ako vzdor, je v skutočnosti len snaha dieťaťa uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo smie a čo nie,“ vysvetľuje. „To rozhodne nie je zlá vlastnosť, pretože sa učí prostredníctvom príčiny a následku, pokusu a omylu.“ Vaše dieťatko v tomto prípade zisťuje, že je osoba, nezávislá od matky, a je teda veľmi natešené skúmať hranice a experimentovať so svojou nezávislosťou. Trestať ho za to, že sa snaží osamostatniť je preto veľmi nebezpečné pre zdravý vývoj jeho osobnosti.
- Nezrelosť nervovej sústavy: Súvisí to s nevyzretosťou nervovej sústavy, dieťa nedokáže ovládať emócie, nevie odložiť splnenie svojho priania, reaguje inštinktívne, skratkovito, nedokáže posúdiť adekvátnosť či neadekvátnosť svojho správania, prispôsobiť sa danej skutočnosti.
- Silné emócie: Výraz „obdobie vzdoru“ nie je celkom šťastný, pretože dieťaťu nejde primárne o to, aby nám vzdorovalo alebo robilo napriek. Ide skôr o reakciu dieťaťa na veľmi silné emócie, ktoré ho úplne zaplavia a nevie sa s nimi vyrovnať. V tom veku je to normálna a prirodzená súčasť vývoja. Dieťa to nerobí naschvál. Nerobí to preto, aby s nami manipulovalo. Ono ešte nevie manipulovať.
- Nedostatok sebakontroly: Deti ešte nemajú vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
- Testovanie hraníc: Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo…
Ako Predchádzať Vzdorovitému Správaniu
Podľa Evy Farkašovej je najvhodnejšie vzdorovitému správaniu predchádzať. Uvedomiť si, v akej situácii, za akých okolností sa zvykne objaviť. „V takomto prípade je vhodné odpútať pozornosť dieťaťa od danej veci a ponúknuť inú tému, aktivitu. Rodičia „trucovitých“ detí majú odskúšané rôzne postupy, ktoré u nich zväčša zaberajú.
- Predvídať a predchádzať: Keď viete, že môže nastať vypätá situácia, dieťa skúste zaujať niečím iným, napríklad hojdačkou alebo loptou, ak chcelo bager. Môžete povedať: „Stavím sa, že k hojdačke dobehnem rýchlejšie ako ty.“ Takýmto spôsobom presmerujete pozornosť celkom inam.
- Ponúknuť alternatívu: Ak dieťaťu zakážem, aby strkalo ruky do zástrčky, je naivné myslieť si, že to už neurobí. Veru urobí, možno hneď, keď sa otočíte. Zvedavosť (ako pud) je omnoho silnejší ako vlastná kontrola nad týmto pudom (môže za to nezrelá prefrontálna kôra). V mozgu dieťaťa mladšieho ako 4 roky nie sú ešte oblasti impulzov dobre prepojené s oblasťou inhibície (zastavenie konania/odolanie pudu). Trestať dieťa za to, že v tomto období neposlúchne, nie je správne. Rodič by mal vedieť, že ono sa ešte len učí ovládať sa! Namiesto trestu by bolo múdrejšie odviesť dieťa do inej izby a zaujať ho určitou aktivitou.
- Uznanie emócií: Emóciu možno osloviť tým, že ju uznáme: „Tá hračka je fakt super, strašne sa ti páči a strašne by si ju chcel.“ Dieťa cíti, že jeho emócie sa zhmotnili do slov. Toto treba rozvíjať.
- Rutina a predvídateľnosť: Pre dieťa je tiež dôležité, aby malo s rodičmi spojenie. Preto keď sa ráno ponáhľate - a je to vo vašich silách -, začnite lúčenie skôr. Aby ste sa najprv pohrali alebo porozprávali. Keď bude mať dieťa nasýtenú túto potrebu spojenia s vami, začnite pracovať na odchádzaní. Samozrejme, každý odchod do práce nebude jednoduchý, ale takto si vytvárate šancu, že to bude fungovať. Pri situáciách, ako je táto, ktoré sú náročné a nevieme sa im vyhnúť, tiež veľmi pomáha, ak máme vytvorenú rutinu - zaužívaný postup, čo sa kedy ráno deje. Aj s dva a pol ročným dieťaťom si môžete spraviť sadu obrázkov „toto robíme pred spaním“ a ísť podľa toho. Dieťa bude chápať, čo sa bude diať, takže bude lepšie spolupracovať. Ak je rodič vystresovaný, dieťa to vycíti, lebo preň ste celý svet. Ak je rodič pokojný, je vyššia šanca, že aj dieťa bude pokojnejšie.
