Vývoj komunikačných schopností u detí je fascinujúci proces, ktorý prebieha od narodenia a pokračuje rôznymi štádiami až do približne tretieho roku života. V tomto období si deti postupne osvojujú základné spôsoby, ako vyjadriť svoje potreby a reakcie na okolitý svet. Od plaču, cez prvé očné kontakty a úsmevy, až po bľabotanie a gestá, každá z týchto fáz prispieva k budovaniu ich schopnosti komunikovať s ostatnými.
Rané Štádiá Komunikácie: Od Plaču po Úsmev
Už od narodenia s nami bábätká komunikujú. A práve plač - veľakrát strašiak pre rodičov - je len základným nástrojom komunikácie. Kľúčom je jeho správna interpretácia. Nie vždy totiž plač znamená, že niečo nie je v poriadku.
Príčiny Plaču Dieťaťa
- Hlad: Hlad je najčastejšou príčinou plaču dieťaťa. Rodičia sa zvyčajne ľahko naučia rozpoznať tento zvuk. Roztržitosť, mľaskanie, vkladanie prstov do úst sú ďalšími signálmi, že ide o jedlo, ktoré dieťa potrebuje.
- Plienky: Dieťa zalarmuje rodiča plačom, keď cíti nepohodlie v plienke. Je to druhá najčastejšia príčina plaču. Nie každé dieťa však musí takto reagovať, menej citlivé deti nemusia hneď oznámiť, že majú plnú plienku, preto je dôležité často kontrolovať.
- Únava, potreba blízkosti: Keď je dieťa ospalé a unavené, niekedy má problém zaspať, preto je podráždené a plače. Vtedy ho stačí upokojiť a pritúliť, aby zaspalo. V prvých mesiacoch života často potrebuje byť blízko rodiča, dožaduje sa jeho prítomnosti a oznamuje to často práve plačom. Jeho požiadavka by mala byť vypočutá. Na rozdiel od častých názorov, že reagovaním na plač dieťaťa ho rozmaznáte, nie je „rozmaznanie“ v prvých mesiacoch možné (dokonca aj prvé roky).
- Dojčenská kolika: Postihuje až 40 % dojčiat. Najvyšší výskyt je v 6. týždni života. Dieťa nekontrolovateľne plače. Často koliku sprevádzajú stiahnuté nožičky. Diagnostickým kritériom je tzv. pravidlo troch: dieťa plače viac ako 3 hodiny denne, viac ako 3 dni v týždni a viac ako 3 týždne. Príznaky zvyčajne ustúpia do 3.-6. mesiaca života. Predpokladá sa, že ide o nezrelosť tráviaceho systému. Koliky si nevyžadujú špecializovanú liečbu. Niekedy môžu príznaky zmierniť napr. harmančekové alebo feniklové nálevy, dekongestíva. Masáž bruška a upokojenie plačúceho dieťaťa určite pomôže prekonať toto ťažké obdobie.
- Iné podnety: Dieťa môže vyrušiť mnoho drobností, ktoré dáva najavo plačom. Teplota v okolí nemusí byť správna, oblečenie môže byť príliš tesné a kúsať, materiál trička môže dráždiť, z kúpania môže byť rovnako vystresované. Príliš veľa svetla, príliš veľa hluku, príliš málo podnetov alebo naopak, keď je podnetov príliš veľa súčasne. Niekedy je naozaj ťažké odhaliť danú príčinu, ale keď rodičia získajú skúsenosti, budú s tým mať čoraz menší problém.
- Prerezávanie zúbkov: Prerezávanie zúbkov je zvyčajne veľmi bolestivé. Bábätká sú podráždené, nepokojné, uplakané, umrnčané, plačlivé. Prvý zúbok sa zvyčajne prerezáva medzi 4. a 7. mesiacom života. Niekedy k prerezávaniu dochádza skôr (určite poznáte vo svojom okolí prípady novorodencov, ktorí sa narodili už s prvým zúbkom). Ak dieťa plače z nevysvetliteľného dôvodu, vyskúšajte mu prejsť bruškami prstov po ďasienkach - nahmatáte navreté, opuchnuté plochy, dieťa veľa sliní, strká si do úst pästičku a všetko, čo mu príde pod ruku.
