Očkovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov prevencie proti infekčným ochoreniam. Na Slovensku existuje rozsiahly očkovací kalendár, ktorý stanovuje povinné očkovania pre deti a odporúčané pre dospelých. Medzi najdôležitejšie patrí očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR), ktoré sa vykonáva v dvoch dávkach. Tento článok sa zameriava na očkovanie MMR po 15. mesiaci života dieťaťa a na to, kedy sa vykonáva preočkovanie.
Povinné očkovanie MMR na Slovensku
Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke je na Slovensku povinné v rámci pravidelného povinného očkovania. Vykonáva sa dvoma dávkami.
Prvá dávka MMR vakcíny
Prvá dávka očkovacej látky proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva najskôr v prvom dni 15. mesiaca života dieťaťa a najneskôr v 18. mesiaci života dieťaťa. Obdobie aplikovania prvej dávky očkovacej látky proti MMR zostáva nezmenené.
Preočkovanie MMR vakcíny
Preočkovanie proti MMR sa vykonáva v 5. roku života dieťaťa. Pôvodne sa preočkovanie vykonávalo v 11. roku života, ale od roku 2020 došlo k zmene očkovacej schémy. Dôvodom tejto zmeny bolo zabezpečiť, aby deti navštevovali poslednú triedu predškolských zariadení kompletne očkované dvoma dávkami očkovacej látky proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
U detí narodených od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015 sa očkovanie druhou dávkou trojzložkovej očkovacej látky vykonáva v 11. roku života. Znamená to, že do roku 2025 sa budú v rámci jedného roka očkovať proti MMR deti v 15. - 18. mesiaci života a deti v 5. a 11. roku života. Od roku 2026 sa bude pokračovať už iba povinným pravidelným očkovaním detí v 15. - 18. mesiaci a v 5. roku života.
Prečítajte si tiež: Očkovanie a úľava od bolesti
Vakcíny používané pri očkovaní MMR
Na Slovensku sa používajú rôzne očkovacie látky proti osýpkam, mumpsu a ružienke:
- M-M-RVAXPRO: Podáva sa injekčne do svalu alebo pod kožu. Očkovacia látka je bez doplatku pacienta.
- Priorix: Podáva sa injekčne do svalu alebo pod kožu. Očkovacia látka je bez doplatku pacienta.
- Priorix-Tetra: Podáva sa injekčne pod kožu. Chráni navyše aj proti ovčím kiahňam. Táto vakcína je s doplatkom na dávku. Doplatok za tieto vakcíny vám bude odpustený priamo v lekárni pri výbere vakcíny na predpis, nakoľko vaše dieťa ešte nemalo 6 rokov a má nárok na limit spoluúčasti. Ak ide o deti preočkované v 11. roku života, vrátenie doplatku si môžete uplatiť v rámci výhody 300+300.
Zloženie očkovacej látky
Zloženie očkovacej látky je uvedené v príbalovom letáku:
- Príbalový leták M-M-RVAXPRO
- Príbalový leták Priorix
- Príbalový leták Priorix-Tetra
Možné nežiaduce účinky očkovania MMR
Očkovanie, ako každý medicínsky zákrok, môže mať nežiaduce účinky. Pri očkovaní MMR sú najčastejšie tieto:
- Veľmi časté (1 z 10): začervenanie v mieste vpichu, horúčka 38 °C alebo vyššia.
- Časté (menej ako 1 z 10): bolesť a opuch v mieste vpichu, horúčka vyššia ako 39,5 °C, vyrážka (škvrnky), infekcia horných dýchacích ciest.
- Menej časté (1 zo 100): infekcia stredného ucha, opuchnuté lymfatické žľazy (žľazy na krku, v podpazuší alebo slabinách), nechutenstvo, nervozita, nezvyčajný plač, nespavosť, začervenanie, podráždenie alebo slzenie očí, zápal priedušiek, kašeľ, opuchnuté príušné žľazy (žľazy v oblasti líc), hnačka, vracanie.
Význam očkovania MMR
Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke je dôležité z niekoľkých dôvodov:
- Ochrana jednotlivca: Očkovanie chráni jednotlivca pred týmito závažnými ochoreniami a ich komplikáciami.
