Pravidelná a vhodná fyzická aktivita je pre deti dôležitá z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Pohyb prináša lepšiu fyzickú a psychickú pohodu, znižuje riziko nadváhy, podporuje zdravý vývoj kostí, šliach, svalov a celého pohybového aparátu a zlepšuje činnosť kardiovaskulárneho systému. Deti však vo všeobecnosti športujú čoraz menej. Ako ich motivovať k tomu, aby si šport a pohyb zamilovali?
Prirodzená potreba pohybu a podpora okolia
Dieťa má prirodzenú potrebu hýbať sa a jeho najbližšie okolie by ho v tom malo podporovať. Len tak sa dá docieliť osvojenie prospešných pohybových návykov, vďaka ktorým z malého človiečika vyrastie aktívny a životaschopný jedinec. Navyše, nedostatok pohybu v detskom veku sa v dospelosti nahrádza už len veľmi ťažko.
Buďte vzorom
Deti sú už od útleho veku veľmi všímavé a doslova nasávajú informácie a podnety okolo seba. A keďže každé dieťa trávi najviac času so svojimi rodičmi, práve tí sú mu častokrát najväčším vzorom. Ideálom teda je, ak má dieťatko aktívnych a športujúcich rodičov. Ak sa v domácnosti pravidelne využívajú plavecké pomôcky, bicykle či lyže, o to väčší bude predpoklad, že ho budú prirodzene viesť k pohybu a zdravému životnému štýlu a ono ich bude napodobňovať.
Pohyb ako odmena, nie nutné zlo
Naučte dieťa, aby pohyb a šport nebralo ako nutné zlo. Nesmie vnímať negatívne, že idete niekam pešo namiesto toho, aby ste sa tam odviezli autom. Pôsobte na dieťa spôsobom, aby pohyb a aktivity preň boli prirodzenou súčasťou života a nie ako niečo, čo ho obmedzuje a prináša mu nepohodlie. Skúste zo športu spraviť formu odmeny! Dostalo vaša ratolesť v škole jednotku? Je práve Deň detí? Super, kúpte mu trebárs nové športové oblečenie a obuv pre deti, prípadne to choďte osláviť výletom na bicykli alebo korčuľovaním!
Láskavosť a trpezlivosť sú kľúčové
Nikto učený z neba nespadol a aj tie najväčšie športové hviezdy museli začínať od nuly. V tomto to má každá generácia detí rovnaké. Možno ani pre vášho potomka nebude šport zo začiatku prechádzkou ružovou záhradou. Možno bude smutný a nervózny, že sa mu nedarí. V týchto momentoch by práve rodič mal byť tým, kto zachová a nastolí pokoj. Vysvetľujte, no nekričte. Ak sa prejavia výsledky, je to výborné, ale na tých by v tejto fáze nemalo záležať. Oveľa dôležitejšia je snaha a tú treba oceniť v prvom rade. Skvelou motiváciou je nielen pochvala, ale aj vyzdvihnutie vydarených momentov počas zápasu či preteku.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Šport ako hra plná radosti
Šport je predovšetkým hrou, ktorá prináša radosť a zdravie. Tomuto malé deti možno ešte nerozumejú, no intuitívne to vnímajú. Pohyb je však pre ne prirodzenou súčasťou života a hier, ktoré milujú. Podporte ich v tomto zmýšľaní a náhľade a nevnášajte do športovania prílišnú vedu. Dieťa ako športovec sa profiluje až v zrelšom detskom veku, v prvých rokoch života je dôležité najmä vybudovať zdravé základy a všestrannosť. Cieľom je, aby vedelo plávať, behať či ovládať štýlové kolobežky, a najmä malo chuť hýbať sa. A to sa bez radosti veľmi nedá.
Ponuka, nie príkaz
Ak je dieťa k niečomu nútené, prirodzene sa bráni a odporuje. Nemôžete mu prikázať športovať, ak nechcete, aby sa dostavil efekt odmietania. Choďte na vec sofistikovane. Cielene vyberajte svoje slová tak, aby ste dieťaťu dali možnosť voľby, no zároveň dosiahli svoje. Nechajte ho vybrať si, či s vami pôjde von hneď alebo za desať minút, či si pôjdete zastrieľať s loptou na bránu alebo vytiahnete svoje detské kolieskové korčule a pôjdete sa niekam povoziť.