- Choroba: Ak boli základné potreby dieťaťa uspokojené a plač pretrváva, obráťte sa na lekára. Plač pri ochorení je zvyčajne výrazný. Môže byť dlhý a monotónny, prechádzajúci do záchvatu, alebo môže byť prerušovaný. Sprevádzajú ho však aj iné príznaky: dieťa sa zdá byť "nie samo sebou", zmenené. Predtým pokojné dieťa zrazu začne byť nervózne a plakať. V tejto situácii je vhodné zmerať dieťaťu teplotu, možno ide o nevoľnosť. Vyšetrite celé telo dieťatka a pátrajte po kožných zmenách. Je dôležité venovať pozornosť príznakom, ako je nechutenstvo, kašeľ, nádcha, bledosť, slabosť, znížený svalový tonus dieťaťa. Ako rodičia si zvyčajne zmeny u svojho dieťaťa všimnete veľmi rýchlo. Následne vyhľadajte odbornú pomoc, v závažných prípadoch je potrebné zabehnúť na pohotovosť, pretože u našich najmenších sa zdravotný stav môže zhoršovať z minúty na minútu.
- Silový plač: U starších detí, ale aj celkom maličkých si mnohí rodičia vytvoria dojem, že sa deti snažia týmto spôsobom len donútiť rodiča, aby im niečo dovolili alebo splnili svoj momentálny rozmar. Čo robiť, keď batoľa začne hlasno vyjadrovať pocity plačom a krikom? Čo môže takéto správanie znamenať? Znovu pripomíname, že pre dojčatá a malé deti je plač často jedinou formou komunikácie. S rozvojom reči sa batoľa učí, ako môže vyjadriť emócie a túžby, ale niekedy je bezmocné a jediné, čo mu zostáva, je plač a krik. Ako teda rozpoznať, kedy si dieťa plačom vynucuje reakciu rodiča? Problém je, keď batoľa zistí, že je schopné dosiahnuť cieľ alebo získať pozornosť dospelých pomocou plaču alebo kriku. Samozrejme, že sa naučí takto „jednať“. Jednoducho svoju potrebu - keďže to doteraz bolo efektívne, začne vyjadrovať krikom a plačom.
Čo s tým? V prvom rade je dôležité rozpoznať potrebu dieťaťa - nie vždy ide o kúpu novej hračky alebo pozeranie rozprávky, niekedy je plač batoľaťa jednoducho spôsob, ako získať pozornosť. Jednoducho mu ju dajte a spoločne zistite, o akú potrebu ide. Je dôležité sa deťom venovať a nechať ich skúmať svet vôkol seba. Kričať na takéto dieťa však nie je najlepším riešením. Batoľa vidí rodiča a vie, že o pozornosť musí s niečím bojovať, preto musí zvýšiť hlasitosť, aby cieľ - zaujať pozornosť - mohlo dosiahnuť. Ak mu venujete pozornosť až po plači a nikdy nie pred ním, len ho utvrdíte, že ide o jediný vhodný spôsob - zároveň vyjadruje bezmocnosť, pretože iný spôsob vašu pozornosť zaujať nenašlo. Nebojte sa dieťa upokojiť, venovať mu pozornosť, ukázať iné spôsoby, ako nabudúce môže dieťa dať najavo svoje potreby. A opakovať, opakovať, opakovať. Učíte tým batoľa nielen komunikovať potreby, ale aj spôsoby, ako fungovať v spoločnosti. Za zmienku stojí aj fakt, že batoľatá dospelých pozorujú a učia sa z ich vlastného správania. Ak sa teda rodičia nedokážu spoločne v pokoji porozprávať, ale veci riešia krikom a hádkami, batoľatá sa to učia rovnako.
