Mnoho rodičov sa stretáva s otázkou, ako zrušiť výživné na dieťa, a to najmä v kontexte plnoletosti dieťaťa alebo zmeny životných okolností. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na problematiku zrušenia výživného, s dôrazom na slovenské právne predpisy a súdnu prax. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre širokú verejnosť, od laikov až po odborníkov, a pomôcť tak pri orientácii v tejto zložitej oblasti rodinného práva.
Úvod do problematiky výživného
Výživné predstavuje finančný príspevok na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť je zakotvená v Zákone o rodine a má významné postavenie v právnom systéme Slovenskej republiky. Táto povinnosť sa nevzťahuje len na vzťah rodičov a detí, ale aj na ostatných príbuzných a dokonca aj na manželov.
V praxi môžu nastať dve situácie, pokiaľ ide o zrušenie výživného:
- Zánik vyživovacej povinnosti zo zákona: Nastáva automaticky, keď dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť.
- Zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu: Potrebné v prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím.
Kedy zaniká vyživovacia povinnosť zo zákona?
Základnou podmienkou pre zánik vyživovacej povinnosti je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Táto schopnosť sa posudzuje individuálne a závisí od viacerých faktorov, ako sú:
- Vek dieťaťa: Hoci nadobudnutie plnoletosti (18 rokov) nie je automatickým dôvodom na zánik vyživovacej povinnosti, je dôležitým faktorom pri posudzovaní schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť.
- Zdravotný stav dieťaťa: Trvalé zdravotné postihnutie, ktoré objektívne znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča nezanikne, hoci dieťa neštuduje a nepracuje.
- Vzdelanie dieťaťa: Ukončenie denného štúdia na strednej alebo vysokej škole spravidla vedie k zániku vyživovacej povinnosti.
- Pracovné schopnosti a možnosti dieťaťa: Súd prihliada na to, či je dieťa pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom, a či má reálnu možnosť zamestnať sa.
Ukončenie štúdia a zánik vyživovacej povinnosti
Právne názory sa rozchádzajú v tom, ktorý konkrétny deň ukončenia štúdia je rozhodujúci pre zánik vyživovacej povinnosti. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku. Niektorí právnici sa však domnievajú, že pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.
Prečítajte si tiež: Ako zrušiť výživné na dieťa?
Je však spravodlivé očakávať od dieťaťa, že v deň, kedy si preberie diplom či výučný list, nastúpi do práce? Nie. Aj keby, tak v ten deň určite mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude. Hoci súd nemá možnosť rozhodnúť o neskoršom dátume, rodič túto možnosť má.
Dôležité je zdôrazniť, že opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý z nás môže zlyhať. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy.
Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššie, nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou.
Nezamestnanosť a zdravotné postihnutie dieťaťa
Nezamestnanosť dieťaťa nie je automaticky dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Súd skúma, či je dieťa objektívne schopné zamestnať sa a zabezpečiť si príjem.
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne, hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr.
Prečítajte si tiež: Ako zrušiť rodičovský príspevok?
Dobré mravy a výživné
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato, či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú aj dobré mravy. Dieťa by si malo vážiť svojich rodičov, pokiaľ sa o nich starajú a vytvárajú im domov.
Návrh na súd na zrušenie výživného
Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil. V opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké.
Ako postupovať pri podávaní návrhu?
- Zistenie, či dieťa je schopné sa samé živiť: V praxi má povinný rodič veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
- Snaha o dohodu: Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.
- Podanie návrhu na súd: Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.
Náležitosti návrhu na zrušenie výživného
Návrh na zrušenie výživného musí obsahovať:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
- Čoho sa domáhate: Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.
- Dôvody návrhu: Je potrebné uviesť všetky relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú zrušenie vyživovacej povinnosti, napr. ukončenie štúdia, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť a pod.
- Dôkazy: K návrhu je potrebné priložiť všetky relevantné dôkazy, napr. rodný list dieťaťa, potvrdenie o ukončení štúdia, potvrdenie o zamestnaní a pod.
Priebeh súdneho konania
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.
Dokedy platiť výživné?
Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Prečítajte si tiež: Rodičovský zámok na Orange TV
Preplatok na výživnom
Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať, tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Zmena výšky výživného počas trvania vyživovacej povinnosti
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výžive možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže nastať na strane oprávneného (dieťaťa) alebo povinného (rodiča). Dôležitý je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, nie stav v čase podania návrhu, ako sa často účastníci domnievajú. Ide o prípady „clausula rebus sic stantibus“ (t.j. podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Zmena pomerov musí byť závažnejšieho charakteru a musí dosahovať dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia. Zmena sa môže týkať tak výživovacej povinnosti priznanej rozhodnutím súdu, ako aj dohôd. Zmenou pomerov sa rozumie zníženie alebo zvýšenie výživného.
Spotrebované výživné sa nevracia
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, spotrebované výživné sa nevracia. Toto ustanovenie sa týka výlučne prípadu spotrebovaného výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Cieľom je zabezpečiť ochranu životnej úrovne maloletých detí.
Zastúpenie advokátom
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát Vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Ďalšie dôležité aspekty
Rodičovské práva a povinnosti
Je dôležité rozlišovať medzi vyživovacou povinnosťou a rodičovskými právami a povinnosťami. Aj po rozvode majú obaja rodičia rodičovské práva a povinnosti voči svojmu dieťaťu. To zahŕňa aj právo rozhodovať o dôležitých otázkach súvisiacich s deťmi, ako sú zdravotné alebo školské záležitosti. Pozbavenie výkonu rodičovských práv je najvážnejším zásahom, ktorý je možné vykonať len v prípade vážneho zanedbávania povinností alebo zneužívania práv rodiča.
Vyhodenie dieťaťa z domu
Nikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu (domácnosti). Pokiaľ sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť. To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho, či je dieťa schopné samé sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem, ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ Vaše dieťa má schopnosti a možnosti sa samé o seba postarať, potom ho môžte "vyhodiť" z domu. Pokiaľ si dieťa myslí, že na to nemáte právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samé živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k Vám.
Alternatívne riešenia sporov
Vzhľadom na citlivosť a zložitosť rodinných sporov sa odporúča hľadať alternatívne spôsoby riešenia, ako je mediácia alebo dohoda. Cieľom by malo byť dosiahnutie riešenia, ktoré je v najlepšom záujme dieťaťa a zároveň rešpektuje práva a povinnosti oboch rodičov.