Ako sa prejavuje dobre dieťa: Komplexný pohľad na emocionálne, sociálne a kognitívne aspekty

Detský svet je plný smiechu a bezstarostnej hry, no niekedy sa táto radosť utíši a dieťa sa zrazu stiahne do seba. Je veľmi dôležité všímať si zmeny v správaní a prejave dieťaťa, pretože môžu byť indikátorom stresu, úzkosti alebo iných problémov. Pre každú živú bytosť, a pre deti obzvlášť, je dôležité vedieť, ako sa prejavuje vnútorná pohoda a ako rozpoznať, keď niečo nie je v poriadku.

Emocionálne zdravie ako základ pre celkový blahobyt

Rodičia si pri narodení dieťaťa najviac želajú, aby bolo zdravé. Zaujímajú sa, či má všetky prstíky, či dýcha. Jeho zdravie sa stáva tou najdôležitejšou prioritou v ich živote. Málokto si však uvedomí, že je to práve zdravie duševné, ktoré často udáva smer fyzickému blahobytu. Telo sa nemôže cítiť dobre a nemôže prosperovať, pokiaľ v ňom sídli nešťastná a ubolená duša. Emocionálne alebo duševné zdravie je preto dôležité pestovať; ako aj v nás, tak aj v našich deťoch.

Emocionálne zdravé deti sú schopné efektívne zvládať nástrahy dňa a v budúcnosti povinnosti dospelého človeka. Majú lepšie interpersonálne vzťahy, pretože sa naučili regulovať emócie a duševné pochody a pracovať s nimi. Obyčajne rozumejú, ako sa cítia a čo prežívajú, je im to dobre známe; z toho dôvodu ľahko vedia akékoľvek výkyvy uviesť opäť do harmonického stavu. Vedia, čo majú robiť ak sa necítia dobre, ako sa majú ukľudniť alebo zatočiť so smútkom. Duševná rovnováha je to, čo charakterizuje emocionálne zdravého jedinca.

Znaky emocionálne zdravých detí

• Vedia, ako sa cítia: Dokážu pomenovať a preskúmať svoje emócie, čo im umožňuje lepšie s nimi pracovať.
• Vedia, ako sa cítia ostatní: Rozumejú emóciám druhých, sú empatické a vedia, ako reagovať na pocity iných.
• Naučili sa techniky, ktoré im pomáhajú zvládať a regulovať emócie: Používajú zdravé stratégie na spracovanie emócií, ako napríklad beh, maľovanie alebo počúvanie hudby.
• Emócie berú ako prirodzenú súčasť života, nehanbia sa za ne a dovolia si "cítiť": Akceptujú všetky svoje pocity a nehanbia sa za ne.

Duševne zdravé dieťa môže vyrásť len v zdravej rodine. Zabudnite na všetko, čo vám v detstve vtĺkali do hlavy. Emócie sa nerozdeľujú na dobré a zlé, žiadne nie sú zahanbujúce; všetky do jedného sú potrebné a maximálne prirodzené. Komunikujú s nami, aby sme pochopili svoju podstatu a osobnosť. Prostredníctvom nich sa dokážeme vyvíjať, spoznať sa a dospieť k harmónii v živote, ktorá mnohým tak chýba. Je potrebné s deťmi o emóciách rozprávať, aby pochopili, čo sú zač a následne sa ich učili regulovať. Začnite u seba a ukážte im to. Zabudnite na hlúposti ako trestanie za hnev, posmešky za plač - a povoľte aj sebe cítiť emócie (čo je koniec koncov zdravé). Nikdy nie je neskoro naučiť sa s nimi pracovať, aj keď vám to v detstve nebolo dopriate. Deti sa tým lepšie naučia regulovať ich a porozumieť im.