Význam Maminho Hlasu a Dotyku
Dôležité hneď od narodenia: Mamin hlas. Robí mu dobre pokojná intonácia mamičkinho hlasu, tlkot jej srdiečka - doslova pradie na jej hrudi. Mamička by sa mala s bábätkom rozprávať - vôbec nevadí, že dieťa nerozozná slovo od slova. Mamin hlas je preňho balzam - ako by aj nie, veď ho pozná z bruška.
Bábätko sa samozrejme cíti najlepšie čo najbližšie pri mame a matka by mala jeho základnú potrebu fyzického kontaktu naplniť. Okrem pestovania a dojčenia existuje množstvo iných príležitostí na dotýkanie, napr. pri kúpaní či prebaľovaní. Bábätko hladkáme, pri výmene plienky fúkame na bruško, vo vaničke špliechame vodu na ramienka, po kúpeli masírujeme celé telíčko. Maznanie potrebujú všetky deti, viac tie, ktoré mali sťažený príchod na svet (narodili sa cisárskym rezom, predčasne narodené a pod.).
Prečítajte si tiež: Ako uľahčiť život mladej mame
Očný Kontakt
Pre novorodenca a malé bábätko je mamina tvár (najmä jej oči a ústa) vôbec to najzaujímavejšie, čo si môže prezerať. Pod mamičkiným pohľadom sa cíti blažene, bezpečne a spokojne. Nezabúdajte, že novorodenec zaostrí len na malú vzdialenosť (asi 20 až 30 centimetrov)! Očný kontakt je pre bábätko taký dôležitý, že ak ho nedostane, môže sa to prejaviť. Dajte si napríklad pozor na krátke mihnutie sa nad postieľkou bez nadviazania kontaktu alebo na odvracanie očí od pohľadu dieťaťa. Dieťa sa niekedy nahlas prihlási k slovu plačom a nepokojom.
Neverbálna Komunikácia a Výrazy Tváre
Deti môžu komunikovať iba prostredníctvom kričania, výrazov tváre a reči tela. Ich správne interpretovanie je preto pre mnohých rodičov prvou výzvou. Keď dieťa kričí, najprv sa ho pokúsite kŕmiť, vymeniť plienku alebo ho kolísať v náručí. Neverbálna komunikácia zohráva dôležitú funkciu počas celého obdobia života dieťaťa, aj keď v neskoršom období začne využívať na dorozumievanie slová.
Výrazy tváre sú jedným z prvých dorozumievacích prostriedkov a zároveň jednou z prvých vecí, ktoré dieťa od nás odpozoruje. Už 11- až 21-dňové dieťa dokáže napodobniť stočenie perí do krúžku, prevaľovanie jazyka a pohyby očí, hoci so zámerom napodobňovať to ešte nesúvisí. Na tvári bábätka sa nachádza 25 svalov, ktoré sú vzájomne prepojené a riadené mozgovou kôrou. Väčšinu emócií dieťatka budete zrejme vedieť identifikovať intuitívne.
- Úsmev: Objavuje sa už tri dni po narodení, nie však ako prejav emócie. „Smejú sa“ iba ústa a tvár, úsmev nezasahuje oči a čelo. Zbadáte ho najčastejšie vo fáze REM spánku. Prvým úsmevom sa bábätko snaží nadviazať s vami kontakt. Okolo 5. až 6. mesiaca sa objavuje „šťastný“ úsmev sprevádzaný otvorenými ústami s vyplazeným jazykom a v 7. až 8.
- Záujem: Prejaví sa ako sústredený pohľad, ľahko pokrčené čelo, natiahnutá hlavička a znehybnenie celého tela, akoby pozorne načúvalo. Ak sa prihovoríte bábätku, rozjasní sa mu tvárička v širokom úsmeve, má rozžiarené oči aj obočie. Celá tvár je uvoľnená, na líčkach sa môžu objaviť rozkošné jamky.
- Strach: Doširoka otvorené oči, uprený pohľad a stiahnuté obočie sú jeho jasným signálom. Pokožka bledá, chladná, dieťa sa trasie, má husiu kožu.
- Prekvapenie: Prekvapené bábätko ústa našpúli do tvaru písmena „O“, náhle mu zvráskavie čelo.
