Úvod
Inkubátor pre bábätká je zariadenie, ktoré zohráva kľúčovú úlohu v starostlivosti o predčasne narodené alebo choré novorodence. Poskytuje kontrolované prostredie, ktoré im pomáha prežiť a rásť. História inkubátora je fascinujúca a jeho vývoj neustále pokračuje.
História inkubátora
Inšpirácia z prírody
Nedostatok inkubátorov a inšpirácia klokanmi priviedli kolumbijského doktora v snahe zachrániť život predčasne narodených detí k radikálnemu experimentu. Nepretržitému kontaktu koža na kožu s rodičmi. Nielen, že oproti konvenčnej, vysoko technologickej neonatologickej starostlivosti šetrí finančné zdroje - môže byť dokonca ešte lepší.
Materská starostlivosť klokankovaním
Materská starostlivosť klokankovaním (KMC) je vynálezom kolumbijského pediatra Edgara Reya, ktorý s ňou začal práve v Instituto Materno Infantil v roku 1978. Bol to vynález, ktorý vznikol zo zúfalstva. Nemocnica slúžila pre chudobných. V tom čase to bolo najväčšie neonatologické oddelenie v Kolumbii, ktoré malo až 30 000 pôrodov ročne. Kapacitne na tom bolo oddelenie tak zle, že v jednom inkubátore boli neraz umiestnené aj tri bábätká súčasne. Miera infekcii bola vysoká a úmrtnosť stúpala. Matky opúšťali svoje deti. Pri hľadaní riešenia na tieto problémy Edgar Rey natrafil na vedecký článok o fyziológii klokanov. Článok popisoval klokanie mláďatá, ktoré sú po pôrode veľmi nezrelé a veľké asi ako arašid. Pripomenulo mu to predčasne narodené deti. Vo vačku svojej matky má takéto, ešte neochlpené mláďa zabezpečenú termoreguláciu prostredníctvom priameho kontaktu koža na kožu. Prisaje sa na matkinu bradavku, a takto zostane do doby, kým nepriberie približne štvrtinu matkinej hmotnosti. V doktorovi Reyovi táto myšlienka zarezonovala. Do inštitútu sa vrátil s odhodlaním otestovať to. Naučil matky nosiť svoje predčasne narodené deti tak, ako to robia kengury. S kolegom Hektorom Martinezom ich poučil o význame dojčenia a takto inštruované matky prepustil s deťmi domov hneď, ako to bolo možné. Výsledky boli pozoruhodné. Miera úmrtnosti a infekcií okamžite klesla. Vyťaženosť oddelenia tiež klesla, pretože pobyt na oddelení sa skrátil.
Význam KMC
Je jasné, že KMC je oveľa viac ako len záchrana života dieťaťa. Ide o to, umožniť dieťaťu najlepšiu možnú kvalitu života. Celý život som bojovala, aby som ukázala, že KMC nemá nič spoločné s komfortom, masážou alebo podobnými vecami.
Súčasnosť KMC
V súčasnosti existuje viac ako 1600 štúdií, ktoré ukazujú, že KMC dokáže oveľa viac, ako len pomôcť k rýchlejšiemu priberaniu detí na váhe. Výskum napríklad ukazuje, že klokankované dieťa má na svojich rodičov silnejšiu väzbu ako predčasne narodené deti v konvenčnej starostlivosti. Jeho dýchanie a tepová frekvencia sú stabilnejšie. Má výhodu lepšej samoregulácie, pokojnejší a kvalitnejší spánok. Matky, ktorým dáva KMC pocit užitočnosti, po všetkých tých pocitoch viny, ktoré sa zvyčajne po predčasnom pôrode dostavia, trpia menej popôrodnými depresiami.