Ako Reagovať Počas Vzdorovitého Správania
Ako to zvládnuť? Podľa Evy Farkašovej si treba uvedomiť, že nie je jeden recept, ktorý by zabral spoľahlivo a vždy u každého dieťaťa. „Vyplýva to aj z odlišnosti povahových čŕt, temperamentu, emocionálneho stavu všetkých účastníkov, veku dieťaťa, miesta a okolností, kde sa vzdor prejaví. U malého dieťaťa pravdepodobne nezaberie dohováranie, vysvetľovanie. Pri kriku a plači má dieťa vypnuté počúvanie, nie je prístupné rozumným, logickým argumentom,“ upozorňuje odborníčka.
Prečítajte si tiež: Rodičovský sprievodca: Emócie detí
- Zachovať pokoj: Sú to predovšetkým rodičia, ktorí musia ovládnuť svoje emócie, stlmiť impulzívnosť, vyhnúť sa zvyšovaniu hlasu, hrešeniu dieťaťa za „zlé“ správanie, vyhrážať sa potrestaním.
- Ignorovanie: V niektorých prípadoch pomáha nevšímať si vrieskajúce dieťa, nereagovať, odísť do inej miestnosti a počkať, kým sa upokojí. Potom treba pokračovať v komunikácii akoby nič, bez výčitiek, poúčania, ironizovania a posmievania sa.
- Odstrániť z dosahu: Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť.
- Fyzický kontakt: Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili).
- Krátke vysvetlenie: Vzdorovitému správaniu nevenujte príliš veľa pozornosti. Krátke, stručné a výstižné vysvetlenie, že dieťa nedostalo to, čo chcelo, lebo zvolilo nesprávnu cestu, bude úplne stačiť.
- Nechať možnosť rozhodnúť: Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
- Rozhodný tón: Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
- Opačný povel: Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.
- Naučiť pomenovať pocity: Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
Tipy pre Výchovu Tvrdohlavého Dieťaťa
Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa je niekedy poriadny oriešok. Nestrácajte ale hlavu; stačí si pamätať pár základných vecí, a zvládnete to ľavou zadnou. S týmito trikmi nebudete mať problém…Tvrdohlavé deti si pevne stoja za svojím, nepohnete s nimi hoci sa snažíte o kompromis. V extrémnych prípadoch ich nezaujíma, čo im chcete povedať. Majú silnú potrebu byť vypočuté a zaistiť si vašu neustálu pozornosť. Majú záujem robiť výlučne to, čo samé chcú. Hoci je pre deti normálne, že občas vyvádzajú, tvrdohlavé deti majú záchvaty hnevu a nadurdenosť veľmi často - vlastne skoro stále, ak nedostanú čo chcú. Dosť často bývajú panovačné.
- Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov: Pri deťoch je to náročné, ale musíte za každých okolností zachovať chladnú hlavu. Ak dieťa kričí, a vy sa rozkričíte naň, neupokojí sa, práve naopak - a vy ste sa nechali zatiahnuť do boja o moc nad situáciou. A verte, že ten bude pokračovať tak dlho, dokým neprerušíte tento bludný kruh vašim pokojom. Preto zachovajte pokoj, nadýchnite sa a nenechajte sa vyviesť z rovnováhy.
- Buďte trpezliví, nenechajte sa odbiť: Tami Petersonová, manželka jedného z najslávnejších psychológov a profesorov súčasnosti Jordana B. Petersona, raz strážila chlapčeka susedov. Už vo dverách jej rodičia vraveli, že chlapca nedonúti jesť, pretože je tvrdohlavý. Tami sa nenechala odradiť a pripravila chlapčekovi na desiatu kašu. Chlapček, ako povedali rodičia, nechcel zjesť ani sústo a sedel s pevne zovretými perami. Tami sedela pokojne a trpezlivo pri ňom a držala lyžičku dovtedy, kým chlapec neotvoril ústa. Po každom súste ho pochválila a usmiala sa na neho. Trvalo to veľmi dlho, ale chlapec nakoniec zjedol celú misku - Tami mu s láskavými slovami ukazovala, čo zvládol, koľko toho pojedol a aký silný bude. Chlapček mal hneď lepšiu náladu, necítil sa porazený ale odmenený a šťastný - a Tami vlastne vyhrala nad situáciou bez toho, aby ho trestala alebo zničila jeho sebavedomie.