Dôležitosť športu pre psychiku a sociálne zručnosti
Športové hry pre deti formujú nielen ich svaly, ale aj psychiku a sociálne zručnosti. Naučte svoje ratolesti láske k športu, vďaka ktorej sa nemusíte báť o ich budúcnosť.
Príklad rodičov a zapájanie do aktivít
Malé deti chcú prirodzene robiť všetko to, čo vidia robiť svojich rodičov a blízke okolie. Pre dieťa, ktorého rodičia sú aktívni, je pohyb a šport prirodzenou súčasťou života. Nemusí to síce automaticky znamenať, že syn každého bežca sa stane maratóncom, no je veľmi pravdepodobné, že dieťa, ktoré vidí rodičov pravidelne športovať (prípadne je do týchto aktivít od malička v rámci možností zapájané), bude mať kladný vzťah k pohybu. Na tomto základe je ideálne stavať - spoločne tak prídete na to, čo vašich potomkov baví a v čom sa im darí.
Šport a cvičenie formou hry pre najmenších
Deti v predškolskom veku (3 - 6 rokov) treba viesť k športu a cvičeniu predovšetkým formou hry. V tomto veku dieťa ešte nemá vybudovaný zmysel pre disciplínu či dosahovanie cieľa a ani trpezlivosť, aby sa dlhší čas venovalo jednej aktivite. Pozitívna motivácia, napríklad v podobe odmeny, je v poriadku a môže byť efektívna. Skúste sa však vyvarovať toho, že budete dieťa tlačiť do niečoho, o čo nemá záujem. Aj keď je váš zámer dobrý, takéto metódy môžu pôsobiť skôr kontraproduktívne a dieťa si vybuduje k športu odpor.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prirodzený pohyb a zoznamovanie so športmi
Škôlkarom treba dopriať čo najviac prirodzeného pohybu vonku - s rodičmi, s kamarátmi atď. Zábavnou formou ich zoznámte so základmi plávania a bicyklovania, nechajte ich vyskúšať rôzne druhy športov, loptových hier či tancov. Tu, samozrejme, pomáha motivácia v podobe staršieho súrodenca, ktorý sa pravidelne premáva na bicykli, či rodičov, ktorí celú zimu lyžujú a dieťa ich pri tom vidí. Často sa stáva aj to, že dieťa v tomto veku začne s nejakou aktivitou, no po pár mesiacoch ho prestane baviť a odmieta ďalej chodiť na tréningy.
Pravidelný tréning pre školákov
Naopak, školáci (deti cca od 6 rokov), ktorí sú už zo školských lavíc zvyknutí na určitý režim a disciplínu, si môžu vybrať šport, ktorý ich baví, a začať pravidelne trénovať.
Meranie pokroku a motivácia
Malé deti majú športovať predovšetkým pre zábavu. Ak im dáte nástroj na sledovanie pokroku, motivácia na seba nenechá dlho čakať. Deti si spočiatku len ťažko vedia predstaviť vzdialenosti v metroch či kilometroch. Tieto údaje im nič nehovoria. Keď však uvidia, koľko krokov urobia počas jedného behu, je to pre ne zábava.
Inteligentné hodinky a odmeny
Detské fitnes hodinky monitorujú spánok a merajú mieru aktívneho pohybu počas dňa. Zistíte tak napríklad počet aktívnych minút za určitý deň či celý týždeň a počet spálených kalórií. Detské inteligentné hodinky pomocou aplikácie, ku ktorej majú, samozrejme, prístup aj rodičia, nabádajú deti k pohybu a aktívnemu životu, a to aj cez rôzne rozprávkové postavičky a ich dobrodružstvá. Dieťa k nim dostane prístup až po splnení určitého cieľa, ktorý súvisí s pohybom (napr. denne prejsť určitý počet krokov alebo venovať 60 minút aktívnemu pohybu). Vymýšľať môžete aj vlastné výzvy či súťaže na základe povinností, ktoré chcete deťom zadať. Po ich splnení dieťa získa virtuálne mince, ktoré môže zbierať. Po nazbieraní určitého počtu mincí dostane odmenu. O tom, akú a za koľko mincí, rozhodujete vy ako rodičia. Športové hodinky sa tak pre vás stanú užitočným nástrojom na vytvorenie určitej rutiny v rámci povinností dieťaťa.
