Každoročne približne 15 % šesťročných detí odchádza zo zápisu s odporúčaním nastúpiť do prvého ročníka o rok neskôr. Toto rozhodnutie, ktoré je jedným z prvých veľkých v živote dieťaťa, vyvoláva v rodičoch veľké dilemy. Je ich dieťa schopné ísť do školy alebo bude pre neho lepší odklad? Cieľom tohto článku je preskúmať vplyv odkladu školskej dochádzky na dieťa, analyzovať rôzne aspekty školskej zrelosti a ponúknuť rodičom praktické rady pre správne rozhodnutie.
Školská zrelosť a jej aspekty
Nástup do 1. ročníka je na Slovensku podmienený dosiahnutím školskej spôsobilosti. Budúci prvák či prváčka musí dosiahnuť požadovaný stupeň telesnej zrelosti, ako aj psychickej vyspelosti, ktorá sa hodnotí s ohľadom na jeho mentálnu, citovú, sociálnu a motivačnú úroveň pripravenosti na plnenie školských povinností. Ak aj dieťa dovŕši k septembru šiesty rok veku, no nedosiahne školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy.
Školská zrelosť je komplexným posúdením vývinu dieťaťa odborným pracovníkom. Z hľadiska vývinu je dôležité vedieť a poznať ako sú jednotlivé funkcie nervovej činnosti rozvinuté. Pokiaľ vývin neprebieha rovnomerne a niektoré funkcie sú vyzretejšie, iné menej, tak je pripravenosť dieťaťa na výuku ohrozená. Odborníci zdôrazňujú, že možno spočiatku žiadne problémy nenastanú, avšak môžu sa objaviť omnoho neskôr. Môže sa stať, že vývinová nerovnomernosť bude pretrvávať aj do vyšších vekových období, čo môže následne vyústiť do reálneho nebezpečenstva vzniku špecifických porúch učenia.
Cieľom diagnostiky je zistiť úroveň psychických procesov, ktoré sú dôležité pre úspešný nácvik školských zručností. Súčasťou diagnostického procesu je aj posúdenie emočnej zrelosti. Dieťa by do školy malo byť primerane vyspelé po kognitívnej a aj emočnej stránke. Dôvodom na odklad teda nemusí byť len nedostatočný grafomotorický vývin.
Pre malého školáčika je dôležité, aby dosiahol taký stupeň vývoja, že je schopný samostatne, bez ťažkosti a ujmy na zdraví, splniť zadané úlohy. Môžu to byť problémy s artikuláciou či s rečou ale aj nedostatočné sociálne zručnosti. To je napríklad, ak má dieťa problém podriadiť sa kolektívu, má problém s autoritou učiteľa či nerozumie nevyhnutnosti plniť si povinnosti. Niektorí rodičia zvažujú aj zdravotné dôvody. Napríklad ak je dieťa alergik alebo býva veľmi často choré.
Prečítajte si tiež: Tehotenstvo a stres
Dôležitosť reči a jej vplyv na školský úspech
Rečové nedostatky môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa zvládnuť školské povinnosti. Ak dieťa pri nástupe do školy nezvláda základné rečové zručnosti, môže to mať vplyv na jeho schopnosť porozumieť učivu, na komunikáciu s učiteľmi aj spolužiakmi a na jeho celkovú sebadôveru. Preto je dôležité, aby rodičia včas identifikovali možné rečové problémy a zvážili odklad školskej dochádzky, ak je to potrebné.
Ak dieťa nezvláda správnu výslovnosť viacerých hlások, má problém s formulovaním viet alebo jeho reč nie je zrozumiteľná, môže to byť dôvod na odklad. Veľmi často sa stáva, že deti s narušenou rečou majú aj problémy s fonematickým sluchom, čo im sťažuje rozlišovanie podobných zvukov - a to je kľúčové pri učení sa čítať a písať.