Varovné signály: Ako rozpoznať problémy v komunikácii a správaní

Pri posudzovaní, ako sa prejavuje dobre dieťa, je dôležité všímať si potenciálne varovné signály, ktoré môžu naznačovať narušenú komunikačnú schopnosť alebo iné problémy. Tieto signály sa môžu prejavovať rôzne a líšia sa pri každom jednom dieťati. Majú dopad na jeho emócie, správanie, socializáciu, či školskú úspešnosť. Je dôležité si uvedomiť, že prítomnosť týchto znakov nemusí automaticky znamenať, že má dieťa narušenú komunikačnú schopnosť. Preto uvedené body netreba považovať za samostatné jednotky.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Sociálna izolácia a komunikačné bariéry

Ak si dieťa uvedomuje komunikačnú bariéru, ktorá je medzi ním a jeho rovesníkmi, môže sa spoločnosti cielene „brániť“. Stretáva sa totiž s komunikačnými neúspechmi a nedorozumeniami. Dieťa sa môže stretnúť s odmietaním aj zo strany okolia - ak spolužiaci a kamaráti zistia, že sa nevie vyjadriť, dlho mu trvá povedať vetu, neodpovedá, je pri hre a v partii „navyše“, nemusia ho prijať medzi seba. Žiaľ, častý je aj výsmech kvôli rečovým problémom, ktorý sociálnu izoláciu podporí ešte viac.

Frustrácia a agresívne správanie

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako zámerné vyprovokovanie konfliktu môže byť v pozadí frustrácia z neporozumenia a/alebo neschopnosti presadiť sa slovne. Ak nerozprávajúcemu dieťaťu zoberie hračku iné dieťa, jeho reakcia (kopnutie, štuchnutie) môže byť nesúhlas vyjadrený formou, ktorá je pre dieťa jednoduchšia. Je dokázané, že deti so slabšími komunikačnými schopnosťami majú častejšie a prudšie záchvaty hnevu. Tie sa prejavujú dokonca už u 12 mesačných detí! 24 - 30 mesačné deti majú takmer až 2-násobne vyššie potenciálne riziko výskytu afektov oproti rovesníkmi s primeraným vývinom reči. Dobrou správou je, že so zdokonaľovaním jazykových zručností ubúdajú aj prejavy agresívneho správania.

Ťažkosti v škole

Nie sú to len „zlé“ známky. Nielen tie totiž poukazujú na schopnosti dieťaťa. Dôležitejšie je všímať si, koľko energie a času vkladá dieťa do učenia. Pretože učenie ho môže stáť omnoho viac úsilia a snahy ako jeho spolužiakov. A známky, či už sú na stupnici hodnotenia na jednej alebo druhej strane, nemusia vždy reálne poukazovať na to, či je domáca príprava poctivá. Tieto deti môžu mať ťažkosti s čítaním a písaním už na prvom stupni. Preto u detí, ktoré majú problém s čítaním, sú prítomné aj iné jazykové ťažkosti. Dyslexia má totiž jazykový podklad.

Problémy s vybavovaním slov

Sú vám tieto slová známe? Používame ich vtedy, keď si nevieme spomenúť na správne slovo - potrebujeme viac času, prípadne si ho v tej situácii nevieme vybaviť vôbec. Ak nevieme nájsť ani vhodné synonymum, namiesto toho použijeme slovo, ktoré nenesie žiadny význam - tzv. slovná vata. Ale buďte pokojní. Ak však pozorujete u svojho dieťaťa často sa opakujúce situácie s hľadaním toho správneho slova doprevádzané dlhou pauzou, zneistením, nedokončením myšlienky, opakovaním viackrát tých istých slov alebo častí viet a všimnete si, že to má negatívny vplyv na to, čo chce dieťa povedať, buďte ostražití. Skúste sa zamerať na obsah toho, čo hovorí ešte viac ako doteraz. Spozorovať dané ťažkosti má svoje opodstatnenie aj v neskoršom veku. U ľudí s demenciou pri Alzheimerovej chorobe patria problémy s „vybavovaním“ slov k prvým jazykovým príznakom.

Problémy s porozumením

Väčšina pediatrov a rodičov sa zaujíma najmä o to, či dieťa rozpráva. Na to, či dieťa rozumie sa však často zabúda. A tak sú tieto „nenápadné“ ťažkosti v pozadí. A pritom - dieťa musí slovu najskôr porozumieť aby ho neskôr mohlo povedať. V praxi sa často stretávam s deťmi, ktoré majú okrem problémov s naberaním slovnej zásoby a tvorením viet aj problém v porozumení. Nemusí to byť vždy také „nápadné“ ako sa na prvý pohľad javí. Ako sa prejavuje znížená schopnosť porozumenia? Napríklad dlhšia pauza medzi otázkou/výzvou dospelého a reakciou dieťaťa, kedy premýšľa nad významom; odpovede nesúvisiace s otázkou (Komu patrí bábika? -Bábika musí ísť spať.); snaha dieťaťa zahovoriť otázku a prejsť na inú tému.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Negatívne emócie a pocity

Nepodceňujte to, čo dieťa cíti, nech sa vám to zdá akokoľvek „nafúknuté“, „zbytočné“ alebo „príliš zveličujúce“. Niektoré deti sú všímavejšie a citlivejšie. Uvedomujú si rozdiely medzi sebou a ostatnými (tak ako aj my všetci), ale vzhľadom na to, že majú jazykové ťažkosti, vnímajú tieto odlišnosti ešte viac. Cítia sa nešťastné, frustrované, nahnevané. Cítia nespravodlivosť, že sa musia učiť viac ako ostatní. Že majú horšie známky. Že sa im deti posmievajú. Že nevedia čítať tak rýchlo. Že nemajú kvôli učeniu čas behať s kamarátmi. Že všetky ústne odpovede „pokašlú“, aj keď sa poctivo pripravujú. Že sa s ním na ihrisku nechcú hrať deti. Nie je hanbou sa takto cítiť. Majú na to právo. Veľa však závisí od vás, nás, rodičov, učiteľov, starých rodičov ako sa k tomu postavíme. Vyhľadajte psychologickú pomoc pre svoje dieťa vždy, keď máte pocit, že si nevie dať rady samo.

Problémy s jazykovým spracovaním počutého

Prejavuje sa to aj tým, že častejšie žiada o zopakovanie, nestíha pri písaní diktátov/poznámok, odpovedá mimo témy, nezaujíma sa o hovorené rozprávky. O problémoch s jazykovým spracovaním počutého hovoríme vtedy, keď sú vylúčené sluchové poškodenia.

Slabé rozprávačské schopnosti

Rozprávačské schopnosti sa vyvíjajú. Tie prvé sa objavujú medzi druhým a tretím rokom. Rozprávanie 5 a viac ročných detí je už obsahovo aj kontextovo zložitejšie. U tejto skupiny detí hľadáme odpovede na otázky: Rozpráva dieťa príbeh tak, aby na seba nadväzoval? Uvádza postavy, ich opisy, pocity, vzťahy medzi nimi a dôvody ich konania? Je z rozprávania jasné, kde a kedy sa príbeh odohráva? Vie vyjadriť pointu príbehu, problém, záver, dôsledky? Spája si daný príbeh s osobnou skúsenosťou? Rozprávanie zážitku, opis obrázka, prerozprávanie rozprávky, vysvetlenie postupu… Všetko uvedené patrí k tzv. naratívnym (rozprávačským) schopnostiam. Schopnostiam rozprávať o jednej téme viacerými vetami. Tieto „nenápadné“ komunikačné situácie, ktoré sa bežne vyskytujú napovedajú o jazykových schopnostiach viac ako by sme si mysleli. Rozprávanie príbehov deťmi je zrkadlo, ktoré odráža viacero dôležitých informácií o dieťati a jeho vývinových schopnostiach, ale aj o jeho osobnosti. Úroveň rozprávačských schopností v ranom veku predpovedá úroveň akademických výsledkov. Má priamy súvis s porozumením hovorenej reči, čítaného textu, spontánnym písaním. V rozprávaní príbehu sa objaví všetko (čo logopéd potrebuje zistiť) - to, akú má dieťa slovnú zásobu, gramatiku, ako vie nadväzovať vety, postupne ich dopĺňať, akú má výslovnosť, ako vníma príbeh a jeho prvky, ako tomu rozumie a ako dokáže s druhým zdieľať to, čo potrebuje. Aj vďaka viacerým aktuálnym výskumom realizovaným na slovensky hovoriacich deťoch sa vie o tejto problematike čoraz viac.

Problémy s pozornosťou počas vyučovania

Nesleduje výklad učiteľa! Nedáva pozor počas vyučovania! Neobsedí! Neustále vyrušuje! Na hodinách je nepozorný! Aj takéto poznámky dostávajú žiaci, ktoré majú jazykové ťažkosti. Žiakovi, ktorý má problém s porozumením a/alebo krátkodobou sluchovou pamäťou sa veľmi ťažko sústredí na odborný výklad. Aj napriek jeho snahe a úsiliu, nedokáže venovať pozornosť každú hodinu - každý deň. Veľakrát jeho výkonnosť klesá ku koncu dňa/týždňa/školského roka. Predstavte si tráviť denne 5×45 minút aktívnym sústredením na niečo, z čoho zachytíte len pár kľúčových slov, viet. Ako dlho by ste to zvládali? A čo by ste robili, keby ste sa prestali sústrediť? Možno by ste sa začali nudiť. Ostať nehybne a nerušene sedieť by bolo zrazu veľkou výzvou. Zašepkali by ste niečo vtipné spolusediacemu? Aj keď je pozornosť oslabená dôsledkom jazykových ťažkostí, nie vždy to musí nutne znamenať, že má dieťa poruchu pozornosti (ADD) alebo poruchu aktivity a pozornosti (ADHD). Mnohé príznaky sú však rovnaké a v rámci diagnostiky môže byť náročnejšie jednoznačne ich rozlíšiť.

Rodinná anamnéza

Ak (by) ste navštívili so svojim dieťaťom logopéda, pravdepodobne jednou z prvých otázok (by) bola tá, či sa V rodine vyskytujú nejaké jazykové (príp. iné vývinové) ťažkosti. Tzv. pozitívna rodinná anamnéza totiž poukazuje na možné riziko „kolovania“ daných ťažkostí z generácie na generáciu. To však neznamená, že sa tieto problémy musia prejaviť. Dedičnosť je jedným z faktorov, ktorý (v kombinácii s iným) môže vysvetľovať prítomnosť niektorej z narušených komunikačných schopností.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Ako sa prejavuje stres a úzkosť u detí

Deti, rovnako ako dospelí, môžu prežívať stres a úzkosť. Keďže tie menšie, nemusia vždy vedieť pomenovať svoje pocity slovami, je dôležité venovať pozornosť reči ich tela, výrazu tváre, tónu hlasu a zmenám v správaní. Môžu to byť znaky úzkosti, ktoré vám pomôžu začať rozhovor a spýtať sa, či je niečo, čo ho trápi a pomôcť im o nich hovoriť.

Fyzické prejavy

• Časté budenie sa v noci s plačom alebo opakujúce sa nočné mory.
• Extrémna únava z vnútorného napätia.
• Zmeny v chuti do jedla (strata chuti alebo prejedanie sa).
• Náhly návrat k skorším vývinovým štádiám (napr. pomočovanie, cmúľanie palca).
• Zintenzívnenie zlozvykov (napr. obhrýzanie nechtov, žmolenie oblečenia, tiky).
• Fyzické prejavy bez zjavnej príčiny (napr. bolesti brucha, nevoľnosť, hnačky).

Emocionálne a behaviorálne prejavy

• Apatia a strata záujmu o aktivity, ktoré dieťa predtým bavili.
• Podráždenosť a plačlivosť.
• Problémy so sústredením.
• Odmietanie chodiť do školy.

Ako pomôcť dieťaťu, ktoré prežíva stres a úzkosť

• Posilňujte sebadôveru dieťaťa: Dajte mu možnosť voľby a chváľte ho za úsilie, nie len za výsledok.
• Identifikujte spúšťače úzkosti: Zistite, čo konkrétne spúšťa úzkosť alebo stres u vášho dieťaťa a minimalizujte tieto spúšťače, alebo pripravte dieťa na ne vopred.
• Podporujte kreatívne vyjadrenie emócií: Umožnite dieťaťu vyjadriť svoje pocity prostredníctvom príbehov a kreativity.
• Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak máte pocit, že si dieťa nevie dať rady samo, vyhľadajte psychologickú pomoc.
• Komunikujte s učiteľmi a vychovávateľmi: Zabezpečte, aby sa dieťa cítilo citlivo aj mimo domova.

Detský vzdor ako súčasť vývinu

Detský vzdor sa väčšinou vyskytuje v období od 1,5 roka veku dieťaťa do 3 rokov života, u niektorých detí aj trochu dlhšie. Súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa. Je to obdobie budovania si osobných hraníc a poznania prvotnej identity - „Kto som a čo všetko ja môžem?“. V psychológii sa nazýva toto obdobie obdobím separácie, alebo autonómie. Buduje sa prvotná osobnosť dieťaťa a dieťa v tomto období získava odpovede na otázky - „Kam až môžem zájsť? Čo si môžem dovoliť? Kde sú moje hranice?“, a svojím správaním si tie hranice testuje. Je dobré, keď v tomto období rodičia vedia dávať dieťaťu jasnú spätnú väzbu a zároveň vedia hranice zdravo utvrdzovať. Istým spôsobom môžu podporovať aj prejavy osobnostného zrenia dieťaťa tým, že mu dávajú na výber, teda má možnosť o niektorých veciach rozhodovať.To, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, sa môže prejavovať rôzne. Kým u niektorých detí rodičia sotva postrehnú, že sa čosi deje, u iných detí sú prejavy vzdoru také silné a negatívne, že celá rodina je každý deň v napätí z toho, čo sa zase bude diať.

Prejavy detského vzdoru

• Typické detské „Nie!“
• Dlhodobé kričanie až vrieskanie, prípadne hádzanie sa o zem.
• Kopanie do vecí alebo do ľudí okolo seba, prípadne hádzanie rôzne predmety o zem a rozbíjanie ich.
• Agresívne správanie (bitie, hryzenie).

Ako zvládať detský vzdor

• Zistite, čo výbuch zlosti vyvolalo a čo ho udržiava.
• Dávajte dieťaťu jasnú spätnú väzbu a utvrdzujte hranice.
• Zachovajte chladnú hlavu a konajte rýchlo.
• Niektoré druhy nevhodného správania ignorujte.
• Ak sa už nedá inak, potrestajte ho (nie však bitím).
• Vždy zasiahnite, ak je dieťa agresívne k druhým deťom!
• Počkajte, kým záchvat zlosti prejde a pevne ho objímte.
• Odpútajte pozornosť, ale neustúpte.
• Nechajte mu možnosť rozhodnúť sa v situáciách, kde je to možné.
• Vysvetľujte do nemoty a hovorte s ním ako so seberovným.
• Reagujte rovnako na akomkoľvek mieste.
• Netrestajte dieťa fyzicky.
• Uplatňujte logický dôsledok.

ADHD: Porucha pozornosti s hyperaktivitou

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je veľmi častou poruchou u detí. Prejavuje sa nepozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou. Deti s ADHD majú často nízke sebavedomie pre slabý školský výkon a neprijímanie okolím. Deti a dorastenci s ADHD majú problémy vo vzťahoch, problém zaradiť sa do kolektívu. Častejšie ako iné deti majú problémy so správaním. Fajčia, skúšajú piť alkohol a šikanujú iných. Časté sú u nich nehody a zranenia vyplývajúce z nepozornosti a impulzivity. ADHD je prítomná u dieťaťa od raného detstva. Najčastejšie sa prejaví pri nástupe na základnú školu. Ak sa nelieči, môže pretrvávať až do dospievania. Porucha pozornosti s hyperaktivitou je častejšia u chlapcov. Prejavy u dievčat sú menej nápadné. Príčinou vzniku ADHD je nedostatočné biochemické fungovanie mozgovej kôry na vrodenom podklade.

Prejavy ADHD

• Nepozornosť:
  • Dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach.
  • Ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia.
  • Často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce.
  • Často stráca alebo založí rôzne veci.
  • Požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti.
  • Často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie.
• Hyperaktivita:
  • Dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe.
  • Býva nekľudné, niekedy aj v spánku.
  • Vstáva zo stoličky, keď sa očakáva, že bude sedieť.
  • Často je nadmerne hlučné.
• Impulzivita:
  • Dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania.
  • Nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia.
  • Veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku.
  • V škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní.
  • Všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu.

ADHD vzniká vo veľkej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa. Výchova dieťaťa s ADHD býva zložitejšia ako u iných detí. Rodičia sa cítia často bezmocní, nahnevaní a vyčerpaní. Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby.

