História materskej školy v Stredných Plachtinciach

Úvod

História materskej školy v Stredných Plachtinciach je úzko spätá s kultúrnym a spoločenským vývojom obce. Od jej skromných začiatkov na prelome 19. a 20. storočia, cez prerušenie činnosti počas vojnových rokov, až po obnovenie a modernizáciu v povojnovom období, materská škola zohrávala dôležitú úlohu vo výchove a vzdelávaní najmladšej generácie.

Osídlenie územia Príbeliec v minulosti

Archeologicky nie je územie Príbeliec prebádané, ale vzhľadom na početné doklady o osídlení ich širšieho okolia možno predpokladať osídlenie Príbeliec od najstarších čias. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1244. V zakladacej listine Šahanského premonštrátskeho prepošstva z 9. septembra 1245 sa Dolné Príbelce spomínajú pod názvom Prebul ako hraničiace s územím Polohta, Plahta (Plachtince) a Cutrus (Krtíš).

Vznik a vývoj obce Príbelce

Obec Príbelce vznikla v roku 1966 spojením dvoch obcí, Dolných a Horných Príbelliec. V bezprostrednom susedstve obce Dolné Príbelce existovala do 19. storočia ako samostatná usadlosť obec Príkľak (Príklek 1426). Na rozhraní 19. a 20. storočia sa obce uvádzali pod novými maďarskými názvami Alsó (Dolná), Felsó (Horná) Fehékút (Biela studňa).

Počiatky materskej školy a vplyv maďarizácie

Na prelome 19. a 20. storočia, po zavedení Apponyiho školských zákonov, začala silná maďarizácia aj na slovenských školách. Pomaďarčovali sa aj malé deti vo veku od 3 do 6 rokov na materských školách - ovodach. Okolo roku 1910 sa začala stavať budova „pre účely štátnej materskej školy - stala útulná, štátom podporovaná obecná F.M.K.E. škola v Stredných Plachtinciach“. Budovu vystavila cirkev, ale podľa pozemkovej knihy bola majetkom F. M. K. E. a podľa približného odhadu v roku 1914. Škôlka mala pracovnú časť a hraciu, predizbu. V budove bol i byt pre učiteľku: 1 izba, kuchyňa, komora a predizba. Prvou učiteľkou, podľa pamätníkov bola Filadelfiová a pomocníčkou Zuzana Lenhartová, miestna obyvateľka ovládajúca hovorovú maďarčinu. Doloženou učiteľkou bola Paulinyi Gizela, ktorá úradnú prísahu zložila 13.6.1914 a začiatok služby bol stanovený od 15.júna 1914.

Prerušenie činnosti a povojnová obnova

V roku 1918 už materská škola nebola v prevádzke, nakoľko budova bola využívaná ako četnícka stanica. Po 2. svetovej vojne, v školskom roku 1946/47 bola obnovená činnosť materskej školy ako „Štátna detská opatrovňa v Stredných Plachtinciach“. Detská opatrovňa dostala dve miestnosti - herňu, pracovňu a chodbu. Dvor nebol žiaden a deti sa hrávali pri blízkom potoku. Prevádzka začínala ráno od 8:00 hod. do 11 :00 hod. Na obed deti odchádzali domov a po obede sa znovu vracali. Obyčajne hranie trvalo od 13:00 hod. Zariadenie bolo veľmi skromné - 1 tabuľa, 1 skriňa, 4 stolíky a potrebný počet malých stoličiek. Hračky neboli skoro žiadne. Opatrovňu navštevovalo 16 až 20 detí.

Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj

Sídlo materskej školy a zmeny v priebehu rokov

V lete 1947 Zapletalovci, so súhlasom predsedu MNV, dostali do užívania celý kaštieľ a opatrovňa bola dočasne premiestnená do „Relkinho domu“, ktorého majiteľom bol Michal Andok. Po roku „ťahočiek“ na okresnej úrovni, sa opatrovňa vracia do kaštieľa, ale do iných miestností, kde tiež bývala i poradňa pre deti a matky. Na tomto mieste už materská škola zostáva do roku 1964. Celá budova zostáva na účely ,na ktoré bola v minulosti postavená. Úpravami sa pretvára na zariadenie, v ktorom by deti mohli byť počas celého dňa. Dňa l. decembra 1964 začína prevádzka s celodennou starostlivosťou. Aby MŠ vyhovovala i po stránke hygienickej, bola v roku 1973 urobená generálna oprava celej budovy. Do zariadenia sa začleňujú i deti z Horných Plachtiniec, počet sa zvyšuje a po stránke kapacitnej už nepostačuje. Všetky deti sa umiestniť nemôžu.

Prechod pod správu JRD a súčasnosť

Aby JRD mohlo umiestniť deti svojich zamestnancov, 18.7.1980 preberajú MŠ pod svoju správu. Poplatky za pobyt v MŠ sa stále len zvyšujú a keďže nezamestnané matky sú doma, materskú školu navštevuje stále menej žiakov a z tohto dôvodu jej od roku 1999 hrozilo zaniknutie.

História obce Stredné Plachtince

V údolí Plachtinského potoka v dávnej minulosti vznikli dve osady: Dolné Plachtince a Horné Plachtince (Stará Ves), písomne doložené v roku 1243. Stredné Plachtince vznikli ako posledná obec v Plachtinskej doline až po roku 1439 - Kezeppalotha. Ďalším dokladom, že územie Stredných Plachtiniec nemohlo byť „terra incognita“ je tvrdenie, že Plachtinskou dolinou viedla dôležitá obchodná cesta, ktorá spájala Poiplie s Pohroním. V roku 1648 - 1654 je doložený prvý učiteľ a v rokoch 1626 - 1633 prvý farár. V roku 1715 mala obec 29 domácností, v roku 1720 už 41 a v roku 1828 tu bolo už 116 domov s približne 700 obyvateľmi. Obec patrila ako kráľovský majetok hradov Hont a v začiatkoch patrila pod slúžnovský okres Bzovík.

Život v obci a rozvoj

Od založenia obce hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. Od roku 1818 sa datuje otvorenie uhoľnej bane. Okrem vojen sa „metlou obyvateľstva“ stávali mory a cholery. Rok 1938 znamenal napätú situáciu v celej republike a časť obyvateľov sa lojálne zostávala republiky, časť sa stavala proti Čechom a časť ešte stále hľadela na stranu Maďarov (Körmöczi). Počas II. svetovej vojny sa aj obec Stredné Plachtince ocitla v strede diania a bola oslobodená od nemeckých vojsk, vojskami II. ukrajinského frontu pod velením maršala Malinovského 31. decembra 1944 až 1. januára 1945. V roku 1948 sa svojpomocne, z domácich zdrojov, robí prístavba kultúrneho domu z roku 1936 o sálu. V lete 1947 prichádza do obce Alois Zapletal, ktorý hľadá vhodné miesto na výstavbu továrne, ktorá by spracovávala ovocie z celého okolia. Začiatkom roku 1948 sa začali dovážať prvé stroje a na jeseň 1948 sa továreň „marmeládka“, ako ju ľudia volali, dáva do prevádzky.

Kultúrny život

Najširšie možnosti stretávania sa dávalo ochotnícke divadlo. Rok 1923 je považovaný za „zlatý rok ochotníckeho divadla“. Ďalším „zlatým rokom“ rozvoja divadla sú roky 1931 - 1940, keď do obce pochádza učiteľ Ján Bibza, ktorý bojuje za opravu budovy Potravinného družstva a premieňa ju na kultúrny dom s javiskom a šatňou v pivnici. Najširšiu základňu mal však spev. V roku 1973 pod patronátom MOMS a vedením Pavla Strelingera vznikol súbor „Plachtinčan“, ktorý získal celý rad ocenení. V roku 1977 na ZDŠ Dolné Plachtince vzniká pod vedením Juraja Matiaša súbor „Krôčik“.

Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola

Súčasnosť

Po II. svetovej vojne sa z obyvateľov Stredných a Horných Plachtiniec vytvára dychová kapela - trubači. Masovou, konzumnou kultúrou sa stáva kino, zo začiatku putovné, dochádzajúce z Modrého Kameňa. Dňa 25.10.1957 začalo svoju činnosť stále kino s názvom „Kino Andreja Sládkoviča Stredné Plachtince“.

Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová

tags: #materska #skola #stredne #plachtince