Ako Podporiť Rozvoj Reči u 2-ročného Dieťaťa: Praktické Rady a Cvičenia

Prvé slová dieťaťa sú významným míľnikom pre každého rodiča. Vývin reči je komplexný proces, ktorý sa začína už od narodenia a pokračuje postupne cez rôzne štádiá. Dôležité je uvedomiť si, že každé dieťa je individuálne a tempo vývinu reči sa môže líšiť. Cieľom tohto článku je poskytnúť rodičom praktické rady a cvičenia, ktoré môžu podporiť rozvoj reči u 2-ročného dieťaťa.

Dôležitosť Podpory a Motivácie

Deti by sme mali v komunikácii podporovať, chváliť a motivovať ich k rozvíjaniu komunikačných schopností od najútlejšieho veku. Je dôležité vyhnúť sa porovnávaniu s inými deťmi a nenútiť ich do výkonov, ktoré nie sú v súlade s ich vývinovým štádiom. Namiesto drilovania výslovnosti jednotlivých hlások sa zamerajte na vytváranie pozitívneho a podnetného prostredia, ktoré dieťa motivuje k rozprávaniu.

Predrečové Cvičenia pre Rozvoj Obratnosti Hovoridiel

Predrečové cvičenia sú zamerané na rozvoj obratnosti hovoridiel, najmä jazyka, pier a velofaryngeálneho uzáveru. Tieto cvičenia sú založené na princípe napodobňovania a mali by byť vykonávané formou hry, ktorá dieťa baví.

Cvičenia pre Jazyk:

  • Vyplazovanie jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos).
  • Kmitanie jazykom z boku do boku.
  • Ťukanie jazykom na každý zub.
  • Maľovanie jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť.
  • Olizovanie hornej a dolnej pery.

Cvičenia pre Pery:

  • Špúlenie.
  • Úsmev.
  • Brnkanie prstom o pery.
  • Vibrácia pier (fŕkanie).

Cvičenia pre Velofaryngeálny Uzáver:

  • Kloktanie.
  • Pitie cez slamku.

Ako na to? Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Môžeme sa hrať na opičku pred zrkadlom a predvádzať sa. Využiť možno tiež potraviny, s ktorými môžeme cvičiť olizovanie marmelády, šľahačky, držanie lentilky jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí, húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobne.

Nácvik Hlásky R

Hláska R je často problematická pre deti. Predtým, ako začnete s nácvikom, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:

Prečítajte si tiež: Motivácia bábätiek k pitiu

  • Cvičte radšej častejšie, ale kratší čas (5-10 minút viackrát denne).
  • Využívajte momentálne situácie na cvičenie.
  • Chváľte za každú snahu a za konkrétne úspechy.
  • Vyslovujte pomaly, rytmicky a neponáhľajte sa.
  • Neobmedzujte sa len na opakovanie, robte rôzne druhy cvičení.
  • Využívajte pomôcky, obrázky, veci bežnej potreby.
  • Odmena je dôležitá (napr. samolepky do kalendára).

Prípravné Cvičenia na Nácvik R:

  • Ohýbanie jazýčka smerom hore.
  • Potretie hornej pery marmeládou a olizovanie.
  • Držanie lentilky za hornými zúbkami.
  • Pritlačenie jazyka k hornému podnebiu a vydávanie zvuku ako podkovy koní.
  • Prskanie perami (pri prskaní dá dieťa medzi pery aj jazyk).
  • Pretláčanie ukazováku jazykom (jazyk tlačí ukazovák von a ukazovák špičku jazyka dovnútra).
  • Spievanie rýchlych rytmických pesničiek (bez slov na hlásky a zhluky - dndndn, dada, dyndyn).
  • Bláznivá reč (rodič povie nezmyselný zhluk hlások alebo slabík s hláskou D s určitou intonáciou a dieťa to zopakuje).

Správna Výslovnosť - Postavenie Hovoridiel:

Ústa sú mierne pootvorené, hrot (špička) jazyka sa "plocho" dotýka za hornými rezákmi, a keď dieťa vysloví DDN, dn, jazyk poskočí. Aby sa nesnažilo pomôcť si dolnou čeľusťou, môže si oprieť ukazovák na dolné predné zuby.

Nácvik Hlásky R:

Hlásku nacvičujeme najprv na konci slova v spojení s hláskou D alebo T a vyslovujeme ako dd, td. Nikdy nedávame dieťaťu vzor s R, ale zachováme td. Napríklad vyslovujeme: svetd, kvetd, letd, hadd,… Koncové D u dd, td akoby prehĺtame, nevyslovujeme zvučne.