Reč Tela
Ak ide o hlad, si overíte tak, že prstom mu jemne prejdete po tvári cez líce smerom ku kútiku úst. Hladné dieťa automaticky našpúli pery a bude vyhľadávať zdroj jedla. Hladné dieťa sa prejavuje aj rečou tela - je napäté a vo všeobecnosti dosť nepokojné. Ak hlad nebude uspokojený, môže začať plakať a kričať. Pre rodičov je to často smutný pohľad - dieťa silno plače, pretláča chrbát smerom dozadu alebo kŕčovito ťahá nohy k brušku, celé telíčko je napäté. Dieťa má zovreté päste, sčervenie v tvári a pevne zoviera aj viečka. Palec na dolných končatinách je natiahnutý, ostatné pršteky mierne pokrčené. Pri veľmi prudkej bolesti je celá nožička „stuhnutá“ a napäté špičky smerujú k podlahe. Dieťa týmto silným jazykom tela vyjadruje, že niečo nie je v poriadku. Často je to bolesť brucha spôsobená príliš veľkým množstvom vzduchu v žalúdku po kŕmení. Ak sa prejavuje počas jedla, môže signalizovať reflux. Ľahké, upokojujúce masáže pomáhajú stimulovať trávenie a odgrgnutie zase vytlačí vzduch zo žalúdka.
Ak je príčinou nepokojného správania únava, prejaví sa viacero príznakov. Ak sa dieťaťu prihovoríte, odvráti hlavu, siaha si na tvár - utrie si oči alebo uši a jemne cicia prsty, päsť alebo cumeľ. Cicanie je menej intenzívne ako pri hlade a slúži na upokojenie. Typickými príznakmi mimiky sú oči otvorené iba do polovice a opakované zívanie. Dieťa sa zamračí, stiahne kútiky úst smerom dole a našpúli pery - varovný znak, že sa blíži plač. Strmé vrásky nad nosom naznačujú kritickú náladu, rovnako ako vrásky na čele - necíti sa dobre, je neisté. Pokrčené čelo, napäté držanie tela, viac či menej prižmúrené oči a zaťaté päste - to sú signály podráždenosti alebo nespokojnosti s čímkoľvek. Spolovice privreté viečka môžu prezrádzať pochybnosti, nudu alebo len únavu. Ak má dieťa pohľad námorníka, pozerá trochu „sklenene“, akoby cez niekoho hľadelo, chystá sa práve „vypnúť“ a chce mať pokoj. Ak s ním hovoríte priamo, otočí hlavu nabok.
Prečítajte si tiež: Podpora rozvoja
Telo je veľmi napäté, často tlačí plecia dopredu tak, že chrbátik vytvára akoby hrb. Dieťa otvára ústa, prská a natiahne jednu ruku pred seba ako dopravný policajt. Môže kýchať, štikútať, zívať. Ak tieto prejavy nezachytíte a pokračujete v „nechcenej činnosti“, dieťa je čoraz nevľúdnejšie, pritiahne ruky k trupu a začne búšiť pästičkami. Nakoniec napne všetky štyri končatiny, spustí neutíchajúci krik a bude trvať veľmi dlho, kým sa zase dostane do svojej kože. Už po zachytení prvých príznakov je dobre, ak ho pokolíšete.
Ak je dieťatko spokojné, rozoznáte to najľahšie. Leží, smeje sa a vesluje rukami, v neskoršom veku bľaboce, hrá sa s prstami na rukách alebo nohách. Otvorené ústa a jedna alebo obe roztiahnuté ruky sú signálom, že si vyžaduje zábavu, chce sa hrať. Veľké oči môžu navyše znamenať čistú radosť, údiv alebo aj strach.
Typy Plaču
Novorodenec plače prevažne z fyziologických príčin - ak je hladný, niečo ho bolí, má mokré plienky, je mu horúco alebo zima. Je teda bežný a normálny. Zdravý novorodenec však neplače bez prerušenia dlhšie ako 5 minút.
- Skučanie: hlasitý, prenikavý výkrik, ktorý vznikne náhle a neočakávane. Nasleduje pauza, nádych a ďalší výbuch kriku, ktorý je ešte hlasnejší a naliehavý, bez melódie či rytmu. Dieťa má široko otvorené ústa, napäté telíčko. Zdvihnuté ruky aj nohy si pritíska po stranách telíčka.
- Rytmický plač: prerývané zvuky, hrdelný hlas, zakňučanie, a nakoniec rytmický kolísajúci plač.
- Mrnčanie: tenulinký plač, po ktorom nasleduje krik bez rytmu, ktorý kolíše vo výške hlasitosti. Dieťa si trie očká, chytá ušká, môže cicať pršteky. Dieťa ním dáva najavo, že je unavené, chce spať.
- Nárek: nosový, unavený plač, naliehavosťou a výškou tónu podobný plaču pri bolesti, ale je menej hlasitý a často býva v nižších polohách.
- Vreskot: náhly a prenikavý krik s ostrým nádychom, po ktorom ihneď pokračuje vreskot, ktorý je vždy o trocha dôraznejší.
- Kvílenie: plač sa začína pozvoľna, ale je dosť hlasitý a neutícha. Často je sprevádzaný vrtením a motorickou aktivitou, akoby sa snažilo nájsť si pohodlie.
- Bedákanie: ťahavý, predĺžený plač, ktorý je ťažké utíšiť, zvyčajne sa vyskytuje pred nočným spánkom. Znamená, že dieťa má už toho dosť, je vyčerpané.
- Plač pre nepohodlie: hlasný, jasný, vytrvalý plač, ktorý postupne zosilňuje a zoslabuje a má jasný rytmus.
- Výbuch: zlostný, prudký výbuch kriku, prestávka na nádych, výbuch kriku. Je podobný ako pri nadmernej stimulácii. Dieťa ním dáva najavo svoju zlosť, frustráciu, ak sa mu niečo nepodarí. Je to akési volanie o pomoc.
- Rytmické štekanie: hlbší, neodbytný plač, ktorý má svoj rytmus a neochabuje.
Vývoj Reči v Priebehu Prvého Roka
V prvom mesiaci bábätko vydáva reflexný krik (plač) tvorený samohláskami, v 2. mesiaci (okolo 6. týždňa) si začne mrmlať. Mrmle si samohlásky a vydáva zvuky súvisiace so saním a prehĺtaním, v 3. mesiaci vyludzuje prvé spoluhlásky (g, m, b, p, k, j). Približne v 4. mesiaci vyslovuje prvé slabiky (ma, ba, pa), pohmkáva si, výska. Začína kontrolovať sluchom svoje vlastné zvuky, porovnáva ich so zvukmi svojho okolia a snaží sa ich napodobňovať. Postupne prechádza do štádia džavotania. V 5. mesiaci opakuje rovnaké slabiky mamamama, bububu, alalal atď., asi v polroku používa dvojslabičné slová mama, baba. V 8. mesiaci pridáva slabiky - ga, ba, da. Neskôr napodobňuje reč rodičov, skúša intonovať a artikulovať, dokáže odlíšiť materinský jazyk od cudzieho. V 9. mesiaci zreteľne oddeľuje slabiky a rozumie už celkom slušnému počtu slov, ktoré používajú rodičia najčastejšie (napr. papať, hajať).
Súbor výrazov a gramatických pravidiel, ktoré dieťa ešte samo nepoužíva, ale už im rozumie, označujeme pojmom receptívna reč. (Tá má pochopiteľne v tomto veku väčší rozsah ako expresívna reč, pomocou ktorej rozumieme všetko, čo dieťa samo hovorí). Počas prvého roku sa drobec naučí množstvo vecí: ak položíme osemmesačnému dieťatku otázku kde je lopta, rozumie a hľadá ju očami (aj keď ešte samo lopta alebo „gól“ nepovie), naučí sa mávať, aj keď ešte nevysloví „pá, pá“, hrá „ťap, ťap ťapušky“, ukazuje aké je veľké a pod. Okolo 10. mesiaca si experimentovaním s jazykom drobček vytvorí svoju „vlastnú reč“. Okolo 12. mesiaca sa objavuje prvé „naozajstné“ slovo, teda výraz, ktorým dieťa cielene pomenováva osobu (najčastejšie mamu alebo otca) alebo vec. Toto slovo býva niekedy ťažké identifikovať. Výrazom „tata“ totiž dieťatko nemusí označovať otca, ale napr. nejakú činnosť a naopak, oteckovi môže napríklad hovoriť „bubu“. Niekedy aj význam „mama“ nemusí označovať mamičku, ale napr. jedlo alebo obľúbenú hračku. Tesne po dovŕšení prvého roku používa približne 5 jednoduchých slov.