- Kolektívna imunita: Vysoká zaočkovanosť v populácii vytvára kolektívnu imunitu, ktorá chráni aj tých, ktorí nemôžu byť očkovaní (napr. z dôvodu zdravotných kontraindikácií).
- Eradikácia ochorení: Plošné očkovanie môže viesť k eradikácii ochorení, ako sa to podarilo v prípade detskej obrny.
Osýpky
Osýpky patria medzi najnákazlivejšie ochorenia ľudí. Pred zavedením očkovania dochádzalo každoročne k mohutným epidémiám. Napr. v roku 1969 bolo v Československu hlásených cez 50 000 ochorení, z nich do 100 detí zomrelo. Dodnes v krajinách, kde sa proti osýpkam neočkuje, ochorejú milióny detí a úmrtnosť je až 10 %. U nás sa plošné očkovanie zaviedlo v roku 1969 a dnes sa vyskytuje len výnimočne.
Prečítajte si tiež: Očkovanie detí na Slovensku
Mumps (príušnice)
Hippokrates v 5. storočí pred našim letopočtom popísal ochorenie ako horúčnatý nebolestivý opuch tváre, ale u mužov výrazne bolestivo opuchnuté semenníky. Vírus mumpsu sa podarilo izolovať a identifikovať až v roku 1945. Mumps je akútne ochorenie s opuchom slinných žliaz s možným postihnutím centrálneho nervového systému, slinivky brušnej a pohlavných žliaz. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou a u vnímavých neočkovaných ľudí je vysoko nákazlivý. V Československu do roku 1987 bolo hlásených niekoľko desaťtisíc ochorení, z nich 90 % u detí do 14 rokov.
Rubeola (ružienka)
Patrí podobne ako osýpky k detským infekciám spojených s výsevom kožnej vyrážky. Pretože nekomplikovaný priebeh rubeoly bol najčastejšou formou ochorenia, nebola považovaná za nebezpečnú. Až objav predčasných pôrodov mŕtvych plodov a narodenie ťažko trvalo postihnutých detí matiek, ktoré počas tehotenstva prekonali rubeolu, bol stimulom pre zavedenie plošného očkovania najskôr dievčat, potom všetkých detí.
Očkovací kalendár a ďalšie povinné očkovania
Okrem očkovania MMR existujú aj ďalšie povinné očkovania pre deti na Slovensku:
- Očkovanie hexavakcínou: proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám. Základné očkovanie sa vykonáva 3 dávkami hexavalentnej očkovacej látky v 3., 5. a 11. mesiaci života.
- Očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam: Základné očkovanie sa vykonáva 3 dávkami konjugovanej očkovacej látky v 3., 5. a 11. mesiaci života.
- Preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne: Preočkovanie sa vykonáva dvoma dávkami tetravalentnej očkovacej látky so zníženým obsahom antigénov. Prvé preočkovanie sa vykonáva v 6. roku, druhé preočkovanie v 13. roku.
Očkovanie dospelých
Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. Prvé preočkovanie dospelých sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti.
Zmeny v očkovacom kalendári
Očkovací kalendár sa pravidelne aktualizuje na základe epidemiologickej situácie a vedeckých poznatkov. Zmeny v očkovacom kalendári sú súčasťou novelizovanej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z. V prípade, ak sa nevykoná očkovanie podľa schémy uvedenej v očkovacom kalendári, postupuje sa v súlade s „Odborným usmernením MZ SR o očkovacích postupoch vykonávaných v inom veku a inom intervale ako v rámci schémy pravidelného povinného očkovania osôb v SR“, uverejnenom vo Vestníku MZ SR.
Prečítajte si tiež: Ochrana pred chorobami očkovaním
História ochorení, proti ktorým sa očkuje
Záškrt
Záškrt je ochorenie známe už z dôb starovekého Egypta a bol vážnym zdravotníckym problémom až do polovice 20. storočia. V bývalom Československu v roku 1930 ochorelo na záškrt viac ako 23 000 ľudí a 2 129 z nich zomrelo. Po zavedení očkovania v roku 1946 počet výrazne klesol až do polovice 80 rokov, kedy ochorenie v našej spoločnosti vymizlo. Prerušenie očkovania však môže vyvolať opätovné vzplanutie infekcie.