Prečítajte si tiež: Novorodenecký inkubátor: všetko, čo potrebujete vedieť
Význam dojčenia pre deti so zdravotným znevýhodnením
Mgr. Vo svojom príspevku sa zameriavam na dôležitosť dojčenia pre dieťa so zdravotným znevýhodnením. Jeho význam sa prejavuje nielen vo vzácnom zložení materského mlieka, ale i v samotnom priebehu dojčenia. Svojím pozitívnym pôsobením na dieťa, ale i celú rodinu ako systém, výrazne zvyšuje efektivitu všetkých následných terapeutických krokov včasnej intervencie. Ako liečebný pedagóg sa už približne 10 rokov venujem laktačnému poradenstvu, čiže praktickej pomoci a podpore matkám v dojčení a v budovaní bezpečnej vzťahovej väzby v rodine. Po absolvovaní konferencie Európska iniciatíva za kompetentnosť vo včasnej intervencii v septembri tohto roku a po preštudovaní dostupných materiálov, som si uvedomila, že práve taký obrovský potenciál, ktorý sa v dojčení skrýva, je v tomto smere zatiaľ neobjavený a jeho preventívny a terapeutický význam zostáva nevyužitý. Preto som sa aj v tomto príspevku rozhodla v prvom rade zamerať na dôležitosť samotného dojčenia práve pre deti so zdravotným znevýhodnením a v druhom rade poukázať na zmysel podpory a praktickej pomoci matkám, aby mohli dojčiť svoje deti. Túto pomoc považujem za veľmi efektívnu a za jednu z prvých priorít „najvčasnejšej“ intervencie. Som presvedčená, že dojčenie svojím pôsobením výrazne ovplyvňuje kvalitu všetkých následných krokov včasnej intervencie a zároveň je jej nevyhnutnou súčasťou.
Jediný prirodzený prostriedok
Dojčenie je jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických a psychických potrieb novorodenca od prvej sekundy jeho narodenia až do obdobia prirodzeného, samostatného odstavenia (približne v troch či viacerých rokoch dieťaťa). Počas celého tohto obdobia je celkový význam dojčenia a prijímania materského mlieka pre každé dieťa nenahraditeľný. Mnohokrát sa považuje dojčenie materským mliekom za rovnocenné s kŕmením umelým mliekom z fľaše. Avšak nie je to pravda. Samotné zloženie mlieka materského a kravského (umelé mlieko sa vyrába z kravského mlieka), spôsob satia a kŕmenia, celkové vnímanie bábätka počas kŕmenia, vzájomné vzťahové procesy medzi matkou a dieťaťom a v neposlednom rade krátkodobý, ale i dlhodobý účinok na celkovú kvalitu zdravia a života, je v oboch prípadoch diametrálne odlišný a neporovnateľný. Kŕmenie umelým mliekom by sa malo používať len v nevyhnutných, skôr výnimočných a medicínsky odôvodnených prípadoch s vedomím rizík, ktoré podávanie umelej výživy pre zdravie dieťaťa i matky reálne prináša.
Ochrana pred infekciami
Podľa Newmana (2004) a stoviek iných štúdií majú dojčené deti vďaka zloženiu materského mlieka ochranu pred infekciami. Nedojčenie a používanie umelej výživy tým pádom vystavuje deti riziku užívania väčšieho množstva liekov, väčšieho počtu hospitalizácií, a to obzvlášť v súvislosti s najčastejšími dôvodmi pre hospitalizáciu detí, ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest či dehydratácia. Ak aj dojčené deti ochorejú, tak samotné ochorenie má miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Kŕmenie umelým mliekom zvyšuje pri deťoch riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Mimoriadnu pozornosť je dôležité venovať počiatočnému materskému mlieku, zvanému kolostrum, ktoré sa začína tvoriť už v polovici tehotenstva až do približne prvých dvoch-troch dní po pôrode. Obsahuje vo zvýšenej miere obranné látky, najmä imunoglobulíny, ktoré pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia.
Vývoj mozgu
Mozog novorodenca nie je pri pôrode plne vyvinutý. Ešte približne tri roky sa mimoriadne rýchlo vyvíja a vytvárajú sa dôležité medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje výživné látky potrebné na to, aby mozog dozrieval a nakoniec dosiahol svoj maximálny potenciál. Samotné dojčenie rozvíja celkové vnímanie. Počas kŕmenia cíti dieťatko vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na matkinu tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu, zozadu cíti jej dotyk, počúva matkin hlas a tlkot jej srdca, pohybuje sa spolu s ňou. Všetky tieto vnemy pôsobia na vznik mozgových prepojení a podporujú jeho vývin.