- Dbajte na disciplínu, nie trest: Skúste sa vcítiť do dieťaťa, pozrieť sa na situáciu jeho očkami. Páčilo by sa vám, ak by vám niekto hovoril nonstop Nie, Nerob, Pretože som povedala?! Musíte sa naučiť dieťa vypočuť, pochopiť jeho pohnútky - napríklad veľa malých detí je nevrlých ak sú hladné, netreba preto trest ani siahodlhé rozpravy, ale jedlo. Myslite tiež na to, že emócie sú dôležitou súčasťou vývoja, a je nebezpečné ich tlmiť. Stačí ich dieťaťu vysvetliť, naučiť ho usmerňovať a zvládať ich. Rozhodne ich neberte na ľahkú váhu a nezosmiešňujte. Všetko, o čo dieťa požiadate, logicky odôvodnite - nepoužívajte časté Lebo som povedala. Nefunguje to, a v deťoch to vzbudí iba hnev a zášť. Ak dieťa nechce kompromis, predstavte mu prirodzené následky (napríklad ak nezje večeru, nedostane dezert). V tomto prípade je dôležitá konzistencia - za chovanie prídu tie isté následky.
- Inšpirujte sa u Mary Poppins: Každé dieťa musí plniť povinnosti a tým prispieť do domácnosti. Navyše sa tým učí aj zodpovednosti a získava pocit kompetencie. Ak bojujete s tvrdohlavým dieťaťom, vezmite si za príklad Mary Poppins - „V každej povinnosti, ktorá musí byť splnená, existuje prvok zábavy. Nájdeš zábavu a práca sa stáva hrou.“ Najlepšie je samozrejme učiť už malé deti pristupovať k povinnostiam tak, aby ich to bavilo. Pustiť si k upratovaniu izbičky hudbu a bláznivo pritom tancovať a podobne. Spravte z povinností zábavu, popustite uzdu kreativite a sami zistíte, že možno aj vám sa tie povinnosti robia ľahšie. Rovnaký prístup majte aj k rutine. Ak sa vám nedarí dieťa dostať do postele, spravte z umývania zúbkov a kúpania príjemnejšiu aktivitu - napríklad kúpte kúpeľové bomby a peny, ktoré budú dieťa baviť, a pri umývaní zúbkov vymyslite pesničku alebo tanec, na ktorý sa bude dieťa tešiť.
- Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym: Veďte dieťa k samostatnosti, premýšľaniu, neriešte a nerobte všetko za neho. Smerujte ho k tomu, aby riešilo vzniknuté problémy samostatne. Pýtajte sa ho na názor, akoby tú situáciu riešilo, alebo čo by bolo najlepšie urobiť. Diskutujte, ale nehovorte mu priamo, čo má robiť. Podobný prístup majte aj v situáciách, kedy zvykne byť tvrdohlavé. Ak nechce jesť zeleninu, dajte mu možnosť voľby (hrášok alebo cuketa ako príloha?). Ak je vonku chladno, dajte mu vybrať z dvoch svetríkov. Týmto máte situáciu stále pod kontrolou, ale stále dávate dieťaťu slobodu a možnosť voľby, čím znižujete tvrdohlavosť a mocenské boje prakticky na nulu. Budú cítiť, že majú kontrolu a to zamedzuje rebelantskému správaniu. Podľa profesorky Angie T. Cranor je ponuka možností ten najlepší spôsob, ako mať kontrolu bez toho, aby sa deti cítili komandované. Tvrdohlavé deti sa snažia uplatniť svoju autonómiu a zistiť čo môžu a čo nie. Obrňme sa láskou a trpezlivosťou, aby sme nespôsobili jazvy na duši, ktoré má mnoho dospelých. Je nutné aj k našim najmladším pristupovať tak, aby sa cítili milovaní, rešpektovaní a vypočutí.
Praktické Tipy pre Riešenie Konkrétnych Situácií
- V obchode: Moja dcera nikoho nerespektuje a robi divadlo vsade, kde sa da. Zvlast v obchode je neznestielna. Hadze veci, presuva, bucha so vsetkym, nepostoji ani sekundu v klude, hadze sa o zem, reve.. predavacky sa postavia na jednu kopu a hladia po nas ze co vystrajame. Ja som z nej uz na nervy. Podla mna ju nerozmaznavam. Urcujem jej pravidla a aj ich dodrziavam ale ona len tomu vzdoruje. Snazim sa zachovat chlsdnu hlavu, ale tie ich pohlady a reci ma zranuju. Snazim sa ju dobre vychovavat ale medzi ludmi dava zo seba len to najhorsie co v nej je. Ked prideme domov tak mam chut revat lebo neviem kde robim chybu.