Ďalšie úspešné pokusy bývajú u slov, ktoré majú R na začiatku: trhá, tráva, drnká, draky, trnka

Neskôr skúsime výslovnosť R v spojení s ostatnými hláskami: kdkd, hdhd, vdvd a pod., na začiatku a na konci slova. Naposledy precvičujeme R uprostred slov a v spojení so sykavkami. R na začiatku slova - pred samotné R predsadíme krátke E a vyslovujeme ako - eduka (= ruka), edana (= rana).

Tipy na Hry:

  • Výber z možností: Pýtajte sa dieťaťa a ono vyberá odpoveď z niekoľkých možností (napr. "Pozri čo má Alex zeleného? Sveter (sveted) alebo tričko (tdičko)?").
  • Pexeso so zvieratkami: Deti otáčajú kartičky a hovoria "Pes má padúdiky".
  • Čo sa stratilo? Dieťa sa pozerá na obrázok, potom sa obrázok zakryje a dieťa hovorí, čo sa mu (stdatilo).
  • Čarovný strom: Dieťa dokresľuje ovocie na strom a hovorí:"Nakdeslil som jablko, zo stdomu odtdhnem alebo natdhám jablká."
  • Prvá, druhá a posledná: Dieťa vyberie kartičky s obrázkami a snaží sa zapamätať poradie. Potom otočí kartičky obrázkom dole a pýtame sa, kde bola napr. mačka?
  • Čo je na obrázku a čo na stole? Máme veľký obrázok s väčším množstvom vecí a nejaké predmety na stole a pýtame sa detí: "Kde to je? Na stole alebo na obrázku?"
  • Pletenie: "Pleť, pleť zelený sveter (sveted)" hovorí dieťa a kreslí vlnky ako radu na svetri a postupne mení farby.

Čoho sa Vyvarovať?

  • Nikdy dieťaťu nehovorte pri nácviku slovo s hláskou R ako takou a dôsledne ju nahraďte dd, td.
  • V bežnej reči používajte R normálne, ale ak vidíte, že sa dieťa snaží opakovane povedať slovo s R, zopakujte mu ho s dd, td.
  • Ak dieťa začne račkovať, vytvárať R hrdelne, prestaňte na tú chvíľu s nácvikom.
  • Ak dieťaťu nejde niektoré slovo alebo hláskové zhluky (vd, kd, hd a pod.) opakovane, prejdite na iné slovo či hlásky.
  • Básničky a riekanky s veľkým množstvom hlásky R sú určené až na poslednú fázu nácviku, kedy už dieťa vie R vysloviť aspoň niekedy.
  • Ak dieťa už R vysloviť v niektorých slovách vie, nenúťte ho za každú cenu používať ho všade.

Míľniky vo Vývoji Reči: Kedy Hľadať Pomoc?

Vývin reči je individuálny, ale existujú určité míľniky, ktoré by rodičia mali sledovať. V prípade, že dieťa nedosahuje tieto míľniky, je vhodné poradiť sa s logopédom.

Prečítajte si tiež: Zdravý životný štýl v tehotenstve

Okolo 1. roku:

  • Dieťa neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého.
  • Nepoužíva komunikačné gestá (ukazovanie, podávanie predmetov).
  • Neobjavujú sa funkčné gestá (telefonovanie, česanie).
  • Je prevažne ticho, málo si džavoce.
  • Nereaguje na jednoduché pokyny a gestá.

Okolo 2. roku:

  • Nemá komunikačný zámer.
  • Nepoužíva gestá.
  • Nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia.
  • Má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč.
  • Má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby).
  • Má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások.
  • Evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne.
  • Neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru.
  • Nezapája do svojej hry ostatných.

Okolo 3. roku:

  • Nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety.
  • Má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi.
  • Reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %).
  • Má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá.
  • Používa ,,echolalickú reč“ - opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne.
  • Nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď.
  • Tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané).
  • Má v reči neplynulosti (napr. zajakávanie).

Ako Podporiť Správny Vývin Reči: Rady od Logopéda

Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu.

Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku sa Vám mnohonásobne vráti.

Dôležité je tiež správne používanie technológii, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.

Opravovať Dieťa: Áno alebo Nie?

Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou. Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne.

Aj keď deti vedia danú hlásku vysloviť, kým ju začnú používať v spontánnej reči musia si ju najprv nacvičiť v slabikách, v izolovaných slovách vo všetkých pozíciach, postupne ju zafixovať vo vetách, pri opise obrázku a potom postupne zautomatizovať do bežnej reči postupným predlžovaním času, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na správne používanie. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning.

Prečítajte si tiež: Tipy pre rodičov: Cumlík a dieťa

Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže, v tzv. zóne najbližšieho vývinu. Rovnakým spôsobom, ako pri nesprávnom vyslovovaní slov, sa riadime aj pri oprave nesprávnej gramatiky. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.

Príčiny Oneskoreného Rozprávania

To, že inak zdravé dieťa začína rozprávať neskôr, je znakom oneskoreného vývinu reči alebo vývinovej jazykovej poruchy. Rizikové sú deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, predčasne narodené deti, deti z horšieho socioekonomického prostredia alebo nedostatočne stimulujúceho prostredia, deti s častými zápalmi stredného ucha alebo deti, ktorých rodičia alebo súrodenci mali problém s rečou alebo s poruchami učenia.

Ak vývin u týchto detí nenapreduje v žiaducom smere, uvažujeme o rozvoji symptómov vývinovej jazykovej poruchy. Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme už o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry.

U detí s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, napr. s genetickou poruchou, s rázštepom pery a/alebo podnebia, senzorickým deficitom, poruchou autistického spektra je riziko oneskorovania sa alebo ťažkostí s vývinom reči vysoké. Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšujú pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine.

Kedy Navštíviť Logopéda?

Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť.

Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda. Všeobecne rodičom odporúčam, ak výslovnosť po 4 roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia.

Ako Naštartovať Reč u 2+ Ročných Detí: 5 Aktivít

Ak máte dieťatko vo veku nad 2 roky, ktoré ešte nerozpráva a chceli by ste mu pomôcť, skúste týchto 5 aktivít v domácom prostredí, ktoré pomáhajú rozväzovať jazýčky.

  1. Štúdium problematiky: Naštudujte si problematiku vývinu reči, napríklad pomocou knihy "Kniha o detskej reči".
  2. Podpora jemnej motoriky: Jemná motorika a vývoj detskej reči spolu úzko súvisia. U nerozprávajúcich detí sa ju snažíme podporiť všemožnými spôsobmi, napríklad hračkami s malými časťami rôznych tvarov. Precvičujú sa tak pršteky dieťaťa v rôznych polohách a hoci zo začiatku ešte stavebnicu samo stavať nebude vedieť, každým dňom sa bude zlepšovať. Hľadajte stavebnice s veselými farbami, aby dieťa prirodzene lákali a zároveň také, aby spoje medzi časťami stavebnice neboli náročné na silu - napríklad magnetické. Po úchope prštekmi nasleduje tréning rotácie celej dlane a zápästia. Najľahší a najzábavnejší spôsob ako dieťaťu uľahčiť nácvik tohto zložitého pohybu, je motivovať ho k skrutkovaniu hračiek.
  3. Modelovanie a hra s kinetickým pieskom: Šikovnosť jemnej motoriky závisí od sily a obratnosti jednotlivých častí tela. Pri detských rúčkach budujeme silu a zručnosť najlepšie modelovaním a hmatovými zmyslovými zážitkami. Zaobstarajte dieťaťu čo najmäkšiu plastelínu a motivujte ho, aby ju stláčalo, formovalo guľôčky, kocky, aby vykrajovalo rôzne tvary pomocou plastových vykrajovačiek (nikdy nie kovových, mohlo by sa poraniť) a aby vaľkalo plastelínu na tenké cesto. Ak máte doma kinetický piesok, dovoľte svojmu dieťaťu hrať sa s ním.
  4. Komentovanie bežných aktivít: Všetko komentujeme a pomenovávame, napríklad: “Už si sa zobudil? Dobre si spinkal? Teraz si ideme vyzliecť pyžamko a dáme si tepláčiky. Tu máme tričko, aha, s macíkom. Ešte tieto ponožtičky, dobre?” Dávajte si pokojne rečnícke otázky, na ktoré neočakávate odpoveď od dieťaťa. Jeho mozog však všetko vníma a nasáva.
  5. Pohybové aktivity: S príchodom jari môžete svoje dieťatko motivovať aj k jazde na kolobežke alebo odrážadle. Je to vynikajúci spôsob ako trénovať rovnováhu, držanie tela a silu brušných a chrbtových svalov, ktoré sa podieľajú aj na dýchaní a rozprávaní. Pri malých deťoch platí, že čím viac pohybu, tým lepšie. Detský mozog je naprogramovaný tak, že doslova očakáva pohybové vnemy a keď ich nedostáva alebo ich dostáva málo, trpia tým všetky mozgové centrá vrátane rečových.

Efektívne Komunikačné Stratégie

Materinská reč sa rozvíja v kontexte s prostredím, v ktorom dieťa žije. Zdravý a prirodzený rozvoj reči dieťaťa môžu rodičia ovplyvňovať vytvorením priaznivých podmienok. Reč si dieťa osvojuje postupne, v určitých štádiách. Nižšie štádiá sú prípravou na ďalšie štádium, vývin sa nedá urýchliť, štádia nemožno preskočiť, veď dieťa postupne dozrieva. Môžeme však dieťaťu tento proces uľahčiť a to tak, že prispôsobíme svoju reč reči dieťaťa. Je úplne prirodzené, že malým deťom sa prihovárame jednoduchším spôsobom a postupne s vývinom reči dieťaťa svoju reč prispôsobujeme. Dôležité je byť na rečovej úrovni o krok vpredu pred dieťaťom, to znamená hovoriť len o kúsok zložitejšie, ako hovorí naše dieťa.

Predchádza samotnému vývinu hovorenej reči. Vo veku od 0-8 mesiacov je dieťa v štádiu nezámernej komunikácie. Neuvedomuje si, že jeho správanie má komunikačnú funkciu, napr. Zámerná komunikácia sa objavuje od 8. mesiaca alebo s nástupom prvých gest. Dôležitá je schopnosť „chápania stálosti objektu“- dieťa si uvedomuje, že predmet existuje aj keď je mimo jeho dohľad (hľadá ukryté predmety). Dvojslovné spojenia vyslovuje vo veku 18- 24 mesiacov. Rozvité vety sa objavujú vo veku 24-30 mesiacov. Súvetia dieťa začína používať približne vo veku 30- 36 mesiacov.

Reč dieťaťa rozvíjame tak, že prispôsobujeme svoju reč reči dieťaťa. Vychádzame z aktuálnej vývinovej úrovne, nie z chronologického veku (teda nie podľa toho koľko má dieťa rokov, ale na akej vývinovej úrovni sa nachádza). Kopírujeme prirodzený vývin a posúvame dieťa na vyššiu vývinovú úroveň. Toto všetko dosiahneme tak, že vo svojej reči pri hre a bežných aktivitách s dieťaťom využívame tzv. EFEKTÍVNE KOMUNIKAČNÉ STRATÉGIE. Pohyby rúk, tváre, tela, ktoré sú pridávané k hovorenej reči. Vo vývine sa objavujú skôr ako slová. Prispôsobte svoju reč dosiahnutej úrovni reči dieťaťa. Znížte sa na úroveň dieťaťa tak, aby vám videlo do tváre, skloňte sa alebo sadnite si k nemu. Dajte dieťaťu dostatok času na vyjadrenie toho, čo chce. Neodpovedajte a nerobte všetko za dieťa, nedajte dieťaťu všetko hneď. Napríklad dajte mu len kúsok obľúbeného jedla a čakajte na reakciu. Vypýta si viac? Využite hračky a bezpečné situácie, ktoré dieťa zaujímajú. Opakovanie vytvára rutinu. Rutina je určitá opakujúca sa situácia alebo činnosť. Modelujte reč, ktorá je blízka reči dieťaťa. Hovorte v oznamovacích vetách, nenúťte dieťa opakovať! Tým že modelujete, poskytujete dieťaťu príklady správnych foriem slov. Rozširujte vety, ktoré povedalo dieťa. Napríklad ak dieťa povie dvojslovnú vetu, vy pridajte ďalšie slová. Ak dieťa tvorí vety, vy hovorte v súvetiach a podobne. Hovorte o tom, čo sa deje okolo vás, čo práve robíte vy alebo čo robí dieťa. Opisujte to, čo dieťa práve pozoruje. Premosťovanie je prepájanie toho, čo dieťa pozná s tým, čo ešte nepozná. Stratégia je vhodná pre deti na vyššej vývinovej úrovni. Slúži na vysvetlenie nových slov. Hovoríte nahlas to, čo by asi chcelo povedať dieťa v danej situácii, keby vedelo hovoriť. Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. 1. 2. 3. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber. Dôležité je nenútiť dieťa rozprávať. Snažte sa vytvárať uvoľnené situácie, v ktorých sa dieťa môže prejavovať bez zábran. Nečakajte, kým sa začne dieťa pýtať, začnite sa pýtať vy. Pri rozhovore sa pozerajte na dieťa, sústreďte na neho celú svoju pozornosť. Deti cítia, keď sú rodičia mysľou inde.

Tipy pre Efektívnu Komunikáciu

  • Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár: Skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Priblížte sa k nemu tak, aby vám videlo tvár - váš pohľad a vaše ústa. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov.
  • Čakanie: Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre alebo pohľadom, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom. Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom. Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.“
  • Nasledovanie záujmu dieťaťa: Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky.
  • Opakovanie: Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova. Niektoré deti potrebujú počuť nové slovo alebo pravidlo 20 krát, iné 1000-krát. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie nových slov alebo viet.
  • Rutina: Rutina, teda činnosť, ktorú môžeme mnohonásobne opakovať, má pre dieťa niekoľko výhod. Rutina má predpokladateľný sled udalostí a dieťa vie časom predpokladať nasledujúci krok.
  • Vyladenie sa na správnu rečovú úroveň: Je dôležité spomaliť tempo reči (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Pokúste sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa. To znamená, že ak je dieťa v počiatočných vývinových štádiách a vie sa vyjadrovať len pomocou zvukov a gest, poskytujte mu len jednoduché slová. Ak je dieťa na úrovni jednoslovných viet, vy hovorte v dvojslovných spojeniach.
  • Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam: Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (napr.„to si nepovedal správne“, „tak sa to nehovorí“) a nikdy nežiadajte dieťa, aby po vás správne slovo opakovalo (napr.
  • Napovedanie: Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber.
  • Opisujte: Opisujte predmety, deje a udalosti, ktoré práve pozoruje. Rozprávajte mu o tom, čo sa deje v jeho okolí. Môžete komentovať prostredie dieťaťa, napríklad počasie, okoloidúcich ľudí, brechot psa alebo škrípanie bŕzd. Rozprávajte dieťaťu o tom, čo práve robíte. O tom, že umývate riad, periete, pozeráte televíziu, kreslíte dom a oblaky, nakladáte kocky do auta alebo že ukladáte bábiku spať. Nezabudnite hovoriť aj o tom, ako sa cítite. A môžete hovoriť aj o tom, čo dieťa práve robí.
  • Pomenúvajte a vysvetľujte: Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov vo svojom okolí, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvanie však na osvojenie si nových slov nestačí. Dieťa potrebuje počuť o ľuďoch a predmetoch viac ako sú ich mená. Potrebujete nové slová vysvetľovali. Prepájate, premosťujte poznané s nepoznaným -hovorte o hlavných črtách predmetov a javov, ktoré slová označujú tak, ako by ste boli výkladovým slovníkom. Napríklad, ak učíte dieťa slovo pes, povedzte mu, že je to zviera, že je chlpaté a že robí „hav-hav“. Alebo ak chcete dieťa naučiť slovo pohár, povedzte mu, že z neho pijeme, že sa môže rozbiť a že do neho nalievame džús. Používajte nové slovo opakovane, v rôznych vetách a v rôznych situáciách. Ukážte dieťaťu psa v knižke a na ulici. Nechajte dieťa ohmatať pohár, ukážte mu rôzne poháre.
  • Efektívne otázky: Tieto stratégie pomôžu vášmu dieťaťu dlhšie zotrvať v spoločnej konverzácii. Sú určené hlavne pre deti na vyšších vývinových stupňoch, ktoré sa do konverzácie vedia zapojiť. Avšak používanie efektívnych otázok je vhodné aj pre deti na nižších vývinových stupňoch, ktoré nevedia odpovedať slovom alebo vetou.

Čomu sa vyhnúť pri kladení otázok

  • otázkam, ktoré dieťa testujú, napr. Čo je to? Ako sa to povie? Aká je to farba?
  • otázkam, ktoré si samy odpovedajú, napr.
  • otázkam, ktoré sa pýtajú na zjavné informácie, napr.
  • bombardujúcim otázkam, napr. Čo je to? Čo je to?
  • častému používaniu otázok, na ktoré sa dá odpovedať áno/nie napr. Postavíme vežu? Ideme spať? Chceš sa hrať? Chceš čajík?

Skôr ako položíte dieťaťu otázku, popremýšľajte o nej. Správne položené otázky dávajú dieťaťu priestor na vyjadrenie jeho myšlienok, ako aj možnosť použiť už osvojené rečové schopnosti. Dobré otázky sú otázky, ktoré pomôžu dieťaťu pokračovať v rozhovore.

#

tags: #ako #prinutit #dvojrocne #dieta #rozpravat