Plávanie, bicyklovanie a beh
Hoci deti milujú vodu a dokázali by v nej stráviť hodiny, s plávaním to nemusí mať nič spoločné. Je dobré zoznamovať dieťa s vodou už od obdobia bábätka. Taktiež je možné naučiť už dojčatá základné motorické zručnosti vo vode (aj keď sa nedajú označiť za plávanie). Väčšina detí je pripravená na hodiny plávania zhruba okolo 4. narodenín. Na tom môžete so svojím malým plavcom začať pracovať zhruba od 6 rokov. V tomto veku má dieťa fyzickú silu i mentálne schopnosti na zvládanie koordinovaných opakujúcich sa pohybov potrebných pri plávaní a aj schopnosť nasledovať pokyny.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Dieťa je pripravené zvládnuť jazdu na bicykli, pochopiť, čo má robiť, a udržať rovnováhu zhruba vo veku 3 rokov, pričom za výhodu sa považuje predchádzajúca skúsenosť s odrážadlom. Ani tá však nie je zárukou toho, že váš malý cyklista bude hneď šliapať do pedálov ako drak. Chce to jednoducho trpezlivosť. „Cyklovýchovu“ môžete spojiť s výletmi, napríklad po „hravej“ cyklotrase (jej súčasťou sú náučné tabule so zvieratami, prekážky rôznej náročnosti - ide o spojenie spomínanej zábavy a aktivity). Aj týmto spôsobom sa dá postupne vzbudiť záujem o aktívnu cyklistiku. Ak chcete mať z potomka úspešného cyklistu, musí ním chcieť byť hlavne on sám. Cyklistika je jeden z najťažších športov, čo sa týka odriekania, sebazaprenia a fungovania na hranici svojich možností. V cyklistike sa nedá presadiť rýchlo, za úspechom nie sú mesiace, ale roky driny.
Beh je pre človeka veľmi prirodzený pohyb a ako súčasť hry je s deťmi počas celého detstva. Podstatné však je rozlišovať beh ako hru a beh ako tréning. V rámci tréningu je najdôležitejšie určiť jeho trvanie a intenzitu námahy. Tréning pre deti od 6 do 10 rokov má byť krátky - s ohľadom na to, že dieťa v tomto veku zabehne maximálne 1 až 2 km pomalým tempom. Deti do 10 rokov by mali brať beh stále ako hru, a ak aj súťažia, tak len na krátke vzdialenosti. Neodporúča sa ani zameriavať pozornosť dieťaťa na zlepšovanie konkrétneho výkonu. Približne od 10 rokov môžu deti začať so systematickým bežeckým tréningom, pričom vždy treba mať na pamäti, že cvičenie by malo byť v miernej intenzite a relatívne krátke (v závislosti od kondície dieťaťa). Deti v tomto veku môžu trénovať trikrát týždenne po 30 až 45 minút v tempe, ktoré nepresiahne 7 až 9 km/h. Prvé bežecké tréningy dieťaťa od 10 rokov, ktoré má o beh záujem, môžu mať trvanie 15 až 20 minút, počas ktorých sa bude striedať chôdza a beh.
Silový tréning a predsudky
Aj keď predstava, že deti vykonávajú silový tréning, i dnes vyvoláva predsudky, posilňovacie cvičenia nemajú za následok zastavenie rastu dieťaťa. Ide o nepotvrdenú teóriu, pričom mnohí odborníci upozorňujú na to, že deti by posilňovať vyslovene mali. Treba však uviesť na pravú mieru, že pod dohľadom trénera, aby si osvojili správnu techniku cvikov. Samozrejme, začať „valiť“ ťažké váhy je hlúposť, avšak cvičením s vlastnou váhou si môžu vybudovať skvelý základ aj na iné športové aktivity. Okrem toho platí, že tréningy musia obsahovať komplexné cviky na celé telo, aby deti precvičovali všetky hlavné svalové skupiny. S budovaním svalovej hmoty môžu začať už od 8. roka života. Strašiak rodičov, že môže dôjsť k poškodeniu rastovej chrupavky alebo k zraneniu, je opodstatnený vtedy, ak sú tréningy nesprávne vedené, resp. cviky robené nesprávnou technikou a s maximálnymi váhami. Prehliadka u lekára, ktorý potvrdí vhodnosť tréningov, je opodstatnená. Deti môžu silovo cvičiť cca 2- až 3-krát do týždňa, pričom cvikov by malo byť spočiatku menej (do 10), aby chápali, na čo sú orientované, aby si pamätali, ako sa volajú, ale najmä aby ich robili správne. Pre deti je dôležité zvládnuť nároky (nielen) silového tréningu fyzicky aj psychicky, preto platí, že by ste mali pre dieťa nájsť trénera, ktorý pri práci zároveň pochopí osobnosť dieťaťa.
Psychická príprava a stres
Rodičia riešia túto otázku niekedy až príliš zanietene. Deti totiž majú problém poradiť si so stresom, ktorý ich ovládne, keď zrazu prídu na tréning, kde sú desiatky cudzích ľudí, či na preteky, kde sú ich pokojne stovky a zároveň čelia namakaným rovesníkom. Ak nie sú pripravené psychicky, je prirodzené, že ich ovládnu pochybnosti a strach. Ak chcete mať aktívneho športovca, okrem toho, že by to mala byť aj jeho túžba, nestačí, aby makal na technike, kondičke, výkone či rýchlosti. Mal by makať aj psychicky.
Sloboda a skúšanie športov
O tom, či dieťa vydrží pri športe, často rozhoduje aj prístup rodičov. Priveľká sloboda môže viesť k tomu, že dieťa bude dezorientované a samo nebude vedieť, čo chce. Zistiť, či dieťa bude vynikať v určitom športe, trvá dlhší čas. Dieťa sa musí v športe nájsť, to však trvá dlhší čas. Skúšať každý mesiac iný šport nie je efektívne a za taký krátky čas dieťa nezistí, či v ňom môže vynikať.
Príklad rodičov a moderné technológie
Pre deti je však nevyhnutný aj príklad rodičov. Keď športujú oni, je väčšia šanca, že pravidelná pohybová aktivita sa stane prirodzenou súčasťou bežného života aj ich detí. Šport sa zo životov mnohých detí vytráca, veľkú rolu hrajú v tomto smere počítače, ale aj výchova. Prispelo k tomu aj dlhé obdobie, keď deti trávili viac času doma a online než na čerstvom vzduchu a v kolektíve.
Vplyv rodičov a domáce práce
Mnohí rodičia sú toho názoru, že v súčasnosti treba viesť deti hlavne k tomu, aby sa vzdelávali. Doma nemusia pomáhať a nemusia vykonávať žiadne domáce práce. Rodičia deťom doslova hovoria, aby sa venovali hlavne škole, aby z nich niečo bolo. Z praxe môžem potvrdiť, že práve tie deti, ktoré rodičia domácimi prácami vedú k samostatnosti, spolupatričnosti a zodpovednosti, si vedia lepšie zorganizovať čas a sú úspešnejšie v škole. A ak majú vo svojom voľnom čase aj pravidelnú športovú aktivitu, je to pre ne výhra. Práve vďaka tomu sú fyzicky, ako aj psychicky odolnejšie.
Výber športu podľa veku a osobnosti
Čím skôr deti začneme k pohybu viesť, tým skôr sa stane súčasťou ich života. Pohybové hry a aktivity by sme mali vyberať podľa veku, osobnosti aj podľa zdravotného stavu dieťaťa. Organizmus musí byť na daný pohyb pripravený, aby sme ho nepreťažovali. Nie je vhodné pohybový aparát dieťaťa jednostranne zaťažovať. Prejavilo by sa to nielen na jeho fyzickom, ale aj psychickom zdraví.
