Učenie dieťaťa spať v postieľke je významný míľnik pre rodičov aj pre dieťa. Zabezpečuje nielen kvalitný spánok pre všetkých členov rodiny, ale aj podporuje samostatnosť a zdravý vývoj dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rôzne metódy a stratégie, ako naučiť dieťa spať v postieľke, s ohľadom na vek, temperament a individuálne potreby dieťaťa.
Úvod
Spánok je pre správny vývoj dieťaťa zásadný. Ako rodič toho máte veľa pred sebou. Aby samo jedlo, aby samo chodilo na záchod, aby sa samo obliekalo a tiež aby samo zaspávalo. Pre niektoré deti a ich rodičov je to veľká úloha. Mnohí rodičia si už od narodenia vypestovali zvyk, pri ktorom ich potomok s nimi zdieľa manželskú posteľ. Nie je to vyslovene zlé, no s pribúdajúcim vekom sa môže životný priestor aj na tej najštedrejšej manželskej posteli čoraz viac zmenšovať a často sa prvou obeťou stáva otecko, ktorý chtiac-nechtiac musí spávať na pohovke alebo v pracovni. Ako teda naučiť dieťa spať dobre a celú noc? Možno sa tým budete stresovať už v šestonedelí. Takto ste to predsa nechceli. Vaše bábätko malo byť z tých, ktoré položíte do postieľky a ono do pár minút samo zaspí. Lenže to tak nie je a vy ten uzlíček po niekoľkých minútach zase zdvíhate k sebe a hojdáte, spievate, upokojujete. A takto to robíte každý deň. Niekedy aj niekoľko hodín v kuse, než zaspí. Deti milujú hojdanie z doby keď boli u nás v brušku. Ale po celom dni, keď sa točíte okolo bábätka a domácnosti potom nie div, že už ste večer unavená a na hojdanie proste nemáte dosť síl. A tak ho vezmete k sebe do postele, kde obidvaja spokojne, často pri dojčení, zaspávate už o ôsmej večer. Aj z tohto prípadu môžete mať zlé svedomie, pretože spanie v posteli spolu s dieťaťom vopred odmieta valná väčšina rodičov. Lenže pre spokojný spánok dieťaťa a pokojný večer rodičov potom urobíte čokoľvek. Ušili sme si na seba bič?
Kedy začať s učením spánku v postieľke
Najlepší vek, v ktorom môžete dieťa začať učiť spať samé v postieľke, je vek do jedného roka. Podobne ako so všetkým ostatným, aj tu platí jedno pravidlo. Čím skôr začnete, tým lepšie. Je jasné, že ak spí dieťa s vami v posteli a v noci začne plakať, nemusíte k nemu vstávať, ale hneď ho len ľahko nakojiť a spať ďalej. K postieľke budete musieť vstať vždy, no ide o krátkodobú obetu zo začiatku, ktorá sa vám vráti ako dlhodobý zisk. Deti si veľmi rýchlo vytvárajú zvyky, ktoré je následne veľmi ťažké ich odučiť. Ak začnete s učením spánku v postieľke hneď od narodenia, nemusíte to riešiť neskôr.
Prvý mesiac života dieťa spravidla neodlišuje deň a noc. O nejakom zvykaní si na niečo teda nemôže byť ani reč. V ďalších mesiacoch sa už zlepšuje vnímanie okolitého sveta, nastáva ustálenie biorytmu a vy začínate približne tušiť, kedy cez deň spí a kedy sa v noci budí na mlieko. Niektoré dojčatá začnú spať celé noci bez prebudenia už v pol roku, iné si počkajú až po prvých narodeninách. Väčšinou sú to však dojčené deti, ktoré sa častejšie budia. Nie je to ani tak kvôli hladu ako kvôli potrebe pomaznať sa a vyhľadať prítomnosť matky. Ak ste teda v prvom roku svoju dcérku alebo synčeka aktívne uspávali, pretože by inak nezaspal, nevešajte hlavu, každé dieťa môže dobre spať a na naučenie nikdy nie je neskoro.