Prečítajte si tiež: Hlien po potrate: Čo je normálne?
Ďalší Vývoj Komunikačných Schopností
Všetky typy detskej komunikácie sa postupne vyvíjajú a zdokonaľujú spolu s ich rastom a vývinom jazykových schopností.
- Bľabotanie: Medzi 4. a 6. mesiacom začínajú deti bľabotať a vytvárať zvuky ako „ba-ba“, „ma-ma“, „da-da“.
- Gestá: Okolo 9.
- Prvé slová: Približne okolo 12 mesiacov začínajú deti vyslovovať prvé rozpoznateľné slová, ako napríklad „mama“, „tata“, „papa“. Používanie gest a zvukov: Deti kombinujú slová s gestami a zvukmi na vyjadrenie rozličných potrieb a želaní.
- Rozvoj slovnej zásoby: Počas tretieho roku života sa slovná zásoba detí rýchlo zväčšuje. Otázky a negácie: Deti začínajú klásť otázky (napr. „Prečo?“) a používať negatívne vety (napr.
Podpora Komunikácie Dieťaťa
Je dôležité deti podporovať v komunikácii prostredníctvom rozhovorov, čítania, spevu a interakcie. Efektívnou pomôckou na zlepšenie komunikačných schopností dieťaťa je napríklad aj využitie edukatívnych kartičiek na rozvoj reči.
Vývin Reči Ako Zložitý Proces
Vývin reči predstavuje zložitý proces, pri ktorom si dieťa osvojuje ako produkciu, tak aj porozumenie slovám. Okrem týchto dvoch schopností, si však privlastňuje aj správne použitie reči, čiže to, kedy a ako komunikovať. Tie vnútorné sú schopnosťami motorickými (napr. pohyblivosť artikulačných orgánov), senzorickými (zrak a sluch) a rozumovými, čiže schopnosťami, ktoré sú vrodené. Pod vonkajšími faktormi rozumieme vplyvy sociálneho (rodinného) prostredia, teda to, akým spôsobom je dieťaťu poskytovaný kontakt s rečou a jazykom. Logopedičky zdôrazňujú, že ide o veľmi dôležitý faktor vo vývine reči dieťaťa. V minulosti, no i v súčasnosti, sa objavujú ojedinelé a extrémne prípady detí, ktoré z rôznych dôvodov vyrastali v izolácii bez kontaktu s ľudskou rečou. Tieto deti si komunikáciu ľudskou rečou neosvojili.
Vývin Reči Začína Už v Brušku Matky
Je pre vás prekvapením, že celý proces rečového vývinu sa začína už v brušku matky? Odborníčky na reč tvrdia, že dieťa sa na rozprávanie pripravuje už počas vnútromaternicového vývinu. Okrem pohybu „hovoridlami” sa rozvíja tiež sluch, ktorý je kľúčový vo vývine reči. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety. Tehotné mamičky sa často svojim deťom, ktoré sú ešte v brušku, prihovárajú, spievajú im, púšťajú im hudbu. Áno, ale do akej miery, to, bohužiaľ, presne nevieme. Nenarodené dieťa vníma a rozlišuje rôzne zvuky zvonka už od 7. mesiaca tehotenstva a zvuková stimulácia sama osebe je dôležitá pre správny vývoj sluchu. Ak dieťa počuje a matka používa hovorený jazyk, dieťa si ho začína osvojovať ešte pred narodením. Keď sa potom narodí, dokáže rozpoznať jazyk matky od iných jazykov. Preferuje počúvanie materinského jazyka, pretože si naň zvyklo už v maternici.
