S blížiacim sa Sviatkom všetkých svätých, obdobím, kedy si pripomíname zosnulých, sa mnohí rodičia zamýšľajú nad tým, ako citlivo a primerane veku oznámiť deťom stratu blízkej osoby. Rozhovory o umieraní a smrti patria medzi najťažšie, ktorým čelíme v živote. Ako teda sprevádzať dieťa týmto náročným obdobím?
Úvod
Návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok a spomienky na zosnulých prirodzene vyvolávajú v deťoch množstvo otázok. Je dôležité sa týmto otázkam nevyhýbať a pristupovať k nim s otvorenosťou a úprimnosťou. Hovoriť o strate blízkej osoby je náročné aj pre dospelých, ktorí chápu, že smrť je trvalá. Pre deti, ktoré veria v zázraky a rozprávkové konce, môže byť smrť mätúca a ťažko pochopiteľná.
Pochopenie Detského Vnímania Smrti
Reakcia dieťaťa na smrť blízkej osoby je individuálna a závisí od veku, osobnosti a predchádzajúcich skúseností.
- Najmenšie deti (do 5 rokov): Nechápu koncept smrti ako trvalého konca. Môžu sa opakovane pýtať, kedy sa zosnulá osoba vráti. Ak zomrie niekto, s kým žili v jednej domácnosti, môže dôjsť k regresu vo vývoji, ako je pomočovanie alebo separačná úzkosť.
- Deti v mladšom školskom veku: Začínajú chápať, že smrť je večná, ale môžu s týmto konceptom zápasiť. Smútok môžu prejavovať hnevom alebo uzavretím sa do seba.
- Dospievajúci a tínedžeri: Chápu nezvratnosť smrti a môžu sa snažiť pochopiť, prečo sa tak deje. Ich reakcie sú rôzne, od smútku po snahu pochopiť zmysel života.
Ako Oznámiť Dieťaťu Úmrtie
Pri oznamovaní úmrtia je dôležité byť priamy a citlivý.
- Začnite priamo: Povedzte dieťaťu, že dedko zomrel, a vysvetlite mu, čo to znamená.
- Vysvetlite jednoducho: Vysvetlite deťom, že keď niekto zomrie, už viac necíti bolesť, teplo, chlad, hlad ani smäd. Dajte im jasne najavo, že daná osoba sa už nikdy nevráti.
- Vyhnite sa eufemizmom: Vyhnite sa frázam ako "zaspal", "odišiel" alebo "stratili sme ho/ju". Tieto výrazy môžu viesť k nedorozumeniam a zbytočnému zmätku. Ak dieťaťu poviete, že babka zaspala, budú ju chcieť zobudiť. Ak odišla, budú čakať, že sa vráti. Ak ste ju stratili, budú ju chcieť nájsť.
- Používajte konkrétne slová: Používajte konkrétne slová ako "zomrel" alebo "bola zabitá". Ak použijeme napríklad výraz "odišiel" alebo "stratili sme", malé dieťa môže nadobudnúť dojem, že sa mŕtvy vráti.
- Buďte pripravení na otázky: Deti sa učia tým, že kladú otázky. Ak sa pýtajú na okolnosti smrti alebo na smrť ako takú, znamená to, že niečomu nerozumejú a chcú to spoznať. Ubezpečte dieťa, že je v poriadku, ak sa na takéto veci pýta a na otázky mu odpovedajte pravdivo. Ak niečo neviete, tak povieme, že nevieme. Ak sa dá odpoveď niekde zistiť, tak ju zistíme a neskôr sa k otázke vrátime.
Časté Detské Otázky o Smrti
Deti majú prirodzenú zvedavosť a môžu klásť otázky, ktoré sa nám dospelým zdajú ťažké. Tu sú niektoré z nich a návrhy, ako na ne odpovedať:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- "Zomriem aj ja?" Vysvetlite deťom, že všetko živé raz musí zomrieť, platí to pre ľudí, zvieratká, ale aj rastliny. So staršími deťmi sa môžete porozprávať o tom, že keď je niekto starý, smrti sa nevyhne, no sú situácie, kedy sa dá úmrtiu zabrániť.
- "Prečo ľudia zomierajú?" Jednoduchá odpoveď by bola nie, ale to deťom nemusí stačiť. Opäť im pripomeňte, že všetko živé skôr či neskôr umrie. Na niektoré choroby existuje liečba, na iné sa zasa na výskume liekov intenzívne pracuje. Niekto svoj život vedome riskuje napríklad rýchlou jazdou na aute alebo nevhodným životným štýlom.
- "Čo sa stane, keď niekto zomrie?" Pri odpovedaní na túto otázku sa môžete oprieť o biologické vysvetlenie smrti. Telo človeka prestane fungovať a nedá sa nijako opraviť. Niektoré deti zaujíma, čo sa stane s telom zosnulého človeka. V takomto prípade deťom vysvetlite, čo je to pohreb, aké obrady ho sprevádzajú a môžete tiež načrtnúť, že niektorí ľudia veria, že po smrti pôjdu do neba. Ak je vaše dieťa zvedavé, môžete sa ho takisto opýtať, či si myslí, že existuje život po smrti.