Príprava na spánok v postieľke
Spoločná izba verzus vlastná izba
Obvykle spolu v jednej miestnosti spávajú rodičia s dieťaťom v prvom polroku života. Dôvodom je dôležitosť fyzickej blízkosti matky a tiež praktická stránka - kvôli častému dojčeniu budete rada, že máte bábätko pri posteli. Po šiestich mesiacoch je to už na vás. Skúsenosti rodičov ale potvrdzujú, že čím neskôr sa dieťa zo spálne sťahuje, tým horšie to potom znáša. Na niektoré deti ale pôsobí presun pozitívne v tom, že ich prítomnosť rodičov nenúti na prebudenie sa a sťahovanie sa do ich postele. Skrátka tým pochopia, kde je ich miesto na spánok.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Zoznámenie s postieľkou
Ak je dieťa už väčšie (má napríklad rok), môže byť takáto zmena preň naozaj stresujúca. S postieľkou (alebo dokonca inou izbou) ho zoznamujte postupne. Najprv môžete postieľku len prisunúť bližšie k posteli. Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety. Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté. Druhú noc môžete dieťa pred spaním do postieľky uložiť, aby sa tam 10 minút hralo, kým sa napríklad prezlečiete do pyžama. Ďalšiu noc môžete dieťaťu začať hovoriť, aby si tam ľažkalo a vy môžete zatiaľ ležať v jeho tesnej blízkosti na manželskej posteli.
Večerné rituály ako kľúč k úspechu
Režim a rituály. To je totiž presne ten návod na to, ako uspať dieťa. S nastoľovaním režimu začnite už od novorodenca. Zaveďte si večerné rituály, ktoré pomôžu vášmu drobčekovi s časovou orientáciou. Vykúpať, namasírovať, napapať, pomaznať a spať. Aj takto to môže u vás doma vyzerať. Pomôže mu k tomu večerná rutina. Je na vás, kedy a čo zaradíte do poradia. Aj keď je dobré začať s nimi hneď po príchode z pôrodnice, od novorodenca ešte nemajte veľké očakávania. Pokiaľ chceme, aby bábätko samé večer zaspalo, malo byť už vopred vedieť, že sa blíži čas spánku.
Správne načasovanie a flexibilita
Mali by ste však byť aj flexibilní. Išiel dnes výnimočne spať ešte o piatej poobede? Tak bude asi potrebné večerné rituály trochu posunúť. Netrvajte zbytočne na určitej hodine, keď je jasné, že dieťa ešte nie je unavené. Zároveň by ste ale mali rozlíšiť, kedy si dieťa vymýšľa, že nechce spať len kvôli hraniu. Situáciu skrátka vždy posúďte a rozhodnite. Potom si už na svojom rozhodnutí trvajte a buďte dôslední.
Spánkoví pomocníci
Či už to je uspávanka, rozprávka, pohladenie alebo obľúbená plyšová hračka, navodiť spánok tiež pomôžu. Dajte mu do nej jeho obľúbenú detskú deku alebo mäkkú plyšovú hračku. Možno sa vašej ratolesti bude lepšie spať, keď trochu znížite kúrenie (ideálna je teplota okolo 23 °C) alebo keď mu oblečiete pohodlnejšie pyžamko. Okolností, ktoré môžu rušiť od pokojného spania, môže byť viac. Snažte sa ich všetky zvážiť.
Komfort a bezpečnosť
Detská postieľka by mala byť pre dieťatko pohodlná a príjemná. Základom je výber správneho matraca, ktorý nie je príliš mäkký, ani naopak tvrdý. Voľte priedušný prírodný materiál, na ktorom sa nebude v noci potiť. Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov), mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov. Novorodenec bude lepšie a kvalitnejšie spať, ak ho na noc zaviniete do zavinovačky. U starších detí môžete využívať spacie vaky.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zdravotný stav dieťaťa
S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí. Bábätká majú rôzne zdravotné ťažkosti, od kolík v prvých mesiacoch života, rastu zúbkov, prvých prechladnutí, gastroezofagiálneho refluxu, či závažnejších ochorení. Mnohí rodičia nakoniec povolia a snažia sa bábätko uspať pohupávaním na rukách, hojdaním, kočíkovaním, dojčením, či iným spôsobom. Dieťatko musí mať svoju postieľku rado, považovať ju za bezpečné miesto.
