Odmietanie chodiť do školy je bežný problém, ktorému čelia mnohí rodičia. Je dôležité pochopiť príčiny tohto správania a nájsť efektívne spôsoby, ako dieťaťu pomôcť prekonať túto náročnú fázu. Tento článok sa zameriava na identifikáciu príčin, prečo deti odmietajú chodiť do školy, a ponúka praktické rady a stratégie, ako túto situáciu riešiť.
Úvod
Takmer každý rodič čelí v určitej fáze školského života svojho dieťaťa faktu, že ono odmieta ísť do školy. Možno sa to stalo zrazu, možno doposiaľ žiaden takýto problém neexistoval, možno to trvá dlho a akosi patrí ku každodennej rannej rutine. Problém s odmietaním škôlky sa môže objaviť náhle, alebo sa môže vyvíjať postupne. Dôležité je identifikovať príčinu tohto správania a nájsť vhodné riešenia.
Prečo Dieťa Nechce Chodiť Do Školy?
Najdôležitejšie je zistiť príčinu. Ako rodič by ste mali vedieť, že odmietaním školy dieťa rieši nejaký svoj momentálny problém. To, že vaše dieťa nechce ísť do školy môže byť vonkajší prejav nejakého dôležitejšieho problému. Medzi najčastejšie príčiny patria:
Strach z odlúčenia
Dieťa môže mať ťažkosti s odlúčením od rodičov, najmä ak je na nich silno naviazané. Pre deti je to niečo úplne nové, čo si nevedia predstaviť. Dieťa však stráca niekoho, kto bol celý jeho život pri jeho boku. Niektoré mamy sa rozhodnú nedať svoje dieťa do škôlky, aké sú ich dôvody? Niektoré mamy sa rozhodnú svoje dieťa do škôlky nedať hneď v troch rokoch, alebo nedať ho tam vôbec. Dôvody bývajú rôzne.
Nové prostredie a zmena rutiny
Prechod z domáceho prostredia do škôlky, kde platia iné pravidlá a je prítomná iná autorita, môže byť pre dieťa stresujúci. Reakcie rodiča sú rôzne a často podliehajú nedostatku času alebo autoritatívnym sklonom. Aj malé zmeny v dennej rutine škôlky môžu viesť k tomu, že sa dieťa necíti dobre. A niekedy môžu viesť len malé zmeny v rutine všedného dňa v škôlke k tomu, že sa v nej deti nebudú cítiť dobre - obľúbená pani učiteľka je chorá, najlepší kamarát včera neprišiel, posunul sa čas desiaty a pod.
Prečítajte si tiež: Prevencia hepatitídy A: Očkovanie
Problémy s rovesníkmi a nedostatok istoty
Dieťa môže mať problémy s interakciou s inými deťmi, môže sa cítiť osamelo alebo byť šikanované. Možno je v skupine dieťa, z ktorého má vaše dieťa strach alebo ktoré sa mu vysmieva. Možno došlo v poslednej dobe k hádkam alebo dokonca bitkám, ktoré odrádzajú dieťa od škôlky. Dieťa môže mať pocit neistoty, ak nevie, čo ho v škôlke čaká, alebo ak sa necíti dostatočne pripravené na aktivity, ktoré sa tam vykonávajú.
Citlivosť, negatívna skúsenosť a súrodenec
Niektoré deti sú jednoducho citlivejšie na zmeny a nové situácie. Dieťa mohlo zažiť v škôlke niečo nepríjemné, čo ho odrádza od ďalšej návštevy. Cíti krivdu, lebo mama ostáva doma s mladším súrodencom?
Ako Zistiť Príčinu?
Rodičia by mali byť trpezliví a snažiť sa zistiť, čo presne je príčinou detského stresu.
Rozhovor s dieťaťom
Opatrne sa pokúste zistiť, o aké dôvody ide. Na otázku „Prečo nechceš ísť do škôlky?“ nám deti pravdepodobne nedajú jasnú odpoveď. Dieťa totiž väčšinou nie je schopné povedať, prečo plače, neje alebo nekomunikuje. Dôvod je jednoduchý. Ono to jednoducho nevie. Možno ani jemu samému nie je veľakrát jasné, aká je vlastná príčina. Tu pomôže len pokojný rozhovor, napríklad večer pred spaním, kedy sa s dieťaťom porozprávame o pekných aj menej pekných zážitkoch zo škôlky, o piesňach a hrách, najlepších kamarátoch a aj o deťoch, ktoré dieťa nemá príliš v láske. Nechajte hovoriť dieťa a pozorujte pritom, kedy bude veselé a kedy bude pôsobiť utrápene. Tým získate prvé oporné body.
Pozorovanie správania
Pozrite sa aj na jeho správanie mimo školy. Aký je doma? Plní si svoje povinnosti? Dôležité je vedieť, ako spolu komunikujete o zodpovednosti. To totiž úzko súvisí s tým, ako vážne sa stavia dieťa ku svojim povinnostiam. Ak vaše dieťa odmieta ísť do školy a každé ráno s ním zvádzate boj, mali by ste asi prehodnotiť svoj vlastný prístup. Odporuje vám takmer v každej záležitosti, o ktorú ho požiadate? Neplní ani doma svoje povinnosti? Môže si kedykoľvek zapnúť počítač, byť na telefóne či pozerať televíziu?
Prečítajte si tiež: Rozvod na Slovensku
Komunikácia s učiteľmi
Spolu sa dohodnite ako by ste dokázali dieťaťu pomôcť. Učitelia v škôlke sú vašimi partnermi v adaptácii dieťaťa. Komunikujte s nimi o problémoch, ktoré dieťa má, a spoločne hľadajte riešenia. Zistiť, ako to dieťa zvláda po odchode rodičov.
Hra a čítanie kníh
Rodič by mal pochopiť, čo presne je príčinou detského stresu. Môže to dosiahnuť napríklad hrou, v ktorej do škôlky nastupujú zvieratká. Rodič môže vymyslieť príbeh o zvieratku alebo sa spolu hrať s nejakou hračkou tak, že v príbehu alebo hre opíše správanie dieťaťa. Zvieratko a hračka pomáha udržať dieťaťu odstup, aby necítilo, že je to o ňom. Pritom môže dieťaťu klásť otázky, napríklad: „Prečo si myslíš, že medvedík plače v škôlke? Prečo medvedík silno držal mamu medvedicu?“ Dieťa tak môže prerozprávať cez hračku alebo postavu v príbehu svoje emócie. Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo.
Stratégie na Riešenie Odmietania Škôlky
Príprava na škôlku a postupné zoznamovanie
Už pred nástupom do školy alebo škôlky môžete dieťa pripraviť na to, čo všetko ho čaká a čo sa bude odohrávať. Predídete tak šoku z neznámeho a momentom nechuti zúčastniť sa vyučovania. Hovorte s dieťaťom o tom, čo sa v materskej škole robí a aké to tam je. Vyzdvihujte pozitívne veci, že sa veľa naučí, spozná nových kamarátov, bude sa hrať s novými hračkami a dieťa sa do škôlky začne tešiť. Vysvetlite aké budú jeho práva a povinnosti v škole/škôlke. Pripravte ho na to, že učiteľ môže mať iné predstavy a metódy nastolenia poriadku. Aby sa dieťa lepšie adaptovalo na nové prostredie, môže byť užitočné postupne ho zoznamovať so škôlkou. Môžete začať krátkymi návštevami, kedy sa spolu pozriete na priestory škôlky, zoznámite sa s učiteľmi a detskými aktivitami. Minimálne pomáha to, ak si dieťa v príprave zažije aj pocit nebyť stále s mamou. V škôlke býva adaptácia, a teda že deti chodia najskôr len na pár hodín, potom aj obedujú a nakoniec aj spia. Je to individuálne.
Rutina a pozitívny prístup
Deti milujú rutinu, pretože im dáva pocit bezpečia. Zaveďte pravidelnú rannú rutinu, ktorá dieťa pripraví na odchod do škôlky. Môže to byť spoločné raňajkovanie, obľúbená hudba, alebo hra, ktorá mu pomôže cítiť sa lepšie. Najjednoduchšie je zabezpečiť také veci ako mať vopred prichystané oblečenie. Vytvoriť si z obrázkov zoznam vecí, ktoré musíme pred odchodom stihnúť, dieťa obrázky môže vymaľovať. Môže tam byť priestor, že ak stihneme všetky tieto veci, ostane nám čas ešte si prečítať spolu jednu rozprávku. To deti môže motivovať, aby spolupracovali pri obliekaní, umývaní a podobne. Skúste sa sústrediť na pozitívne stránky škôlky a hovoriť o nej s nadšením. Môžete rozprávať o aktivitách, ktoré ho tam čakajú, o nových kamarátstvach a hrách. Pomôžte mu tešiť sa na škôlku tým, že budete zdôrazňovať to, čo ho čaká dobré. Hovorte o kladoch školy/škôlky - priatelia, vedomosti… neapelujte na skvelý výkon, miesto toho podporujte dieťa v tom, že sa učí samé pre seba, nie pre jednotky. Potreba bezchybného výkonu je u detí stresor číslo jedna.
Sebavedomie rodiča a komunikácia s učiteľmi
Ak budete prejavovať nervozitu alebo váhanie, dieťa to vycíti a môže sa cítiť ešte viac neisté. Povedzte dieťaťu, že sa uvidíte poobede alebo po spánku, a ubezpečte ho, že sa vrátite. Najdôležitejšie je, aby sa upokojil rodič. Dieťa cíti nervozitu rodičov. Ak mu roztraseným hlasom hovoríme, ako je super ísť do škôlky, ostane zmätené. To, čo hovoríme, vôbec nesúhlasí s tým, ako to hovoríme. Vtedy je vhodnejšie priznať, že aj pre nás rodičov je to veľká udalosť a sme z toho rozrušení. Učitelia v škôlke sú vašimi partnermi v adaptácii dieťaťa. Komunikujte s nimi o problémoch, ktoré dieťa má, a spoločne hľadajte riešenia.
Prečítajte si tiež: Výživovacia povinnosť a vymáhanie
Podpora sebavedomia a obľúbená hračka
Pomôžte dieťaťu budovať sebavedomie tým, že ho budete povzbudzovať a chváliť za každý malý úspech. Napríklad, keď sa mu podarí prejsť do škôlky bez plaču alebo keď sa zapojí do hry s inými deťmi. Pýtajte sa dieťaťa, čo by mu pomohlo cítiť sa v škôlke lepšie. Možno mu bude pomáhať mať pri sebe obľúbenú hračku alebo nejaký predmet, ktorý ho spája s domovom. Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám a uistite ho, že mu veríte, a že to určite zvládne. Zvýšite tak jeho sebadôveru. Zároveň mu dovoľte zobrať si so sebou niečo dôverné, napríklad obľúbenú hračku. Bude sa cítiť istejšie. Napríklad mama môže dať voňavku na ruku a povedať, že si k nej môže privoňať, keď mu bude smutno. Môže mu nechať nejakú vec, ktorú ešte potrebuje. Ten predmet evokuje dieťaťu, že sa mama vráti, napríklad šatka, ktorú ma na krku. Je dôležité, aby dieťa vedelo, kedy sa mama vráti. „Prídem, keď bude ručička na dvanástke a trojke.“ Alebo „Prídem po spinkaní.
Trpezlivosť a rešpektovanie pocitov
Každé dieťa je jedinečné a niektorým môže adaptácia trvať dlhšie ako iným. Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas, ktorý potrebuje na to, aby sa cítilo v škôlke pohodlne. V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka, to znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako. Je dôležité rešpektovať pocit dieťaťa. Dať mu vedieť, že chápem, aké je to preň ťažké. Na začiatku je teda dôležité umožniť dieťaťu rozprávať. Nezastaviť ho hneď slovami, že veď v škôlke je dobre. Rešpektovať emócie znamená najskôr počúvať. Pomôcť môžeme ešte prerozprávaním toho, čo dieťa povedalo, napríklad „aha, nepáči sa ti tam“, a počkať, ako bude dieťa pokračovať. Plač nie je problém. Je to reakcia na to, ako sa dieťa cíti. Ak zakazujete plakať, beriete dieťaťu zručnosť, ktorou rieši danú situáciu.
