Jiří Mádl, známy český herec, režisér a scenárista, rozšíril svoje umelecké pôsobenie o ďalšiu oblasť - literatúru. Jeho debutový román Přitažlivost planety Krypton predstavuje nový rozmer jeho tvorby a odhaľuje jeho hlboký záujem o medziľudské vzťahy a súčasnú spoločnosť. Od svojich hereckých začiatkov v tínedžerskom veku prešiel dlhú cestu a dnes sa etabloval ako všestranný umelec s jasnou víziou.
Cesta k spisovateľstvu: Detský sen sa stáva skutočnosťou
Mádl prezradil, že túžba stať sa spisovateľom ho sprevádzala už od detstva. "Rozhodol som sa tak už ako dieťa. Hovorieval som, že nech sa deje, čo chce, bude zo mňa spisovateľ." K napísaniu knihy ho priviedla téma, ktorú si nevedel predstaviť ako film. Uvedomil si, že prostredníctvom písania môže vyjadriť myšlienky a pocity, ktoré by v kolektívnom procese filmovania stratili svoju autenticitu. Na rozdiel od natáčania filmu, ktoré je tímovou prácou, písanie knihy je intímny proces, v ktorom je autor sám so svojimi myšlienkami. "Bolo to niečo úplne iné, pretože, ako hovoríte, keď človek točí film, má okolo seba zhruba 60 ľudí. Tí sa stále na niečo pýtajú (smiech). Pri knihe je veľmi málo ľudí, ktorí si ju prečítajú - nejaká blízka rodina alebo priatelia, a potom redaktorka z vydavateľstva. Keď presvedčíte troch ľudí, aby si knihu prečítali, tak je to veľa. Zrazu teda máte veľmi málo reakcií, čo je celkom zvláštne. Ale ten proces, počas ktorého je človek sám, je pekný a neskutočne pohodlný."
Přitažlivost planety Krypton: Príbeh o vzťahoch v digitálnej dobe
Jeho román Přitažlivost planety Krypton sa zaoberá témou vzťahov v digitálnej dobe a vplyvom sociálnych sietí na medziľudskú komunikáciu. Príbeh sa začína konverzáciami na sociálnej sieti, v ktorých Martin a Veronika spomínajú na detstvo a zdieľajú svoje súčasné životné skúsenosti. Mádl prostredníctvom svojich postáv skúma, ako sa mení spôsob, akým nadväzujeme a udržiavame vzťahy v online svete. Sám autor zdôrazňuje, že virtuálny priestor má svoje limity a nemôže nahradiť plnohodnotné osobné interakcie. "Vzťah, ktorý si v mojej knihe vybudujú hlavné postavy, je kvalitný a hodnotný. Nemyslím si však, že sa na sociálnych sieťach dá vybudovať plnohodnotný vzťah. Virtuálny priestor má svoje limity."
Mádl v románe opisuje internetový priestor z obdobia začiatku nultých rokov, kedy sme ešte len objavovali možnosti online komunikácie. Spomína na časy, keď bolo objavovanie videoklipov na internete dobrodružstvom, na rozdiel od dnešnej doby, kedy je online priestor preplnený audiovizuálnym odpadom. "V tej dobe sme ešte len objavovali možnosti, ako napríklad písať si v reálnom čase s niekým, kto je od nás ďaleko. Dnes už je to také bežné, že tomu chýba dobrodružstvo objavovania. Keď som si kedysi mohol na internete pozrieť nejaký videoklip, ktorý som hľadal, bol som nadšený, že sa mi ho podarilo nájsť. Dnes, keď ráno nastúpite do električky, vidíte ľudí, ktorí sa točia, ako idú do školy, a dávajú to na svoje sociálne siete."
Osobná skúsenosť s úzkosťou a hľadaním duševnej pohody
V románe sa Mádl dotýka aj témy úzkosti a panických atakov, ktoré sám zažil. Prostredníctvom postavy Martina autenticky opisuje stavy úzkosti a spôsoby, ako sa s nimi vyrovnávať. Zdôrazňuje dôležitosť otvorenej komunikácie o duševných problémoch a potrebu vyhľadať odbornú pomoc. "Na príklade Martina veľmi autenticky opisujete stavy úzkosti, paniky a toho, ako sa s tým vyrovnávať. Moja vlastná skúsenosť. Sám som zažil úzkosti a panické ataky, aj keď ma nesprevádzali po celý život ako niektorých ľudí. Ľudia totiž nechcú veľmi rozprávať o úzkostiach, a to z dvoch dôvodov. Po prvé sa nechcú zdôverovať s niečím takým osobným a po druhé preto, lebo keď o tom človek rozpráva, zatiaľ čo ho to ešte neprešlo, tak si to znovu navodzuje."