Maoriovia na Novom Zélande majú vraj tradíciu, pri ktorej nastávajúci otec vymýšľa špeciálnu pesničku, ktorú spieva bábätku už v tehotenstve. Je to možné. Z výskumov vieme, že plod dokáže už v maternici rozlišovať známe a neznáme zvuky. Bábätká reagujú na riekanky alebo pesničky, ktoré počuli prenatálne (pred narodením, pozn. red.), oveľa silnejšie ako na nové podnety. U Maoriov sa taká pesnička stáva pre dieťa prvým spojením s vonkajším svetom - priťahuje jeho pozornosť a možno ho aj upokojuje. Presný fyziologický mechanizmus, ktorým by spev uľahčoval pôrod, zatiaľ nepoznáme, ale z pohľadu dieťaťa to určite dáva zmysel. Nazdávame sa, že ako ľudia máme tendenciu, možno vrodenú, zameriavať sa práve na ľudský hlas, čo je kľúčové pre neskorší jazykový vývoj. Nie je nevyhnutné, ale určite pomáha. Novorodenci dávajú prednosť jazykom, ktoré počúvali už v maternici - reagujú na ich rytmus a melódiu inak ako na neznáme jazyky. Melódii a rytmu jazyka sa hovorí prozódia. Prenatálne vnímanie prozódie sa dá prirovnať k situácii, keď sa ponoríte pod vodu a počujete zvuky zvonka - nerozumiete jednotlivým slovám, ale jasne vnímate intonáciu, rytmus a dôrazy v reči. Toto naladenie sa na prozódiu zrejme uľahčuje ďalšie osvojovanie si jazyka vrátane vnímania jednotlivých hlások, slov a ich vzťahov vo vete.
Komunikácia Ako Obojsmerný Proces
Dostali sme sa k nádhernej téme - k jednej z najkrajších foriem prepojenia medzi dieťaťom a rodičom: ku komunikácii. Komunikácia je vždy obojsmerná a jej hlavným cieľom je porozumenie. V rodine vytvára vzťah, približuje nás k sebe a je základom spoznávania. Úsmev, mimika, dotyk, pohladenie, masáž, gestá, slová, intonácia hlasu, otázky, čítanie rozprávok, objatia, utešovanie… ale aj bláznenie, šteklenie či ticho. Často si ani neuvedomujeme, ako vlastne vzniká.
Predstavme si jednoduchú situáciu: maminka chce, aby si synček sadol k stolu na obed. Vie, že nebude ľahké odlákať ho od kociek. Najprv prichádza kódovanie - maminka formuluje odkaz do slov, viet alebo gest. Napríklad povie: „Mmm, tá hrachová polievočka dnes vonia skvele!“ Synček odkaz dekóduje, pozrie sa na mamu, odloží hračku a ide k stolu. Ak by však dostal signál, ktorému nerozumie, správa sa stratí - vznikne „šum“. Ešte v brušku cíti dieťa dotyky mamy a reaguje na jej hlas. Po narodení je dotyk a plač jeho hlavným spôsobom komunikácie. V prvých týždňoch bábätko plače častejšie, učí sa reagovať na nové podnety. Rodičia s ním komunikujú hlasom, intonáciou, pesničkami či „detskou rečou“. Dieťa už vníma rozdiely v tóne reči, rozširuje sa jeho zvukový repertoár. Postupne používa najmä tie zvuky, ktoré sú typické pre jeho materinský jazyk. Úsmev a bľabotanie už neslúžia len rodine - dieťa chce komunikovať. Napodobňuje zvuky, používa gestá, ukazuje na predmety. Objavujú sa tzv. protoslova - vlastné „vymyslené“ výrazy, ktoré dieťa používa v konkrétnych situáciách. Rýchlo pribúdajú rytmické slabiky: bam-bam, bác-bác. Používa napodobňujúce slová (napr. Dieťa objavuje, že všetko má svoje meno - začína sa explózia slovnej zásoby. Objavujú sa prvé dvoj-slovné vety.