Metódy učenia spánku v postieľke
Postupný odchod
Namiesto toho, aby ste nechali vaše dieťatko počas zaspávania samotné po dlhšiu časovú dobu, môžete využiť metódu, pri ktorej s ním ostanete v čoraz kratších intervaloch. Ak má vaše dieťatko dva roky a viac, dokáže zaspať bez dojčenia či hojdania, no stále si vyžaduje vašu prítomnosť, tento článok je určený práve pre vás. Niekedy je totiž prítomnosť rodiča a teda rodič ako taký tiež spánkovou asociáciou. Ak dieťatko zaspí v jeho prítomnosti, môže sa v noci budiť a opätovne túto prítomnosť vyžadovať. Pri týchto spôsoboch zaspávania je potrebné, aby vám vaše batoľa rozumelo a malo istý zmysel pre čas. Dôležité je aj to, aby ste boli trpezliví.
Vysvetlím vám to na príklade. Vaše dieťatko má tri roky. Pri večernom zaspávaní si vyžaduje vašu prítomnosť a musíte pri ňom ostať až kým nezaspí. Prečítajte mu rozprávku, dajte mu napiť a ostaňte s ním približne dvadsať minút. Prvé dve noci ostaňte celých 20 minút. Namiesto toho, že potichu odídete a necháte vaše dieťatko zaspávať samé, mu po 15 minútach povedzte, že s ním ostanete ešte o päť minút dlhšie. Po týchto piatich minútach mu poprajte poslednýkrát dobrú noc a odíďte. Tretiu a štvrtú noc ostaňte pri vašom dieťatku počas zaspávania 15 minút. Nezabudnite mu po desiatich minútach povedať, že pri ňom ostanete ešte ďalších päť minút naviac. Nasledujúcu noc ostaňte desať minút a šiestu len päť minút. Zakaždým vášmu dieťatku povedzte, že s ním ostanete o päť minút dlhšie. Nehovorte mu, že o päť minút odídete. Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopnete. Vďaka nemu neodídete hocikedy, ale vtedy, keď vám to oznámi.
Metóda "ja sa vrátim"
Problém, ktorý má veľa detí v čase keď majú ísť do postele je, že nechcú ostať samotné. Vaše dieťatko sa to potrebuje naučiť predtým než bude pripravené ostať úplne samé bez vašej prítomnosti. Čím bude staršie, tým začne lepšie rozumieť času a pojmu, že ak odídete, tak sa aj vrátite. Berte túto metódu ako vašu výhodu. Robte rôzne činnosti, niečo, čo je pre vás bežná každodenná rutina. Najprv choďte do vedľajšej izby po nejaký nápoj alebo po čokoľvek iné. Napríklad, povedzte vášmu dieťatku, „ups, ocko si zabudol okuliare, o chvíľočku sa vrátim.“ Ak vaše dieťatko nikdy nebolo zvyknuté ostať vo svojej izbe počas noci samé, odíďte spočiatku len na krátko, na menej ako dvadsať sekúnd. Neskôr začnite robiť činnosti, na ktoré potrebujete viac času - choďte niečo zobrať do inej časti domu, vyvešajte bielizeň, zapnite umývačku riadu, umyte kúpeľňu. Vaše dieťatko tak získa prax v tom ako byť samé a vy budete mať zároveň hotové domáce práce. Každá ďalšia činnosť nech vám postupne trvá dlhšie a dlhšie. Môžete začať s jednou činnosťou alebo ich robte niekoľko. Zakaždým keď sa vrátite, pochváľte vaše dieťatko za to, že ostalo vo svojej izbe samé. Povedzte mu, aké je dobré a ako oceňujete, že ostalo vo svojej postieľke. Pri tejto stratégii je dôležité, aby ste sa vrátili aj keď už zaspalo. Nezabudnite na to. Aj v tomto prípade si môžete nastaviť časovač. Nenechajte sa vyrušiť telefónom alebo televíziou. Ak sa zabudnete vrátiť čo i len jediný raz, podporíte tým vaše dieťatko v tom, aby na vás zavolalo.
Vaše dieťatko chce pri zaspávaní vašu pozornosť. Aby ju dosiahlo bude väčšinu času plakať. Môžete to zmeniť ak vyskúšate tretiu metódu „ja sa vrátim“. Keď bude vaše dieťatko vo svojej postieľke pokojné a pripravené vnímať vás, poprajte mu dobrú noc a povedzte mu, že sa do piatich minút vrátite. Ak je vo svojej postieľke poslušné, dajte mu na dobrú noc ďalšiu pusu. Odíďte z izby a do piatich minút sa opäť vráťte. Nezabudnite, dôležité je, aby ste sa vždy vrátili. Nezabudnúť je pri tomto spôsobe oveľa ťažšie ako keď robíte nejaké rutinné činnosti. Aby to fungovalo, môžete si opäť nastaviť časovač. Keď uplynie nastavený čas, choďte vaše dieťatko skontrolovať. Dajte mu ďalšiu pusu na dobrú noc a pochváľte ho, aké je dobré. Niektoré deti si vyžadujú kratší interval ako päť minút, preto sa vráťte napríklad po dvoch alebo troch minútach. Stopky si môžete nastaviť aj na tridsať sekúnd ak si myslíte, že vaše dieťatko zvládne len toľko. Niektorým deťom stačí povedať „ja sa vrátim“ len raz, a kým sa vrátite už spinkajú. Naopak, niektoré vás potrebujú vidieť znova. Za jednu noc to môžete zopakovať aj dva-trikrát. Pripomínam, vždy sa musíte vrátiť. Ak sa vás na druhý deň ráno vaše dieťatko opýta, či ste sa vrátili, musíte mu povedať pravdu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Metóda regulovaného plaču
Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
Keď dieťa začne po vašom odchode plakať, nechajte ho plakať jednu minútu. Po návrate ho môžete utešovať dve minúty. Následne zase odídete a necháte ho plakať trochu dlhšie. Intervaly stále predlžujete (2, 5, 10 minút) a po návrate vždy dieťa utešujete spomínané 2 minúty. Aký to má zmysel? Dieťa pochopí, že nie ste preč, a že v prípade núdze mu prídete na pomoc. Neriskujete tak traumu z náhleho odlúčenia. Rovnako však necháte dieťa stráviť nejaký čas o samote, o ktorom zistí, že je bezpečný a nemá sa čoho báť. Už pri treťom-štvrtom intervale dieťa pravdepodobne prestane plakať skôr, ako by ste k nemu prišli. Pri ďalšom uspávaní si opäť pravdepodobne minútku-dve poplače a nakoniec zaspí.
Motivačné tabuľky a odmeny
Staršie batoľatá veľmi dobre reagujú aj na odmenu. Preto môžu byť ďalším efektívnym nástrojom motivačné tabuľky so samolepkami. Použite túto metódu ak majú vaše deti už aspoň tri roky - je potrebné, aby im pochopili. Najmä predškoláci zvyčajne urobia pre nálepky takmer všetko. Pravidlá získavania nálepiek (hviezdičiek, smajlíkov, včielok) na odmeňovaciu tabuľku nastavte tak, aby bolo vaše dieťatko pri ich získavaní vždy úspešné. Najprv začnite s malými dosiahnuteľnými cieľmi, napríklad spinkanie vo vlastnej postieľke celú noc. Nezačínajte s ťažším cieľmi ako je spanie počas noci bez toho, aby na vás dieťatko zavolalo. Nálepky môžete každý deň (alebo každý druhý) vymeniť za nejakú malú odmenu. Zamerajte sa na to, čo robíte radi spoločne ako rodina. Môže to byť výlet do knižnice alebo choďte na bicykle…
Spánková víla
Vaše dieťatko môže motivovať aj spánková víla. Víla prichádza a necháva darček pod vankúšikom ak je dieťatko dobré, keď je čas ísť spať alebo počas noci.
Riešenie nočného budenia
Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté. Večer ho tam uspíte štandardným spôsobom, aký máte doma zaužívaný. Najdôležitejší bod však je, že vždy, keď sa v noci zobudí, musíte prísť za ním. Dieťa musí mať istotu, že je v bezpečí, a že aj keď s ním nie ste v izbe a v posteli po zobudení, na zavolanie prídete. Len tak bude mať dôveru aj v spánok bez vás.
Ako naučiť dieťa spať celú noc?
Ako naučiť dieťa spať v noci, aby sa nebudilo? Na toto nemáte až také páky. Každý odborník na detské spánkové poradenstvo vám povie, že deťom sa spánkové fázy menia a vyvíjajú približne do tretieho roka života. Môžete sa pokúsiť vytvoriť dieťaťu dokonalé podmienky pre spánok (správna teplota v izbe, vymenený vzduch za čerstvý, plné bruško, pohodlný matrac, mäkké pyžamko, prázdny mechúr), nejakého plyšáka do ruky, no kým sa v detskom mozgu neudejú tie správne chemické procesy a dieťa si nedokáže pospájať jednotlivé spánkové fázy (ktoré trvajú okolo 30 minút) do jedného dlhého spánku, nič s tým nenarobíte. Niektoré deti prespia celú noc už vo veku 6 mesiacov, niektoré na tento režim nabehnú naozaj až v období nástupu do škôlky.
Dojčené bábätká
Vaše dieťa oslávilo prvé narodeniny a vy stále neviete, kedy naposledy ste spali dlhšie, než tri hodiny v kuse? Cítite na sebe únavu, ktorá sa prejavuje na vašej nálade a zdraví? Dojčenie by malo byť pre oboch príjemným okamihom a malo by prispievať k správnemu vývoju dieťaťa, ale zároveň by nemalo byť mamičke na ťarchu. Možno, že ten malý nespavec nie je zase až taký hladný a po pár náročnejších nociach pochopí, že mliečko už nie je. Možno, že sa potom konečne obaja vyspíte.
Ako naučiť ročné dieťa spať cez deň v postieľke?
Medzi prvým a druhým rokom života sa deťom postupne zmenšuje počet spánkov, ktoré majú počas dňa. Z troch sa stanú dva, z dvoch už len jeden obedný a v mnohých prípadoch sa môže stať, že dieťa odmietne spať cez deň úplne. V takom prípade však môže byť problém s ním celý deň vydržať a večer už bude také unavené a nervózne, že budete mať problém ho uspať. Ako teda docieliť, aby si dieťa aspoň na pol hodinku zdriemlo aj cez obed? Môže sa vám to podariť, ak mu vytvoríte režim a počas doobedia ho unavíte. Môžete vstávať napríklad o siedmej a každé doobedie ísť aspoň na 2 hodiny von, nech sa dieťa poriadne unaví. V takom prípade ho po výdatnom obede oveľa ľahšie uspíte. Ak však nechcete, aby potom dieťa bolo hore až do polnoci, snažte sa poobedný spánok skrátiť na minimum, pokojne len na 20 minút. Ak by prespalo 2-3 hodiny, večer máte o zábavu postarané.
Čo robiť, ak dieťa odmieta spať v postieľke?
V realite to však so zaspávaním nebýva vôbec tak jednoduché. Ak existuje iná možnosť, takémuto uspávaniu sa zďaleka vyhnite. Ak sa to hneď nepodarí, nezúfajte a hľadajte ďalšie spôsoby. Každé dieťatko je iné, trvá mu to rôznu dobu.