Zdravie matky
Dojčenie nie je len nakŕmenie hladného bábätka, ale je tiež dôležité pre matkino zdravie. Matke, ktorá začne dojčiť bezprostredne po pôrode, sa bude správne zavinovať maternica, čo ovplyvňuje popôrodné krvácanie, ako aj rekonvalescenciu po pôrode. Dojčenie a kontakt koža na kožu podporuje schopnosť matky postarať sa o dieťatko. veľmi dôležitý aspekt hlavne z pohľadu vyrovnávania sa so zdravotným znevýhodnením dieťaťa. A v prípade popôrodnej depresie či akútnej psychózy, je dôležité z hľadiska zdravia matky i dieťaťa ďalej pokračovať v dojčení popri liečbe. Z dlhodobého hľadiska má význam spomenúť, že ak matka nedojčí, má zvýšené riziko rakoviny prsníkov a vaječníkov, zvýšené riziko vzniku osteoporózy i obezity a aj riziko nedostatku železa.
Prečítajte si tiež: Vývoj inkubátorov pre novorodencov
Sebahodnota a sebadôvera matky
Matkina schopnosť dojčiť vysoko zvyšuje jej pocit vlastnej sebahodnoty a sebadôvery. Počas úspešného dojčenia je zabezpečená správna hormonálna regulácia, čo výrazne ovplyvňuje jej citové prežívanie. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že matky, ktoré dojčia dieťa so zdravotným znevýhodnením, majú dojčenie ako jeden nástroj ako odolávať nepriaznivým okolnostiam, v menšej miere budú mať tendenciu podľahnúť pocitom úzkosti a panike, cítia sa viac posilnené vo svojich kompetenciách. Sú presvedčené o tom, že kŕmenie materským mliekom a samotné dojčenie ako také, je niečo mimoriadne dôležité, čo môžu momentálne pre svoje dieťa urobiť.
Pomoc pri vyšetreniach
Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením alebo aj rodičia s pochybnosťami o zdraví svojho dieťaťa, musia často absolvovať množstvo vyšetrení, ktoré sú pre nich a ich dieťa náročné a stresujúce. Možnosť okamžite nadojčiť dieťa po náročnom vyšetrení alebo zákroku, či priamo počas neho, prípadne počas hospitalizácie, je v danej situácii veľkou pomocou. S našou dcérou sme počas jej prvých šiestich mesiacov života dvakrát absolvovali ultrazvukové vyšetrenie srdiečka. Prvé vyšetrenie celé preplakala a bolo to pre nás všetkých veľmi stresujúce. Pred druhým vyšetrením som požiadala lekára, či by som dcéru mohla počas vyšetrenia dojčiť. Lekár súhlasil, keďže mohol vyšetrovať aj cez chrbátik. Výsledok bol taký, že dcéra bola úplne pokojná a ani raz nezaplakala.
Vzťahová väzba
Samotný aspekt choroby alebo poškodenia dieťaťa je veľkou výzvou pre každého rodiča. Celý proces vyrovnávania sa s realitou, môže byť brzdou v rozvoji vzťahovej väzby medzi dieťaťom a rodičmi. Dojčenie tu ponúka prirodzený a účinný nástroj zbližovania a spoznávania sa. Toto puto sa niekoľkokrát denne upevňuje a dieťa je opakovane uisťované o rodičovskej láske. Čerpá z neho istotu a dôveru. Samotné dojčenie upokojuje novorodenca, ktorý plače, ale zároveň aj dvojročné dieťa, ktoré spadlo, je choré alebo sa necíti dobre.