Motivácia rodičmi a rovesníkmi
Najsilnejším motivátorom je vždy rodič, a to aj u starších detí, hoci tie sa ťahajú do rovesníckych skupín. To, čo deti vidia, doslova kopírujú. Ak sa rodičia hýbu, zdravo sa stravujú, dokonca aj to, ako reagujú na záťažové situácie, deti nasávajú a podľa toho sa správajú. Rodičia sú pre deti príkladom. Nemôžu od dieťaťa chcieť, aby sa hýbalo, ak oni trávia väčšinu času pred počítačom a sami sa hýbu minimálne.
Prirodzenosť pohybu a ochrana detí
Deti sa chcú hýbať. Čím je dieťa mladšie, tým je preň pohyb prirodzenejší. Je to vlastne naša životná potreba. Malé deti vďaka pohybu objavujú svet, objavujú všetko nové vo svojom okolí. Žiaľ, práve rodičia im v mnohom bránia v dobrej viere, že ich tak chránia pred potenciálnymi úrazmi a podobne. Časté vety rodičov sú: Neutekaj, nejaš sa, tam nevyliezaj, lebo spadneš. A pritom také lezenie cez prekážky, šplhanie na stromy či lozenie po preliezačkách dopomáha k psychickej pohode detí. Práve vďaka tradičným hrám a aktivitám sa deti naučia vyrovnávať s rizikom, rozvíjajú si zdravé sebavedomie a tým aj svoje emocionálne zdravie. Keď dieťa vylezie na strom, neposilňuje si len svalstvo, ale precvičuje aj rovnováhu, jemnú a hrubú motoriku a navyše sa učí kriticky myslieť. Samo sa musí rozhodnúť, pokiaľ môže vyliezť, a rovnako musí vyhodnotiť bezpečnosť. Nehovoriac o pozitívnom vplyve na jeho psychiku, kognitívne funkcie a ďalšie fyzické benefity.
Kolektívne športy a osobnosť dieťaťa
V prvom rade treba vziať do úvahy osobnosť dieťaťa. Niektoré deti môžu z kolektívnych športov ťažiť, no u iných môžu vyvolávať vysokú mieru stresu či nepohody. Introvertnejšie deti sa cítia lepšie v individuálnych športoch, extroverti, naopak, v kolektívnych. Aj jedno, aj druhé ich veľa naučí a dá im veľa aj z fyzickej a psychickej stránky.
Výber športu a genetika
Ak dáme dokopy genetické predispozície dieťaťa, jeho pohybové schopnosti a možnosti tela, vytrvalosť (ktorej sa dieťa vie aj naučiť) a záujmy dieťaťa, vyjdú nám vhodné športy, z ktorých môžeme vyberať. Vhodné športy môžeme zistiť aj na základe športového testovania, nápomocní môžu byť aj tréneri.
Všeobecná príprava a rozhodnutie
Dieťa by malo vyskúšať viacero pohybových aktivít, kým sa rozhodne pre jednu, v ktorej sa bude rozvíjať. Pre menšie deti by mala byť dôležitá všeobecná príprava ako ochutnávka zo všetkých športov a všestranný rozvoj. Pevné rozhodnutie prichádza najčastejšie okolo jedenásteho roku.
Režim a rutina
Vďaka rutine a pravidelne opakujúcim sa veciam budujeme u detí stabilitu a psychickú pohodu. K základným rituálom by malo patriť napríklad ukladanie dieťaťa do postele, čítanie rozprávky alebo spoločné stolovanie, ktoré sa, žiaľ, z mnohých rodín vytráca.
Pohyb a bezpečnosť
Doobedňajšie a podvečerné hodiny bývajú chladnejšie, tento čas môžeme dieťaťu vymedziť napríklad na prechádzky so psom, návštevu parku či hranie rôznych športových hier. Nesmieme zabúdať ani na kontakt s kamarátmi či na tábory. Stále však musíme brať ohľad na ich bezpečnosť a dodržiavať protipandemické opatrenia.
