Dojčenie je pre dieťa najprirodzenejší a najlepší spôsob výživy. Pre mnohé mamičky je to krásne a intímne obdobie, no zároveň môže prinášať aj výzvy. Jednou z najčastejších obáv je správne prisatie dieťaťa k prsníku. Tento článok ti poskytne návod, ako na to, a pomôže ti prekonať prípadné ťažkosti.
Príprava na dojčenie
Keď sa ti narodí dieťa, pocity šťastia sa prelínajú s obavami, ako zvládneš svoju novú úlohu matky. Materstvo prináša nové výzvy, na ktoré je ťažké sa pripraviť. Každé dieťa a každý rodič má iné potreby, preto nezúfaj, ak sa ti veci nebudú dariť hneď. Stačí trochu cviku a trpezlivosti.
Jedným z najčastejších strašiakov nových matiek je dojčenie. Niektoré matky začnú dojčiť hneď po pôrode, iné musia počkať niekoľko týždňov alebo mesiacov, kým môžu svoje dieťa bez problémov dojčiť. Je to úplne normálne a rozhodne sa tým netreba stresovať.
V prvých týždňoch po pôrode sa snaž prikladať dieťa k prsníku naozaj často, aby si podporila tvorbu mlieka a pomohla dieťaťu upokojiť sa tým, že bude v úzkom kontakte s matkou. Ak tvoje dieťa počas dojčenia plače, pokús sa zistiť príčinu a dodržiavaj zásady správnej výživy dojčiacich matiek. Mysli aj na seba - ak je to možné, snaž sa čo najviac odpočívať a staraj sa o svoje prsia, aby si sa vyhla nepríjemným komplikáciám.
Základ úspešného dojčenia: Správna technika prisatia
Základom úspešného dojčenia je samozrejme správna technika prisatia a vzájomná poloha matky a dieťaťa. Pri dojčení dbaj na svoje potreby a potreby svojho dieťaťa. Nájdite si tú polohu, ktorá bude najlepšie vyhovovať vám obom.
Prečítajte si tiež: Maľovanie: od hier k majstrovstvu
Ako spoznáš, že dieťa chce papať?
Akonáhle dieťa vyšle signál, že je hladné, dotkni sa jemne bradavkou spodnej pery dieťaťa. Dieťa vysunie jazyk a vtiahne bradavku a časť dvorca do svojich úst. Pusinku by malo mať naozaj široko otvorenú, spodnú peru vysunutú von a nos zaborený do prsníka, avšak spôsobom, ktorý umožňuje voľné dýchanie.
Správne a nesprávne prisatie: Rozdiely
- Správne prisatie: Dieťa sa dotýka nosom a bradou tvojho prsníka, má úplne otvorené ústa, saje nielen bradavku, ale aj dvorec a počuť je len prehĺtanie.
- Nesprávne prisatie: Dieťa sa nedotýka nosom a bradou tvojho prsníka, ústa nemá úplne otvorené, saje iba bradavku a počuť sú zvuky mľaskania a srkania.
Ak sa dieťa nesprávne prisaje, vytiahni mu prsník z úst a ponúkni mu ho znova.
Vzájomné polohy matky a dieťaťa počas dojčenia
Dojčenie musí byť komfortné pre teba aj tvoje bábätko. Vyber si teda tú polohu, ktorá najlepšie zodpovedá vašim individuálnym potrebám a telesným dispozíciám. Vo väčšine prípadov ti ku komfortnejšiemu dojčeniu pomôže dojčiaci vankúš.
Klasické polohy pre tvoje začiatky
Najčastejšou polohou je tzv. klasická a pri správnom nácviku je veľmi pohodlná pre matku aj dieťa. Okolo pása si polož dojčiaci vankúš, na ktorý uložíš dieťa na bok tak, aby bolo jeho bruško v kontakte s tvojím. Ak dojčíš z ľavého prsníka, uchop ľavou rukou prsník a pravou rukou jemným tlakom udržuj správnu polohu dieťaťa.
Dojčiť môžeš aj v ľahu na chrbte tak, že si dieťa položíš na brucho. V tejto polohe vzniká tesný kontakt matky a dieťaťa a prehlbuje sa tak materské puto. Tieto polohy sú vhodné pre začiatky dojčenia.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vývojom dieťaťa
Polohy pre skúsenejšie matky a staršie bábätká
Pre skúsenejšie matky, ktoré nemajú problém s dojčením, je vhodná tzv. poloha madony. Táto poloha je v sede a nepotrebuješ k nej dojčiaci vankúš, preto možno týmto spôsobom dojčiť aj mimo domova. Ide o polohu, ktorá je podobná klasickej polohe, avšak dieťa spočíva na tvojom predlaktí a musí sa samo prisať.
Nočné dojčenie si môžeš uľahčiť polohou na boku na lôžku, keď dieťa leží na boku proti tebe, a ty ho tak len jemne pridržuješ v správnej polohe. Tu je však tiež nutné, aby dieťa samo udržalo prsník v ústach.
Polohy pre matky s malými alebo veľkými prsiami
Ak máš dvojičky alebo väčšie prsníky, oceníš polohu na boku, pri ktorej máš dieťa položené na dojčiacom vankúši na boku tak, aby jeho nožičky smerovali k tvojmu chrbtu. Dieťa tak leží okolo tvojho pása a neprekážajú mu veľké prsia. Dvojčatá môžeš v tejto polohe dojčiť naraz.
Pre ženy s malými prsiami je naopak vhodná poloha tanečníka, pri ktorej dieťa spočíva na tvojom predlaktí a tvoja ruka drží prsník tej istej strany. U žien s väčšími prsiami by táto poloha spôsobovala nevhodný záklon dieťaťa.
Polohy po cisárskom reze alebo po operáciách
Najmä po cisárskom reze alebo po náročnom pôrode je vhodné pri dojčení znížiť napätie brušných svalov pokrčenými kolenami. Pre tieto situácie je vhodná poloha v polosede na lôžku, keď dieťa položíš na vankúš, ktorý máš na pokrčených kolenách.
Prečítajte si tiež: Ako nosiť dieťa v nosiči
Ďalšie tipy pre úspešné dojčenie
- Kontakt koža na kožu: Bábätká sa lepšie prisávajú, ak sú v kontakte koža na kožu. Vyzleč teda bábätko do plienky a seba do pol pása. Kontakt koža na kožu prebúdza v bábätku i v matke inštinkty, ktoré bábätko vedú k tomu, aby malo záujem o dojčenie a vďaka ktorým bábätko stimuluje matku k dojčeniu. Takýto kontakt koža na kožu dopraj sebe i bábätku čo najčastejšie, obzvlášť v prvých dňoch alebo keď je potrebné zlepšiť ktorúkoľvek situáciu s dojčením. S vyzlečeným bábätkom si môžeš ľahnúť i do postele a spoločne spať či oddychovať. Niektoré bábätká sa vďaka tomu začnú dojčiť aj bez toho, aby si vyvinula akékoľvek úsilie. Kontakt koža na kožu taktiež pomáha pri zvyšovaní tvorby mlieka.
- Priečna poloha: Správnemu prisatiu na prs môže pomôcť držanie bábätka v priečnej polohe. Ak chceš bábätko prisať na ľavý prsník, použi pravú ruku. Tvoje bábätko by malo ležať na predlaktí tvojej pravej ruky, lakťom pridržuj zadoček bábätka k svojmu boku. Všetkými prstami podopri hlavičku bábätka tak, že všetky prsty budeš mať spolu pod líčkom bábätka a palec bude smerovať k ušku bábätka. Bábätko by malo byť mierne nachýlené smerom nahor k prsníku a jeho horná pera by mali byť pred prisatím v jednej línii s bradavkou. Predlaktie tvojej ruky by malo byť rovnobežné s telíčkom bábätka. Bábätku môžeš pred prisatím prejsť hornou perou bábätka po bradavke z jednej strany na druhú tak, aby čo najviac otvorilo ústočká. Brada bábätka by už v tejto fáze mala byť blízko prsníka, tak aby sa pri prisatí dotkla prsníka ako prvá, a aby aj po prisatí medzi nosom bábätka a prsníkom zostal priestor.
- Správne držanie prsníka: Prsník musí byť na úrovni dieťatka, neprikladáme prsník k dieťatku, ale dieťa k prsníku. Prsník podopierame zospodu všetkými prstami okrem palca, ten je na hornej strane prsníka a spolu prsty vytvárajú písmeno C. Vyhneme sa „nožnicovému“ úchopu nakoľko spomaľuje tok mlieka, kedže sa takto vytvára tlak na mliekovody.