Vplyv cumľa na spánok a vývoj dieťaťa
Pravdepodobne sa vám do toho nebude chcieť. Viete, že je od neho závislý a že bez neho nezaspí. Vždy, keď ho niečo rozhodí, tak si pocumle a je to zase dobré. Vhodným argumentom, prečo sa s cumľom rozlúčiť, je fakt, že od určitého veku môže mať neblahý vplyv na vývoj chrupu. Ak dieťa cumle celé dni, tak sa mu môžu zuby začať deformovať a tiež sa tým brzdí rozvoj reči. Obvykle sa odporúča odvyknúť ratolesť od cumľa okolo druhého roku. Väčšina zubov sa už vykľula, teda to najhoršie máte za sebou a je už mentálne vyspelý natoľko, aby ste mu mohli vysvetliť, prečo sa cumľa musíte zbaviť. Pamätajte ale tiež, že s vyšším vekom rastie aj závislosť. Môže byť jednoduchšie vziať cumeľ ročnému dieťaťu, ktoré rýchlejšie zabudne a nemôže sa ho slovne dožadovať, ako to dvojročné.
Pár trikov na ceste k vyhodeniu cumľa
- Výmenou za darček: Túži vaše dievčatko po novej bábike? Má váš chlapček nejaké vysnívané autíčko? Kúpte mu ho výmenou za odovzdanie cumľa. Ten potom nadobro schovajte alebo vyhoďte.
- Odovzdanie čertovi: Blížia sa Vianoce? Ak viete, že vaše dieťa nebude mať zo stretnutia s čertom psychickú ujmu, skúste ich spolu s Mikulášom a anjelom pozvať a dieťa podnietiť na to, aby cumeľ čertovi odovzdalo.
- Znechutenie: Môžete ho potrieť horčicou alebo niečím, čo viete, že dieťa rozhodne nemá rado. Uvidíte, ako rýchlo ho túžba po cumli prejde
- Poškodenie: Veľmi osvedčený spôsob zbavenia sa cumľa. Cumeľ poškoďte. Napríklad nastrihnutím. Ale tak, aby sa už nemohol používať. Dieťaťu môžete vysvetliť, že by mohlo mať „bobo“, ak by ho naďalej cumľalo.
- Cumľová víla: Ak je už vaše dieťa natoľko vyspelé, že pochopí príbeh, je preň táto metóda ako stvorená. Môžete si vymyslieť, že cumľová víla zbiera od veľkých detí cumle pre malé bábätká, ktoré žiadne nemajú. Ak jej svoje cumle odovzdá, ako poďakovanie necháva víla vysnívanú hračku.
- Strom cumľovník: Možno ho máte aj vo vašom parku. Ide o strom, na ktorý začali rodičia z okolia vešať na stuhu cumle detí, ktoré sa od nich odnaučili. Môže to byť veľký obrad a tiež sa naň môžete chodiť pozerať.
Fáza cumľa je v živote dieťaťa opäť len obdobie, ktoré s empatiou a láskavým prístupom spoločne prekonáte. Deti rastú nezastaviteľne rýchlo a vám čoskoro zostane na bábätko s cumľom len pekná spomienka.
Tipy na záver
- Na začiatok môžete dieťa v novej postieľke alebo samé v izbe uspávať pri svetle, držať ho za ruku a čakať, až kým nezaspí.
- O pár dní môžete vypustiť napríklad to držanie za ruku, neskôr zase svetlo nahradiť len malou lampičkou či bludičkou a nakoniec nechať dieťa v izbe, aby skúsilo zaspať samé.
- Ak ste dieťa do roka pracne uspávali alebo ho dokonca nechali spať s vami v manželskej posteli, prechod na samozaspávanie v postieľke môže byť trochu náročnejší, no nie nemožný.
- Prvým tipom je zoznámiť dieťa s postieľkou aj mimo času spánku, a teda využívať ju ako bezpečnú ohrádku na hranie, keď si napríklad potrebujete dovariť obed alebo odskočiť na WC.
- Druhý overený tip je uspávať dieťa v postieľke počas poobedného spánku, a až po pár dňoch to vyskúšať v noci. Postieľka môže byť pokojne vo vašej spálni a počas zaspávania môžete byť pri dieťati.
- Nechajte to na oteckov. Matky sú predsa len citlivejšie a deti už v takomto útlom veku berú otcov ako trochu väčšiu autoritu. Keď dieťa neuposlúchne mamičku, ktorá mu už 5-krát povedala, aby si ľahlo a skúsilo zaspať, pošlite do spálne tatina a uvidíte, ako rýchlo zostane v spálni ticho.