Rituály
Vo všeobecnosti pomáha, keď každý deň po príchode do škôlky opakujete rovnaký rituál. Od príchodu do škôlky až po odovzdanie učiteľke. Tento rituál môžete opakovať aj doma pri hre na škôlku. Dieťa môže chcieť vymeniť si roly. Vtedy je dobré počúvať, čo vám v role rodiča hovorí. To môžu byť vety, ktoré by rado počulo.
Čo Nerobiť?
- Netrestať: Niekedy rodičia nesprávne reagujú na to, že deti nechcú ísť do školy a kričia, či trestajú ich odnímaním vecí. Deti sa však pod takýmto tlakom dostávajú do pozície, kedy nemajú čo stratiť a odmietajú školu ešte intenzívnejšie.
- Neignorovať sťažnosti vášho dieťaťa
- Neprenášať vaše skúsenosti
- Nerobiť z problému triviálnosť
- Negeneralizovať
- Nezahanbovať
- Neporovnávať
- Nevyjednávať
Dôsledky a Zodpovednosť
Dieťa musí znášať dôsledky svojho správania tak, aby ste sa nezamotali v danej situácii a nemuseli jeden druhému dokazovať, kto je tu silnejší. Nezabudnite na to, aby trest súvisel s daným problémom a logicky z neho vyplýval. Napríklad mu môžete povedať: „Celý týždeň sa ti nepodarilo vstať na čas a bez problémov, takže na budúci týždeň pôjdeš do postele o hodinu skôr. Ak budeš vstávať v pohode, môžeme sa potom vrátiť k pôvodnej večierke, no tento týždeň mi to budeš musieť dokázať.“ Uplatňujte trest hneď na začiatku celého procesu, aj keď je vaše dieťa len v prvých ročníkoch. Ak sa nechuť chodiť do školy stane neustále prítomným problémom, nechajte dieťa, nech dôsledky skúsi na vlastnej koži aj v širšom okruhu, než je rodina. Nepíšte mu ospravedlnenky, nezakrývajte mu donekonečna chrbát. Nech príde neskoro a nesie za to dôsledky uvalené školou, zhoršenú známku zo správania, či celkovo horší prospech. Mali by ste prijať fakt, že vaše deti vyrástli a sú z nich mladí ľudia, tínedžeri, ktorí nesú svoju zodpovednosť a dôsledky sú ich vizitkou, nie vysvedčením dospelého.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc?
Podľa mňa je vhodný čas vtedy, keď rodičia cítia, že sa im to vymyká spod kontroly. Keď nevládzu a reakcie dieťaťa neustupujú alebo sa zhoršujú. Ak začnú mať deti výrazné zmeny správania, nočné desy, pomočujú sa alebo pokakávajú. To všetko signalizuje, že tú situáciu riešia - nie však smerom von, ale emócie v nich bublú. Neexistuje však všeobecná odpoveď, pretože sú rodičia, ktorí zvládnu riešiť aj takéto situácie. Ak ste už urobili spomínané opatrenia, ale nič nezaberá, navštívte terapeuta alebo detského psychológa. Odporúčanie získate aj od výchovného poradcu. Ak rodina má problém s financiami a v nadväznosti na to s dochádzkou, je vhodné, keď sa obráti na školu. Na niektorých (nie všetkých) školách sa vypomáha z fondu združenia rodičov. Pri šikanovaní je vhodné, aby sa zapojil do pomoci aj psychológ a škola. V školách sa robia preventívne programy podľa požiadaviek učiteľov, konkrétne našité na triedu, ak je o to záujem. Potrebné je zadať požiadavku príslušnému Centru psychologického poradenstva a prevencie.
Čo Ak Dieťa Nechodí Do Škôlky Vôbec?