- Poloha dieťatka a matky: Pri akejkoľvek polohe platí, že dieťa má byť celým telom otočené k matke, „bruško na bruško“. Mamička sa musí cítiť pohodlne a nesmie ju nič pri dojčení bolieť (bradavka, chrbát) ani tlačiť. Medzi dieťatkom a matkou, by nemala byť žiadna prekážka, napríklad jeho ruka a pod. Zbytočne nedávame ruky na tvár dieťatka, mohli by sme tak porušiť sací reflex.
- Asymetrické prisatie: Uchopíme prsník ako je spomenuté vyššie, jemným dráždením dolnej pery dieťatka bradavkou dosiahneme, aby dieťa otvorilo doširoka ústa, ako napríklad pri zývaní, vyvoláme tak vyhľadávací reflex. Pri asymetrickom priložení ide o to, aby dieťa chytilo čo možno najväčšiu časť dvorca, prevažne zospodu. Brada ostáva zaborená v prsníku a nos dieťatka musí byť voľný. Dolná pera je ohrnutá von, tkanivo prsníka sa pri saní nepohybuje, jazyk ostáva nad dolnou perou, a líca dieťatka neprepadávajú do vnútra pri saní. Dieťatko neprikladáme na prsník keď plače, nakoľko vtedy je jazyk zapadnutý vzadu a nemôže správne uchopiť prsník.
Problémy s dojčením a ako ich riešiť
Aj napriek snahe sa môžu vyskytnúť problémy s dojčením. Najčastejšie sú to:
- Ragády na bradavkách: Ide o popraskanú bradavku, ktorá vzniká najmä zlým prisatím bábätka k prsníku. PRVÁ POMOC: Mastičky a krémy, ktoré účinne liečia ragády a uľavujú od bolesti, môžu mamičky kúpiť v každej lekárni. Bábätko musí mať pri prikladaní k prsníku dostatočne otvorené ústa, aby malo v ústočkách celú bradavku aj s častou dvorca.
- Naliaty prsník: Veľkým problémom je tzv. naliaty prsník, ktorý môže prerásť až do zápalu spojeného s horúčkou. Dochádza k nemu vtedy, keď bábätko málo papá a mliečko v prsníku sa nahromadí. Na prsníku sa vytvoria bolestivé hrčky a je bolestivý aj na dotyk. PRVÁ POMOC: Rozmasírovanie prsníka pod prúdom teplej vody, ideálne v sprche.
- Laktačná kríza: Mnoho mamičiek sa trápi, či ich dieťatko dostatočne veľa papá, či bude priberať tak ako má, či majú dostatok mlieka a či je dosť „silné“.
V týchto prípadoch vyhľadaj pomoc laktačnej poradkyne.
Príkrmy: Kedy a ako začať?
Okrem dojčenia je dôležité vedieť, kedy a ako začať s príkrmami. Začína sa obednou dávkou zeleniny, zvyčajne kombináciou mrkva + zemiak. Zeleninu rozvaríme, rozmixujeme, zriedime vývarom na kašovitú konzistenciu a kŕmime dieťa lyžičkou. Nesolíme, neprisládzame, len v prípade, že dieťa úporne príkrm odmieta, môžeme na začiatku trochu osladiť. V tomto štádiu je už obed taký sýty, že dieťa zvyčajne nevyžaduje po obede mliečnu dávku a táto sa z jedálnička vysadzuje ako prvá. Mliečne výrobky - jogurt, acidofilné mlieko, kefír po 8.mesiaci.
V poslednom období sa zistilo, že ak sa dieťa zoznamuje s rôznymi potravinami od 4. mesiaca, môže to mať pozitívny vplyv na jeho imunitu. Nejedná sa o výživu, len o ochutnávanie - ak dieťa javí záujem o to, čo práve jete, môžeš mu dať ochutnať omrvinku z chleba alebo pečiva, oblízať banán, citrus, lyžičku s trochou jogurtu a podobe.