Tetanus
Tetanus poznali veľmi dobre grécki, rímski i egyptskí lekári u bojovníkov s drobnými i vážnejšími poraneniami. Aj v dnešnej dobe je tetanus dobre známy pôrodníkom v rozvojových krajinách, kde na tetanus zomierajú ženy rodiace na udupanej hlinenej zemi alebo novorodenci. Po zavedení očkovania (u nás v roku 1952) sa tetanus prakticky prestal vyskytovať. Ojedinelé prípady sú u osôb staršieho veku, ktoré neboli očkované.
Čierny kašeľ
Čierny kašeľ je infekčné ochorenie, ktoré v minulosti spôsobovalo zhubné epidémie v mnohých krajinách sveta. Čierny kašeľ sa šíri kvapôčkovou infekciou a je vysoko nákazlivý. Pred zavedením očkovania (v roku 1959) bolo v Československu hlásených ročne až 30 000 prípadov a niekoľko stoviek úmrtí. Svetová zdravotnícka organizácia hlási niekoľko miliónov prípadov tohto ochorenia a zvlášť v rozvojových krajinách na čierny kašeľ každoročne zomiera takmer 300 000 detí. V posledných rokoch je opäť pozorovaný vo všetkých krajinách Európy nárast počtov prípadov a sú hlásené aj ojedinelé úmrtia novorodencov a malých detí, ktoré neboli úplne zaočkované. Z tohto dôvodu viacero štátov zavádza očkovanie proti čiernemu kašľu aj u dospievajúcich alebo dospelých.
Haemophilus influenzae typu B (Hib)
Mikrób H. influenzae bol objavený ako pôvodca zápalov horných dýchacích ciest, ale hlavne závažných tzv. invazívnych infekcií mozgu a mozgových blán až v rokoch 1918-1919. Horné dýchacie cesty sú u detí do 5 rokov skoro osídlené týmto mikróbom a vyvolávajú zápaly hltanu, hrtanu, priedušiek, prínosových dutín a stredného ucha. Okolo 5 % ľudí sú nosičmi Hib. Pred zavedením plošného očkovania najobávanejšou formou ochorenia s ohrozením života u malých detí boli zápal hrtanovej príchlopky (epiglotitída) a zápal mozgu (hemofilová meningitída).
Detská obrna
Ochorenie známe už z predhistorických čias, kde sa u dávnych predkov obyvateľov Grónska našli na kostrách zmeny typické pre detskú obrnu, no prvá izolácia pôvodcu ochorenia vírusu detskej obrny sa podarila až v roku 1941. Ochorenie prebiehalo v menších epidémiách, v bývalej ČSR bolo v roku 1928 popísaných 113 sporadických ochorení a v roku 1948 bolo hlásených 2000 prípadov s obrnami končatín. Vírus sa šíri fekálno-orálnou cestou priamym kontaktom s chorým, alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi alebo potravinami. V Československu sa začalo s pravidelným plošným očkovaním v roku 1960. Plošné očkovanie proti detskej obrne je typickým príkladom, ako možno očkovaním úplne eradikovať ochorenie z populácie.
Vírusová hepatitída typu B
Ochorenie spojené so žltým sfarbením kože a očných bielkov u viacerých ľudí naraz je spomínané už zo starovekého Grécka. Až v 50. rokoch minulého storočia sa začal rozlišovať rozdiel medzi dvomi základnými typmi hepatitídy A a B. Na hepatitídu B častejšie ochoreli dospelí ľudia a zistil sa spôsob prenosu krvnou cestou (prienik infikovanej krvi alebo telesných tekutín cez kožnú bariéru - transfúzie, poranenie infikovanými nástrojmi, sexuálny styk…). Vzhľadom na pomerne častý prechod VHB do chronického štádia s následnou cirhózou pečene a výskytom rakoviny pečene sa považuje VHB za závažnejšie ochorenie ako vírusová hepatitída typu A. Existujú na svete oblasti s nízkym, stredným a vysokým výskytom VHB. Slovensko patrí k oblastiam s nízkym výskytom aj vďaka zavedeniu očkovania u detí a vybraných skupín obyvateľstva. Naďalej však trvá nebezpečenstvo nákazy u neočkovaných ľudí pri pobyte v regiónoch sveta ako Ďaleký východ, celá juhovýchodná Ázia, Afrika, stredná a južná Amerika, Aljaška, Grónsko.