Odklad by však nemal byť len o čakaní, že sa problém vyrieši sám. Je dôležité, aby rodičia počas tohto roka intenzívne pracovali s logopédom. Ak dieťa absolvuje správnu terapiu, môže do školy nastúpiť pripravené a vyhnúť sa frustrácii z neúspechov.
Dôležitým faktorom pri rozhodovaní o odklade je aj spolupráca s odborníkmi. Ak má dieťa výrazné problémy s rečou, je dobré konzultovať jeho stav nielen s logopédom, ale aj s psychológom a špeciálnym pedagógom. Spoločne môžeme vyhodnotiť, či je pre dieťa lepšie počkať rok a viac sa pripraviť, alebo či by mu školské prostredie mohlo pomôcť v ďalšom vývine.
Reč ovplyvňuje aj psychiku. Deti, ktoré zle rozprávajú, sa často stretávajú s neporozumením a posmechom. Zlá výslovnosť môže spôsobiť neistotu, nízke sebavedomie a v extrémnych prípadoch aj úzkostné poruchy správania. Videla som mnoho detí, ktoré sa stránili kolektívu len preto, že sa báli hovoriť nahlas.
Prečítajte si tiež: Zmena počasia a dojčatá
Dramatizácia a hranie rolí patria medzi efektívne nástroje, ktoré môžu pomôcť deťom so zlepšením rečových schopností. Keď dieťa vstúpi do role postavy v hre alebo rozprávke, prirodzene napodobňuje spôsob vyjadrovania, intonáciu a správne formulovanie viet. Okrem toho dramatizácia pomáha deťom so slabším sebavedomím, ktoré sa môžu hanbiť rozprávať pred ostatnými.
Pri logopedických cvičeniach sa dramatizácia často využíva na nácvik problematických hlások. Napríklad deti, ktoré majú problém s výslovnosťou sykaviek, môžu hrať úlohy postáv s výrazným prízvukom na tieto hlásky. Dôležitým prvkom dramatizácie je aj interakcia s ostatnými deťmi. Keď dieťa komunikuje s rovesníkmi v rámci príbehu alebo scenára, musí sa snažiť hovoriť zrozumiteľne, aby mu ostatní rozumeli.
Mnohí sa pýtajú, či sa rečová vada dá napraviť aj v dospelosti. Nie, v bežnej reči sa už spravidla opraviť nedá. Môžeme sa naučiť niektoré hlásky vedome kontrolovať, napríklad pri speve alebo pri prednese textov, ale automatizácia správnej výslovnosti v každodennom živote je po určitom veku takmer nemožná.
Emocionálna a sociálna pripravenosť
Emocionalita je kľúčová. Mnoho rodičov má pocit, že ak je dieťa múdre, tak patrí do školy bez ohľadu na emocionálnu zrelosť. Avšak predstavte si svoje dieťa. Ako bude reagovať na stupňujúce sa nároky, ktoré nástupom do školy začnú? Predstavte si jeho ochotu venovať sa domácej príprave. Ak má nejaké oslabenia, pridajte k tomu aj čas na tréning oslabení napr. aj logopedické cvičenia popri domácich úlohách. Ako bude reagovať na sedavejšiu činnosť v škole či 45 minútové hodiny s krátkou pauzou? Aj to vám pomôže rozhodnúť sa. Za mňa je emocionálna, sociálna a vôľová pripravenosť rovnocenná s ostatnými zložkami školskej pripravenosti. Až príliš často riešim emočné ťažkosti detí, aby som ju ignorovala.
Sociálna zrelosť predstavuje schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Rodičia by si mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Nemali by sme to ignorovať, ak tieto signály badáme už doma voči sebe, lebo v kolektíve detí môžu vyplávať na povrch ako problém. Dieťa sa tiež napr. musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Je to celé strašne komplikovaný systém.
Prečítajte si tiež: Ako bábätko mení život psa
Odklad školskej dochádzky a nulté ročníky
Ak dieťa dovŕši k septembru šiesty rok veku, no nedosiahne školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy. Kým v niektorých regiónoch deti, ktoré nedosiahnu školskú spôsobilosť dostávajú skôr odklad povinnej školskej dochádzky, v iných väčšina smeruje do nultých ročníkov. Tie sú podľa zákona určené pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, u ktorých neexistuje predpoklad, že by mohli zvládnuť vzdelávací program prvého ročníka základnej školy.
Počet tried nultých ročníkov, ako i detí v nich sa neustále zvyšuje. Kým v roku 2002 bolo v základných školách len 76 tried, v roku 2018 ich bolo už 277. Počet žiakov a žiačok v nich sa v sledovanom období zvýšil z 970 na 3 515. Zriadenie takejto triedy sa pre školu finančne oplatí. Prevažná väčšina riaditeľov škôl nulté ročníky víta. Keďže tak oni, ako aj učitelia vidia, ako v nich deti v priebehu roka napredujú, obhajujú ich. Cítia, že investované úsilie sa premieňa na hmatateľné výsledky. Nulté ročníky preto vnímajú ako veľký prínos.
V nultých ročníkoch nájdeme najmä rómske deti. Sú v nich zastúpené v oveľa väčšej miere ako väčšinová populácia. V školskom roku 2017/18 tvorili žiaci a žiačky z marginalizovaných rómskych komunít 72 % všetkých žiakov nultého ročníka. Tieto údaje jasne ukazujú, že nulté ročníky sa stali hlavným nástrojom verejnej politiky práve pre vzdelávanie rómskych detí z najchudobnejších a segregovaných komunít, a to napriek tomu, že dodnes nebol zrealizovaný dlhodobý pedagogický výskum, ktorý by potvrdil ich pozitívny vplyv na neskoršiu vzdelávaciu dráhu a následné uplatnenie sa v živote.
Nulté ročníky sú na mnohých školách výhradne záležitosťou chudobných rómskych detí, ktoré sa vďaka nim stávajú členmi etnicky homogénnych rómskych tried. V podobnom zložení pokračujú aj do vyšších ročníkov. Vďaka týmto praktikám sa však prehlbuje nežiaduca segregácia vo vzdelávaní. Akékoľvek údaje, ktoré by podporili hypotézu o dlhodobom pozitívnom či negatívnom efekte chýbajú. Dostupné dáta skôr naznačujú, že veľa absolventov nultých ročníkov sa aj tak nevyhne neskoršiemu školskému neúspechu.
Nulté ročníky sú drahou a z dlhodobého hľadiska neúčinnou náplasťou na chýbajúce predškolské vzdelávanie. Zriaďujú sa v krajoch, kde je najslabšia účasť detí na predškolskom vzdelávaní a znížená dostupnosť materských škôl. Nultý ročník nemôže nahradiť materskú školu. Intervencia totiž prichádza príliš neskoro, vo veku šiestich rokov.
Čo robiť počas roka odkladu?
Ak sa rodičia rozhodnú pre odklad, experti celkovo neodporúčajú, aby sme naše dieťa doma vyučovali. Liečebná pedagogička a terapeutka Liliana Šimečková radí pracovať na dvoch úrovniach. Pokiaľ je na základe výsledkov diagnostiky dieťaťu navrhnutý odklad školskej dochádzky, tak je veľmi vhodné rozvíjať oblasti v ktorých sa prejavujú deficity. To môže prebiehať skupinovou, prípadne individuálnou formou pod vedením odborného pracovníka. Ďalej radí posilňovať silné stránky dieťaťa. Tým zvyšujeme jeho motiváciu k činnostiam a súčasne zvyšujeme jeho odolnosť vyrovnať sa aj s prípadným neúspechom.
Špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová odporúča využiť rok, ktorý sme dostali „k dobru“ na zlepšovaní sa v oblastiach, ktoré sme vyhodnotili ako slabšie. Jednou možnosťou je informovať sa v materskej škole, či ponúkajú stimulačný program. Je možné hľadať aj či vo vašom okolí existuje nejaké štátne či súkromné centrum, poprípade občianske združenie, ktoré realizuje podporné či stimulačné programy. Je pravda, že je ťažké sa zorientovať v ponuke a hľadať, lebo nie všade v regiónoch sú tieto služby dostupné. No existujú podľa nej možnosti rôznych online či videokurzov. Odporúča sa obrátiť aj napríklad na Centrá prevencie a poradenstva.
Ak je dôvodom emocionálna nezrelosť je možné absolvovať kurz na podporu rozvoja rodičovských zručností. Snáď každý kurz má v sebe aj podporu rozvoja emocionality detí, pretože je to základ, s ktorým efektívne a rešpektujúce rodičovstvo pracuje. V konečnom dôsledku rodičia, ktorí sa už rozhodnú pre odklad, by sa nemali spoliehať na to, že ich dieťa bude o rok šampiónom medzi spolužiakmi, pretože bude od nich o rok staršie. Počas roka odkladu by sme ho mali motivovať, aby sa lepšie sústredilo na prácu a nevenovalo sa vedľajším činnostiam. Malo by sa naučiť dokončiť aktivitu.
Dieťa by malo by byť schopné plniť drobné úlohy a povinnosti v domácnosti - napríklad po sebe upratať a odniesť si použitý riad. Ďalšou dobrou radou je hranie sa slovných hier, počúvanie audiorozprávok. Dieťa by sa tiež malo naučiť okamžite zareagovať na zadaný príkaz a plniť ho. V neposlednom rade, ak má predškolák záujem o písmenká, nemali by sme mu v tom brániť ale v žiadnom prípade ho nesmieme nútiť čítať alebo písať. Úplne stačí, ak si bude trénovať správny úchop ceruzky. Všetko chce čas a hlavne trpezlivosť, a to na oboch stranách.
Dodatočný odklad školskej dochádzky
Dodatočný odklad môže odporučiť triedny učiteľ, alebo oň požiada samotný rodič. Znamená to, že dieťa by sa z prvej triedy vrátilo do konca školského roka späť do škôlky, prípadne by rodič mohol uvažovať o zaradení žiaka do nultého ročníka. Dôvodov pre odklad býva viacero. Niekedy je dieťa jednoducho nezrelé na to, aby sa vydržalo sústrediť celý vyučovací proces. Ak dieťa nezvláda prechod do školy, plače či nechce spolupracovať s učiteľkou a nedokáže fungovať v novom školskom kolektíve, je dobré zvážiť, či so školou ešte nepočkať.
Pokiaľ sa rodič rozhodne, že pre dieťa by bolo najlepšie vrátiť sa späť do škôlky, je potrebné aby predložil v škole žiadosť. Jej súčasťou musí byť odporučenie pediatra dieťaťa, ako aj zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktoré sa nachádza v mieste vášho bydliska. Dodatočný odklad sa musí vykonať do pol roka od nástupu dieťaťa do školy.
Ako spraviť odklad tak, aby dieťaťu zbytočne neublížil? Zákonný zástupca dieťaťa má právo rozhodnúť, či sa dieťa vráti naspäť do škôlky, alebo začne navštevovať nultý ročník. Vo všeobecnosti sa však neodporúča návrat do rovnakej škôlky. Dieťa potrebuje cítiť, že sa posúva vpred a návrat do rovnakej škôlky by v ňom mohol vyvolať pocit menejcennosti alebo viesť k zníženiu sebadôvery a sebavedomia.