Odpoveď znie áno. Dieťa nemusí chodiť do škôlky vôbec, ak to rodičom aj dieťaťu vyhovuje. V dnešnej dobe je u nás v platnosti povinná predškolská dochádzka, takže dieťa musí absolvovať aspoň predškolskú triedu v škôlke. Ak však rodičia nechcú, aby ich syn či dcéra chodili do škôlky fyzicky, je možnosť absolvovať predškolské vzdelávanie aj doma, teda individuálne. Ak premýšľate nad domácim vzdelávaním aj neskôr, iste vám hlavou víria mnohé otázky: „Minulý rok bol náš syn predškolákom. Keďže predškolská výchova bola povinná, museli sme syna zapísať do škôlky. Nechceli sme však, aby do škôlky naozaj chodil, pretože syn ostáva doma na domácom vzdelávaní a chodenie do škôlky tak pre nás nemalo význam. Nebol problém vybaviť potrebné záležitosti, aby syn mohol absolvovať predškolské vzdelávanie doma. So škôlkou sme sa dohodli a komunikovali ohľadom toho, čo by mal syn zvládnuť, dostali sme rôzne pracovné listy a aktivity, ktoré sme vypracovali. Všetko však vo vlastnom tempe a vlastnom čase. Následne sme absolvovali jednu návštevu v škôlke (akoby „preskúšanie“), kde sa syn porozprával s pani učiteľkami.“
Dôvody pre nezaradenie dieťaťa do škôlky
U Márie bolo dôvodom, že syn pokračuje na domácom vzdelávaní. Spýtali sme sa ďalších mamičiek „neškôlkarov“, čo ich viedlo k takémuto rozhodnutiu. Tu je niekoľko odpovedí:
- Martina: „Moje detičky nechodia do škôlky (ani povinná predškolská), pretože je pre mňa veľmi dôležité vytváranie láskavej, rešpektujúcej a silnej vzťahovej väzby medzi detičkami a ich rodičmi a tiež medzi súrodencami.“
- Terezka: „Môjho syna do škôlky nedám (ak mi to situácia dovolí, urobím pre to, čo budem môcť), pretože si nemyslím, že 3 roky sú dosť na to, aby dieťa trávilo tak dlhý čas s cudzími ľuďmi, vplyvmi, bez možnosti obrátiť sa na mamu alebo inú blízku osobu, keď to potrebuje. Moje dieťa je veľmi spoločenské, no napriek tomu takéto odlúčenie nepovažujem za zdravé pre jeho vývoj.“
- Martina: „Dôvodov je viac. Keď sa pýtal do škôlky, skúsili sme a páčilo sa mu prvé 2 dni, keď tam bol iba 2 hodiny. Odvtedy ma prosil, že nechce už ísť do škôlky. Pár dní som ho tam ešte nosila, ale išla som úplne proti sebe. Nemala som žiaden zmysluplný dôvod, prečo by tam mal chodiť proti jeho vôli. A tak sme doma spolu a užívame si spoločný čas.“
- Katarína: „Nechodia preto, že som doma. Nepotrebujem platiť cudzím ľuďom za to, aby robili robotu za mňa.“
- Miroslava: „V prvom rade je to u nás o rešpekte k dcérke, potom o našich hodnotách a celkovom spôsobe života. Klasický školský systém nám ani v jednom smere nevyhovuje. Od septembra bude dcérka oficiálne predškoláčka na IVZ (individuálne vzdelávanie) s tým, že bude podľa potreby navštevovať domškolu, kde sa momentálne teší.“
- Veronika: „Pretože dieťa má vyrastať s matkou a nie s cudzou osobou. Ak to bude možné, tak svoje dieťa do škôlky nedám.“
- Janka: „Mám tri deti (skoro 8-ročné dievča, 5,5-ročný chlapec a polročná slečna). Dve staršie do škôlky, ani do školy nikdy nechodili a najmenšia, dúfam, že to okolnosti dovolia, tiež nebude chodiť. Sme na DV. S manželom sme mali jasno v tom, že súčasné nastavenie školského systému je v absolútnom rozpore s prirodzeným vývojom detí vzhľadom na ich individualitu. A tiež každodennosť rodinného života a vytváranie silných vzťahov medzi súrodencami a deťmi a rodičmi boli podstatným dôvodom pre domáce vzdelávanie. Negatívnych príkladov napr. pri nástupe do inštitúcií sme mali v okolí veľmi veľa. Tiež školská šikana a iné chuťovky.“
Nebude dieťa bez škôlky znevýhodnené pri nástupe do školy?