Nuda a kreativita
Dôležité je dieťa nepreťažovať v akejsi snahe „dohnať” zameškané. Nemusíme mu naplánovať prázdniny do poslednej sekundy. Je potrebné nechať deti aj nudiť sa, aby boli samostatnejšie a rozvíjali si tak kreativitu. Aj v detských táboroch majú deti denný režim nastavený tak, aby mali popoludní priestor na takzvanú nudu, v rámci ktorej robia, čo chcú (samozrejme, v mantineloch vytýčených hraníc).
Motivácia a vzor
Kľúčom k úspechu je vytvorenie silnej motivácie, ktorá podporí záujem a zapojenie detí do športových aktivít. Ak vaše dieťa nemá vzťah k športu, hľadajte také pohybové aktivity, ktoré ho bavia. Dostatok pohybu získa aj pri venčení psa alebo hrou na ihrisku. Vyberajte si také záujmy, kde budete aktívni spoločne.
Sloboda a podpora
Ak chcete, aby sa vaše dieťa viac hýbalo, dajte mu slobodu v tom, ako a koľko sa bude hýbať. Vyhnite sa neustálemu okrikovaniu a núteniu malého športovca, aby išiel pomalšie, ale aj prehnanej kritike či nevhodným poznámkam k jeho výkonu. Ukážte dieťaťu, že neúspech a chyby patria k učeniu. Vyjadrujte mu podporu, keď prehrá zápas a vyhnite sa prehnanej pochvale pri výhre, ak by ho mala viesť k zahanbeniu či kladeniu si príliš vysokých nárokov. Aktívni rodičia, ktorí si popri povinnostiach nájdu čas na vlastný tréning, sú pre ich potomkov prirodzenou a veľmi efektívnou motiváciou.
Spontánny a cielený pohyb
Akýkoľvek pohyb je pre dieťa mimoriadne užitočný a zdravý. Rozlišujeme spontánne pohybové aktivity, ako je napríklad korčuľovanie, sánkovanie či turistika, ale aj obyčajná naháňačka či hra na ihrisku. Ak sa do spomínaných činností zapojí celá rodina, dieťa pozoruje, že jeho okolie rado trávi čas aktívne a buduje si tak zdravý návyk. Cielený pohyb je zvyčajne vedený pod odborným dohľadom, a to buď v škôlke, škole alebo na rôznych športových a tanečných krúžkoch. Skúste sa zamerať na činnosť, ktorá vášho drobca baví a nechajte ho vyskúšať viacero krúžkov, kým nájde ten svoj obľúbený.
Vhodné športy podľa veku
Od najútlejšieho veku sa odporúča plávanie, pri ktorom nie sú zaťažené kĺby, priaznivo vplýva na vývin motoriky, svalového tonusu a koordináciu pohybov. Okolo 3 - 4 roku je už vhodné začať s lyžovaním a gymnastikou, ktoré môžete doplniť plávaním alebo korčuľovaním. U predškolákov je dobré venovať sa čo najširšej škále športov, keďže v tomto veku dochádza k najvyššej obratnosti u detí. Pokojne ich prihláste na hokej, futbal či basketbal, obľúbené sú aj bojové umenia. Pri nich sa deti učia disciplíne, sebaovládaniu a podporujú svoje reflexy. V predškolskom veku je podľa odborníkov najdôležitejšie venovať sa hlavne všeobecným aktivitám, ktoré zahŕňajú loptové hry, plávanie a tiež cvičenia, rozvíjajúce pohybovú koordináciu a koncentráciu, medzi ktoré patrí i tanec. Okolo desiateho roka života by už dieťa malo byť schopné zotrvať pri jednom zvolenom športovom tréningu. Tréneri už poznajú jeho silné a slabé stránky a vedia odporučiť, ktorý šport mu sadne najlepšie.