Polohovanie bábätka
V prvých mesiacoch života je pohyb bábätka veľmi obmedzený a vo všetkom závisí od rodičov. Svaly jeho telíčka musia ešte spevnieť a zosilnieť. Lenže, kým to nastane, musíme s ním správne zaobchádzať. Pri polohovaní bábätka musíme brať do úvahy niekoľko faktov. Súvisia so stavbou tela a silou svalov. Hneď po narodení sa ešte bábätko nedokáže samé otáčať, preto na to musíme myslieť my. Ležanie v jednej polohe mu môže spôsobiť deformácie hlavičky, nesprávna manipulácia zas môže zasiahnuť do vývoja jeho pohybového systému. Pre zdravý vývoj bábätka je najlepšie polohovanie na vodorovnom lôžku s kvalitným matracom. Na to, aby novorodenec dokázal prejsť pôrodnými cestami, nemôže mať vzájomne pevne zrastené kosti lebky. Z tohto dôvodu lekári dávajú dôraz na vhodné polohovanie hlavičky novorodenca. Odporúčajú dieťatko pravidelne otáčať, ideálne by sme ho po každom kŕmení mali uložiť na spinkanie do inej polohy. Striedať treba nielen polohy, ale aj strany, na ktoré ho ukladáme. Z hľadiska bezpečného spánku sa odporúča striedať polohovanie bábätka mierne na jednom boku, na druhom boku a na chrbátiku. To, že bábätko nemá spávať na brušku, však v žiadnom prípade neznamená, že ho na bruško nemáte dávať. Práve naopak, táto poloha je veľmi dôležitá pre správny vývoj jeho svalov krku, hrudníka, bruška aj chrbta. Počas cvičenia sa ho snažíme motivovať, aby sa čo najviac dvíhalo do polohy „pasenie koníčkov“. Pomôžeme mu v tom tak, že ho položíme na tvrdšiu podložku, ručičky mu zložíme v lakťoch a pritlačíme k telíčku. Takto sa mu ľahšie podarí vytlačiť sa hore a zodvihnúť hlavičku nad podložku. Nenechajte sa odradiť, ak to bude zo začiatku len jemné zodvihnutie a bábätko bude počas toho protestovať. Postupne môžete pridať motivovanie farebnými alebo zvukovými hračkami. Bábätko má v prvých mesiacoch života pomerne nevyvážený pomer hmotnosti hlavičky ku zvyšku tela. Svaly tela ju na začiatku nedokážu udržať vo vzpriamenej polohe. O svaloch trupu a krku môžeme povedať, že sú dostatočne silné vtedy, keď sa dieťa dokáže samo posadiť a v sede zotrvať. Dovtedy je lepšie, ak dieťa držíme vo zvislej polohe čo najmenej. Dieťatko by sme mali dvíhať tak, aby sme zbytočne nepreťažovali jeho svaly a súčasne, nedostávali dieťa do neprirodzených polôh. Nebezpečný je najmä silný záklon hlavy alebo chrbtice. Dieťa by pri dvíhaní malo mať vždy poriadne zafixovaný hrudník, krk a hlavičku v jednej rovine tak, ako keď prirodzene leží na chrbte. Nie za každou deformáciou hlavičky sa skrýva nesprávne polohovanie. K niektorým dochádza už počas vnútromaternicového vývoja, alebo počas pôrodu. No aj pri tej najväčšej snahe sa však môže stať, že neodhadnete správnu mieru polohovania dieťaťa a všimnete si, že sa tvar hlavičky zmenil nie správnym smerom. Žiadny rodič nie je dokonalý a preto sa môže stať, že pri manipulácii s dieťaťom môže robiť aj chyby. Od začiatku rodičovstva sa zaujímajte ako dieťa správne polohovať a nedávajte ho spávať na bruško. Ďalšou chybou je, že niektorí rodičia upustia od cvičenia novorodencov v polohe na brušku, pretože sa to dieťatku nepáči a plače. Pravdou je, že nie pre každé dieťa je táto poloha zo začiatku príjemná, ale je to nutné pre jeho správny vývoj. Vyhnúť by ste sa mali nesprávnemu dvíhaniu a dlhšiemu držaniu vo zvislej polohe, pokiaľ ešte dieťa nemá dostatočne spevnené svaly. Pre dieťa je najprirodzenejšia poloha v horizontálnej polohe, v ktorej si bude postupne samé precvičovať pohyby, ktoré už zvládlo. Postupne sa začne pretáčať, plaziť, stavať sa na štyri, sedieť, či chodiť. Všetky tieto vývojové míľniky majú svoj čas. Polohovacie lehátka a hojdačky pre bábätka sú užitočným pomocníkom, ak vaše dieťatko chce s vami tráviť úplne každú minútu. Pomôžu vám navariť či upratať v čase bdenia dieťaťa. Aj tu však platí, že všetko treba robiť s mierou. Inou otázkou však je jej používanie, rovnako aj používanie polohovateľných lehátok v domácnosti. Deti by v nich nemali tráviť príliš dlhú dobu, pretože obmedzuje dieťa v pohybe. V tomto čase si dostatočne neprecvičuje pohyby, ktoré už ovláda. Môže to viesť k istému oneskoreniu psychomotorického vývoja. Používajte ho preto len v čo najkratšom čase, napríklad ak potrebujete navariť alebo upratať, kým je dieťa bdelé a dbajte na to, aby polohovateľné lehátko malo spevnenú chrbtovú časť. Ak ho používate u najmenších detí, majte ho vždy v najnižšej možnej polohe a dieťa v ňom poriadne pripútajte.