S dieťaťom by mali rodičia viesť úprimný rozhovor. V nijakom prípade by mu nemali klamať, ale povedať len to najpodstatnejšie, čo dieťa potrebuje počuť, a čo dokáže psychicky spracovať. Dodatočný odklad školskej dochádzky je rozhodnutie, ktoré dieťaťu treba objasniť citlivým spôsobom vzhľadom na jeho vek a vývinovú úroveň. Dieťaťu treba vysvetliť, že každý človek má svoje pozitívne stránky, ktoré dokáže rozvíjať, a negatívne stránky, na ktorých vie zapracovať. Každý disponuje určitými vlastnosťami a schopnosťami, v ktorých je lepší, v iných horší, a to nás robí výnimočnými.
Dieťa by malo cítiť, že je prijímané a milované, nech sa deje čokoľvek. Rodičia by sa mali naďalej, ba ešte viac, aktívne venovať svojmu dieťaťu. Využite hry, aktivity a zapájajte dieťa do každodenných domácich činností, ktoré budú stimulovať jeho rozumový a emocionálny vývin primeraným spôsobom. Takto strávený spoločný čas dieťaťu prispeje k ľahšej adaptácii na školské prostredie.
Rady pre rodičov pred zápisom do školy
Rodič idúci so svojim dieťaťom v predškolskom veku na zápis po prvý raz musí zvládnuť svoje vlastné emócie (neistotu, strach, obavy, úzkosť) a neprenášať ich na dieťa. Dieťa citlivo reaguje na emočný stav rodiča a jeho správanie, spojené so školskou dochádzkou: ak je rodič v pohode, dokáže dobre emočne naladiť aj dieťa pred zápisom. Preto nie sú na mieste rôzne upozornenia typu strašenia školou, príprava dieťaťa na to, aká „náročná“ je školská práca a dochádzka a podobne.
Rodič môže pripraviť svoje dieťa na zápis ako na radostnú udalosť, ktorú spolu absolvujú a ktorá bude neskôr spojená s nákupom zaujímavých vecí: školskej tašky, peračníka, nových farbičiek atď. Zákonný zástupca dieťaťa (rodič) musí priniesť do školy potrebné doklady: rodný list dieťaťa, svoj občiansky preukaz a mať po ruke nejakú hotovosť na prípadné poplatky napr. akciové nákupy školských zošitov a pod. . Rodič na zápise bude musieť urobiť dopredu niektoré rozhodnutia, napr. či dieťa bude navštevovať školský klub, stravovanie, náboženskú výchovu, výber cudzieho jazyka resp. iné, podľa špecifík školského programu.
Kedy zvážiť predčasný nástup do školy?
Školský zákon do 1. tried základných škôl teda umožňuje prijímať aj deti mladšie ako šesť rokov. Zákonný zástupca dieťaťa, ktoré sa narodilo v období od septembra do konca decembra, je tiež povinný predložiť odporúčacie vyjadrenie školského poradenského zariadenia. Pri zvažovaní predčasného nástupu dieťaťa do školy je potom nutné celkové individuálne a dôkladné vyšetrenie dieťaťa v pedagogicko-psychologickej poradni.
Nástup do školy deti bežne uskutočňujú s rozdielnou úrovňou školskej pripravenosti. Zvládanie školských povinností nie je len záležitosťou dieťaťa samotného. Najmä na začiatku školskej dochádzky záleží v prvom rade na tom, aké podmienky mu na úspešné zvládnutie povinnej školskej dochádzky pripraví škola a rodina. Nezrelé dieťa sa neučí preto, že by nechcelo, ale preto, že ešte nechápe zmysel povinnosti.
Zmeny v povinnej škôlke pre päťročné deti
Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie v škôlke povinné. Ak dieťa po dovŕšení 6 rokov nedosiahne školskú spôsobilosť, je potrebné predložiť riaditeľovi škôlky nižšie uvedené doklady. Na základe toho riaditeľ škôlky rozhodne o POKRAČOVANÍ plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra školského roka, v ktorom dovŕši siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.
Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie mimo obce, v ktorej má trvalý pobyt, na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási. Riaditeľ materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi spádovej materskej školy. Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci.