Každý rodič sa stretáva so situáciami, kedy nevie, ako správne reagovať na svoje deti. Či už ide o prejavy hnevu, ťažkosti s prijatím kritiky, alebo rozhovory o chúlostivých témach, efektívna komunikácia je kľúčom k zdravému vzťahu a správnemu vývoju dieťaťa. Tento článok ponúka praktické rady a stratégie, ako zlepšiť komunikáciu s deťmi v rôznych situáciách, s cieľom vytvoriť harmonické a láskyplné prostredie pre ich rast.
Empatia a Porozumenie: Základ Úspešnej Komunikácie
Keď sa dieťa hnevá, je dôležité prejaviť empatické správanie, bez ohľadu na to, ako je to pre rodiča náročné. Empatická odpoveď vyjadruje porozumenie, ktoré je prvým krokom k hľadaniu príčin hnevu. Najskôr musíme pochopiť jeho pocity, až potom môžeme skúsiť meniť jeho správanie. Výsledkom toho je snaha predísť podobným reakciám v budúcnosti. Ak si nie sme istí, ako reagovať, mali by sme si predstaviť, ako by sme chceli, aby s nami komunikovali vo veku, v akom máme deti. Vcítiť sa do ich pocitov je jedným z krokov k efektívnej komunikácii.
Pochvala a Kritika: Ako Nájsť Správnu Rovnováhu
Pochvala poteší každého, ale nie vždy je správne deti chváliť bezhlavo. Dôležité je naučiť dieťa prijať objektívnu kritiku a posúdiť ju ako niečo, čo ho môže posunúť vpred. Nemôžeme očakávať, že z dieťaťa vyrastie rozumný mladý človek, ak sa pri každej kritike urazí alebo inak nevhodne zareaguje. Samozrejme, to neznamená, že máme prestať svoje dieťa chváliť.
Zodpovednosť a Dôležitosť: Doprajte Deťom Pocit, že Sú Potrebné
Mnohí rodičia sa boja prenechať deťom akúkoľvek zodpovednosť. Je dôležité s nimi komunikovať o zodpovednosti a dopriať im pocit, že sú dôležité. Vysvetlite im príčiny a dôsledky toho, čo nastane, ak im zveríte nejakú, ich veku primeranú zodpovednú úlohu a oni ju nesplnia. Začnite s tým, čo by vo svojom veku mali poľahky zvládnuť, a doprajte im pocit zodpovednosti a dôležitosti.
Chúlostivé Témy: Nebojte Sa Otvorených Rozhovorov
Pamätáte sa, ako ste sa rozprávali s rodičmi o prvej láske, prvom bozku alebo prvom sexe? Ak ste sa nerozprávali, je dôležité si uvedomiť, že aj keď sú pre nás tieto témy chúlostivé a nie vždy príjemné, patria k životu. Mali by sme sa naučiť s deťmi komunikovať aj o takýchto témach. Nebáť sa rozhovoru o tom, čo čaká napríklad dievčatá pri prvej menštruácii, či ochrane pred pohlavnými chorobami prípadne neželaným tehotenstvom. Skúsme sa zachovať ako rozumný rodič a brať tieto témy tak ako ostatné, bežne komunikované témy.
Prečítajte si tiež: Čo očakávať od reči 17-mesačného dieťaťa
Umenie Počúvania: Kľúč k Otvorenej Komunikácii
Umenie komunikácie by malo ľudí spájať a vytvárať doživotné puto. Málokto ho však ovláda, a komunikujeme preto, aby sme reagovali, nie počúvali a vzťah utužili. Tento problém riešime priveľmi neskoro; keď sa deti uzatvoria a prestanú sa s nami zhovárať, uvedomíme si, že nie je všetko úplne v poriadku. Komunikácia je pre vzťah a intimitu prvoradá, ako medzi partnermi, tak aj rodičmi a deťmi. Nezanedbávajte ju, ale nájdite si čas na nej popracovať.
Modelujte Otvorenú a Citlivú Komunikáciu
Niekedy sa zdá, že ľudia spolu nehovoria preto, aby porozumeli tomu druhému, ale aby sa vyrozprávali a reagovali. Nie sú naučení čítať medzi riadkami, o slovách druhého popremýšľať a porozumieť, aké pocity sa za nimi skrývajú. Aby ste dokázali otvorene s deťmi komunikovať, musíte sa to naučiť v prvom rade vy. Ako prvé pozdvihnite komunikáciu s partnerom/kou. Každý večer sa úprimne pozhovárajte, pýtajte sa aký mal kto deň, skúste empatický prístup („Tá prezentácia musela byť náročná, určite si bol nervózny. Som na teba hrdá, že si to zvládol“). Najlepšie je praktizovať to od počiatku vzťahu, ale nič nie je stratené ani po rokoch súžitia - chce to len cvik. Deti odpozorujú rozhovor a empatiu, a o to jednoduchšie sa naučia podobným manierom.
Počúvajte Aktívne a Bez Súdenia
Zažili ste už rozhovor, pri ktorom ste sa cítili skutočne vypočutí? Bez kritiky, zamračeného pohľadu alebo zbytočných súdov? A nebolo by skvelé, kebyže takým človekom bola vaša matka alebo otec keď ste vyrastali, a mali milión otázok s potrebou niekomu sa zveriť? Nie je však čas plakať nad rozliatym mliekom; ak ste nemali to šťastie na empatických rodičov, buďte ním vy. Vždy si nájdite čas vypočuť, čo má vaše dieťa na srdci. Koľkokrát odmietneme, že nemáme čas, máme niečo dôležitejšie na práci, sme unavení? Deti toto všetko vstrebávajú, učia sa, a nakoniec sa naučia nepýtať, nehovoriť s nami. Dávajte pozor na tieto situácie, a pokiaľ ste skutočne v časovej tiesni, vysvetlite dieťaťu, že vás jeho príbeh/otázka zaujíma a nájdete si na ňu čas večer pri ukladaní do postieľky.
Pýtajte sa Otázky Podporujúce Rozhovor
Dávajte pozor na otázky, ktorými dieťa odpovie jednoslovne (Áno/Nie). Chytajte sa maličkých drobností a prejavte skutočný záujem. Väčšina rodičov sa obyčajne pýta zo zvyku ako bolo v škole, ale záujem dieťa rozhodne necíti. Respektíve, keď sa aj dieťa zdôveruje, máme tendenciu poučovať, kritizovať, okamžite prejsť do role autority, ktorá vie všetko najlepšie. Dieťa to znechutí, nerozrozpráva sa, ale odpovedá čo najjednoduchšie. Je to jeho obrana pred vašim hurikánom nevyžiadaných rád, poprípade trestov. Pýtajte sa preto so skutočným záujmom, a nechajte dieťa rozprávať. Používajte doplnkové otázky, pýtajte sa na pocity a prežívanie dieťaťa. Týmto prístupom je pravdepodobnejšie, že sa vám dieťa zverí aj s problémom, ktorý ho trápi - ale to len v prípade, že budete otvorení jeho názoru a inému pohľadu na situáciu - ten váš nie je jediný správny.
Obmedzte Vypočúvanie a Kritiku
Veľmi podobný je aj nasledujúci bod, a síce nenarušiť konverzáciu nevyžiadanými radami, trestom, riešením problému, rovnako ako konverzačným výsluchom a kritickým postojom. Aj tu by ste mali mať na pamäti pravidlo číslo jedna - empatia. Skúste sa vžiť do role dieťaťa a odpovedať si na otázku: Radi ste sa zdôverovali rodičom, ktorí hneď vytasili poučovanie, a mali na problém utvorený názor skôr, než ste im vysvetlili situáciu? Vo väčšine prípadov nie je potrebné predstaviť si seba na mieste dieťaťa, pretože v identickej pozícií sme boli my všetci; len sme zabudli na to, aké je to byť dieťaťom a nepoučili sme sa z chýb rodičov.
Prečítajte si tiež: Detská reč: Kedy je čas na obavy?
Všímajte si "Dobré" Správanie
Správanie, ktoré posilníme pozornosťou, pretrvá. Dieťa si žiada rodičovskú pozornosť a preto opakuje úkony a chovanie, ktorými si ju zaistí. Je jedno, či je to krik, rozhadzovanie vecí alebo útok na mladšieho súrodenca. Rodičovská pozornosť je rodičovská pozornosť, a dieťa skutočne nerozlišuje, či si ju zaslúžilo vhodným alebo nevhodným správaním. Obvykle máme tendenciu všímať si len to „zlé“ chovanie a „dobré“ ignorovať. Deti preto častejšie opakujú nevhodné vzorce, a tešia sa, že si ich všímame. Preto upriamte svoju pozornosť na podporu chovania, ktoré je adekvátne. Dajte najavo, že ste si všimli ak si uložilo hračky, a priznajte, ako vám to veľmi pomohlo a ušetrilo čas. Týmto chovaním udržujete neustály kontakt s dieťaťom, ktoré sa necíti prehliadané, ale naopak ocenené a ľúbené.
Nezahriaknite ich Snahu o Konverzáciu
Povinnosti, únava a nedostatok času z nás často robí uponáhľaných a vyčerpaných rodičov, ktorí nenachádzajú zbytok energie na konverzáciu s dieťaťom. Tváriť sa, že je to normálne je síce jednoduchšie, ale skúste tento problém riešiť efektívne, pretože ak nemáte čas na deti dnes, oni ho na vás nebudú mať v dospelosti. Pokiaľ ste vyťažený rodič, snažte sa, aby ste víkendy trávili s rodinou. A ak je to vo vašich silách, vypočujte dieťa kedykoľvek si chce vyliať srdiečko. Rodič je najdôležitejšia osoba v živote dieťaťa; ak bude z jeho strany dieťa cítiť nezáujem, uverí, že nezaujíma nikoho.
Nezabúdajte na Seba
Hoci máme sklon obetovať deťom všetko, nezabúdajte, že potrebujú hlavne šťastných a spokojných rodičov. Keď budete ignorovať svoje potreby a duševné zdravie, vaše vyčerpanie sa prejaví aj na vzťahu s dieťaťom. Podobný prístup zaujmite aj v konverzácií. Ešte raz - konverzácia, nie monológ dieťaťa. Povedzte dieťaťu (primerane jeho veku), čo zaujímavé ste zažili v tento deň vy. Môžete pripojiť krátke príbehy z práce, ktoré ho naučia, ako efektívne riešiť problémy a stres (napríklad hlboké dýchanie, empatické pripomenutie si, čím asi prechádza druhý človek). Dieťa odpozoruje spôsob, akým sa vyjadrujete a ako rozprávate, a bude nasledovať vášho príkladu. Budete mať teda omnoho väčšiu šancu, že sa vám zdôverí a viac než jednoslovne opíše svoj deň, keď to uvidí aj u vás.
Zapojte Aktivity do Rozhovorov
Pokiaľ chcete, aby sa vám dieťa otvorilo, zapojte ho do každodenných aktivít. Spoločné varenie či prechádza po lese obmedzuje očný kontakt, ktorý je mnohým z nás nepríjemný. Cítime, akoby nám druhý človek videl do duše a nemáme odvahu zdôveriť sa mu. Preto je jednoduchšie vyjadriť problém potme, a pri aktivitách, kedy nevidíme výraz toho druhého. Čítajte si s deťmi pred spaním, a chvíľu s nimi zostaňte aj po tme. Nikdy neviete, čo zhodí z pliec akonáhle izbu zahalí rúško tmy.
Čas, Ktorý Venujete Len Im
Posledná ale najdôležitejšia rada je zahrnúť do harmonogramu čas, ktorý strávite len spolu. Dôležité je, aby dieťa vedelo, že tento čas je len jeho. V tom momente neexistuje nikto a nič podstatnejšie než je ono. Váš spoločný, špeciálny čas môže byť raz do týždňa či do mesiaca, podľa toho aké máte možnosti. Uistite sa, že budete robiť to, z čoho máte vy aj dieťa radosť - napríklad ho vezmite do čokoládovne či kina, na večeru, a ak máte malú slečnu, skúste pravidelnú návštevu kúpeľov, sauny alebo kozmetiky. Tieto chvíle sú veľmi podstatné pre budovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, a otvára cestu k pochopeniu a vnímaniu pohľadu toho druhého. Dbajte na to, aby boli vaše špeciálne momenty pravidelné, a aby ste sa skutočne nevenovali ničomu inému, než vlastnému dieťaťu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vývojom reči
Ako Pôsobí na Deti to, čo Im Hovoríme?
Komunikácie je pre zdravý, prosperujúci vzťah kľúčová, preto ju nie je vhodné zanedbávať. Čím viac času strávite spoločnými rozhovormi bez televízie, mobilov alebo tabletov, tým krajší a pevnejší vzťah budete mať. Kedy na nich naša reč pôsobí jasne, otvorene či spolupracujúco, a kedy naopak nepriateľsky či manipulatívne? Slová sú nástroje a sami si môžeme vybrať, aké slová používame. Až príliš často však nevedome preberáme formulácie od svojich vlastných rodičov či z okolia. A reakcie, ktoré nimi v deťoch vyvolávame, majú často na míle ďaleko od tých, aké sme zamýšľali.
Príklad 1: Počúvajte, Čo Chce Dieťa Povedať
Stará mama vedie Zuzku zo školy. Tá spieva pesničku. Stará mama sa vypytuje: „A čo ste sa učili na prírodovede?“ Zuzka ďalej spieva. Stará mama: „Haló! My dospelí máme často tendenciu si myslieť, že to, čo chceme povedať, je dôležitejšie ako to, čo chce povedať dieťa. Počúvať znamená sústrediť sa na druhého a na to, čo nám chce povedať. Dôležité je nehodnotiť a nepridávať nič svoje. Týmto spôsobom si budujeme s deťmi hlbší vzťah. A nakoniec sa dozvieme oveľa viac, ako keď rozhovory vedieme výhradne my, dospelí.
Príklad 2: Uznajte Pocity Dieťaťa
Viete čo práve prežíva vaše dieťa? Prežíva presne to, čo práve cíti. Nič menej a nič viac. A vy ste ten, kto mu môže pomôcť naučiť sa so svojimi pocitmi a emóciami pracovať. Pocit je fakt. Čo už nemusíme vždy prijať je správanie. Uznáme dieťaťu, že je nahnevané, no nenecháme ho kopať svojho brata. Môžeme mu miesto toho pomôcť vyjadriť svoj hnev iným, prijateľným spôsobom. Taktiež stanovujeme svoje hranice, čo sme a čo nie sme ochotní urobiť: Peťkovi sa rozbilo autíčko na diaľkové ovládanie, ktoré dostal na Vianoce.
Príklad 3: Ponúknite Možnosti a Voľbu
Najmä keď deťom niektoré veci zakážeme, potrebujú vedieť aj to, čo robiť môžu. Ideálne je, keď majú na výber z viacerých možností: „Môžeš svoj hnev vyjadriť slovne alebo ho nakresliť. Aj v bežných denných situáciách sú deti radi pánmi svojho konania. Najmä keď príde obdobie vzdoru, môže byť táto technika nenahraditeľná. Malým deťom môžete dať na výber z pár možností, ako: „Prosíš si vodičku alebo čajík?“ Starším deťom už môžete dať možností viac. „Ktoré tričko si chceš obliecť?“ A teenagerom nechajte toľko voľnosti v rozhodovaní, koľko sa len dá. Veľmi radi počujú vety typu: „Je to na tebe.“ „Vyber si podľa svojho uváženia.“ Deti si niekedy môžu vybrať z nášho pohľadu nelogicky či zle. Nie je potrebné im to hovoriť.
Príklad 4: Poskytujte Informácie Namiesto Obviňovania
Naše ratolesti sa mnohé veci ešte len učia. Je to úplne prirodzené. „Pastelky patria do krabičky,“ namiesto „Okamžite si uprac! „V kúpeľni tečie voda,“ namiesto „Kto zase nechal pustenú vodu? Poskytnutá informácia by mala byť stručná a výstižná. Mala by byť podaná neutrálne, bez obviňovania. Čím jasnejšia je informácia, tým väčšia je pravdepodobnosť, že dieťaťu už nebude treba nič ďalšie hovoriť.
Príklad 5: Konajte v Súlade s Tým, Čo Hovoríte
Slovná komunikácia hrá vo výchove detí dôležitú rolu. No je účinná iba vtedy, ak je v súlade s konaním. Deti rodičov, ktorí veľa hovoria a málo konajú, sa väčšinou naučia pustiť ich slová jedným uchom dnu a druhým von. Počúvať začnú, až keď rodičia kričia, či vyhrážajú sa. Ak pokojné a rázne slová nezaberajú, znamená to, že treba konať. Ak dieťa aj po niekoľkých upozorneniach stále ubližuje iným deťom na ihrisku, zoberte ho z ihriska preč. Ak sa deti aj po vážnom rozhovore naďalej nestarajú o svoje zvieratko, predajte ho. Ak teenager stále používa váš počítač napriek zákazu, zmeňte si heslo. V prípade, že poviete niečo, čo vzápätí začnete ľutovať, nebojte sa to priznať. Pokiaľ sa to nebude diať príliš často, tak to váš vzťah s deťmi posilní. Deti budú brať chyby ako prirodzenú súčasť života a budú vedieť, že aj vy ste len ľudia.
Príklad 6: Stanovte Jasné Pravidlá a Hranice
Ak očakávate, že deti budú dodržiavať isté pravidlá, je dôležité vyžadovať ich plnenie zakaždým. Napríklad v našej domácnosti, keď som bola dieťa, si po sebe každý umýval svoj tanier a príbor. Ak by som na to niekedy zabudla, mama alebo otec by mi poskytli informáciu: „Ľubi, tanier!“ alebo „Na stole zostal riad.“ Vysvetľovanie ustálených pravidiel nie je potrebné, ani žiadúce. O pravidlách a ich prípadnej zmene sa s deťmi môžeme rozprávať vtedy, keď si na to vyhradíme čas a priestor. Najmä malé deti potrebujú pravidlá, aby sa cítili bezpečne. To, čo potrebujú, sa dá nazvať slobodou v rámci hraníc. Čím sú deti väčšie, tým ďalej sa hranice posúvajú, no úplne nezmiznú nikdy. Aj my dospelí sa predsa riadime množstvom pravidiel. Tiež ale platí, že každé pravidlo má výnimku. Najmä prázdniny, návštevy, či iné špeciálne príležitosti priam volajú po výnimkách. Nenechajte sa však zmanipulovať deťmi.
Príklad 7: Používajte Primeraný Tón Hlasu
„Miško, nemôžeš ťahať mamu za vlasy!“ Povie ocko so smiechom. „Ticho lieči!!!“ Kričí z plných pľúc pani učiteľka. Čo by ste si zobrali z uvedených príkladov? Zamerali by ste sa na ich obsah? Alebo by vám v pamäti utkvel najmä tón, ktorý rečník použil? Deti sú na tón reči citlivé. Keď niečo nemyslíte vážne, či predstierate inú emóciu, väčšinou to cítia. Preto budú mať vaše slová najlepší účinok, keď budú povedané primeraným tónom hlasu. Nie je potrebné preháňať, ani hlas zmierňovať.
Príklad 8: Zosúlaďte Slová s Neverbálnou Komunikáciou
Ďalšou súčasťou komunikácie je neverbálna komunikácia. Podobne ako tón hlasu by mala byť v súlade s tým, čo práve hovoríte. Použite gestá a výrazy tváre, ktoré dopĺňajú to, čo práve hovoríte. Keď chcete povedať dieťaťu niečo dôležité, priblížte sa k nemu na konverzačnú vzdialenosť, nadviažte očný kontakt, poprípade sa ho aj dotknite. Kričať na deti z opačnej strany domu môže zdanlivo šetriť čas, no v skutočnosti je to neefektívne. Dobre sa vám bude rozprávať, keď sa s dieťaťom neverbálne zladíte. Napríklad v prípade menšieho dieťaťa sa znížite na jeho úroveň.
Príklad 9: Zamerajte sa na Postupnú Zmenu
Keď prídem zo seminára alebo si prečítam podnetnú knihu, mám veľakrát pocit, že chcem zmeniť k lepšiemu asi 100 vecí. Zo začiatku sa aj zdá, že to naozaj pôjde, no keď sa potom spätne obzriem, zistím, že som zmenila pramálo. Je prirodzené, že chceme byť najlepšími možnými rodičmi, starými rodičmi, učiteľmi, vychovávateľmi. No rast a zmena návykov, v tomto prípade komunikačných, prebieha postupne. Preto ak chcete urobiť zmenu sústreďte sa najprv na jednu konkrétnu vec. Lepšie sa zoznámiť s konkrétnymi technikami môžete aj vďaka niektorým knižným publikáciám, ako napríklad Respektovat a být respektován. Ak vám vyššie uvedené nápady nestačia a máte chuť sa s detmi aktívne zapojiť do komunity, Otvorená hra vám pomúka priestor v detskom klube (škôlke) Kométa, v ktorej vytvárame atmosféru dôvery, otvorensti a slobody, kde môžu deti i dospelí spoločne rásť.
Efektívne Techniky Komunikácie s Deťmi
Rodičia to vôbec nemajú jednoduché. Neustále sa musia vyrovnávať s pocitmi frustrácie, zlosti, napätia, ktoré sa na nich tlačia nielen zo strany detí, ale i práce a pod. Mnoho energie denne rodičom uberajú i banálne rutinné činnosti dňa, ktoré musia s deťmi absolvovať a deti ich odmietajú plniť. ( „Obleč si pyžamo. Umy si zuby. Choď do postele…“ ). Toto všetko je potrebné zvládať a mnohí rodičia si uvedomujú, že kričanie, bitky či zatváranie detí do svojej izby veľa úspechu v ich výchovnom snažení neprináša. Ak chcete pokračovať v týchto šľapajách, je to na vás. Tou najzákladnejšou cestou je používanie vhodenej formy komunikácie. Otvára dvere nielen k srdciam dospelých, ale i detí.
Nadviažte Spojenie Pred Komunikáciou
Predtým ako začnete hovoriť a dávať dieťaťu inštrukcie, priblížte sa k nemu a získajte s ním očný kontakt. Tým sa uistíte, že máte 100%-ne jeho pozornosť.
Počúvajte a Pochopte Deti, Čo Cítia a Vyjadrite Im Svoju Podporu
Ak budete prejavovať záujem o pocity vašich detí, budú oni venovať pozornosť zase vám. Budú sa chcieť s vami deliť o svoje zážitky i pocity. Budujte si vzájomnú dôveru. Dieťa: „Je to nefér, že ma chalani nikdy nechcú vziať do tímu pri futbale! Nikdy viac do školy nepôjdem. Neznášam to tam! Rodič: „A prečo ťa tam nechcú? Čo sa stalo?…Áno, musí to byť veľmi zlý pocit zostať stáť bokom. Tiež by som tam nechcela viac ísť.
Hovorte na Deti Čo Najjednoduchšie
Mnohokrát nás to zvádza, aby sme deťom vysvetľovali, zahŕňali ich množstvom informácií. Ale nie je to potrebné. Jednoduché vety si deti ( bez ohľadu na ich vek ) zapamätajú lepšie ako nekonečné príbehy. V úvode vety povedzte, čo potrebujete. Váš čas, počas ktorého sú deti schopné venovať vám svoju pozornosť, je skutočne limitovaný.
Začínajte Inštrukcie s „Bola by som Rada…“
Takýto úvod funguje hlavne u detí, ktoré odmietajú byť ovládané.
Pokúste sa o Spoluprácu s Deťmi
Skúste sa zamyslieť, ako vyžadujete od svojich detí spoluprácu. Opíšte, čo vidíte alebo popíšte daný problém. S faktom, že deti budú vždy zabúdať na veci, ktoré sú pre nich nepodstatné sa musíte zmieriť. „Si taký nezodpovedný! Neustále nechávaš všade zapálené svetlo. Namiesto venovaniu priestoru popisovaniu, aké je dieťa neschopné, sústreďte energiu na popis problému a dieťa sa samé rozhodne, čo urobí. Deti nemajú rady zdĺhavé vysvetľovania, prednášky, kázania. Deti by mali čo najčastejšie počuť pocity svojich rodičov.
Vyhnite sa Zmenám Svojich Názorov a Pevne Trvajte na Svojom
Mnoho rodičov prichádza do vyhrotených konfliktných situácií s deťmi práve po neustálom doprosovaní svojich detí. Každý z nás to pozná. Koncept je jednoduchý. 2) Spýtajte sa: „ Pýtala si sa ma dnes, či by si si už mohla dať zmrzlinu? ( Odpovie, áno. 4) Spýtajte sa: Skutočne vyzerám ako mama/otec/učiteľ, ktorý mení svoje rozhodnutia, ak sa ma budeš pýtať znova a znova? 5) Ak sa znova príde dieťa spýtať na to isté, jednoducho povedzte: „Spýtané a zodpovedané“. Nič viac k tomu nedodávajte! Dôslednosť je kľúčom. Ak raz začnete túto techniku používať, dieťa nadobudne istotu, že nič sa nezmení. Chce to samozrejme ako všetko trochu času, aby dieťa pochopilo, že vaše rozhodnutie je nemenné a toto „heslo“ znamená pre jeho vyjednávanie na danú tému konečnú. Túto techniku odporúča rečová patologička Stacy Pulley napríklad aj pre deti s autizmom.
Ako Správne Rozprávať s Malým Dieťaťom, ale i so Škôlkarom?
Pozrime sa na to, akých fráz a formuliek sa vyvarovať, ako pozitívne formovať dieťa (aj) slovami. Vedeli ste, že myšlienka „hovoriacej bytosti“ je obsiahnutá v slove „dieťa“? Je odvodené z latinského infans, zloženého z predpony „in“ a prítomného príčastia slovesa „fari“ (hovoriť). Infans bezprostredne odkazuje na ľudskú bytosť s potenciálom reči. Deti sú teda hovoriace bytosti ešte skôr, ako vôbec dokážu hovoriť. Už od 4. mesiaca vnútromaternicového života plod reaguje odlišne na hlas matky a na hlas otca. Je citlivý na tento „hlasový“ objekt. Keď teda prichádza na svet a kričí, akoby sa dožadoval toho hlasu, ktorý už pozná (od mamky či ocka), a zároveň v tomto výkriku objavuje aj svoj vlastný hlas. Chce byť vypočutý a zároveň vníma, že pokiaľ na neho rodič hovorí, slovo sa stane pre oboch to, čo ich spája.
Povedzme si to na rovinu… Väčšina rodičov exceluje v pokynoch, ktoré dáva počas dňa svojim deťom. Napríklad: „Okamžite sa pripravte do školy“ alebo „Musíte dávať pozor na autá, keď idete cez cestu“, to sú veci, na ktoré rodičia väčšinou veľmi dbajú. Ako je to však s našou komunikáciou s deťmi? Aj vám niekedy uletia nervy a zbytočne zvyšujete hlas? a pocitu hodnoty. Ak sa zo vzájomnej komunikácie stáva boj, môže to viesť k tomu, že vaše dieťa vypne a prestane vás počúvať. Ako správne komunikovať, aby deti počúvali? Aj vaše deti počujú 100-krát za deň „nie,“ „nerob,“ „nesmieš?“ Rodičia často vedia pomenovať veľmi jasne nevhodné správanie alebo to, čo nechcú, aby deti robili. Pokúste sa rozprávať so svojím dieťaťom tak, ako by ste sa rozprávali so svojimi priateľmi. Práve to vám môže pomôcť zbaviť sa zvyku príkazov typu: „nerobiť“. Málokedy by sme svojim priateľom povedali, že „nerob to, nesmieš to“, keď vás prídu navštíviť. „Nechoďte do lesa, je zima,“ nahraďte, „Zostaňte vo vnútri, prosím. Komunikácia s deťmi je zásadná aj pre ich vzťahy a vývoj. Venujte svojmu dieťaťu alebo dieťaťu plnú pozornosť, keď spolu komunikujete povzbudzujte svoje dieťa, aby sa s vami rozprávalo o tom, čo cíti a čo si myslí. a reagovať na všetky druhy vecí - nielen na pekné veci alebo dobré správy, ale aj na hnev, rozpaky, smútok a strach. Pokúste sa zamerať aj na reč tela a tón, akým dieťa hovorí, aby ste skutočne rozumeli tomu, čo sa vaše dieťa pokúša vyjadriť. Práve rodinné večere či spoločné raňajky môžu byť na to ako stvorené. Keď vy a vaše dieťa spolu komunikujete, vypnite telefóny, počítače a televízor. Dokážete tým, že sa úplne sústredíte na interakciu alebo konverzáciu. Rozprávajte sa o bežných veciach počas celého dňa. Buďte otvorení rozprávaniu o všetkých druhoch pocitov vrátane hnevu, radosti, frustrácie, strachu a úzkosti. Láskavé slová vytvárajú dobrý vzťah a lepšiu komunikáciu s vaším dieťaťom. Deti, s ktorými sa hovorí s uznaním a rešpektom, majú tiež lepšiu sebadôveru, ktorá im umožňuje rozvíjať sa. Keď vaše dieťa vie, že ho prijímate také, aké je, a nie také, aké by ste z neho chceli mať, všetko sa zmení. Keď má dieťa zo seba dobrý pocit, je pravdepodobnejšie, že bude vychádzať aj s inými ľuďmi. Práve komunikácia je srdcom harmonickejších medziľudských vzťahov a je kľúčom k zdravému vzťahu s dieťaťom. Je úžasné, že ste sa rozhodli na sebe pracovať. Na začiatku to môže byť ťažké, najmä ak ste vy sami boli deťmi autoritatívnych rodičov, ale nebojte sa, hravo to zvládnete. Ak niekedy na všetky spomínané rady zabudnete, stačí sa k nim znova vrátiť a začať od znova.