- Ráno: Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.
- Zaspávanie: Večerné zaspávanie je pre mnohé rodiny náročné. Právom. Rodič aj dieťa sú po celom dni unavení. Dieťa by chcelo byť s rodičom a robiť s ním zábavné veci, no cíti, že spojenie sa prerušuje a musí ísť spať. Je to preň ťažké. Deti v tom veku často neznášajú také zmeny dobre. Preto treba pracovať na tom, aby bola zo zaspávania rutina a veci prebiehali v predvídateľnom poradí.
Ako Podporiť Učenie u Vzdorovitého Dieťaťa
- Možnosť voľby: Umožnite dieťaťu sa rozhodovať všade tam, kde je to možné. Viem, že na večeru bude jogurt. Dám mu možnosť rozhodnúť aký: „Chceš na večeru jahodový alebo čučoriedkový jogurt.“ Chcem aby si umylo zuby: „Chceš si umyť zuby pred čítaním rozprávky alebo po.“ Ideme von. „Chceš ísť na odrážadle, alebo peši?“ Tip: Čím menšie dieťa, tým dajte menší výber. Dvojročným deťom poskytnite výber z 2 možností. Trojročným výber z 3 možností. (V 2 rokoch sa u niektorých detí objavuje váhavosť. Raz si zvolia možnosť jeden, potom 2 a neskôr sa zas vrátia k jednotke. Je to úplne v poriadku, odznie to v troch rokoch). Tip2: Nedávajte dieťaťu na výber niečo, čo nechcete. Ak si môže dieťa samé pripraviť veci do škôlky, nenechávajte v skrini oblečenie, ktoré nie je v dané ročné obdobie preňho vhodné.
- Pýtajte sa: Pýtajte sa namiesto príkazov. Keď dieťa počúvne príkaz, jeho frontálny mozog ostáva nečinný. Keď dieťa naopak necháte premýšľať za pomoci otázok, umožníte mu zmobilizovať jeho frontálnu časť mozgu. Viem, že vonku prší a chcem, aby si dieťa vzalo gumáky. Opýtam sa ho: „ Je vonku sucho, alebo mokro?„ Dieťa odpovie: „Mokro.“ Pokračujem v otázke: „ A keď je mokro, čo si obujem?“Dieťa: „Gumáky.“
- Buďte hraví! Tento nástroj je veľmi efektívny. Veľmi ťažko sa však vykonáva, keď ste nahnevaný alebo podráždený. Neohrabaný, pomýlenýAk sa dieťa nechce obliekať, skúste sa obliecť do jeho vecí vy. Vydávajte smiešne zvuky a tvárte sa pritom neohrabane. Ale ak máte súrodencov, skúste tomu mladšiemu obliecť veci staršieho a naopak. Skúste dať čiapku na nohu a topánky na ruky… hravosťou dovediete dieťa ku spolupráci. Malé deti zbožňujú, keď sa ich rodičia zmenia na neschopných, neohrabaných alebo zábudlivých, keďže my dospelý sme vždy v pozícií moci a autority. Pripadá im to smiešne, keď predstierame, že netušíme, čo robíme a z nich sa stanú odborníci alebo zručnejší a rýchlejší ľudia. Nechajte neživé predmety rozprávaťAk dieťa nechce riadiť, premeňte jeho obľúbeného plyšáka na živé zvieratko, ktoré má samé riadiť a hračky sú preňho príliš ťažké. Hneď mu rado pomôže. Premeňte činnosť na hru alebo výzvu „Ja pôjdem k autu ako Slon. Akým zvieratkom budeš ty?“„Skúsiš vyjsť po schodoch do 5 sekúnd? 1…2…3… (Toto najlepšie zaberá na moju 2-ročnú dcéru). No nesmiete túto techniku používať často. „Ideme do postele. Vezmem ťa na koňa alebo poletíš ako lietadielko?“Používajte smiešne hlasy alebo prízvukyNamiesto príkazov skúste na dieťa hovoriť ako jeho obľúbená kreslená postavička, ako robot, ako bábätko či športový hlásateľ.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre budúce mamičky: Cvičenia na pôrod
Prečítajte si tiež: Zvládanie výchovy ročného dieťaťa