Predčasne narodené deti
Mnohé z detí, ktoré potrebujú včasnú intervenciu, sa narodia predčasne. Práve pre tieto deti sú dojčenie a fyzický kontakt koža na kožu (tzv. Kangaroo Mother Care - materská starostlivosť klokankovaním) ešte dôležitejšie ako pre zdravé. Popri riešení zdravotného problému by sa preto rovnako nemalo zabúdať ani na tieto dôležité potreby. Čo však robiť v prípade, keď je dieťa uložené v inkubátore? Aj tu platí tá istá odpoveď. Takéto dieťa by malo dostávať materskú starostlivosť klokankovaním a byť v kontakte koža na kožu tak, aby nemuselo tráviť čas v inkubátore a jeho potreby by nemali stáť v úzadí aj napriek závažnosti ochorenia. Terapia materskou starostlivosti klokankovaním, počas ktorej je dieťa preložené z inkubátora do náruče rodičov, vychádza z vedeckých poznatkov, že matkina náruč ponúka bezpečnejšie a termostabilnejšie prostredie ako inkubátor. Ani zavedenie infúzií, výživovej sondy alebo umelej ventilácie nie je prekážkou pre tento typ starostlivosti. Litavec (2007), vedúci lekár novorodeneckého oddelenia v Bardejove uvádza, že predčasne narodení novorodenci, ktorým je umožnené byť počas dňa v kontakte s matkou koža na kožu, v rámci terapie materskej starostlivosti klokankovaním, vykazujú kvalitnejšiu organizáciu spánkových cyklov, stabilnejšie kardiorespiračné funkcie. Sú tiež termostabilnejšie a laktácia ich matiek je niekoľkokrát úspešnejšia, čo celkovo umožnuje skrátenie doby hospitalizácie. Veľkým prínosom je zníženie hladiny stresu u matky a aj dieťaťa. Bergman, ktorý sa tiež zaoberá vplyvom inkubátora na novorodenca, dokazuje, že dieťa, ktoré je oddelené hneď po narodení od matky, prežíva frustrácie z tejto absencie vzťahu a tieto zážitky dlhodobo negatívne ovplyvňujú vývin mozgu. Bergman tiež skúmal spôsob kŕmenia predčasne narodených novorodencov. Uvádza, že hoci dieťa dokáže sať z fľaše až od 34. týždňa gestačného veku, tak schopnosť dojčiť sa začína už v 28. týždni veku dieťaťa. Kŕmenie z fľaše je nárazové, nie je skoordinované s prehĺtaním, čo spôsobuje hypoxiu a spomalenie srdcovej frekvencie. Taktiež na pitie z fľaše je potrebných veľa malých, slabých svalov, ktoré musia vyvinúť maximálne úsilie. Tento spôsob pitia je pre bábätko oveľa vyčerpávajúcejší ako dojčenie. Čím je dieťa menšie, o to urgentnejšie potrebuje prijímať materské mlieko. Imunita predčasne narodeného dieťatka je nedozretá, preto tu vzniká väčšie riziko infekcií, o to viac, že v nemocničnom prostredí je prítomných množstvo škodlivých mikróbov. Newman (2004) uvádza, že mlieko matky predčasne narodeného dieťaťa je špeciálne prispôsobené jeho potrebám. Má iné zloženie ako mlieko dieťatka porodeného v termíne a práve preto ho dieťa potrebuje akútne dostať. Má vyššiu koncentráciu bielkovín, viac polynenasýtených mastných kyselín s dlhým reťazcom a viac imunitných faktorov.
Podpora dojčenia