- "Prečo plačeš?" Smrť je citlivá téma, pre ktorú je plač prirodzený. Možno sa počas rozhovoru s dieťaťom rozplačete. Neskrývajte svoje pocity a deťom povedzte, že takisto cítite smútok a žiaľ, že vám dotyčný človek veľmi chýba a že všetky tieto pocity a prejavy smútku sú prirodzené.
Pohreb: Áno alebo Nie?
Vziať či nevziať dieťa na pohreb? To je otázka, ktorá rodičov naozaj potrápi. Najmenšie deti by mali ostať doma, no deti vo vyššom veku sa už možno samy budú pýtať, či môžu ísť. Nebráňte im v tom, no pripravte ich na to, čo sa bude na pohrebe diať. Bude tam množstvo ľudí, ktorí budú plakať a bude tam otvorená rakva, čo môže byť pre mnohé deti strašidelné. Opýtajte sa ich, či si nechcú zosnulého uctiť radšej doma, napríklad zapálením sviečky, modlitbou alebo vytvorením spomienkovej knihy.
- Pripravte ich: Ak sa rozhodnete vziať dieťa na pohreb, psychicky ich na to pripravte. S menšími deťmi si to môžeme skúsiť aj zahrať napríklad s nejakými figúrkami, aby si to ľahšie vedeli predstaviť.
- Ponúknite alternatívy: Ak sa my alebo dieťa rozhodneme, že na pohreb nepôjde, je dobré si spolu spraviť nejakú spoločnú rozlúčku so zosnulým, nejaký vlastný rituál, pomocou ktorého sa aj dieťa môže svojim spôsobom rozlúčiť. Môžete doma zapáliť sviečku, zasadíme kvet alebo strom na počesť zosnulého. Niektorým deťom vyhovuje tvorba, môžu napísať list, nakresliť obrázok, čokoľvek.
Ako Pomôcť Dieťaťu Smútiť
Smútok je individuálny proces a každé dieťa ho prežíva inak. Je dôležité byť trpezlivý a podporujúci.
- Dovoľte im cítiť: Neupierajte deťom možnosť byť smutné či mať obavy vetami typu: Nebuď smutný, neboj sa. Majú na to právo a je vhodné, keď si týmto procesom smútenia prejdú. Celkovo má proces smútenia niekoľko fáz a nie je dobré, keď sa niektorá nasilu posúva či odsúva. Rovnako aj vy sa nebojte ukázať svoj smútok.
- Poskytnite im istotu: Doprajte im pocit, že aj napriek strate niekoho blízkeho stále ste tu s nimi, veríte v to, že dieťa stratu zvládne a vy taktiež. Dajte deťom pocítiť, že rozumiete, ako sa cítia, ako im je. Nájdite si čas na spoločné rozhovory.
- Zachovajte rutinu: Nie je vhodné zmeniť dieťaťu denný režim, náhle odcestovať či robiť niečo, na čo nie je zvyknuté. Umožnite obnoviť dodržiavanie obvyklých rituálov, zvykov, denného rozvrhu a systému.
- Spomínajte: Spoločné spomienky na mŕtveho, na to, čo konkrétne sme s ním prežili, sú pre deti obzvlášť dôležité. Dá sa to rôznym spôsobom, napríklad prezeraním fotiek, obrázkov, prechádzkami na známe miesta. Lepenie, kreslenie, umiestnenie na nástenku, modelovanie, prechádzky a rozprávanie - toto všetko dieťa dôverne pozná. Vsunúť do týchto každodenných činností spomienky na mŕtveho je dobré a pre deti úplne prirodzené. Spomínanie na mŕtveho je súčasťou procesu spracovania jeho straty. Nebojte sa povedať napríklad: "Tvoj otec mal rád túto pieseň." Používajte meno zosnulého.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc
Ak dieťa po strate zažíva dlhotrvajúci smútok, úzkosť alebo zmeny v správaní, môže byť užitočné vyhľadať podporu detského psychológa alebo terapeuta. Plamienok ponúka rodičom detí, ktoré stratili blízkeho, bezplatné konzultácie s psychológomako aj individuálne a skupinové terapie pre deti aj dospelých. Môžu sa na nás obrátiť kedykoľvek, krátko po úmrtí, ale aj neskôr.
Zdroje Pomoci a Inšpirácie
- Detská literatúra: Smrť je nevyhnutnou súčasťou života a tejto téme sa nevyhýbajú ani knihy, filmy a kreslené či animované rozprávky. Táto smutná téma je v detskej literatúre a knihách spracovaná citlivo a pomôže nielen deťom, ale aj vám.
- Neziskové organizácie: Plamienok je nezisková organizácia, ktorá poskytuje bezplatnú odbornú pomoc v centre smútkovej terapie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM