Ako Vychovávať 8-Ročné Dieťa: Najlepšie Rady a Tipy pre Šťastný a Harmonický Rast

Výchova 8-ročného dieťaťa je fascinujúca a zároveň náročná etapa. Dieťa v tomto veku si už buduje silnejšiu osobnosť, má vlastné názory a potreby, ktoré je dôležité rešpektovať a zároveň usmerňovať. Cieľom tohto článku je poskytnúť praktické rady a tipy, ktoré vám pomôžu v tejto dôležitej úlohe.

Pestovanie Trpezlivosti: Kľúčová Zručnosť do Života

"Trpezlivosť ruže prináša." Táto veta, hoci pravdivá, nemusí byť pre vaše dieťa zaujímavá, keď niečo chce hneď. Napriek tomu je dôležité trpezlivosť pestovať už v ranom veku, keďže sa nám zíde v takmer každej životnej situácii. Je paradoxné, že občas treba mať trpezlivosť naučiť deti trpezlivosti, ale stojí to za námahu.

Trpezlivé deti dokážu lepšie zvládať frustráciu, čakanie, nudu a stres. Nároky na trpezlivosť stupňujte postupne, pomaly, s primeranými nárokmi na vek a rozvoj dieťaťa. Často úplne bežné hry a hračky, ktoré sú primárne zamerané na rozvoj iných zručností a schopností, nám pomôžu vypestovať v deťoch trpezlivosť.

Prejavy Detskej Netrpezlivosti

Najmä maličké deti, ktoré si ešte neuvedomujú časové súvislosti a následnosť dejov, chcú všetko tu a teraz. V ich malom svete vnímajú veci ako nemenné. Ak si práve v danej chvíli uvedomujú, že nemajú hračku akú chcú, jedlo, na aké majú chuť, či pozornosť od rodiča, ktorú práve potrebujú, nevedia, že sa to môže v určitom časovom horizonte zmeniť. Slová ako „za chvíľu, o minútku, poobede", či „až na Vianoce" im nič nehovoria. Ani hovorové „daj mi sekundu" dieťaťu nepomôže, lebo ešte nevníma hovorové výrazy nášho jazyka.

Ako Rozvíjať Trpezlivosť u Detí

Validujte pocity: Dajte dieťaťu za pravdu, že trpezlivosť nie je ľahká. To mu môže pomôcť pochopiť, že čakanie je ťažké pre každého, nielen preňho. Naučte svoje dieťa, že aj keď možno bude musieť čakať, jeho pocity sú vždy platné.
Vysvetľujte: Vysvetľujte dieťaťu, prečo musí čakať a že niektoré procesy trvajú dlhšie, ako by si predstavovalo.
Chváľte: Keď čakanie zvládne alebo dokončí nejakú činnosť náročnú na sústredenie, pochváľte ho. Mozog sa neustále rozvíja na základe toho, aké úlohy dostáva. Trpezlivosť je zručnosť, ktorú treba trénovať a posilňovať.
Hrajte sa: Ak čakáte v rade, v reštaurácii na jedlo alebo na letisku, pomôžu vám jednoduché hry, ktoré nevyžadujú žiadne pomôcky ani prípravu. Deti môžu hľadať okolo seba predmety v nejakej farbe alebo začínajúce na niektoré písmeno, počítať ich, či hrať množstvo iných slovných hier.
Stavebnice a kocky: Výborným nástrojom na cvičenie trpezlivosti sú rozličné stavebnice a kocky. Tie sa u menších detí využívajú väčšinou na voľné stavanie, nie vždy je potrebné stavať podľa návodu.
Kreativita: Kreatívne aktivity prinášajú deťom upokojenie a určite sú dôležitou súčasťou trénovania nielen jemnej motoriky a estetického cítenia, ale robia zázraky aj s netrpezlivosťou. Navyše výsledkom kreatívnej činnosti býva pekný výtvor, čo je pre dieťa skvelou motiváciou vytrvať a dokončiť svoj malý projekt. Ak chceme trénovať trpezlivosť, väčší efekt prichádza práve vtedy, keď je dieťa motivované výsledkom.
Nálepiek: Nenáročná aktivita, ktorá rozvíja viacero detských zručností, je aj nalepovanie nálepiek.
Hry: Trpezlivosť podporujú aj hry, ktoré ich pohltia a vedia pri nich pracovať samostatne. Určite máte doma puzzle, ktoré vie byť riadne návykové. Detskú pozornosť zaujmú na dlhšiu dobu aj interaktívne knižky, či naše slávne Logico. Tieto hry môžu deti zaujať a zabaviť po dlhú dobu, kým si vy potrebujete vyriešiť iné povinnosti.