Mnohé ženy, ktoré sú počas tehotenstva rozhodnuté, že budú dojčiť svoje dieťa, ho nakoniec nedojčia. Jednou z najčastejších príčin je, že hneď na začiatku sa stretnú v pôrodnici s množstvom prekážok, ktoré bránia dobrému začiatku dojčenia. Matky neboli na tieto okolnosti pripravené a nevedia ako ich riešiť. Avšak problémy s dojčením sú tak akútne, že je nutné ich riešiť okamžite. Ak sa matkám zo strany zdravotného personálu nedostane správna a jednotná praktická pomoc, ich problém sa zhoršuje. Na Slovensku pôsobí občianske združenie MAMILA, ktorého cieľom je pomáhať ženám pri dojčení a poskytovať im podporu. Toto združenie školí laktačné poradkyne, ktoré pripravujú matky na dojčenie ešte počas tehotenstva a následne im prakticky pomáhajú v problémoch súvisiacich s dojčením po pôrode. Laktačné poradenstvo je postavené na vedeckých dôkazoch, ktoré môžu pomôcť matkám, aby svoje deti dojčili. Kontakt na ňu získa žena zo zoznamu poradkýň na webovej stránke www.mamila.sk. Samotná stránka ponúka aj ilustračné videá a fotografie správneho dojčenia a mnoho ďalších dôležitých rád pre rodičov, vrátane rád pre rodičov predčasne narodených detí. Ako laktačná poradkyňa som mnohokrát navštívila matky aj priamo v pôrodnici. Ako poradkyne sme zároveň školené ako pomôcť matke dojčiť bábätko, ktoré sa zo zdravotných dôvodov nedokáže prisať. Môže sa to týkať napr. fyziologických príčin v orofaciálnej oblasti, môže ísť taktiež o celkovú hypotóniu novorodenca (napr. u detí s Downovým syndrómom). Mnohé deti sa nedokážu správne prisať aj vplyvom pôrodných techník (napr. epidurálnej anestézie), či oddialenému prvému dojčeniu. Komplikácia nastáva aj vtedy, ak dieťa má zdravotný problém, ktorý mu bráni prijímať materské mlieko dojčením. V tomto prípade povzbudzujeme matku, aby si začala svoje mlieko hneď, ako je to pre ňu možné, pravidelne odstriekavať či odsávať a podávať dieťaťu vhodným spôsobom, napríklad pohárikom, a nie z fľaše. Matka, ktorá je presvedčená o dôležitosti dojčenia svojho dieťaťa, dostane správne informácie a podporu, bude mať aj napriek nepriaznivým okolnostiam oveľa väčšiu snahu robiť kroky k tomu, aby jej dieťatko mohlo byť dojčené. Ak má nablízku človeka a zároveň odborníka, ktorý jej poskytuje psychickú, ale i praktickú podporu, je jej to významnou pomocou.
Prečítajte si tiež: Indikácie pre inkubátory
Konkrétne kroky na podporu dojčenia detí so zdravotným znevýhodnením
- pri získavaní vstupných údajov v rámci diagnostického procesu sa odborník podľa potreby zaoberá aj otázkou dojčenia. Dôležité je to vtedy, ak je otázka dojčenia u matky ešte aktuálna - čo vzhľadom na dĺžku dojčenia môžu byť prvé roky života dieťaťa. Čiže, ak ide o rodičov, ktorí kontaktujú odborníka ešte počas tehotenstva, v dobe bezprostredne po pôrode alebo už dojčia a majú v tejto oblasti problémy a potrebujú konkrétnu pomoc. V užitočných odkazoch spomenúť aj laktačné poradenstvo (www.mamila.sk).
- informovať laktačné poradkyne o spolupráci s odborníkmi z včasnej intervencie, osloviť konkrétne poradkyne s najširšími skúsenosťami v poradenstve rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením.
Motiváciou k napísaniu tohto príspevku je pre mňa skutočnosť, že máloktoré dieťa so zdravotným znevýhodnením je dojčené. Rodičia týchto detí potrebujú aj v tomto smere veľkú pomoc a podporu nás odborníkov. Verím, že aj vďaka týmto informáciám, sa podarí zvýšiť povedomie o tejto problematike. t. č. Newman, J.: Guide to Breastfeeding. Sears, W.: Attachment Parenting. Zborník z konferencie: Dojčenie, pediater a vzťahy v rodine. Litavec, M.: Humanizačné trendy v starostlivosti o rizikového novorodenca. Zborník z konferencie: Dojčenie, pediater a vzťahy v rodine.