Samozrejme, nie každé dieťa, ktoré nechodí do škôlky, automaticky pokračuje na domácom vzdelávaní. Mnohé nastúpia do prvého ročníka základnej školy. A tu často prichádza strach a otázka, či absencia predškolského vzdelávania nebude mať negatívny vplyv na dieťa a jeho začlenenie do školy. Určite môže byť pre deti výhodou, ak do školy nastupujú so svojimi kamarátmi z materskej škôlky. Dieťa môže mať v prvom ročníku problém nájsť si kamaráta a začleniť sa do kolektívu. Ak je ale dieťa aj bez škôlky zvyknuté na iné deti, má svoj okruh kamarátov a podobne, určite sa časom začlení. Treba si tiež uvedomiť, že niektoré deti sú jednoducho menej smelé. Nie vždy je to o tom, či navštevovalo škôlku alebo nie, pretože škôlka neurobí z nesmelého dieťaťa automaticky odvážneho a sebavedomého človiečika. „Mám štyri deti, z toho dve chodili do škôlky čiastočne a dve najmladšie nechodili vôbec. Nástup do školy bol pre každé dieťa iný. Najstarší syn, ktorý chodil do škôlky najviac, bol veľmi nesmelé dieťa a škola pre neho znamenala veľký stres, takže začiatky boli ťažké, mal veľký strach, úzkosti. V škôlke si učiteľky robili starosti, že je skôr pozorovateľom a stojí bokom od iných detí. Psychológ, ktorého sme raz navštívili, nás však upokojil a vysvetlil, že je to úplne v poriadku a niektoré deti sú jednoducho viac pozorovatelia a introverti. A že svet potrebuje aj takých ľudí. Druhá dcérka bola v škôlke asi rok a pol a nemala problém sa zaradiť v prvom ročníku, ona je však úplne iná odvážnejšia povaha. Tretia dcérka je opäť veľmi nesmelé tiché a citlivé dieťa, introvert. Do škôlky nechodila a prvý ročník pre ňu bol ťažký. Veľmi pomaly nadväzovala kontakty so spolužiakmi, inak však bola šikovná. Neviem posúdiť, či by to bolo inak, ak by do škôlky chodila. Od druhého ročníka už je ale na domácom vzdelávaní. Najmladší syn je zasa iná osobnosť, do škôlky nechodil vôbec a tiež bude pokračovať na domácom vzdelávaní.“ Ak dieťa do škôlky chodiť nebude, základné zručnosti, ktoré bude potrebovať pri nástupe do školy ho pri troche snahy rodičia ľahko naučia. Nie každá rodina si môže dovoliť nedať dieťa do škôlky, pretože druhý príjem mnoho rodín jednoducho potrebuje. Ak ale máte tú možnosť a cítite, že vaše dieťa nie je na škôlku pripravené, nič vám nebráni odložiť jeho nástup na neskôr alebo ho do škôlky nedať vôbec. Riaďte sa tým, ako to cítite. Treba si pri predškolskom ročníku zistiť, aké sú aktuálne podmienky a postup, ak si chcete dieťa nechať doma. Možné to každopádne je. Veľakrát cítime skôr tlak spoločnosti, že dieťa by už malo ísť do škôlky, že bez škôlky sa nenaučí všetko, čo potrebuje, že nebude schopné fungovať v kolektíve. Skúsenosti z praxe sú však iné a aj „neškôlkové“ deti sa bez problémov naučia všetko, čo pre život potrebujú. Často v láskavom a dobre známom domácom prostredí obklopení ľuďmi, ktorí ich poznajú a ľúbia.