Dojčenie je prirodzený a komplexný proces, ktorý má významný vplyv na zdravie a vývoj dieťaťa, ako aj na zdravie matky. Hoci sa často zdôrazňuje dôležitosť dojčenia v prvých mesiacoch života dieťaťa, jeho prínosy pretrvávajú aj v dlhodobom horizonte. Mnohí si myslia, že po určitom čase "už je to vlastne jedno", ale realita je taká, že dlhodobé dojčenie má pre dieťa a matku množstvo výhod.
Dĺžka dojčenia: Prečo by sme sa nemali obmedzovať len na 6 mesiacov?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov života dieťaťa a pokračovanie v dojčení až do dvoch rokov a viac, spolu so zavedením vhodných príkrmov. Často sa však stáva, že sa toto odporúčanie skracuje len na prvú vetu o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Mnohí si toto číslo vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko.
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.
Výživová hodnota materského mlieka po prvom roku života
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.
Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast. Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na autizmus u detí
V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často.
Imunitné benefity dlhodobého dojčenia
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým.
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií.
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu.
Prečítajte si tiež: Inšpirácia pre Deti: Diéta Morská Panna
Dlhodobé prínosy dojčenia pre zdravie dieťaťa
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761).
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity. Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou.
V tejto metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čim dlhšiu dobu je dieťa dojčené. Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu. Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie. Podobné výsledky ako Hortova štúdia mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba.
Pre tých, ktorí o týchto výsledkoch o inteligencii dojčených detí v dospelosti pochybovali, napísal Horta ďalšie detailné vysvetlenie, pričom pre tento efekt dojčenia je množstvo dôvodov, medzi ktoré patrí napríklad aj pôsobenie rozličných látok, ako napríklad mastných kyselín s dlhým reťazcom ako DHA, ktoré majú pozitívny vplyv na mozog a na jeho rozvoj. Navyše dojčenie so sebou prináša aj dobré správanie dojčených detí. Podľa štúdie na 10 000 deťoch mali dojčené deti o 30 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním vo veku 5 rokov.
Prečítajte si tiež: Samovoľný potrat: Čo sa deje s plodom?
Nielen pri bábätkách, ale aj pri starších deťoch má dojčenie lepšie účinky pri odstraňovaní bolesti ako lieky proti bolesti. Dojčenie pomáha dojčeným deťom, ktoré spadnú a udrú sa, niečo ich bolí, sú choré alebo zažívajú bolestivé zákroky ako napríklad odber krvi či očkovanie.
Detská žľaza je pre telo dieťaťa dôležitá z hľadiska imunity a ochrany pred ochoreniami. Tvoria sa v nej lymfocyty T.
Dojčenie a prevencia alergických ochorení a cukrovky
Dojčenie znižuje riziko vzniku astmy a alergických ochorení. Dojčenie znižuje riziko vzniku cukrovky 1. typu.
Ako podporiť úspešné dojčenie?
Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti. Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek. Netýka sa to toho, či vyhrá jedna skupina ľudí alebo druhá. Netýka sa to toho, čo sa ľuďom zdá príjemné alebo moderné. Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.
Je dôležité mať na pamäti, že každá matka môže dojčiť svoje dieťa, a mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia. Existuje iba malá skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek). Pôrod cisárskym rezom predstavuje väčší zásah do organizmu rodičky. Tvorba mlieka sa môže, ale nemusí oneskoriť.
Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice - matka a dieťa. Vyhnite sa fľaši a cumľu, vedú k problémom pri dojčení a jeho rýchlemu ukončeniu. Kŕmenie z fľaše je jednoduchý spôsob, ale novorodencovi sa nedostáva uspokojenia z dotyku matkinho prsníka a nikdy nebude mať blahodarný účinok na dieťa a matku.
Zabezpečte správnu polohu a správne prisatie pri dojčení, prípadne zmenu polohy tak, aby sa vyprázdnili všetky časti prsníka. Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje. Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka. To znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka. Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka. Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky. Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca. Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku. Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia.
Mamička by mala kŕmiť svoje bábätko vtedy, keď o to bábätko požiada, vo dne i v noci. Novorodeniatka tak majú nepretržitý kontakt s matkou a ich výživa prebieha prirodzene a pokojne, ako spontánna záležitosť, v ktorej časový rozvrh nemá miesto. Častejšie pitie zabraňuje tomu, aby sa dieťa mliekom zahlcovalo, čo sa stáva vtedy, keď sú prsia po dlhej prestávke medzi dojčeniami napäté. Dieťa potom nedokáže silný prúd mlieka prehĺtať až vracia.
Poznáme rôzne polohy pri dojčení a matka si z nich môže vybrať tú, ktorá jej a jej dieťaťu vyhovuje najlepšie. Mala by si zvoliť polohu napr. v sede, v ľahu, v polosede - tak, aby netrpel chrbát. Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom. Pri bočnom držaní pri dojčení - tzv. futbalové držanie - sa uvoľní mlieko aj z bočných mliečnych žliaz.
Pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha. Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník. Bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa. Keď dieťa plače, najprv ho utíšte.
Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy). Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť. Ak neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia. Zle pôsobí aj zaschnuté mlieko na bradavke, klobúčiky na dojčenie (môžu spomaľovať odtekanie mlieka), nepravidelné dojčenie, tlak matkiných prstov, ktoré môžu obmedziť prúdenie mlieka, rizikovejšie sú príliš visiace prsia. Poranenie prsníka môže spôsobiť bábätko náhodným kopnutím. Počas spánku matka nech strieda rôzne polohy. Správna príprava na dojčenie spočíva v otužovaní bradaviek, pretieraním drsným uterákom.
V prvých dňoch pri rozvoji tvorby mlieka je vhodné dojčiť z oboch prsníkov a zvyšok mlieka dôsledne odstriekať, aby sa tvorilo ďalšie a nehromadilo sa v prsníkoch. Dojčenie striedavo, vždy iba z jedného prsníka sa odporúča neskôr, aby dieťatko dostalo nielen predné ale i zadné mlieko, ktoré je sýtejšie. Pre jedno dieťa spravidla postačuje množstvo mlieka vytvárané v jednom prsníku, ponúknite však počas prvých týždňov pri každom dojčení aj druhý prsník.
Pri popraskaných bradavkách sa treba zamerať na to, či má dieťa pri dojčení správnu polohu a či je správne prisaté. Na urýchlenie hojenia bradaviek pomáha, keď si matka natrie bradavky trochou odstriekaného mlieka. Dojčenie treba začať správnym priložením dieťaťa k prsníku čo najskôr po pôrode tak, aby ústočkami uchopilo nielen bradavku ale aj dvorec, pričom bradavka by mala byť v strede úst, smerovať k podnebiu.
Výživa matky počas dojčenia
Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov. Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti). Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny. Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí.
Nefajčite, nepite alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu. Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka. Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách. Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka. Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník.
Riešenie bežných problémov pri dojčení
Bolí vaše dieťatko bruško? Budem mať mlieko? Tak znie asi najčastejšia obava žien pred pôrodom. Tu je dobrá správa: Materské mlieko sa začína tvoriť už v 16. týždni tehotenstva. S mliekom v prsníkoch do pôrodnice už prichádzate. Dôležitosť začiatkov dojčenia je často prehliadaná. Prvé dni sa považujú za dni, keď „ešte matky nemajú mlieko“ a „dojčia len tak na skúšku“. Môže sa zdať, že v prvých dňoch bábätko len spí a že mu je jedno, čo sa s ním deje. Že ak bábätko dostane párkrát fľašku s umelým mliekom, tak sa nič nestane. Začiatky dojčenia komplikuje tiež to, že po narodení bábätka začnú ženy dostávať od svojho okolia množstvo rád, ktoré si protirečia.
Dojčenie je biologická funkcia tela. Zákonitosti fungovania dojčenia sú definované bezprostrednou blízkosťou matky a bábätka, kontaktom koža na kožu, možnosťou prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka, dojčením priamo z prsníka bez zmätenia používaním umelých náhrad prsníka, častým výdatným nočným dojčením.
Príprava na dojčenie už v tehotenstve
Akonáhle ti na dvere zaklope tretí trimester, nastal najideálnejší čas premyslieť si, či chceš svoje dieťatko po narodení dojčiť. Gynekológ, ku ktorému dochádzaš na poradňu, by ti mal prsia skontrolovať, pričom obzvlášť sa to týka žien, ktoré v minulosti prekonali nejakú špecifickú operáciu v oblasti prsníkov.
Dojčenie je síce prirodzená vec, avšak nie vždy sa prirodzene proces laktácie spustí. Ak si prvorodička, ktorá len s ťažkosťami odhaduje, čo ju čaká, prípadne si po predošlých tehotenstvách mala problémy s dojčením, dobrou voľbou bude, ak využiješ pomoc laktačnej poradkyne1 alebo predpôrodného kurzu, ktorý sa týka dojčenia.