Radosť z hry a výbava
Tréning malých detí by mala v prvom rade sprevádzať radosť z hry a nie túžba po výkone, inak ich šport nebude baviť. Veľmi dôležité pre podporu aktivity u detí je naučiť ich jazdiť na odrážadle, trojkolke alebo na bicykli. Práve tieto pomôcky sú veľmi efektívne, keď potrebujete svojho drobca dostať na čerstvý vzduch a „prinútiť“ ho k pohybu. Dobrým tipom je zadovážiť dieťaťu jeho vlastnú športovú výbavu, ktorú bude chcieť používať. Fľaška na šport alebo detský batoh, ktorý je priamo spojený s rodinnými výletmi, mu dajú automaticky signál, že je čas na aktivitu, ktorú dobre pozná.
Tréner a rodič: Tím pre úspech
Tréner a rodič majú významný vplyv na prístup a vzťah detí k športu. Ich vplyv môže byť skvelou motiváciou a podporou, alebo naopak môže napáchať viac škody ako úžitku. Tréning detí by mal vychádzať z reálnych schopností a zručností mladých športovcov, ktoré úzko súvisia s ich vekom a stupňom rastu. Preto v detskom športe rozlišujeme tri základné veky, ktoré určujú, na aké požiadavky a schopnosti by sme sa mali zamerať.
Kalendárny, biologický a tréningový vek
- Kalendárny vek: vek, ktorý zodpovedá dátumu narodenia. V praxi sa najčastejšie využíva na zaradenie do jednotlivých vekových kategórií (základný vek, mladší žiaci, starší atď.)
- Biologický vek: ukazuje, v akej fáze zrenia dieťa skutočne je - zahŕňa rastové vlny (obdobia zrýchleného rastu), nástup puberty alebo dozrievanie nervovej sústavy.
- Tréningový vek: udáva, koľko rokov sa dieťa venuje systematickému pohybu alebo danému športu.
Senzitívne obdobia a LTAD
Vývoj dieťaťa sprevádzajú aj „citlivé obdobia“, kedy telo aj nervová sústava reagujú na určité podnety obzvlášť priaznivo. Koncepcia dlhodobej športovej prípravy (Long‑Term Athlete Development, teda LTAD) je prístup, ktorý nám pomáha zorientovať sa v dlhodobej príprave detí a mládeže.
Zhrnutie a praktické tipy
Deti by sa mali hýbať a športovať - na tom sa asi všetci zhodneme. Či už ide o tímové športy, tanec, kontaktné športy (napr. judo) alebo len o hranie futbalu na dvore. všetky aktivity majú na deti veľmi pozitívny vplyv: posilňujú fyzickú zdatnosť a psychickú pohodu. Práve športom a pohybovou aktivitou sa deti učia novým zručnostiam a schopnostiam, z ktorých budú čerpať celý život. Našou úlohou ako trénerov a rodičov je poskytnúť im optimálne prostredie pre tento rozvoj, a to bez zbytočného tlaku na výkon.
Dôležitosť vnútornej motivácie
Pokiaľ naša motivácia prichádza z nášho vnútra, býva stabilnejšia a dlhodobejšia. Väčšinou sme vnútorne motivovaní k takým činnostiam, ktoré vnímame ako zábavné a príjemné. Rodičia podporujú vnútornú motiváciu detí napríklad tým, že im umožnia vybrať si šport, ktorý ich baví. Ak chceme deti viesť k pohybu, musíme vložiť viac energie do vnútornej motivácie.
Podporujúci rodič a slobodný výber
Ukázalo sa, že podporujúce správanie rodičov pozitívne vplýva na množstvo pohybu u detí. Podporujte pohybové aktivity dieťaťa cez jeho vnútornú motiváciu, iba tak si nájde cestu k športu. Nechajte dieťa, aby si samo vybralo, akým pohybovým aktivitám sa chce venovať. Dajte mu možnosť, aby vymyslelo program aj pre zvyšok rodiny.
Pohyb ako hobby a atmosféra podpory
Ak vaše dieťa nemá vzťah k športu, hľadajte také pohybové aktivity, ktoré ho bavia. Naučte svoje dieťa, že neúspech a chyby patria k učeniu. Vyjadrujte mu podporu, aj keď prehralo zápas a vyzdvihnite okrem výsledkov aj iné svetlé stránky pohybových aktivít ako je zábava, spoločne strávený čas či kondička a zdravie.