Transportný inkubátor
Kriticky choré dieťa potrebuje intenzívnu starostlivosť aj počas prevozu, čo umožní práve transportný systém. Pozostáva z inkubátora, prístroja na podporu dýchania, monitora životných funkcií, prístrojov na podávanie infúzií a iných potrebných zariadení. „Tento dar je pre našu nemocnicu veľmi dôležitý, pomôže nám na naše pracovisko transportovať kriticky chorých novorodencov a bude tak slúžiť celému regiónu severného Slovenska, nielen našim pacientom. Veľmi si vážime pomoc od Nadácie Kia Slovakia,“ povedal počas odovzdávania daru riaditeľ Univerzitnej nemocnice Martin MUDr. Ako vysvetlila prednostka kliniky prof. MUDr. Katarína Maťašová, PhD., martinská neonatológia poskytuje koncovú starostlivosť kriticky chorým novorodencom aj z oblasti Oravy, Liptova a Kysúc. „Ak dieťa narodené v spádovej nemocnici vyžaduje intenzívnu starostlivosť, je nevyhnutný jeho prevoz na našu kliniku. Prípadne, ak má vrodenú vývinovú chybu srdca, je nutné previezť ho do Detského kardiocentra v Bratislave. Inkubátor a ventilátor sú určené na poskytovanie intenzívnej starostlivosti na klinike. Ich technické parametre vyhovujú aj potrebám najmenších pacientov s hmotnosťou okolo 500 g. Nadácia venovala klinike prístrojové vybavenie za viac ako 161-tisíc eur. Okrem daru UNM je veľkým prínosom pre chorých novorodencov v regióne severného Slovenska aj doplnenie prístrojového vybavenia novorodeneckých oddelení v Trstenej, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Čadci, ktoré bolo realizované vďaka Nadácii Kia Slovakia. „Dnešným odovzdaním prístrojového vybavenia Univerzitnej nemocnici v Martine symbolicky uzatvárame dvojročný projekt, v rámci ktorého sme podporili šesť nemocníc v Žilinskom kraji celkovo 34 špičkovými neonatologickými prístrojmi v hodnote viac ako pol milióna eur. Tento projekt vznikol v úzkej spolupráci s odborníkmi a nadväzuje na jeden z hlavných pilierov našej činnosti, a to bezpečnú mobilitu. V tomto prípade ide o mobilitu tých najzraniteľnejších - novorodencov - v ich prvých, často rozhodujúcich minútach života.
Príbeh lekárky
Viem o vás, že už od detstva ste túžili byť detskou lekárkou, hoci ste v rodine nemali vzor lekára. Asi je to tak zariadené, že sudičky človeka nasmerujú tam, kde má byť. Áno, odmalička som chcela byť lekárkou a mala som jasno v tom, že budem detskou lekárkou. Okrem humanitných predmetov som mala rada aj matematiku a môj profesor matematiky ma stále ťahal týmto smerom. Pamätám si, ako mi povedal - ty chceš ísť na medicínu len preto, že sa tam nosí biely plášť. A na to som odvetila - veď aj učiteľ matematiky ako vy nosí biely plášť. Moje srdce ma ťahalo k medicíne. Práca detskej lekárky je emocionálne náročná. Predsa len novorodenec je krehký pacient, v prípade nedonosených detí obzvlášť. Dieťa je bezbranné, nevie povedať, čo mu je. Človek to musí vycítiť. Preto lekár, ktorý sa rozhodne pre pediatriu a potom neonatológiu, mal by mať v sebe veľký kus empatie. Okrem odborných vedomostí, ktoré získa, ktoré sa naučí, musí mať aj zručnosti, ale predovšetkým musí byť empatický. Nielen k dieťaťu, ale aj k jeho rodičom. Kto sa rozhodne pomáhať deťom, mal by mať i veľké srdiečko. Preto súhlasím s tým, že niektoré lekárske fakulty robia aj psychologické testy. Ak človek má šťastie, tak sa odhadne, na čo má alebo ho nasmerujú. Po skončení štúdia medicíny v Košiciach ste nastúpili do humenskej nemocnice, kde pracujete dodnes. Narodila som sa asi 50 kilometrov od Humenného. Chcela som prísť domov, pracovať a pomáhať tam, kde som vyrástla. Bolo tu veľmi dobré detské oddelenie a ja dodnes rada spomínam na môjho prvého učiteľa, ktorým bol pán primár Mocák. Bol veľmi charizmatická osobnosť a vynikajúci odborník. Aj vďaka nemu som priľnula k neonatológii. Keď sme mali na detskom oddelení prípad pneumocystovej pneumónie, primár ma ako mladú lekárku vyčlenil na pôrodnicu k novorodencom, aby sa táto infekcia nezaniesla i tam. Zrejme vycítil, že k novorodencom inklinujem. Vtedy som mala prvú aj druhú atestáciu z pediatrie a zdalo sa mi, že novorodencom by sa dalo ešte viac pomôcť. V tom čase sme všetky nedonosené deti prevážali do Prešova. To bola pre niektoré deti príliš veľká vzdialenosť, vtedy neboli také kvalitné prevozové inkubátory a ďalšie potrebné prístroje, ani liečba. Raz som primárovi Mocákovi navrhla, čo keby sme uvažovali o tom, že by sme sa o nedonosených novorodencov starali v Humennom. Jeho zástupkyňou bola vtedy doktorka Haffnerová, ktorá ma zaúčala do novorodeneckej problematiky. Ona ma tiež postrčila dopredu. Stále hovorím, že v Humennom som našla žičlivých ľudí, ktorí mi ukázali cestu. Som tu spokojná. Nedonosenecké s intenzívkou sa otvorilo 28. decembra 1982 ešte ako súčasť detského oddelenia. Vždy vravím, že to je moje tretie dieťa. Mala som tri ponuky odísť, aj manžel. Ale ostali sme v Humennom, manžel sa realizoval v práci a myslím, že úspešne, ja som sa tiež realizovala. Deti vyrástli, postupne rodičia starli, a dnes je absolútne všetko tak, ako má byť.
Systém pre lepšiu komunikáciu s autistami
Navštevovali škôlky s autistickými deťmi, hovorili s deťmi a učiteľkami. A navrhli ikonografický systém pre lepšiu komunikáciu s autistami. Študentky dizajnu Fakulty architektúry STU pod vedením pedagóga Martina Baláža. Na tvorbu ikonografického systému oslovila dizajnérov Nadácia Pontis. Komunikačný systém dizajnérov z FA STU obsahuje stovky obrázkov s jednoduchou žltou postavičkou. Tá vykonáva činnosti denného harmonogramu od hygieny, cez hru, prechádzku či jedlo a spánok. „Stretávali sme sa s učiteľkami, hovorili a kreslili sme s deťmi, aj s tými najmenšími, aby sme pochopili, ako vnímajú svet. Postavičky sú žlté - v prípade dvoch osôb môže byť druhá postava oranžová, pretože tieto farby sú pre autistov prijemné. Pri návšteve škôlok a ďalších zariadení sa ukázalo, že väčšinou v nich pedagógovia používajú vlastné kreslené „kartičky“ z obrázkami denného harmonogramu, predmetov či správania. Aplikácia dostupná cez internet by bola pre takéto zariadenia veľkou pomôckou. Študentky FA STU by radi systém videli ako otvorenú platformu - obrázky, ktoré slúžia na ikonografickú komunikáciu s deťmi, by bolo možné do systému dopĺňať a rozširovať databázu. Ikonografickú komunikáciu s autistami využívajú nielen učitelia, ale aj samotní rodičia. Obrázky povedia deťom, aké aktivity počas dňa majú vykonať a oni si môžu sledovať a označovať, čo už urobili. Pomocou obrázkov komunikujú aj samotní autisti. Hovoria iným o tom, čo potrebujú a ako sa cítia. Dizajn ikoniek a systém ich zoradenia do kategórií tvorili študentky FA STU Dominika Berkiová, Eva Hudáková a Barbora Rutová pod vedením pedagóga Martina Baláža v spolupráci s grafickou dizajnérkou Evou Kubáňovou zo somA Centra kreatívneho myslenia o.z. „Projekt nás naučil akceptovať princípy tímovej práce, ako dizajnérky sme museli konzultovať s rôznymi skupinami ľudí - najskôr sme si museli určiť štýl kresby, postáv a predmetov, kontrolovať sme museli sústavne aj stvárnenie jednotlivých ikoniek a celý dizajnérsky tím si uvedomoval, že projekt, na ktorom pracujeme, musí slúžiť a pomáhať používateľom. „Bolo to zaujímavé zadanie, videli sme, že dôležitý nie je len vizuál, ale že môžeme deťom pomôcť. Tím na Fakulte architektúry STU by pomôcku rád ďalej vylepšoval ako vedecký projekt. „Radi by sme rozšírili databázu ikoniek, vylepšili ich podobu či ich preložili do angličtiny. Premýšľame o tom, systém rozšírili do podoby, ktorú by mohli požívať ľudia aj s ďalšími diagnózami,“ hovorí Martin Baláž z fakulty.