Ako pomôcť dieťaťu s ADHD

• Získajte čo najviac informácií o ADHD.
• Vytvárajte dieťaťu pevné pravidlá a návyky.
• Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky.
• Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné.
• Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte.
• Dieťa oceňujte, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť.
• Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii a trávte s ním čo najviac času.
• Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa.
• Vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ.
• Rozprávajte sa s dieťaťom a zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi.
• Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom.

Nadané dieťa: Ako rozpoznať a podporiť jeho talent

Pre každého rodiča je jeho dieťa jedinečné, výnimočné, úžasné. Aspoň do istého veku. Ako však zistiť, že je skutočne nadané viac ako iné deti? Na určenie nadania neexistujú žiadne tabuľky. Každá krajina a dokonca aj jednotlivé súkromné školy pre nadaných alebo nadpriemerne inteligentných môžu mať iné kritéria a definície, či požiadavky na takzvané nadané dieťa. Nadanie je v každom prípade však viac ako len hodnota IQ. Podľa mnohých svetových organizácií sú za nadané deti považované tie, ktoré majú výnimočnú schopnosť premýšľať a učiť sa.

Znaky nadaného dieťaťa

• Je kreatívne: Vyznačuje sa bohatou fantáziou a predstavivosťou.
• Uprednostňuje dospelých, je k sebe aj druhým kritické: Má typické povahové črty, ako precitlivelosť, nezávislosť a snaha dominovať.
• Intelektovo je popredu: Už v predškolskom veku sa naučí čítať, písať a počítať.
• Má zvláštne záujmy: V skorom veku má záujmy, ktoré nie sú pre jeho vek obvyklé.
• Skoro sa naučí rozprávať: Rozpráva vo vetách a má bohatý slovník skôr ako iné deti.
• Motoriku má rozvinutú, alebo naopak podpriemernú: Môže mať skorý vývoj motoriky alebo naopak citeľné nedostatky.

Čo má robiť rodič, ak má nadané dieťa?

V každom prípade je potrebné konzultovať postupy s odborníkmi - psychológmi. Treba požiadať o stretnutie, odbornú konzultáciu alebo psychologické vyšetrenie dieťaťa. Výsledky testov pomôžu aj rodičom správne postupovať pri ich výchove a zorientovať sa pri výbere školy. Čo najskorší kontakt s odborníkmi a odborná konzultácia mnohokrát pomôžu pri výchovných problémoch s nadanými deťmi. Rodičia totiž často samotní nevedia ako správne výchovne postupovať a usmerňovať vývin svojho dieťaťa.

Choré dieťa: Kedy nechať dieťa doma a ako sa o neho starať

Choré dieťa je dieťa, ktoré prejavuje niektoré z príznakov akejkoľvek choroby. Inak povedané, nejaví sa nám ako zdravé.

Príznaky chorého dieťaťa

• Celkové zmeny správania: Strata nálady, hravosti, nezáujem o okolie, únava až apatia, nechuť do jedla prípadne jeho odmietanie.
• Zvýšená teplota alebo horúčka.
• Prechladnutie: Nádcha, výtok z nosa, kašeľ, bolesti hrdla, červené slzavé oči, bolesti hlavy.
• Bolesti brucha, vracanie, hnačka.
• Vyrážky na koži.

Zásady starostlivosti o choré dieťa

• Choré dieťa má byť doma: Dieťa aj s miernymi príznakmi ochorenia musí ostať doma.
• Choré dieťa má mať kľudový režim: Čo najviac času by malo dieťa tráviť v posteli, v teple.
• Choré dieťa má byť pod dozorom dospelej známej a zodpovednej osoby: Podľa veku dbajte, aby bola dostupná pomoc dospelej osoby.
• Choré dieťa má mať zvýšený príjem tekutín: Podávame akékoľvek tekutiny - vodu, riedené ovocné šťavy, čaj, rehydratačný roztok.
• Choré dieťa sa má liečiť dostatočný čas: Doba liečby je minimálne 48 hodín po poklese teploty, alebo do doby určenej lekárom.
• Nepodávajte svojmu dieťaťu svojvoľne antibiotiká ani iné lieky na lekársky predpis.

tags: #ako #si #predstavuje #dobro #dieta