Výchova Tvrdohlavého a Svojhlavého Dieťaťa

Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa je niekedy poriadny oriešok. Nestrácajte ale hlavu; stačí si pamätať pár základných vecí, a zvládnete to ľavou zadnou.

Prečítajte si tiež: Harmonický rozvoj 6-ročného dieťaťa

Tvrdohlavé deti si pevne stoja za svojím, nepohnete s nimi hoci sa snažíte o kompromis. V extrémnych prípadoch ich nezaujíma, čo im chcete povedať. Majú silnú potrebu byť vypočuté a zaistiť si vašu neustálu pozornosť. Majú záujem robiť výlučne to, čo samé chcú. Hoci je pre deti normálne, že občas vyvádzajú, tvrdohlavé deti majú záchvaty hnevu a nadurdenosť veľmi často - vlastne skoro stále, ak nedostanú čo chcú. Dosť často bývajú panovačné.

Ako sa Vysporiadať s Tvrdohlavosťou Dieťaťa?

Klinická psychologička Christine Raches upozorňuje, že je prirodzené ak sa deti správajú trochu tvrdohlavým a rebelským spôsobom. Patrí to k zdravému vývoju ich identity. "Čo sa zdá ako vzdor, je v skutočnosti len snaha dieťaťa uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo smie a čo nie," vysvetľuje. "To rozhodne nie je zlá vlastnosť, pretože sa učí prostredníctvom príčiny a následku, pokusu a omylu." Vaše dieťatko v tomto prípade zisťuje, že je osoba, nezávislá od matky, a je teda veľmi natešené skúmať hranice a experimentovať so svojou nezávislosťou. Trestať ho za to, že sa snaží osamostatniť je preto veľmi nebezpečné pre zdravý vývoj jeho osobnosti.

Dieťa opakuje reakciu, ktorou si získa pozornosť …alebo získa to, čo práve chce. Ak ste kúpili dieťaťu v obchode tyčinku, nedivte sa, ak nabudúce začne tiež vyvádzať - jeho stratégia fungovala. V tomto prípade platí, že čomu venujete u dieťaťa pozornosť, to sa posilní. Oplatí sa preto vnímať a všímať si tie prejavy, ktoré chcete vidieť aj v budúcnosti. Musíte dať najavo, že jeho vzdorovité chovanie nefunguje, a že takéto správanie sa vo vašom dome rozhodne nepožíva - čo znamená, že to správne chovanie musíte modelovať a byť dieťaťu vzorom v tom, čo chcete vidieť.

Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov: Pri deťoch je to náročné, ale musíte za každých okolností zachovať chladnú hlavu. Ak dieťa kričí, a vy sa rozkričíte naň, neupokojí sa, práve naopak - a vy ste sa nechali zatiahnuť do boja o moc nad situáciou. A verte, že ten bude pokračovať tak dlho, dokým neprerušíte tento bludný kruh vašim pokojom. Preto zachovajte pokoj, nadýchnite sa a nenechajte sa vyviesť z rovnováhy.
Buďte trpezliví, nenechajte sa odbiť: Tami Petersonová, manželka jedného z najslávnejších psychológov a profesorov súčasnosti Jordana B. Petersona, raz strážila chlapčeka susedov. Už vo dverách jej rodičia vraveli, že chlapca nedonúti jesť, pretože je tvrdohlavý. Tami sa nenechala odradiť a pripravila chlapčekovi na desiatu kašu. Chlapček, ako povedali rodičia, nechcel zjesť ani sústo a sedel s pevne zovretými perami. Tami sedela pokojne a trpezlivo pri ňom a držala lyžičku dovtedy, kým chlapec neotvoril ústa. Po každom súste ho pochválila a usmiala sa na neho. Trvalo to veľmi dlho, ale chlapec nakoniec zjedol celú misku - Tami mu s láskavými slovami ukazovala, čo zvládol, koľko toho pojedol a aký silný bude. Chlapček mal hneď lepšiu náladu, necítil sa porazený ale odmenený a šťastný - a Tami vlastne vyhrala nad situáciou bez toho, aby ho trestala alebo zničila jeho sebavedomie.
Dbajte na disciplínu, nie trest: Skúste sa vcítiť do dieťaťa, pozrieť sa na situáciu jeho očkami. Páčilo by sa vám, ak by vám niekto hovoril nonstop Nie, Nerob, Pretože som povedala?! Musíte sa naučiť dieťa vypočuť, pochopiť jeho pohnútky - napríklad veľa malých detí je nevrlých ak sú hladné, netreba preto trest ani siahodlhé rozpravy, ale jedlo. Myslite tiež na to, že emócie sú dôležitou súčasťou vývoja, a je nebezpečné ich tlmiť. Stačí ich dieťaťu vysvetliť, naučiť ho usmerňovať a zvládať ich. Rozhodne ich neberte na ľahkú váhu a nezosmiešňujte. Všetko, o čo dieťa požiadate, logicky odôvodnite - nepoužívajte časté Lebo som povedala. Nefunguje to, a v deťoch to vzbudí iba hnev a zášť. Ak dieťa nechce kompromis, predstavte mu prirodzené následky (napríklad ak nezje večeru, nedostane dezert). V tomto prípade je dôležitá konzistencia - za chovanie prídu tie isté následky.
Inšpirujte sa u Mary Poppins: Každé dieťa musí plniť povinnosti a tým prispieť do domácnosti. Navyše sa tým učí aj zodpovednosti a získava pocit kompetencie. Ak bojujete s tvrdohlavým dieťaťom, vezmite si za príklad Mary Poppins -„V každej povinnosti, ktorá musí byť splnená, existuje prvok zábavy. Nájdeš zábavu a práca sa stáva hrou.“ Najlepšie je samozrejme učiť už malé deti pristupovať k povinnostiam tak, aby ich to bavilo. Pustiť si k upratovaniu izbičky hudbu a bláznivo pritom tancovať a podobne. Spravte z povinností zábavu, popustite uzdu kreativite a sami zistíte, že možno aj vám sa tie povinnosti robia ľahšie. Rovnaký prístup majte aj k rutine. Ak sa vám nedarí dieťa dostať do postele, spravte z umývania zúbkov a kúpania príjemnejšiu aktivitu - napríklad kúpte kúpeľové bomby a peny, ktoré budú dieťa baviť, a pri umývaní zúbkov vymyslite pesničku alebo tanec, na ktorý sa bude dieťa tešiť. Inšpiráciu nájdete aj v Šeherezáde - skúste dieťaťu rozprávať rozprávku na pokračovanie a bude sa hnať do postieľky ako divé. Slovami Mary Poppins „lyžička, plná cukru, pomáha lieku skĺznuť sa dolu hrdlom jednoduchšie.“
Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym: Veďte dieťa k samostatnosti, premýšľaniu, neriešte a nerobte všetko za neho. Smerujte ho k tomu, aby riešilo vzniknuté problémy samostatne. Pýtajte sa ho na názor, akoby tú situáciu riešilo, alebo čo by bolo najlepšie urobiť. Diskutujte, ale nehovorte mu priamo, čo má robiť. Podobný prístup majte aj v situáciách, kedy zvykne byť tvrdohlavé. Ak nechce jesť zeleninu, dajte mu možnosť voľby (hrášok alebo cuketa ako príloha?). Ak je vonku chladno, dajte mu vybrať z dvoch svetríkov. Týmto máte situáciu stále pod kontrolou, ale stále dávate dieťaťu slobodu a možnosť voľby, čím znižujete tvrdohlavosť a mocenské boje prakticky na nulu. Budú cítiť, že majú kontrolu a to zamedzuje rebelantskému správaniu. Podľa profesorky Angie T. Cranor je ponuka možností ten najlepší spôsob, ako mať kontrolu bez toho, aby sa deti cítili komandované.

Tvrdohlavé deti sa snažia uplatniť svoju autonómiu a zistiť čo môžu a čo nie. Obrňme sa láskou a trpezlivosťou, aby sme nespôsobili jazvy na duši, ktoré má mnoho dospelých. Je nutné aj k našim najmladším pristupovať tak, aby sa cítili milovaní, rešpektovaní a vypočutí.

Obdobie Vzdoru: Ako ho Zvládnuť?

Určite ste sa stretli s prípadmi, kedy dieťa rozkazuje rodičom. Prikazuje a dožaduje sa, pričom chýbajú slová prosím a ďakujem. Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Nehádže sa o zem, nevrieska, neplače, nepresadzuje si s enormným úsilím svoju vôľu. Nie je hlučné, nezatína päste. Nie ako tie nevychované deti od susedov, ktoré to robia a ich matky a otcovia si s nimi nevedia rady… Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje.

Prečítajte si tiež: Ako pomôcť dieťaťu po rozvode

Príklady Situácií

Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.
Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.
Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.
Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.

Charakteristika Obdobia Vzdoru

Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.

Riešenia na Zvládnutie Vzdoru

Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie (ako ľahko sa to píše…). Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.

Vzdor u malých detí: Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti.
Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť: Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
Rozhodne sa nenechať biť: Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
Dať presne opačný povel: Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.
Naučiť ich povedať, čo chcú: Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať: Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
Určiť mentálny vek dieťaťa: Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický - napríklad dieťa, ktoré má tri roky, môže mať mentálny vek päť rokov, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov. Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé. Mentálny vek stanoví detský psychológ.
Hovoriť s nimi ako s partnermi: Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.

Príklad z Praxe

Pol štvrtej ráno. Náš 3,5 ročný chlapček sa budí so strašným revom. Keď večer zaspáva, ukladá si okolo seba plyšové hračky, ktoré „spinkajú“ s ním. Teraz sa budí a zisťuje, že sú hračky rozhádzané (logicky, veď sa v noci otáčal z boka na bok). Reaguje strašným ryčaním. Prenášame ho do obývačky. Ideme si ľahnúť (skúšame možnosť odísť z miestnosti - odíde divák, predstavenie sa skončilo). Po pol hodine sa nič nemení, dieťa ryčí ďalej. Preblyslo mi hlavou, že sú už hore všetci susedia a niektorí volajú políciu, že ho určite týrame… Ehm… Už to trvá dlho a som nervózna. Prichádzame k nemu a ja (stokrát cestou som to predýchavala) hlasno dookola opakujem: „Čo sa stalo? Bolí ťa niečo? No, keď takto strašne plačeš, asi si chorý. Ideme na pohotovosť. Tam ti dá pani doktorka liek. Tatko, choď sa obliecť, treba ísť na pohotovosť….“ Postupne (trvá to asi 20 minút) sa ukľudňuje. Našli sme vhodnú formu. Nakoniec chlapček vyhlasuje, že chce zostať spinkať v obývačke. Rozťahujem mu sedačku, ukladám ho. Najprv chce spinkať sám, ale ja si po niekoľkých minútach prenášam perinu a ľahnem si k nemu. Najprv sa odťahuje. Neskôr si nechá hladkať hlavičku, až nakoniec si prenáša sám svoj vankúšik k môjmu. Potom zaspáva - a držíme sa za ruku. Všetko to trvalo asi 90 minút. Tentokrát sme to zvládli. Ráno sa ho potom pýtam, čo sa to v noci stalo… A on mi hovorí (a zrejme sa aj hanbí): „Mami, ale to som nebol ja, vieš?“

Útecha pre Rodičov

Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia. Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!

Samostatnosť a Zodpovednosť: Kľúčové pre Budúcnosť

Výchova detí a ich vedenie k samostatnosti a zodpovednosti je kľúčovou úlohou každého rodiča pre budúci úspech jeho dieťaťa. Deti, ktoré sú schopné robiť vlastné rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť, majú veľký predpoklad stať sa sebavedomými a úspešnými dospelákmi.

Prečítajte si tiež: Harmonická domácnosť s ročným dieťaťom

Ako Viesť Dieťa k Samostatnosti a Zodpovednosti

Jasné očakávania: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva a aké môžu byť dôsledky ich činov. Tieto očakávania by mali byť primerané veku a schopnostiam dieťaťa. Takto jasne zadefinované pravidlá a hranice pomáhajú deťom včas pochopiť, čo je správne a čo správne nie je.
Rozhodovanie: Dovoľte deťom robiť vlastné rozhodnutia v rámci bezpečných a primeraných hraníc. To môže zahŕňať výber oblečenia, výber aktivity alebo rozhodovanie o tom, ako stráviť voľný čas. Môžete začať úplne jednoduchými rozhodnutiami, ako napríklad čo postavia dnes zo stavebnice alebo s ktorou hračkou sa chcú hrať dnešné popoludnie. Keď deti robia vlastné rozhodnutia, učia sa hodnotiť možnosti a niesť zodpovednosť za svoje voľby.
Zodpovednosti: Zverte deťom malé zodpovednosti, ako je starostlivosť o domáce zvieratko, upratovanie izby alebo pomoc s domácimi prácami.
Podpora: Deti potrebujú vedieť, že majú vašu podporu, aj keď robia chyby. Povzbudzujte ich a poskytnite im pozitívnu spätnú väzbu vždy, keď sa budú snažiť dosiahnuť stanovené ciele.
Finančná gramotnosť: Finančná gramotnosť je dôležitá súčasť zodpovednosti. Naučte deti, ako narábať s peniazmi. Zahrajte sa s deťmi na obchod. Dajte im vreckové a nechajte ich rozhodovať, ako a na čo ho minú.
Plánovanie času: Naučte deti, ako efektívne si rozplánovať čas a zorganizovať jednotlivé úlohy. Poskytnite im kalendár a vytvorte si spolu zoznam úloh, aby mohli sledovať postupné plnenie povinností a termínov.
Príkladom: Buďte deťom príkladom tým, že sami preukážete svoje zodpovedné správanie.
Príležitosti: Vytvárajte pre deti také príležitosti, kde môžu praktizovať samostatnosť a zodpovednosť. Či už pri pohybových aktivitách, edukačných hrách alebo napr. pri dobrovoľníctve.

Vedenie detí k samostatnosti a zodpovednosti je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a konzistenciu.

Keď Dieťa Neposlúcha: Rozhovor s Psychologičkou Evou Reichelovou

Vaše dieťa neposlúcha, nerešpektuje príkazy, sťažujú sa naň učiteľky? Kladiete si otázku, prečo práve vy máte nezvládnuteľné dieťa? Uznávaná psychologička Eva Reichelová prezradila, do akej miery môžu za správanie svojich detí rodičia.

Pribúda Rodičov, Ktorí sa Sťažujú na Deti

Skutočne v súčasnosti pribúda počet rodičov, ktorí sa pri výchove svojich detí cítia úplne výchovne bezmocní, nešťastní a nevedia, čo majú robiť. Niekedy mám pocit, že ich otázka: „Čo mám robiť?“ je primárnou požiadavkou smerovanou na prácu detských psychológov. Zachytávam v nej zlosť rodičov, ich pocity viny, sklamanie, bezradnosť a potrebu nanovo sa zblížiť so svojím dieťaťom a prežívať vzájomnú radosť. Žiaľ, často to vyzerá tak, že dlho pozorne počúvam o tom, aké je ich dieťa zlé, lebo si robí, čo chce, lebo naň neplatia žiadne tresty, odmieta počúvnuť a môžem popísať celé strany o tom, v akých bežných životných situáciách a vo vzťahovom správaní unikajú požiadavkám svojich rodičov. Rodičia majú pocit, že strácajú všetky výchovné kompetencie dobrého rodiča. Prídu a čakajú malý zázrak, ktorý vyrieši ich výchovné problémy.

Čo Znamená "Nezvládnuteľné" Dieťa?

Pred chvíľou z ambulancie odišla matka s dieťaťom, ktoré už nastúpilo do ZŠ. Chlapec nebol ochotný ani na chvíľu urobiť to, čo od neho chcela, a pritom išlo o jednoduché požiadavky: „Tu si sadni“, „Neváľaj sa po zemi“, „Prestaň kričať“, „Skús neskákať s topánkami po sedačke…“ Už vám musí byť jasné, že ani psychológ nemá vo svojej výbave čarovnú formulku na to, aby sa s ním dieťa napríklad len hralo. Chlapec nebol ochotný vybrať si hrové podnety, ktoré by sa mu páčili, alebo niečo čmárať na papier spôsobom, ktorý by si sám zvolil. Neustále svojím správaním obsadzoval vzťahový priestor spôsobom, ktorý patrí malému dieťaťu, ale nie školákovi, ktorý je skutočne telesne zdravý a normálne inteligentný. Rodičia ani pedagógovia tohto chlapca výchovne nezvládajú. V duchu si zaznamenávam moju súkromnú diagnózu „robí si, čo chce“. Toto je extrém, keď tento chlapec nie je spôsobilý robiť to, čo sa od neho žiada. Nevyužíva svoje vnútorné možnosti ani svoju detskú múdrosť na to, aby sa vývinovo posúval. Nezvládnuteľné dieťa z odborného pohľadu znamená, že nie je vývinovo zrelé. Dieťa sa naozaj nemá dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť, nevie byť bezstarostné, často sa scvrkáva len na určitý svoj program, ktorým dookola prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby.

tags: #ako #vychovavat #8rocne #dieta