Šestonedelie: Čas na regeneráciu a zladenie
Často sa mi stáva, že keď prídem do mladej čerstvej rodinky, ktorá má prvého potomka ešte len pár hodín, mamky si povzdychnú - „prečo k bábätku nedávajú aj návod na použitie?“. Nuž preto mamky moje, lebo ten manuál máme v sebe. Akurát vekmi a generáciami možno trošku prachom zapadol. A tak dnes, spolu s vami, skúsim ten prach oprášiť a nájsť návod, ktorý sa dedí v génoch, v srdci, duši či podvedomí. Zároveň sa pozrieme na prešľapy, ktoré prastaré mamy nemohli poznať, lebo vedecko technická revolúcia im ešte neubrala z prirodzenosti. Šestonedelie - šesť nedieľ - je slovo ktoré sa dá jednoducho pochopiť i v dnešnej dobe. Kto si ale ešte pamätá prečo? Opýtala som sa na to mnohých mamičiek a mnohé tušili správnu odpoveď. Jedna ma však zaskočila vysvetlením, že preto, lebo po šiestich týždňoch je čas ísť na kontrolu. Prečo a za akým účelom vysvetliť nevedela. Takže áno, po tomto čase je čas ísť, aby nám potvrdili, či sa telo dostalo do pôvodnej formy, či je maternica zase v kondícii, či sa zahojili prípadné pôrodné poranenia a či sme fyzicky fit. Keď prídeme domov z pôrodnice s uzlíčkom v náručí, tak si mnohé vydýchneme. Konečne doma, v čistučkom, našom prostredí. S voňavým bábätkom a s rodinou, ktorá sa snaží pomôcť. Konečne jedlá, ktoré voňajú rukami najbližších, konečne vlastná posteľ a konečne kľud. Doma je doma. Lenže nie jednu čerstvú mamu zároveň prepadne pocit bezradnosti a strachu. Čo teraz budem robiť? Kto mi pomôže s tým drobčekom? Ako sa mám oňho postarať? Budem robiť všetko správne? Čo ak niečo pokazím? Čo ak mu ublížim? Práve šestonedelie je čas, keď by žena matka nemala robiť nič, nič iné ako sa regenerovať a venovať svojmu bábätku. Lebo šestonedelie nie je len o tom, že sa dostaneme do formy fyzicky. Je to aj o tom, že naše hormóny sa zladia, že sa celou bytosťou môžeme venovať svojmu telu a mysli. Zoberte si príklad od našich predkov. A skôr ako vás začnú napadať myšlienky ako „robotovali na poli a tam porodili a ďalej okopávali mrkvu“, odporúčam vám ísť sa pozrieť do ktoréhokoľvek múzea ľudovej kultúry na Slovensku. V každom nájdete izbu rodiny s kútnou plachtou, s posteľou v rohu miestnosti zakrytou tak, aby mala čerstvá mamička pokoj, intimitu a aby mohla s novonarodeným členom rodiny (nielen s prvým, ale s každým ďalším) ležať, oddychovať a regenerovať sa.