Prečítajte si tiež: Literárne ambície Jiřího Mádla
Mádl vníma terapiu ako nástroj na hľadanie nového rozmeru osobnosti a zdôrazňuje, že by sme sa mali starať o svoju dušu rovnako, ako sa staráme o svoje telo. "Pamätám si, že keď mi niekto kedysi povedal, že chodí na terapiu, tak som si o ňom pomyslel, že je divný. Dnes mi príde divný ten, kto na terapiu nechodí (smiech). Sme to, o čo sa staráme. Niekto má záhradu, o ktorú sa stará, a môžeme o ňom povedať, že je záhradník, ktorého zaujíma príroda. Keď si niekto čistí topánky, je to fajn, určite ho zaujíma jeho vzhľad. Myslím si, že ľudia by mali chodiť na terapiu a mali by hľadať nový rozmer svojej osobnosti. Nie je to len o tom narodiť sa a umrieť, zobudiť sa a zaspať. Súčasná doba nás od našej duše odtrháva, čo je na niektorých ľuďoch aj vidieť - začínajú byť totiž nebezpeční."
Superman ako symbol domova a inšpirácie
Dôležitým symbolom v románe je postava Supermana, ktorú Mádl vníma ako symbol domova a inšpirácie. Superman, ktorý prišiel o svoj domov na planéte Krypton, sa stal slávnym na Zemi, ale stále mu chýba miesto, kam patrí. Mádl vníma Supermana ako dobrého človeka nielen na striebornom plátne, ale aj v súkromnom živote, ktorý sa venoval charite. "Nepovedal by som, že komiksov, som vyslovene fanúšikom Supermana. Myslím si, že mu chýba domov, o ktorý prišiel, a to aj napriek tomu, že sa stal slávnym u nás na zemi. Každý chce mať domov. Stal sa Supermanom na striebornom plátne, ale zároveň bol dobrým človekom aj v súkromnom živote, venoval sa charite. Potom sa mu ale stala nehoda a zostal na vozíku. Napriek tomu bol stále inšpiratívnym človekom. Ako dieťa som to dosť vnímal, preto naňho vo svojej tvorbe často odkazujem."
Herecké začiatky a režisérske úspechy
Jiří Mádl sa dostal do povedomia verejnosti už ako sedemnásťročný, keď si zahral vo filme Snowboarďáci. Nasledovali ďalšie úspešné filmy ako Rafťáci, Gympl, Vejška a Probudím se včera. Okrem herectva sa venuje aj réžii a scenáristike. V roku 2014 debutoval ako režisér snímkou Pojedeme k moři, ktorá získala Cenu českej filmovej kritiky za objav roka. V roku 2019 mal premiéru jeho druhý režijný počin s názvom Na střeše.
Mádl priznal, že réžia je pre neho stresujúca práca, ale zároveň ho baví. Uvedomuje si, že režisér musí byť dobrý matematik a musí mať v hlave komplexný obraz o celom projekte. "Režírovanie filmu je podľa Mádla veľmi stresujúca práca. Hynek Čermák nám nedávno v rozhovore povedal, že režisér musí byť aj dobrý matematik. S tým úplne súhlasím. Režisér musí v hlave držať čas, musí si rozvrstviť čo a kam, koľko času venuje určitej scéne, pretože nedostane viac natáčacích dní, musí byť opatrný, musí vedieť, ako s kým hovoriť - inak sa hovorí s dieťaťom, inak so starším človekom, inak so štábom. Pre mňa je to čisto stresujúca práca (smiech). Budem to, samozrejme, robiť aj ďalej, nechcem týmto odrádzať ľudí od réžie."
Inšpirácia z detstva a nové projekty
Pri písaní scenára k svojmu režijnému debutu Pôjdeme k moru sa Mádl inšpiroval spomienkami na vlastné detstvo. Film rozpráva príbeh o rodine, ktorá sa vydáva na dovolenku k moru a zažíva rôzne dobrodružstvá.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Mádl už má v pláne ďalšiu knihu s pracovným názvom Moje láska Kiara. Prezradil, že by malo ísť o podobný žáner, ako je Přitažlivost planety Krypton, ale predsa len trochu iné. "Mám už zvolenú tému aj názov, ale radšej si počkám, ako sa bude ľuďom páčiť moja prvotina. Myslím si, že v niečom ide o podobný žáner, v akom je napísaná Přitažlivost planety Krypton. Bude to ale predsa trochu iné. Pracovný názov je zatiaľ Moje láska Kiara."
Osobný život a otcovstvo
Mádl sa len nedávno stal otcom syna Františka. Matkou jeho syna je fotografka Kateřina Jirkovská, s ktorou mal nezáväzný pomer. Média o tom informovali, že syna však vychováva aj on a chce ho dobre zabezpečiť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa