Vstup do školy je významným míľnikom v živote dieťaťa. Okrem kognitívnych zručností, ako je rozoznávanie farieb, počítanie do desať a schopnosť sústrediť sa, je rovnako dôležitá aj sociálna a emocionálna zrelosť. Táto zrelosť dieťaťu umožňuje úspešne sa adaptovať na nové prostredie, nadväzovať vzťahy s rovesníkmi a zvládať výzvy, ktoré školský život prináša. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na to, ako sociálne dozrieva dieťa, aké sú znaky sociálnej zrelosti a ako môžu rodičia a pedagógovia podporiť tento dôležitý aspekt vývoja.
Dôležitosť Sociálnej a Emocionálnej Zrelosti
Sociálna a emocionálna zrelosť sú kľúčové pre úspešné fungovanie dieťaťa v škole aj v živote. Dieťa, ktoré je sociálne zrelé, dokáže:
- Oddeliť sa od rodiča bez stresu: Schopnosť zvládnuť odlúčenie od rodiča je základným predpokladom pre úspešný vstup do školy.
- Regulovať svoje pocity: Zvládanie emócií, ako je hnev, smútok a strach, je dôležité pre pokojné a konštruktívne riešenie konfliktov.
- Rešpektovať autority: Schopnosť rešpektovať učiteľov a iné autority je nevyhnutná pre dodržiavanie pravidiel a úspešné učenie sa.
- Začleniť sa do kolektívu: Nadväzovanie priateľstiev a spolupráca s rovesníkmi sú dôležité pre rozvoj sociálnych zručností a pocitu spolupatričnosti.
- Riešiť konflikty: Zvládanie konfliktov bez agresivity a vzdorovitosti je znakom sociálnej zrelosti a schopnosti komunikovať.
- Prijímať neúspechy: Schopnosť vyrovnať sa s neúspechom a učiť sa z chýb je dôležitá pre rozvoj odolnosti a motivácie.
Znaky Sociálnej Zrelosti Dieťaťa
Sociálna zrelosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi v správaní a interakciách dieťaťa. Medzi hlavné znaky patria:
- Komunikačné zručnosti: Dieťa dokáže vyjadriť svoje potreby a pocity zrozumiteľným spôsobom a počúva, čo hovoria ostatní.
- Empatia: Dieťa dokáže vnímať a chápať pocity iných ľudí a prejavuje im súcit. Rozvíjajte sociálny mozog a empatiu dieťaťa. Vedci tak nazvali oblasť mozgu, ktorá vykazuje aktivitu vždy, kedy sme zapojení do nejakej sociálnej interakcie, najmä ak sa v nej zaoberáme aj myslením a pocitmi ostatných ľudí. Empatia a sociálny mozog sa rozvíjajú vo vzťahu s nami rodičmi. Neodmietajte ich, nezľahčujte a ani od nich neodvádzajte pozornosť. Namiesto toho sa o nich rozprávajte, pomenúvajte ich, uznávajte mu ich. A v poriadku sú aj tie vaše. Hovorte aj o nich - pomenúvajte ich, ale tak, aby ste v dieťati nevyvolávali pocity viny. Čiže namiesto Hnevám sa, pretože si urobila toto, povedzte Keď sa stalo toto, nahnevala som sa. Naučte sa hovoriť JA jazykom, aby sa to mohlo naučiť aj vaše dieťa.
- Spolupráca: Dieťa dokáže spolupracovať s ostatnými pri hrách a aktivitách a rešpektuje pravidlá.
- Sebakontrola: Dieťa dokáže ovládať svoje impulzy a správa sa primerane situácii.
- Asertivita: Dieťa dokáže presadzovať svoje práva a potreby bez toho, aby ubližovalo ostatným.
- Zodpovednosť: Dieťa dokáže plniť svoje povinnosti a dodržiava dohody.
- Rešpekt k autoritám: Dieťa rešpektuje učiteľov, rodičov a iné autority a dodržiava pravidlá.
- Schopnosť riešiť konflikty: Dieťa dokáže riešiť konflikty s rovesníkmi bez agresivity a vzdorovitosti.
- Adaptabilita: Dieťa sa dokáže prispôsobiť novým situáciám a prostrediam.
Ako Podporiť Sociálny Rozvoj Dieťaťa
Rodičia a pedagógovia zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore sociálneho rozvoja dieťaťa. Existuje mnoho spôsobov, ako môžu prispieť k tomu, aby dieťa sociálne dozrelo:
- Vytvárajte príležitosti pre sociálne interakcie: Zabezpečte, aby dieťa malo dostatok príležitostí hrať sa a komunikovať s rovesníkmi.
- Učte dieťa komunikačným zručnostiam: Povzbudzujte dieťa, aby vyjadrovalo svoje pocity a potreby, a učte ho aktívne počúvať.
- Rozvíjajte empatiu: Rozprávajte sa s dieťaťom o pocitoch iných ľudí a učte ho vnímať ich perspektívu.
- Učte dieťa spolupracovať: Zapájajte dieťa do aktivít, ktoré vyžadujú spoluprácu, a učte ho rešpektovať pravidlá.
- Podporujte sebakontrolu: Učte dieťa ovládať svoje impulzy a správať sa primerane situácii.
- Učte dieťa asertivite: Povzbudzujte dieťa, aby presadzovalo svoje práva a potreby bez toho, aby ubližovalo ostatným.
- Vytvárajte pravidlá a dôsledne ich dodržiavajte: Stanovte jasné pravidlá a dôsledne ich dodržiavajte, aby sa dieťa naučilo zodpovednosti.
- Buďte vzorom: Správajte sa k ostatným s rešpektom a empatiou, aby sa dieťa učilo od vás. Milí rodičia, ste pre svoje dieťa vzory. Možno si uvedomujete, ako ste to so školou a učením mali vy a možno chcete, aby to vaše deti mali ináč. Držím vám v tom palce. Aj v tom, akú školu pre svoje dieťa vyberiete.
- Rozprávajte sa s dieťaťom o jeho pocitoch: Pýtajte sa dieťaťa, ako sa cíti, a pomôžte mu pomenovať a spracovať jeho emócie.
- Čítajte dieťaťu rozprávky a príbehy: Rozprávky a príbehy pomáhajú dieťaťu rozvíjať empatiu a pochopiť rôzne sociálne situácie.
- Hrajte s dieťaťom hry: Hry sú skvelým spôsobom, ako sa dieťa učí spolupracovať, rešpektovať pravidlá a riešiť konflikty.
- Chváľte dieťa za jeho snahu a pokroky: Oceňujte snahu a pokroky dieťaťa, aby ste ho motivovali k ďalšiemu rozvoju. Preto teda začnime od seba a neporovnávajme.
- Nechajte dieťa, aby vám niečo vysvetľovalo, aby sa delilo a pomáhalo iným.
Kedy Zvážiť Odklad Školskej Dochádzky
V niektorých prípadoch môže byť pre dieťa prospešné odložiť nástup do školy. Ak dieťa vykazuje výrazné nedostatky v sociálnej a emocionálnej oblasti, ako je napríklad:
Prečítajte si tiež: Nárok na materskú počas doktorandského štúdia
- Nadmerná úzkosť a strach z odlúčenia od rodiča
- Problémy s reguláciou emócií (časté výbuchy hnevu, plačlivosť)
- Agresívne správanie voči rovesníkom
- Neschopnosť začleniť sa do kolektívu
- Nedostatok rešpektu k autoritám
Je vhodné poradiť sa s odborníkom (psychológom, pedagógom) a zvážiť odklad školskej dochádzky. Odklad môže dieťaťu poskytnúť čas na dozretie a získanie potrebných sociálnych zručností, čo mu uľahčí vstup do školy a prispeje k jeho úspešnému školskému životu.
Ako Rozvíjať Reč a Komunikáciu u Detí
Príprava na hovorenú reč a nástup prvých slov v rozmedzí 12. - 18. mesiaca je kľúčová. Pred samotným hovorením alebo vyslovovaním prvých slov by malo každé dieťa dozrieť v sluchovom vnímaní, teda hľadať zvuky alebo sa obracať za zvukmi v prostredí a reagovať na ľudské hlasy, príp. konkrétnu osobu. Podstatné je aj dozrievanie oromotoriky - hra s artikulačnými orgánmi, džavotanie, ktoré prechádza do napodobňujúceho džavotania. Posledným stupňom je dozrievanie kognície - pamäti.
Na vzniku prvých slov u detí sa podieľa predovšetkým hrubá a jemná motorika, motorická koordinácia, ktorá sa vyvíja súbežne s tým, ako dieťa začína chodiť a strieda nohy, pri preliezaní alebo nacvičovaní sebaobsluhy. Dôležité sú aj sluchové vnímanie a pamäť, ktoré trénujeme formou básničiek a pesničiek. Ako podporu hovorenia musí mať dieťa najmä správny vzor reči - ten predstavujú rodičia alebo iní členovia rodiny.
Základnou charakteristikou nehovoriaceho dieťaťa býva oneskorený vývin reči, keď pomalšie dozrievajú všetky funkcie, ktoré dieťa pri vývine hovorenej reči potrebuje. Ďalším z dôvodov je aj vývinová jazyková porucha, oslabená pamäť alebo oslabené rozlišovanie zvukov reči. Iným aspektom môže byť OPMV (oneskorenie psychologického mentálneho vývinu), zároveň sa oneskorujú všetky predispozície, ktoré sú potrebné na vývin reči. V niektorých prípadoch ide aj o sluchové postihnutie alebo autizmus, pri ktorých dieťa nemá potrebu komunikovať. Ku ktorémukoľvek dôvodu sa môže pridať aj vývinová verbálna dyspraxia, čo je motorická neobratnosť, ktorá všetky predchádzajúce body ešte sťažuje.
Jednou z bariér je, ak u dieťaťa absentuje vzor rozprávania, príp. ak ho dieťa ignoruje. To sa objavuje hlavne pri deťoch s autizmom. Zároveň môže ísť aj o deti s ADHD alebo problémovým správaním, ktoré im nedovoľuje vnímať reč.
Prečítajte si tiež: Nároky na materské
Podstatné je, aby sme u detí stimulovali jemnú, hrubú motoriku a koordináciu či podporovali sebaobslužné činnosti (obliekanie, obúvanie, toaleta…). Pri hre je dôležité, aby dieťa tolerovalo partnera, s ktorým do hry vstupuje. Rozvíjame sociálnu interakciu, ktorú považujeme za základ akejkoľvek reči. V hre si s dieťaťom vymieňame úlohy, pričom pochopí, že sa striedajú úlohy aj pri učení. V hre rozvíjame aj sekvencie, teda dieťa je schopné urobiť počas hrania viacero nadväzujúcich činností (napr. nakŕmiť bábiku a uložiť ju spať). Podľa postupnosti v hre dokážeme určiť, na koľko slov je pripravené, teda koľko si dokáže zapamätať. Okrem toho je dôležité rozvíjať aj kvalitu hry - musí byť funkčná (teda dieťa chápe, na čo sa predmety používajú) a napodobňujúca (vie napodobniť všetko, čo vidí u rodičov).
Dieťa by malo mať dovŕšených 18 mesiacov, v ktorých nereaguje na hovorenú reč (oslovenie menom, nepochopenie ľahkých zákazov…). Ak nerozumie reči, pretože si slová nedokáže ani po opakovaní zapamätať, alebo ak hovorí menej ako päť aktívnych slov či nemá záujem o sociálny kontakt, príp. nekomunikuje ani jednoduchými gestami, je potrebné vyhľadať odborníka. Pri malých deťoch začíname návštevou pediatra. Detskí lekári majú test komunikačného správania a sú povinní robiť skríningové testy deťom do troch rokov. Návšteva u psychológa je podstatná, ak má dieťa problémové správanie. V prípade, že nerozpráva, je potrebná aj návšteva logopéda, príp.
Pre dieťa, ktoré nerozpráva, môžeme použiť gestá, obrázky alebo aj komunikačné predmety a technológie. Nie je potrebné sa komunikácie náhradnou formou báť, pretože ňou stimulujeme vývin hovorenej reči. Náhradná komunikácia sa učí veľmi jednoducho. Rodič len používa gestá, príp. Náhradnú komunikáciu môžeme formovať aj prostredníctvom riadeného učenia, keď vytvárame dieťaťu komunikačné situácie (je motivované pýtať si niečo). Ukazujeme mu gesto alebo obrázok a tým mu znázorňujeme vzor používania. Komunikačné situácie vytvárame tak, že napr. obľúbené jedlo dieťaťu podávame v menších množstvách a je nútené pýtať si ďalšiu porciu alebo môžeme obľúbenú hračku podať dieťaťu v zatvorenej priehľadnej nádobe - bude potrebovať pomoc, o ktorú vás musí požiadať.
Najdôležitejšie je komentovať všetko, na čo sa dieťa pozerá, čo robí a všetko, čo s dieťaťom robíme my. Ak potrebujeme podporu pri porozumení, využívame len gestá. Pri podpore aktívnej reči myslíme na to, že rodič je vždy vzorom aj v komunikácii.
Školska Zrelosť: Viac Ako Len Kognitívne Zručnosti
Školská zrelosť je komplexný pojem, ktorý zahŕňa nielen kognitívne zručnosti, ale aj emocionálnu, sociálnu a fyzickú pripravenosť dieťaťa na školu. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a dozrieva individuálnym tempom. Preto je dôležité posudzovať školskú zrelosť dieťaťa komplexne a brať do úvahy všetky aspekty jeho vývoja.
Prečítajte si tiež: Stravovanie a duševné zdravie v ére sociálnych sietí
- Dozrievanie mozgu: V predškolskom období je rýchle, čo prispieva k vývinovým schopnostiam dieťaťa, a tým aj k pripravenosti a zrelosti na školu.
- Vnímanie: Vo veku 6 rokov je väčšina detí schopná rozlišovať smer hore a dolu, neskôr smer vpravo a vľavo. Schopnosť pravo - ľavej lokalizácie závisí od zrelosti pravej mozgovej hemisféry. Deti, ktoré nie sú dostatočne zrelé, nie sú schopné rozlišovať medzi tvarovo podobnými písmenami.
- Grafomotorika: Veľkú úlohu zohráva rodič v predškolskom veku pri dohliadaní na správne držanie ceruzky, sklon zošita, primeranú manipuláciu a tlak pri kreslení. Chybné návyky sa neskôr ťažko naprávajú. Je dôležité uvedomiť si, že výtvarný prejav je začiatok písomného prejavu, kreslením sa buduje schopnosť napodobniť určité grafické vzory.
- Rozumové poznanie: V oblasti rozumového poznania je samozrejmosťou, ak dieťa vie svoje meno a priezvisko, adresu, ovláda nejaké detské riekanky a pozná farby.
- Reč: Vývin reči dieťaťa sa v predškolskom období dostal na úroveň, keď jeho reč je čistá, dokáže vysloviť všetky hlásky, vie vypovedať svoje zážitky. Nehovorí maznavo, nezajakáva sa. Fonologické uvedomovanie dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania. Poznať prvé, posledné písmeno v slove, syntéza a analýza slov, rozklad slova na hlásky, skladanie slov z hlások. Špeciálna pedagogička Mgr. Renáta Kišová uvádza, že príčina častých problémov u detí pred vstupom do školy týkajúcich sa rečovej oblasti pramení v tom, že rodičia s deťmi veľmi málo rozprávajú a ešte menej im čítajú. Svet rozprávok a príbehov im predkladajú takmer výlučne iba v digitálnej podobe.
Rastové Nastavenie Mysle
Rastové nastavenie mysle je podľa mnohých štúdií z oblasti psychológie a neurovied kľúč k tomu, aby sa dieťa vzdelávalo rado a aby mu to vydržalo na celý život.
Hyperaktivita a Porucha Pozornosti
Hyperaktivita či hyperaktivita s poruchou pozornosti, tzv. ADHD syndróm, je zdravotná choroba a tak k nej treba pristupovať. Rodičia im majú pevne a jasne vymedziť ich postavenie medzi ľuďmi a povedať, ktoré pravidlá platia bez výnimky a o ktorých už nemožno diskutovať. Treba vymedziť hranice, ale zároveň ukázať, že je ich dieťa, ktoré milujú. Na toto rodičia nesmú zabúdať. Deti nás dokážu vystresovať do krajnosti, potom sme nervózni, roztrpčení, niekedy padne aj telesný trest.
Adopcia a Pestúnska Starostlivosť
Stať sa rodičom takýmto spôsobom je v niečom iné. Je to veľká neznáma v tom zmysle, že keď sa vám narodí dieťatko, viete, že zdedilo polovicu z vás a polovicu z vášho partnera. Pri adopcii je dieťatko určite aspoň zo začiatku pre vás úplne cudzie. Neviete, čo všetko si nesie so sebou aj po psychickej stránke, nepoznáte jeho rodinnú anamnézu.