Odborník, či už ako samostatný laktačný poradca alebo v rámci predpôrodného kurzu, si s tebou prejde tieto témy:
- ako má vyzerať správne prisatie bábätka,
- vhodné polohy pri dojčení,
- aké pocity môžu dojčenie sprevádzať,
- najčastejšie chyby pri dojčení, ktoré vedú k zraneniam bradaviek,
- tipy na vhodné pomôcky pri dojčení či alternatívne metódy kŕmenia bábätka materským alebo umelým mliekom - cievka, kalíšok, pohárik, fľaška.
V tehotenstve si tvoje prsia prejdú mnohými zmenami, pričom v treťom trimestri a po pôrode ich zaznamenáš najviac.
Začiatky dojčenia po pôrode
Prvé dni po pôrode, ktoré stráviš ešte v pôrodnici, môžeš na prsiach pozorovať tieto zmeny - markantné zväčšenie objemu pŕs (tzv. nalievanie prsníkov), zvýšenú citlivosť pŕs či pocit zvláštnej horúčavy na hrudi. Často sa tieto pocity prirovnávajú k silnej reakcii pŕs na blížiacu sa menštruáciu. Rovnako sa v prsiach môžu tvoriť hmatateľné a na dotyk citlivé hrčky. Dôvodom je zvýšená aktivita mliečnych žliaz.
Od diskomfortu a bolesti si môžeš uľaviť hneď niekoľkými spôsobmi. Pomáha jemná masáž pŕs v sprche počas toho, ako na ne prúdi teplá voda - predchádza sa tak pocitu nepríjemného pnutia. Vzniknuté hrčky, ktoré predstavujú mliečne žľazy naplnené mliekom, je takisto potrebné v teple a s citom rozmasírovať. Ak ti nie je príjemná teplá sprcha, prípadne sa na dlhší pobyt v sprche ešte krátko po pôrode necítiš, pomôcť ti môže aj výhrevný vankúšik.
Najlepšou radou je však časté dojčenie - po masáži a nahrievaní pŕs si bábätko neustále prikladaj. Ak by si dieťatko z mnohých dôvodov nemohla mať v pôrodnici pri sebe, vhodné je odsávanie mlieka, prípadne stimulácia bradaviek a dvorcov pomocou odsávačky.
Prvé prisatie ťa môže poriadne zaskočiť. Ak ťa čaká vaginálny pôrod, väčšinou sa dieťatko po prvýkrát prisaje v rámci bondingu2 ešte na pôrodnej sále. Ak budeš rodiť cisárskym rezom, prisatie často prebieha počas rebondingu na izbe po pôrode. Ide o dôležitý moment, počas ktorého sa začína budovať vzťah medzi matkou a dieťaťom a v ich organizmoch dochádza k vyplavovaniu celého spektra hormónov.
Dieťatko sa dokáže prisať k bradavke skutočne silno a niektoré ženy tento moment vie naozaj prekvapiť. Nie vždy ide o príjemnú chvíľu, môžeš pritom vnímať mierny diskomfort, prípadne zvláštnu bolesť, ktorá sa však dá zvládnuť a po približne 15tich sekundách by mala ustať.
Nezabúdaj na to, že personál v pôrodnici by ti mal byť pri začiatkoch dojčenia nápomocný. Preto sa zdravotných sestier, pôrodných asistentiek alebo poradkýň neváhaj spýtať na čokoľvek, čo ťa trápi, prekvapuje alebo ťaží.
Mýty o dojčení
- Silikónové implantáty znemožňujú dojčenie - ide o mýtus, pretože vloženie silikónových implantátov nenarúša mliečne žľazy. Aj žena, ktorá „má umelé prsia,“ môže svoje bábätko dojčiť.
- Ženy s malými prsami mávajú viac problémov s dojčením - veľkosť ani tvar pŕs nemajú vplyv na tvorbu mlieka. Nezáleží teda na tom, či máš prsia jednotky alebo trojky, dostatočné množstvo mlieka sa ti v nich bude tvoriť bez ohľadu na konfekčnú veľkosť podprsenky.
- Akékoľvek poranenie bradavky alebo dvorca vedie ku koncu dojčenia - ani v tomto prípade nejde o pravdu. I v prípade, že ti na bradavke vznikne tzv. ragáda alebo sa objaví kvasinková infekcia, neznamená to, že dieťatko musíš odstaviť. Laktačná poradkyňa alebo lekár ti poradia, ako tento problém čo najrýchlejšie odstrániť bez toho, aby sa dojčenie muselo prerušovať.
Správne polohy pri dojčení
Polôh pri dojčení je nesmierne množstvo a je len na tebe, akú z nich si zvolíš. Dôležité je, aby si sa pri dojčení cítila pohodlne, mala podopretý chrbát a uvoľnené telo. Nie je totiž nič horšie, ako keď ti po chvíli dojčenia zastihne tŕpnutie ruky alebo bolesť v krčnej chrbtici.
Dojčiť možno:
- v ľahu na boku,
- v sede s vystretými, podopretými alebo pokrčenými nohami.
- v polosede.
Rovnako to platí aj pre bábätko. Malo by s tvojou pomocou zaujať polohu, v ktorom bude jeho telíčko uvoľnené a tvoje telo alebo iné pomôcky, akou je napríklad dojčiaci vankúš, by mu mali poskytnúť dostatočnú oporu.
Základom je, aby boli jeho uško, ramená a bedrá v jednej rovine nasmerované k tebe a k tvojmu prsníku. Dbaj o to, aby malo dieťatko dostatočne podopretý krk a nemuselo sa pri saní namáhať.
Hlavička by mala zostať v jemnom záklone - docieli sa tým to, že bábätko dokáže bez problémov dýchať noštekom a zároveň piť.
Ako zistiť, či má dieťa dostatok mlieka?
Častou obavou novopečených mamičiek je, či majú pre svoje dieťatko dostatok mlieka. Predovšetkým v prvých dňoch života bábätka je tento strach veľmi častý. Je však potrebné uvedomiť si hneď niekoľko skutočností:
- Prvé dni po pôrode nemusíš mať mlieko vôbec. Prsia sa nalievajú mliekom až na druhý či tretí deň po narodení tvojho drobčeka. Dovtedy bábätko stimuluje aktivitu mliečnych žliaz a pije kolostrum.
- Prvých 24 hodín po pôrode má bábätko žalúdok veľký ako čerešňa. Dieťatko teda nepotrebuje jednorazovo prijímať veľký objem mlieka. Postačí mu aj pár kvapiek v pravidelných intervaloch niekoľkokrát za deň. Je úplne v poriadku, ak novorodenec po pôrode schudne, za prirodzený sa považuje úbytok hmotnosti vo výške 10% jeho pôrodnej váhy.
- Pri tvorbe mlieka jednoznačne platí pravidlo - aký dopyt, taká ponuka. Časté prikladanie dieťatka prispieva k rýchlejšej a väčšej tvorbe mlieka. Čím viac si teda budeš bábätko k prsníku prikladať, o to rýchlejšie sa laktácia naplno spustí a jej intenzita ťa môže prekvapiť doslova z hodiny na hodinu.
To, že je bábätko dostatočne nakŕmené, ti dá najavo týmito symptómami:
- Po nadojčení zaspí a ak ho netrápia nejaké zdravotné problémy, prespinká aj dve hodiny.
- Dojčenie dieťatko ukončí samo, je spokojné a dokáže si pred spánkom odgrgnúť.
- Po príchode z pôrodnice minieš najmenej 7 plienok, ktoré dieťatko preciká alebo pošpiní stolicou.
Strava pri dojčení
Strava by mala byť v prvom rade pestrá a vyvážená - okrem toho, že tvoj organizmus začne produkovať mlieko, budeš potrebovať dostatok živín i na to, aby si sa zotavila z pôrodu. Určite nie sú vhodné žiadne redukčné diéty, pričom jedinou výnimkou je, ak ti už v minulosti diagnostikovali nejakú intoleranciu. Vtedy dané potraviny obsahujúce tieto zložky ďalej vynechávaj.
Určite sa aj ty dopočuješ, že počas dojčenia by si mala jesť všetko, čo ti chutí a tebe samotnej nespôsobuje žiadne problémy. Potraviny, na ktoré môže bábätko prehnane reagovať bolesťou bruška, však zavádzaj postupne a s odstupom jedného až dvoch dní sleduj reakciu dieťatka. Radia sa sem napríklad niektoré druhy zeleniny (kapusta, karfiol a iné), prípadne celá rada strukovín. Vždy si dopraj jednu konkrétnu potravinu a pozoruj, ako sa bude prejavovať na bábätku.